Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-288-2014.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/288/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľa : I. Nitrianska obchodná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Hlavná č. 32/1061, Stupava, IČO : 36525103, zastúpená advokátskou kanceláriou KZ partners, s.r.o., so sídlom Slnečná č. 4, Senec, IČO : 47236477, proti odporcovi : H. U., bytom U. č. XX, F., zastúpený JUDr. Soňou Markovičovou, advokátkou, so sídlom Námestie SNP č. 13, Bratislava, o zaplatenie 5.489 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5.489 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % p.a. od 19.09.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.103,72 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 329 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 774,72 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 12.03.2014, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 5.489 eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol spolu s T. U. členom združenia založeného v zmysle Občianskeho zákonníka, T. U. je zároveň konateľom navrhovateľa a bratom odporcu. Odporca vykonával v združení pomocné práce spočívajúce v príprave účtovných dokladov, disponoval aj prístupovými údajmi k internetbankingu bankového účtu združenia, ktorý bol vedený v Tatra banke a.s.. Odporca disponoval prostredníctvom prístupových údajov účtom navrhovateľa aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ nedal odporcovi žiaden písomný, či ústny súhlas s disponovaním s účtom, či nakladaním s prostriedkami na účte. Navrhovateľ a odporca nie sú v žiadnom právnom vzťahu. Odporca nevykonáva, ani nevykonával, pre navrhovateľa žiadnu činnosť a to ani na základe mandátnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo inej formy dohody, či už písomnej alebo ústnej. Odporca vykonal úhrady z účtu navrhovateľa v prospech účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX a to dňa 02.01.2014 úhradu vo výške 2.744 eur a dňa 03.01.2014 úhradu vo výške 2.745 eur. Obe platby vykonal odporca z IP adresy XXX.XXX.XXX.XXX. Odporca sa celú výšku platby t.j. sumu 5.489 eur pokúsil uhradiť na svoj účet už dňa 02.01.2014, no predmetnú platbu sa nepodarilo zrealizovať, nakoľko prevodovým príkazom presiahol denný povolený limit. Odporca tak neoprávnene prostredníctvom prístupových údajov inej osoby zneužil údaje s cieľom dostať sa k finančným prostriedkom inej osoby a zaslal ich bez právneho dôvodu na svoj účet. Podľa navrhovateľa sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa, preto ho navrhovateľ vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak odporca na výzvu nereagoval.
Pod spisovou značkou 40Ro/430/2014 tunajší súd dňa 18.08.2014 vydal platobný rozkaz, voči, ktorému odporca podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor.
V odpore uviedol, že nárok navrhovateľa v plnom rozsahu odmieta a žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ sa v súvislosti s tvrdeným skutkom obrátil na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III, kde podal na neho trestné oznámenie za podvod, trestné konanie bolo zo strany polície odložené. Následne za ten istý skutok navrhovateľ podal trestné oznámenie pre prečin neoprávneného obohatenia, vznesené obvinenie bolo odporcovi zrušené uznesením prokurátora. Po neúspechu v trestnoprávnej rovine navrhovateľ pokračuje v civilnom konaní a to podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že nikdy nevykonal prostredníctvom internetbankingu žiadnu úhradu z účtu patriaceho navrhovateľovi v prospech svojho účtu. Nedisponuje a nikdy nedisponoval žiadnymi prihlasovacími heslami ku bankovému účtu navrhovateľa a teda nemal ako vykonať prostredníctvom internetbankingu úhrady opísané v návrhu. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by mal mať k dispozícii prihlasovacie heslá k účtom alebo iným zariadeniam patriacim navrhovateľovi a rovnako tieto jeho tvrdenia nie nemožné preukázať relevantnými dôkazmi. Prihlasovacie heslá boli bankovou inštitúciou zaslané, respektíve oznámené, len vlastníkovi účtu, adresa z ktorej mala byť vykonaná úhrada patrí konateľovi navrhovateľa, ktorý predmetný počítač z roku 2012 kúpil i prevzal. Odporca žiadnym spôsobom nemanipuloval s technickým alebo programovým vybavením počítača tak, aby získal prístup ku spornému účtu. Odporca vykonanú úhradu z účtu navrhovateľa považuje za vyrovnanie medzi nimi, ako súrodencami, za úhradu pozemkov, ktoré vyplatil zo svojho účtu odporca a to vo výške 6.993 eur ešte dňa 19.05.2010. Skutočnosť, že medzi konateľom navrhovateľa a odporcom v danom období prebiehala vzájomná komunikácia po tom, že konateľ navrhovateľa má záujem vyplatiť odporcu za predmetné pozemky, potvrdzuje aj mailová komunikácia medzi nimi. Odporca mal vedomosť o tom, že konateľ navrhovateľa je podnikateľsky aktívny a vystupuje vo viacerých firmách ako spoločník a preto sa vôbec nepozastavoval nad tým, že peniaze mu prišli na účet od spoločnosti navrhovateľa. Ako identifikácia platby slúžil variabilný symbol, číslo parcely, ktorú odporca uhradil dňa 19.05.2010. Odporca ďalej uviedol, že vzťahy medzi konateľom navrhovateľa a odporcom boli hlboko narušené z dôvodu majetkového a finančného vyporiadania a ich vzájomná komunikácia sa obmedzovala len na daný problém s vyporiadaním.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.
