Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/140/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľky: H. D., T.. XX.XX.XXXX, H. I. R. XXX, zast. Centrom právnej pomoci, IČO: 30 798 841, sídlom Bratislava, Námestie slobody 12, kancelária Rimavská Sobota, Námestie M. Tompu 2 proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom AK v Malinove, Slnečná 765/3 o vyhlásenie ustanovení úverovej zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že neprijateľnými zmluvnými podmienkami Zmluvy o úvere č. 610400345 zo dňa 29.09.2010 sú zmluvné dojednania nachádzajúce sa v:

- čl. 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorých dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I písm. b/ Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa,

- čl. 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorých dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,

- čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorých dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu

4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi,

- v prvej vete čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorých dlžník dáva v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov veriteľovi súhlas s tým, aby mu Sociálna poisťovňa poskytla všetky informácie týkajúce sa platieb a dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, najmä informácie o tom, kto je platiteľom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia za dlžníka,

- v druhej vete čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorých strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V danej veci sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a vyhlásenia neprijateľných zmluvných podmienok a to nasledujúcich ustanovení Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 29.09.2010 (ďalej len VOP alebo Všeobecné podmienky): 1., 3. a 4. veta článku 4 VOP, čl. 5 VOP, čl. 6 VOP, čl. 8 VOP, čl. 10 VOP, čl. 11 VOP, čl. 13 VOP, čl. 14 VOP, 1. veta čl. 15 VOP, čl. 16 VOP, posledná veta čl. 17 VOP, čl. 18 VOP. Odporca s návrhom nesúhlasil.

Čiastočným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -104 zo dňa 09.09.2014, právoplatným dňa 06.10.2014, súd určil rozhodcovskú zmluvu uzavretú účastníkmi konania zo dňa 29.09.2010 za neplatnú. Rozhodnutie o zvyšnej časti predmetu konania bolo ponechané na konečný rozsudok.

Riadne predvolaný odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred neospravedlnil. Súd v súlade s § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prečítaním listinných dôkazov, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 29.09.2010 uzavrela navrhovateľka s odporcom zmluvu nazvanú ako zmluva o úvere, podľa ktorej je veriteľ oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500,- Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- Eur, to je celkovo zaplatiť čiastku 984,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur, počnúc dňom 27.10.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V zmluve je uvedené vyhlásenie, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon, pričom v zmluve sú uvedené 4 možnosti, o aký výkon má ísť a to zamestnanie, povolanie, podnikanie a iný účel a krížikom je zaškrtnutý výkon povolania. V zmluve sa nachádza políčko pre uvedenie výšky RPMN v %, toto políčko nie je v zmluve vyplnené. Zmluva je podpísaná navrhovateľkou i zástupcom odporcu. V zmluve sa nachádza osobitné vyhlásenie, že dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 29.09.2010, pričom vyhlásenie je podpísané navrhovateľkou. Podľa zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne - ústredie č. 5552236976 je navrhovateľka poberateľkou invalidného dôchodku od 08.04.2004.

Vo Všeobecných podmienkach bolo dohodnuté nasledovné:

Podľa prvej, tretej a štvrtej vety čl. 4. VOP v prípade ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- € za každý jeden prípad omeškania. V prípade, ak dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť 4 po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30,- € do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.

Podľa čl. 5 VOP dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I písm. b/ Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.

Podľa čl. 6. VOP zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušeniach svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,- €, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle tejto zmluvy obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.

Podľa čl. 8 VOP dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní. Dlžník súhlasí s tým, že výbery dlžných splátok v zmysle zmluvy môžu byť realizované mandatárom veriteľa. Pokiaľ dlh dlžníka je splatný a nie je už možnosť návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára, môže dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere uhradiť okrem iných spôsobov uvedených v tejto zmluve o úvere, aj do rúk mandatára.

Podľa čl. 10 VOP dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady a výdaje vynaložené v súvislosti s jeho vyhľadaním pri zmene jeho adresy, ak dlžník na túto skutočnosť včas neupozornil mandatára.

