Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-19-2022.pdf
PDF · 109.66 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: 365.bank, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, a žalovaného: Y. C., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. U. XXXX/XX, Y., teraz bez adresy, o zaplatenie 11.441,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.441,12 eur, úrok 2.792,92 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 11.441,12 eur od 2.12.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 9 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na upomínacom súde domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 11.441,12 eur, úrok 2.792,92 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 11.441,12 eur od 2.12.2020 do zaplatenia a sumu 18 eur ako reálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a tiež žiadal priznanie náhrady trov konania.
2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s.) uzatvoril dňa 30.1.2017 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15.200 eur. K tomuto dňu došlo k jeho čerpaniu žalovaným, avšak napriek upozorneniu úver riadne nesplácal, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 27.8.2019 a požiadal žalovaného o zaplatenie celého zostatku úveru naraz. Pred podaním tohto návrhu ho ešte raz vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú žalovaný neuhradil v celosti. Do zosplatnenia bolo uhradených 4.171,46 eur, z čoho 1.888,52 eur pripadlo na istinu, 1.790,70 eur na úroky a 492,24 eur na poplatky a poistné. Potom uhradil žalovaný ešte sumu 1.870,36 eur, ktorá sa započítala na nesplatenú istinu. Žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 1.12.2020. Od nasledujúceho dňa si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania 5% ročne z nesplatenej istiny úveru. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených zmluvných úrokov 2.792,92 eur (celkové náklady 21.534,66 eur - istina 15.200 eur - poistné 96x18,24 eur - úhrada do zosplatnenia) a náhradu reálnych nákladov spojených s vymáhaním úveru 18 eur. Poukázal tiež na rozhodnutia týkajúce sa kumulovaného nároku na zmluvné úroky z úveru popri zákonných úrokoch z omeškania. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k návrhu tieto listinné dôkazy: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 30.1.2017 č. XXXXXXXXXX, aktuálny stav úveru ku dňu 30.9.2021, upozornenie zo dňa 31.7.2019 s podacím hárkom, výzvu na úradu dlžnej sumy zo dňa 27.8.2019 s podacím hárkom a fotokópiou obálky, predžalobnú výzvu na plnenie zo dňa 26.10.2021 s podacím hárkom a následne všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky a sadzobník poplatkov.
3. Upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto žalobca navrhol v konaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní pokračovať na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“ a následne bola vec upomínacím súdom postúpená na prejednanie Okresnému súdu Trnava. Spolu s návrhom na pokračovanie doplnil žalobca svoj návrh ohľadom skúmania bonity žalovaného a jeho reálnej schopnosti uhradiť svoje záväzky, k čomu doručil aj listinné dôkazy: dáta dopytu Sociálnej poisťovne a Spoločného registra bankových informácii, obe z 27.1.2017.
4. Žalovaný si žalobu s listinnými dôkazmi doručovanú mu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky neprevzal, ani ďalšie pokusy o doručenie zásielky žalovanému neboli úspešné, preto ju súd podľa § 116 ods. 2 CSP doručoval zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Takto sa žaloba aj s prílohami považovala po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú dňom 16.6.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd vo veci pojednával podľa § 180 CSP bez prítomnosti žalovaného, ktorý sa nedostavil na predvolanie, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal z dôležitých dôvodov podľa § 183 CSP o jeho odročenie, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu obsiahnuté v žalobe a prednese na pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami založenými žalobcom do spisu, doručenými následne žalovanému bez spochybnenia ich obsahu, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 30.1.2017 č. XXXXXXXXXX, aktuálnym stavom úveru, upozornením zo dňa 31.7.2019 s podacím hárkom, výzvou na úradu dlžnej sumy zo dňa 27.8.2019 s podacím hárkom a fotokópiou obálky, predžalobnou výzvou na plnenie zo dňa 26.10.2021 s podacím hárkom, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, dátami dopytu Sociálnej poisťovne a Spoločného registra bankových informácii, oboch z 27.1.2017, vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP a bez návrhu si zabezpečil zo stránky www.mfsr.sk <http://www.mfsr.sk> údaj o priemernej hodnote RPMN pre spotrebiteľské úvery, z ktorých dôkazov považoval za preukázané nižšie uvedené skutočnosti.
6. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 30.1.2017 č. 1768507468 bolo preukázané, že žalobca ako banka sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi účelový úver určený na refinancovanie vo výške 15.200 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s úrokom 6,90 % ročne v 96 mesačných splátkach po 224,33 eur z toho 206,09 eur na istinu a úroky a 18,24 eur na poistenie úveru, poslednú vo výške 223,31 eur z toho 205,07 eur na istinu a úrok a 18,24 eur na poistenie. V zmluve bola uvedená RPMN 9,70 %, priemerná RPMN 10 %, odplata za poskytnutie úveru 8,34%, najvyššia prípustná hodnota odplaty 20% a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť 21.534,66 eur. Prvá splátka bola splatná 20.2.2017, každá ďalšia 20. dňa v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru bol 20.1.2025. Doba trvania zmluvy a predpoklady použité pri výpočte RPMN boli uvedené v čl. 2.2 zmluvy a aj vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. V čl. 3.1 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade omeškania so splácaním úveru je banka oprávnená uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním úveru.
7. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2016 so stavom k 30.9.2016, ktorá je pre tento úver rozhodujúca podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z., dostupných na www.mfsr.sk, vyplýva, že priemerná hodnota RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov bola 10 %.
8. Upozornením zo dňa 31.7.2019 doručovaným žalovanému na adresu uvedenú v zmluve bolo preukázané, že žalobca upozornil žalovaného na to, že je v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením sumy 1.366,30 eur, z toho sú splátky 1.357,30 eur, poplatky 9 eur a poistné 0 eur a na to, že ak nedôjde k jej úhrade, bude oprávnený úver vyhlásiť za predčasne splatný. Podacím hárkom bolo preukázané, že upozornenie bolo dňa 1.8.2019 odovzdané na poštovú prepravu. Výzvou zo dňa 27.8.2019 bolo preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 27.8.2019 a vyzval žalovaného na zaplatenie 14.008,73 eur, z toho istiny 13.311,48 eur, úroku 679,25 eur, poplatkov za upomienky 18 eur a poistného 0 eur. Podacím hárkom a fotokópiou obálky bolo preukázané, že výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 28.8.2019, bola doručovaná žalovanému na adresu uvedenú v zmluve, pričom mu nebola doručená, pretože si ju nevyzdvihol v odbernej lehote.
9. Aktuálnym stavom úveru ku dňu 30.9.2021 bolo preukázané, že žalovaný vyčerpal dňa 30.1.2017 sumu 15.200 eur, riadne úver nesplácal, bol nepretržite po splatnosti od 20.1.2019, kedy uhradil len splátku vo výške 3,46 eur, k zosplatneniu došlo 27.8.2019, dovtedy splatil 4.171,46 eur, z toho istinu 1.888,52 eur, úroky 1.790,70 eur, poplatky a poistné 492,24 eur; potom plnil žalovaný žalobcovi ešte osem splátok a poslednú splátku zaplatil 1.12.2020. Žalobca v návrhu tvrdil, že po vyhlásení predčasnej splatnosti uhradil žalovaný ešte sumu 1.870,36 eur, ktorá sa započítala prednostne na nesplatenú istinu úveru, preto dlžná istina predstavuje sumu 11.441,12 eur (15.200 - 1.888,52 - 1.870,36). Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel.
10. Predžalobnou výzvou na plnenie z 26.10.2021 doručovanou žalovanému na adresu uvedenú v zmluve bolo preukázané, že žalobca cestou právneho zástupcu vyzval žalovaného na splnenie dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX s tým, že dlžná istina predstavuje sumu vo výške 11.441,12 eur, ktorá sa naďalej úročí zmluvným úrokom a zákonným úrokom z omeškania. Podacím hárkom bolo preukázané, že predžalobná výzva bola dňa 27.10.2021 odovzdaná na poštovú prepravu.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3 citovaného ustanovenia) so spotrebiteľom - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4 citovaného ustanovenia). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 1a ods. 1 citovaného nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
14. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 (ods. 2).
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. V konaní sa preukázalo, že medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkový vzťah, ktorý vznikol dňa 30.1.2017 uzavretím zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo preukázané, že by si žalobca uplatňoval nároky z neprijateľne dohodnutých podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a keďže jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, zmluvne dohodnutá odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmela prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu určenú podľa § 1 ods. 4 v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške dvojnásobku priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, zverejnenej naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy za predchádzajúci kalendárny štvrťrok (okrem zmlúv uzavretých do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej RPMN, kedy je rozhodujúcou priemerná RPMN za skorší kalendárny štvrťrok), keď tieto údaje sa zverejňujú do 30./31. dňa prvého mesiaca po skončení štvrťroka t.j. za I. štvrťrok do 30.4., za II. štvrťrok do 31.7., za III. štvrťrok do 31.10. a za IV. štvrťrok do 31.1. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 30.1.2017 na 96 mesiacov (8 rokov), rozhodujúci bol preto údaj platný pre 3. štvrťrok roku 2016 pre spotrebiteľské úvery splatné nad 5 do 10 rokov vrátane s priemernou RPMN vo výške 10% a jej maximom 20% (2x10%). Dohodnutá odplata za poskytnutie úveru 8,34 % teda nedosahovala ani výšku priemernej RPMN správne uvedenej v zmluve za rozhodné obdobie vo výške 10%, a preto bola dohodnutá platne.