Tatra banka a.s. listom zo dňa 17.01.2014 oznámila, že dňa 02.01.2014 v čase o 14,26 hod. bola prostredníctvom internetbankingu zadaná platba v sume 2.744 eur, v prospech účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX s dátumom splatnosti 02.01.2014. Následne, v ten istý deň, v čase o 14,29 hod. bola pod tým istým PID kódom prostredníctvom internetbankingu zadaná platba v sume 2.745 eur. Obe platby boli realizované z IP adresy XXX.XXX.XXX.XXX.
Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa 02.01.2014 bola realizovaná platba vo výške 2.744 eur a dňa 03.01.02014 platba vo výške 2.745 eur v prospech citovaného účtu.
Uznesením zo dňa 19.06.2015 Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave III rozhodlo, že prerušuje trestné stíhanie za prečin podvodu, dôvodom bola skutočnosť, že sa nepodarilo preukázať, že podozrivý Dušan Vrba, na základe jemu pridelených identifikačných prístupových práv previedol finančné prostriedky na svoj účet, pričom uvedené prevody boli realizované prostredníctvom prístupových práv pridelených výlučne T. U.. Vykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.
Konateľ navrhovateľa, T. U., vo výpovedi uviedol, že za dôležitú považuje skutočnosť, že odporca peniaze prijal. Má záujem dohodnúť sa na rodinných problémoch, aj po vypočutí na polícii prebehla mailová komunikácia medzi nimi. Spory s bratom sa týkajú dedičstva po rodičoch, odporca má iné predstavy. Predmetom vyporiadania mal byť byt, v ktorom odporca býva, vlastníkom bytu je on, zakúpil ho od odporcovej manželky. Odporca zasa vlastní polovicu domu, v ktorom býva on. Problémom je, že by si mali vymeniť nehnuteľnosti, nevedia sa však dohodnúť na podmienkach výmeny. Navrhovateľ uviedol, že neeviduje nijaké záväzky voči odporcovi. Ďalej uviedol, že do bytu na Vajnorskej ulici č.28 v Bratislave, odkiaľ boli podľa polície nevykonané predmetné platby nechodí, od bytu nemá kľúče. V čase uskutočnenia platieb dňa 2. a 3. januára 2014 bol s priateľmi na chate v Q..