Podľa čl. 11 VOP dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa čl. 13 VOP dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako

remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

Podľa čl. 14 VOP veriteľ, dlžník a ručiteľ ďalej aj zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Za tým účelom sa zmluvné strany dohodli nasledovne: Mediačná dohoda uzatvorená podľa zákona č. 420/2004 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti SR, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v Obchodnom registri OS Bratislava I., Oddiel: Sa, Vložka č.: 3530/B. Určenie mediátora, jeho procesný postup, ktorý bude viesť zmluvné strany k riešeniu sporu dohodou a ďalšie náležitosti mediácie vyplývajú z vnútorných predpisov Mediačného centra. Mediačné konania sa začíta na písomný návrh jednej zo zmluvných strán doručený Mediačnému centru. V návrhu musí zmluvná strana uviesť, že navrhuje riešenie sporu formou mediácie, pričom musí uviesť stručný návrh dohody a na výzvu Mediačného centra, alebo i bez nej, zaplatiť poplatok za mediačné konanie. V prípade, ak druhá zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou, najmä, avšak nie výlučne, ak sa nedostaví na ústne konanie alebo si nebude preberať zásielky doručované Mediačným centrom alebo na také zásielky nebude odpovedať, má sa za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie tak zmarila.

Podľa prvej vety čl. 15 VOP dlžník dáva v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov veriteľovi súhlas s tým, aby mu Sociálna poisťovňa poskytla všetky informácie týkajúce sa platieb a dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, najmä informácie o tom, kto je platiteľom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia za dlžníka,

Podľa čl. 16 VOP zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.

Podľa druhej vety čl. 17 VOP strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.

Podľa čl. 18 VOP účastníci sa dohodli, že dlžník a ručiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosť).

Navrhovateľka poukazovala na to, že zmluva o úvere i všeobecné podmienky sú vo forme formulára, ktorý bol vopred určený odporcom bez toho, aby navrhovateľka mala možnosť ho ovplyvniť. Majú neprehľadný text, ťažko čitateľné písmo, sú pre spotrebiteľa neprehľadné a ťažko zrozumiteľné. Zmluva

neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), priemernú hodnotu RPMN, úrokovú sadzbu a výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. V dôsledku toho je úver bez úrokov a bez poplatkov. Všeobecné podmienky obsahujú množstvo zabezpečovacích prostriedkov za účelom maximalizácie postihov voči spotrebiteľovi v prípade jeho omeškania. Zmluvné pokuty podľa čl. 4 VOP a poplatok podľa čl. 6 VOP sú neprimeranými sankciami, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Poplatok je navyše v rozpore s dobrými mravmi. V 1., 3. a 4. vete čl. 4 VOP je neprimeraný postih voči dlžníkovi, ak sa dostane do omeškania a to i v súvislosti s čl. 18 VOP, podľa ktorého môže veriteľ oznamovať skutočnosti aj formou SMS alebo emailu, teda informácia sa nemusí dostať ku spotrebiteľovi. Pri zmluvných pokutách nie je zohľadnená dĺžka omeškania, dlžník je povinný uhradiť zmluvnú pokutu, aj keď ide o omeškanie s poslednou splátkou úveru. Uhrádzať sa majú do rúk mandatára, pričom v zmluve nie je kontakt na túto osobu. To platí i v súvislosti čl. 10 VOP. Povinnosť uhradiť náklady v zmysle čl. 6, čl. 8 a čl. 10 VOP spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, nakoľko umožňuje veriteľovi uplatniť voči dlžníkovi aj neoprávnené náklady. Dohoda o zrážkach zo mzdy (čl. 5 VOP) by mala byť na samostatnej listine, je neprijateľné, že dlžník dáva súhlas, aby veriteľ doplnil zostatok a tiež údaje týkajúce sa zamestnávateľa. Je tu možnosť, že veriteľ si zahrnie do zostatku aj to, na čo nemá nárok. Dohodnuté úroky z omeškania sú podľa Obchodného zákonníka, čo je v neprospech spotrebiteľa. Článkom 6 VOP je daná možnosť vymáhania celého dlhu bez ohľadu na dĺžku omeškania a možnosť zahrnutia toho, na čo nemá veriteľ nárok. Dohoda o uznaní podľa čl. 11 VOP navodzuje stav, keď dlžník už vopred uznáva nároky veriteľa, čím predlžuje premlčaciu lehotu na ich uplatnenie. Podmienka je zameraná jednostranne. Uznanie by nemalo byť pri samotnom podpise zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy sa dopisovali len niektoré údaje, inak je zmluva vo forme formulára, teda tu nebola rozsiahla administratívna činnosť v súvislosti s uzatváraním zmluvy, a preto výška 2/3 poplatku je neprimeraná. Dohoda o vyplnení zmeniek podľa čl. 13 VOP je neplatná pre rozpor s § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenky vystavené dlžníkmi sú vymáhané spoločnosťou CD Consulting, pričom v zmenkách je zahrnutý aj poplatok aj úroky. Dochádza k navyšovaniu dlhu v neprospech spotrebiteľa. Čl. 14 VOP núti navrhovateľku riešiť spory mimosúdnou cestou. Navrhovateľka nebola informovaná o podstate mediačného konania. Mediačné centrum je v Bratislave, teda značne vzdialené od bydliska navrhovateľky. Navrhovateľka nebola informovaná, že bude súhlasiť s mediačným konaním, dohoda nebola samostatne vyhotovená a podpísaná. Dochádza k navyšovaniu pohľadávky o trovy mediačného konania. V 1. vete čl. 15 VOP dáva dlžník súhlas, aby veriteľ získal o klientovi citlivé informácie, ktoré sa za bežných podmienok veriteľ nemá prečo dozvedať. Dohoda podľa čl. 16 VOP spôsobuje horšiu pozíciu spotrebiteľa ako v prípade použitia Občianskeho zákonníka. Poslednou vetou čl. 17 VOP dochádza k preneseniu dôkazného bremena na dlžníka.