18. Keďže na predmetný úver sa vzťahujú i ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nárok veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov je v zmysle § 11 ods. 1 a 2 tohto zákona podmienený písomnou formou zmluvy podľa § 9 ods. 1 a jej obligatórnymi náležitosťami podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s),
z) a aa), ktoré uzatvorená zmluva všetky spĺňala, čo vyplynulo z jej obsahu, pri jej uzatvorení nedošlo ani k ďalším porušeniam povinností vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, úver poskytnutý inak ako bezhotovostne, neuvedenie všetkých plnení vyplývajúcich spotrebiteľovi z úveru, RPMN presahujúca maximálnu výšku stanovenej odplaty) a veriteľ neporušil ani ods. 2 tohto ustanovenia, pretože skúmal bonitu žalovaného, o čom predložil aj dôkazy zo dňa 27.1.2017 označené ako dáta dopytu Sociálnej poisťovne a dáta dopytu Spoločného registra bankových informácii, preto bol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a patrí mu i nárok na zaplatenie úrokov aj poplatkov.
19. Preukázalo sa tiež, že veriteľ si splnil svoje povinnosti zo zmluvy, keď z aktuálneho stavu úveru vyplynulo, že poskytol žalovanému úver vo výške 15.200 eur, ale žalovaný si ich nesplnil v celom rozsahu, pretože sa s platením dohodnutých splátok úveru dostal do omeškania. Keďže veriteľ ho upozornil listom zo dňa 31.7.2019 na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré upozornenie malo možnosť dostať sa do dispozičnej sféry žalovaného a ku dňu 27.8.2019 tak veriteľ aj urobil, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pretože žalovaný nezaplatil už splátku splatnú dňa 20.1.2019 v celej výške a v lehote nie kratšej ako 15 dní od upozornenia, uplatnil si toto právo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, potom čo pri poskytnutí úveru zisťoval bonitu žalovaného, a teda mal nárok na predčasné vrátenie celého úveru. Žaloba je preto v časti o zaplatenie nesplatenej istiny úveru 11.441,12 eur (výška úveru 15.200 eur - zaplatená istina do zosplatnenia 1.888,52 eur - zaplatená suma po zosplatnení 1.870,36 eur) dôvodná. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených zmluvných úrokov vo výške 2.792,92 eur (celkové náklady 21.534,66 eur - istina 15.200 eur - poistné 96x18,24 eur - úhrada úrokov do zosplatnenia 1.790,70 eur), v ktorej časti je žaloba takisto dôvodná, lebo po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (porovnaj R 5/2021).
20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od prvého dňa nasledujúceho po poslednej úhrade dlhu, teda od 2.12.2020, pretože základná úroková sadzba ECB bola v čase vzniku omeškania 0% a žalobcovi patrí úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší. K otázke prípustnosti kumulácie nároku žalobcu na zákonné úroky z omeškania, ktorých cieľom je sankcionovať nesplnenie povinnosti dlžníka splatiť úver riadne a včas, odradiť ho od omeškania, prípadne nahradiť veriteľovi vzniknutú škodu, popri jeho nároku na zmluvné úroky, ktoré majú funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa a patria mu až do jej zaplatenia, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/113/2018 z 30.7.2019, ktoré dáva na ňu vo svojom odôvodnení identickú odpoveď.
22. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Súd považoval nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s predsúdnym uplatnením pohľadávky aj v súlade s čl. 3.1 úverovej zmluvy vo výške 9 eur za dôvodný, lebo bolo preukázané odoslanie upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 31.7.2019 podacím hárkom s dátumom odoslania 1.8.2019 na adresu žalovanej zo zmluvy. Priamo v texte tohto upozornenia sa uvádza, že žalobca už zaslal žalovanej upomienku a z toho titulu voči nej už v tom čase evidoval poplatok vo výške 9 eur, avšak vyhotovenie a odoslanie tohto upozornenia preukázané v konaní nebolo, preto súd žalobu v časti o zaplatenie zvyšných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 9 eur zamietol.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa prvej vety tohto ustanovenia zaviazal súd žalovaného na splnenie povinnosti žalobcovi v lehote 3 dní počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, lebo žiadny dôvod na určenie dlhšej lehoty nevzhliadol.
24. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 1 a 2 CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
25. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).
26. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v spore, keď sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 11.441,12 eur s príslušenstvom, pričom z časti príslušenstva vo výške 18 eur mu súd priznal len polovicu, teda žaloba bola zamietnutá vo výške 9 eur, a keďže takúto situáciu CSP vôbec neupravuje, súd mu s poukazom na princíp racionálneho zákonodarcu upravený v článku 4 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), j) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.