Odporca uviedol, že počítač, ktorý bol spomínaný, bol majetkom združenia. Všetko, čo sa týkalo združenia, faktúry a ostatné veci, boli vykonávané prostredníctvom tohto počítača, počítač bol na Vajnorskej ulici číslo 28 v Bratislave, spolu s dokladmi, faktúrami združenia a byt slúžil ako kancelárie
združenia. Počítač bol vyradený zo združenia, združenie zaniklo a počítač užíva on. Odporca sa nevedel vyjadriť ku tomu, kto stiahol z účtu peniaze, banka si od neho žiadala, aby peniaze vrátil, že platba prebehla omylom. Čo sa týka platby podľa variabilného symbolu podľa neho malo ísť o vyrovnanie po rodičoch, s tým, že sa nejednalo o celkové vyrovnanie, ale iba čiastočné. Odporca potvrdil, že na jeho účet mu prišli peniaze vo výške 5.489 eur. Podľa jeho názoru išlo o plnenie, ktorým navrhovateľ vyrovnával svoje súkromné pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009) <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske- pravo/bezdovodne-obohatenie/podstata-bezdovodneho-obohatenia.html>. Ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil, nemusí preto pred súdom po podaní žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci potreby unesenia dôkazného bremena dokazovať vedomosť obohateného o skutočnosti obohatenia sa na jeho úkor, ani jeho úmysel, či protiprávne konanie. Stačí ak preukáže, že sa žalovaný na úkor neho bezdôvodne obohatil, hoci i neúmyselne, prípadne i bez toho, aby mal o tom vôbec nejakú vedomosť. L. vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že z účtu navrhovateľka, ako právnickej osoby, boli prevedené finančné prostriedky vo výške 5.489 eur. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu. Sám odporca potvrdil, že táto čiastka bola prevedená ne jeho súkromný účet. Ani táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Navrhovateľ tvrdil, že neeviduje žiadne pohľadávky voči odporcovi, ani dôvod, pre ktorý by mu mal uhradiť sumu 5.489 eur. V konaní nebol preukázaný žiadny vzťah navrhovateľa ako obchodnej spoločnosti a odporcu ako fyzickej osoby. Odporca v konaní tvrdil, že platba predstavovala čiastočné súkromné vyporiadanie medzi ním a konateľom navrhovateľa, jeho bratom. Takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Keďže odporca prijal od navrhovateľa finančnú čiastku bez právneho dôvodu (žiaden právny dôvod na zaplatenie akejkoľvek sumy medzi účastníkmi konania preukázaný nebol), bezdôvodne sa obohatil na úkor navrhovateľa a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Preto súd návrhu vyhovel a zaviazal odporcu ku zaplateniu žalovanej sumy.
Ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka určuje, že dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania možno navrhovateľovi priznať iba od času, keď sa odporca dostal do omeškania. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V konaní nebol preukázaný iný dátum výzvy navrhovateľa, súd považoval za preukázané, že navrhovateľ odporcu požiadal doručením návrhu na začatie konania dňa 18.09.2014, preto priznal úroky z omeškania od 19.09.2014 do zaplatenia v zákonnej výške 5,50 % zo žalovanej sumy a vo zvyšku návrh zamietol.
Súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania, ktorým odporca navrhoval, aby bol vykonaný dopyt na Tatra banku a.s., aké boli prihlasovacie heslá k účtu združenia a zároveň sa dožadoval zabezpečenia výpisu z prihlasovania do internetbankingu. Súd doplnenie tohto dokazovania považoval za nehospodárne a nadbytočné, v konaní bolo preukázané, že odporca platbu prijal a platba bola zaslaná z účtu navrhovateľa. Úmysel odporcu, prípadne protiprávne konanie boli pri rozhodovaní súdu irelevantné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Súd priznal čiastočne úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 329 eur a trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za nasledovné úkony právnej pomoci (jeden úkon 190,89 eur): 1. prevzatie zastúpenia á 190,89 eur, režijný paušál 8,04 eur, 2. písomné podanie na súd, návrh na začatie konania á 190,89 eur, režijný paušál 8,04 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 15.12.2015, á 190,89 eur, režijný paušál 8,39 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon označený ako predžalobná výzva, tento úkon nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatnenie práva, navyše úkon v konaní nebol preukázaný. Súd priznal cestovné náhrady v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2022 o cestovných náhradách vo výške 14,91 eur za cestu zo Senca do Bratislavy a späť na pojednávanie dňa 15.12.2015 (60 km x 0,183; plus spotreba 3,93 eur). Súd priznal aj náhradu za stratu času podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,55 eur (13,98 eur za každú pol hodinu cesty, t.j. 2 x 13,98 eur). Odmena zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky predstavuje čiastku 774,72 eur. Spolu trovy konania predstavujú čiastku 1.103,72 eur (329+774,72).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.