Odporca poukazoval na to, že zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver bol poskytnutý na účel výkonu povolania. Ide o nepomenovanú zmluvu, jej obligatórnymi náležitosťami sú vyjadrenie predmetu zmluvy a konkretizácia zmluvných strán. RPMN nie je základnou náležitosťou. Podľa ide o čl. 18 VOP, zákon neukladá veriteľovi spôsob, akým má upovedomovať dlžníka o omeškaní. Tvrdenie, že informácia sa dlžníkovi nemusí dostať, je neopodstatnené, klient je povinný dodržiavať zmluvné povinnosti aj bez upovedomovania. Pokiaľ ide o čl. 5 VOP, inštitút zrážok zo mzdy predstavuje zabezpečenie dlhu podľa Občianskeho zákonníka. Dohoda bola uzavretá písomne medzi účastníkmi a obsahuje súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok. Dohoda predstavuje samostatný dokument. Možnosť veriteľa zabezpečiť pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský charakter, nie je vylúčené. Úroky z omeškania sú v súlade so zákonom a to s odkazom na , nakoľko zmluva je uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (čl. 6 VOP). Pokiaľ ide o čl. 11 VOP, nepomenovaná zmluva sa riadi ustanoveniami, ktoré sú obsahovo najbližšie, a to je § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na poplatok za poskytnutie úveru bez uvedenia maximálnej výšky, navrhovateľ neodôvodnil, prečo má byť poplatok neprimeraný. Zmenky sú bežne používané aj vo vzťahu medzi nepodnikateľmi. Zmenka nie je zmluvným dojednaním, teda nejde o neprijateľnú podmienku. Ak má osoba zaviazaná zo zmenky kauzálne námietky, nič jej nebráni tieto uplatniť v konaní (čl. 18 VOP)

O mediačnom konaní (čl. 14 VOP) bola navrhovateľka informovaná pri uzatváraní zmluvy, následne mala možnosť vyjadriť sa v rámci mediačného konania, čo neurobila. Pokiaľ ide o čl. 15 VOP, veriteľ má právo požadovať tieto informácie v súlade so zákonom č. 122/2013 Z.z., tieto informácie potrebuje na posúdenie a overenie si klienta, právo mu vyplýva z § 31 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z.z.. Ďalej poukázal na to, že zmluva o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom. Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom, ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, preto je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať. Každý navrhovateľ nesie dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení. Pokiaľ by dlžník nečítal SMS a e-maily, je povinný na to veriteľa upozorniť.

Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere 29.09.2010 (ďalej len ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere 29.09.2010 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l), r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by

podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 a ods. 8 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere 29.09.2010 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. f), g), i), j), k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Podľa § 4 ods. 6 zákona 8 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh

zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Na základe vykonaného dokazovania súd posúdil predmetnú zmluvu nasledovne:

Uvedenú zmluvu posúdil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže ju odporca uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka mala postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Zároveň zmluvu súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, pričom navrhovateľka mala postavenie spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a odporca postavenie veriteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľka bola pri uzatváraní zmluvy fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a odporca právnickou osobou, ktorá navrhovateľke poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa súdu ide o spotrebiteľský úver napriek tomu, že v zmluve bola zaznačená kolónka účel úveru - výkon povolania. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy o úvere odporcu, v ktorých je opakovane uvádzaný účel výkon - povolanie, resp. podnikanie, a to i u osôb nezamestnaných, či dôchodcov, iný účel nie je zaznačovaný. Zároveň navrhovateľka preukázala, že v čase uzavretia zmluvy bola dôchodkyňou. Vzhľadom na uvedené možno mať pochybnosť, že úver bol vzatý na účel povolania. Pri pochybnostiach platí výklad zmluvy priaznivejší pre spotrebiteľa, preto dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, či úver bol poskytnutý na účel výkonu povolania, ťaží stranu, ktorá to tvrdí. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nestačí všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon povolania, ale musí byť preukázané, na aké konkrétne povolanie spotrebiteľa bol úver poskytnutý a aký konkrétny súvis s týmto povolaním má uzavretie zmluvy o úvere. Navrhovateľka bola v čase uzavretia zmluvy dôchodkyňou, čo vyvoláva pochybnosť, že úveru bol na výkon povolania. Ak by to navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy tvrdila, bolo by povinnosťou odporcu túto skutočnosť preveriť, inak by nekonal s odpornou starostlivosťou. Keďže účel vyznačený v zmluve nebol preukázaný, súd má za to, že zmluvu je nutné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením odporcu, že predmetná zmluva nie je zmluvou o úvere, ale nepomenovanou zmluvou. Zo zmluvy je jednoznačné, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, pričom tieto boli vyplatené priamo pri uzavretí zmluvy s tým, že navrhovateľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ide teda o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na základe týchto záverov musí mať zmluva náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, inak sa zmluva v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom, keďže ide o tzv. absolútny obchod. Pre úplnosť súd dodáva, že i v prípade, že by nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, išlo by o zmluvu spotrebiteľskú podľa Občianskeho zákonníka (keďže znenie Občianskeho zákonníka pri definícii spotrebiteľa nespomína výkon povolania), ktorá nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. O.z. sa vzťahuje na všetky spotrebiteľské zmluvy, nie len na zmluvy o spotrebiteľských úveroch.

Z predmetnej zmluvy o úvere bolo zistené, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch), RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch) a priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmluve úplne absentuje údaj o RPMN, o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy a konečná splatnosť

úveru, pričom neuvedenie niektorého z týchto údajov spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, úver poskytnutý odporcovi je bezúročný a bez poplatkov.

Súd posúdil ustanovenia, ktoré žiadala navrhovateľka vyhlásiť za neprijateľné zmluvné podmienky, nasledovne:

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že niektoré z napadnutých ustanovení zmluvy (konkrétne ustanovení Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a to konkrétne: čl. 5 VOP, čl. 11 VOP, čl. 13 VOP, prvá veta čl. 15 VOP a druhá veta čl. 17 VOP, ostatné napadnuté zmluvné dojednania (1., 3. a 4. vety čl. 4 VOP, čl. 6 VOP, čl. 8 VOP, čl. 10 VOP, čl. 14 VOP, čl. 16 VOP a čl. 18 VOP) nepovažoval súd za neprijateľné zmluvné podmienky. Súd vychádzal z nasledovných záverov:

Znenia článkov 5, 11 a 13 VOP, prvej vety čl. 15 VOP a druhej vety čl. 17 VOP spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka ide o neprijateľné zmluvné podmienky.

Predmetom ustanovení nachádzajúcich sa v čl. 5 VOP je dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a v prvej vete čl. 11 VOP uznanie dlhu. Dohoda o zrážkach zo mzdy i uznanie dlhu sú inštitútmi na zabezpečenie záväzkov, ktoré musia byť urobené jednak písomne a majú závažné dôsledky pre dlžníka, spotrebiteľa. Na základe dohody o zrážkach sa môže veriteľ priamo domáhať uspokojenia pohľadávky po predložení dohody platiteľovi mzdy alebo príjmu. Pokiaľ ide o uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, to zásadným spôsobom ovplyvňuje dôkazné povinnosti zmluvných strán v konaní, ako aj premlčaciu lehotu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti musia byť tieto zabezpečovacie inštitúty so spotrebiteľom individuálne dojednané, inak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danej veci bola dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ako aj uznanie dlhu vo Všeobecných podmienkach, navrhovateľka nemohla ovplyvniť obsah týchto ustanovení, nemohla zmluvu uzavrieť bez toho, aby uznala dlh alebo súhlasila s dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Ustanovenie čl. 5 VOP a prvá veta čl. 11 VOP neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdenie odporcu, že dohoda bola na samostatnom dokumente, nie je preukázané, súdu boli doložené iba Všeobecné podmienky s dohodou o zrážkach zo mzdy, iný dokument obsahujúci prejav vôle navrhovateľky v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy predložený nebol. Súd má teda za to, že dohoda nebola individuálne dojednaná.

V druhej vete čl. 11 VOP je dohodnuté, že časť poplatku za poskytnutie úveru (484,- €) vo výške 1/3 predstavuje úrok (suma 161,33 €) a časť vo výške 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (suma 322,66 €). Toto ustanovenie rovnako nebolo individuálne dojednané, keďže sa nachádza vo Všeobecných podmienkach a súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výška nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy je neprimeraná vzhľadom na výšku úveru (500,- €), vzhľadom na skutočnosť, že zmluva je na formulári používanom navrhovateľom opakovane, dopĺňajú sa len údaje o dlžníkovi, o výške úveru a o jeho splácaní. V tejto súvislosti súd poukazuje i na priebeh uzatvárania zmluvy podľa výpovede navrhovateľky, keď zmluva bola uzatváraná mandatárom v jeho aute a to za niekoľko minút bez podrobného oboznámenia navrhovateľky so zmluvnými dojednaniami, keď mandatár hneď následne uzavrel rovnakým spôsobom zmluvy i s ďalšími dvoma klientmi. Za týchto podmienok je neprípustné, aby spotrebiteľ platil tak vysokú sumu na úhradu administratívne náklady veriteľa alebo mandatára v súvislosti s uzavretím zmluvy.

V čl. 13 VOP sa nachádza dohoda o vyplnení zmeniek. V čase uzavretia zmluvy sa na zabezpečenie úveru zmenkou vzťahoval § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle prechodného ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. bolo možné zabezpečenie dlhu zmenkou, pričom zákonom bola stanovená maximálna výška, v akej môže byť zmenka vyplnená. Ustanovenie o vyplnení zmenky uvedené v čl. 13 VOP nezabezpečuje, aby zmenka bola vyplnená len týmto zákonným spôsobom. Navyše navrhovateľka bola na základe tohto stanovenia povinná

vystaviť veriteľovi blankozmenku bez toho, aby to bolo s ňou individuálne dojednané, pričom ide opäť o inštitút, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje postavenie dlžníka v súvislosti s možnosťami veriteľa domôcť sa plnenia, kedy sám veriteľ vypĺňa nevyplnené časti zmenky spôsobom, ktorý sám určil, keďže navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah čl. 13 Všeobecných podmienok a po vyplnení zmenky sa môže domáhať plnenia len na základe zmenky bez preukazovania podmienok záväzkovoprávneho vzťahu, na základe ktorého bola zmenka vystavená, ak dlžník nepodá kauzálne námietky. Súd má za to, že je nutné povinnosť vystaviť zmenku a podmienky vyplnenia zmenky dojednať individuálne, aby mal spotrebiteľ možnosť sa rozhodnúť, k vystaveniu zmenky skutočne chce pristúpiť. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že čl. 13 VOP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nebol zmluvnými stranami individuálne dojednaný a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd má za to, že i prvá veta čl. 15 VOP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko toto ustanovenie nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže umožňuje veriteľovi získať od Sociálnej poisťovne citlivé informácie týkajúce sa navrhovateľky, pričom nie je dôvod, aby sa veriteľ k týmto informáciám dostal. Zo zákona o finančnom sprostredkovaní ani zo zákona o bankách nevyplýva, že by boli dlžníci zo zmlúv o úvere povinný poskytovať veriteľom informácie podľa čl. 15 VOP.

Taktiež druhú vetu čl. 17 VOP považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko toto ustanovenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže sa spotrebiteľ týmto dojednaním vzdáva vopred svojich práv a prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno na preukázanie toho, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, pričom za iných okolností má dôkazné bremeno veriteľ, keďže vyhlásenie dlžníka, že bol so Všeobecnými podmienkami oboznámený je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemala možnosť navrhovateľka ovplyvniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhlásil čl. 5 VOP, čl. 11 VOP, čl. 13 VOP, prvú vetu čl. 15 VOP a druhú vetu čl. 17 VOP za neprijateľné zmluvné podmienky a v súlade s § 153 ods. 3 O.s.p. a vo výroku rozsudku uviedol ich celé znenie.

Znenia 1., 3. a 4. vety čl. 4 VOP, čl. 6 VOP, čl. 8 VOP, čl. 10 VOP, čl. 14 VOP, čl. 16 VOP a čl. 18 VOP nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nie sú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd má za to, že ak niektoré ustanovenie zmluvy je absolútne neplatným ustanovením pre jeho neurčitosť, za takýchto podmienok, nemožno posudzovať jeho obsah v tej súvislosti, či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa alebo nie, a teda takéto ustanovenie nemôže byť vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienok. V súvislosti s napadnutými ustanoveniami Všeobecných podmienok sa to týka 4. vety čl. 4 VOP a 4. vety čl. 6 VOP, ktoré považuje súd za absolútne neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť. Zo 4. vety čl. 4 VOP nie je jasné, či tam uvedená zmluvná pokuta je ďalšou zmluvnou pokutou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť v prípade úhrady 4 po sebe idúcich splátok alebo ide o zmluvnú pokutu podľa prvej vety tohto článku, ktorú musí dlžník za týchto okolností uhradiť len v polovičnej výške. Podľa 4. vety čl. 6 VOP vzniká nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia svojich zmluvných povinností dlžníkom. Uvedené ustanovenie nešpecifikuje, o aké zmluvné povinnosti má ísť, teda navrhovateľka je povinná podľa tohto ustanovenia zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti podľa zmluvy, pričom zmluva obsahuje veľkého množstvo rôznorodých zmluvných povinností. Takáto formulácia dohody o zmluvnej pokute nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu.

Pokiaľ ide o 1. a 3. vetu čl. 4 VOP, tieto súd posúdil ako platné, nakoľko nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Výška zmluvnej pokuty podľa 1. vety tohto článku nie je neprimerane vysoká vzhľadom na výšku úveru ani vzhľadom na celkový obsah zmluvy, keď väčšina zabezpečovacích inštitútov podľa zmluvy je neplatných, keďže ide o neprijateľné zmluvné ustanovenia (ako je vysvetlené vyššie). To, že výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje dĺžku omeškania alebo poradie splátky, nie je vzhľadom na jej výšku významné. Možnosť zosplatnenia úveru podľa tretej vety tohto článku v prípade neplnenia za podmienok presne vymedzených vo Všeobecných podmienkach nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o primeraný dôsledok neplnenia zmluvných povinností dlžníkom, bežne dojednávaný v zmluvách o úvere, pričom toto ustanovenie nie je v rozpore so zákonom a súdu sa nejaví ako zjavne znevýhodňujúce dlžníka. Počet splátok, s ktorými musí byť dlžník v omeškaní, aby veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu (4) nie je neprimerane nízky.

Pokiaľ ide o prvé tri vety čl. 6 VOP, tieto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o výške úrokov z omeškania je v súlade so zákonom, právo na poplatok podľa zmluvy nemožno veriteľovi v prípade splatnosti celého dlhu odopierať. Ak zmluva neobsahuje zákonom vymedzené náležitosti a úver je bezúverový a bez poplatkov, zo zákona právo veriteľa na poplatok zaniká. Za iných okolností však nie je dôvod, pre ktorý by veriteľ na poplatok nemal mať právo. Možnosť vymáhania dlhu ustanovená v tretej vete tohto článku nie je v rozpore so zákonom, preto nemôže byť v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o ustanovenia zmluvy kladúce dlžníkovi povinnosť uhrádzať náklady (piata a šiesta veta čl. 6, čl. 8 a čl. 10 VOP), na náhradu týchto nákladov má veriteľ právo, keďže ide o náklady spojené s uplatnením práva a tieto náklady tvoria príslušenstvo pohľadávky, na ktoré má veriteľ právo. Pokiaľ ide o náklady podľa čl. 10 VOP, nie je neprimerané náhradu týchto nákladov od dlžníka požadovať, nakoľko je v prvom rade povinnosťou dlžníka oznámiť veriteľovi zmenu svojej adresy. Ak tak neurobí, musí veriteľ robiť kroky na zistenie jeho adresy, aby sa domohol plnenia zmluvných povinností zo strany dlžníka či už mimosúdne alebo súdnou cestou. Preto znášanie týchto nákladov dlžníkom možno od dlžníka spravodlivo požadovať. Uvedené ustanovenia preto nepovažuje súd za neprimerané zmluvné podmienky.

V čl. 14 VOP sú upravené možnosti mimosúdneho riešenia sporov zmluvných strán, pričom súd poukazuje na to, že snaha o mimosúdne riešenie sporov je v záujme spotrebiteľa a toto ustanovenie nepovažuje súd za neprijateľnú podmienku. Na tom nič nemení ani vzdialenosť mediačného centra, či povinnosť uhradiť trovy mediácie. Dlžník má možnosť v rámci mediačného konania poukázať na svoje argumenty v danom spore, resp. rokovať s veriteľom a tým predísť súdnemu konaniu. Navyše možnosť využiť mediačné konanie patrí nie len veriteľovi, ale aj dlžníkovi. Pri využití tejto možnosti riešenia sporu možno predísť vzniku vyšších trov súdnych konaní. Keďže trovy mediácie sú nákladmi spojenými s uplatnením práva, platí ich dlžník len v prípade neúspechu.

Súd má za to, že čl. 16 VOP nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko ako je uvedené vyššie, predmetná zmluva je zmluvou o úvere, ktorá sa podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom. Dohoda zmluvných strán, podľa ktorej sa záväzkové vzťahy zo zmluvy budú spravovať Obchodným zákonníkom deklaruje stav vyplývajúci priamo zo zákona, teda aplikáciu Obchodného zákonníka. I bez tejto dohody by bolo v prípade predmetného záväzkového vzťahu nutné aplikovať uvedený predpis, preto ustanovenie o jeho aplikácii nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže ide o potvrdenie (zvýraznenie) zákonnej úpravy.

V čl. 18 VOP je dohodnutá možnosť veriteľa zasielať dlžníkovi - spotrebiteľovi upomienky formou SMS správ alebo e-mailov. Toto ustanovenie zjednodušuje komunikáciu zmluvných strán, predovšetkým v súvislosti s upozorňovaním na neplnenie zmluvy, pričom je aj v záujme dlžníka, aby bol čo najjednoduchším spôsobom na tieto okolnosti upozorňovaný, napríklad v prípade omeškania so zaplatením splátky, pričom ak sa klient rozhodne svoje telefónne číslo alebo e-mail veriteľovi poskytnúť, je v jeho záujme, aby sledoval správy, ktoré mu týmto spôsobom prichádzajú. Nemôže byť v neprospech dlžníka, že je upozorňovaný týmto spôsobom. Zároveň súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danej veci nebolo telefónne číslo navrhovateľky ani jej e-mail v zmluve o úvere uvedené, a teda nebolo preukázané, že veriteľ mal vôbec reálnu možnosť v súlade s čl. 18 VOP postupovať.

Záverom súd dodáva, že pokiaľ považovala navrhovateľka niektoré ustanovenia za neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu odkazu na mandatára, súd to samo osebe nepovažuje za takú okolnosť, ktorá by spôsobovala, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. I napriek tejto úprave je dlžník vždy oprávnený plniť, prípadne oznamovať i priamo veriteľovi. Tejto možnosti ho zmluva nezbavuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, nakoľko obaja účastníci konania boli v konaní takmer rovnako úspešní, zhruba polovica ustanovení zmluvy bola vyhlásená na neprijateľné zmluvné podmienky, resp. za neplatné a ohľadne zhruba polovice napadnutých ustanovení bol návrh zamietnutý.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.