Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-236-2014.pdf
PDF · 139.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/236/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcov: 1/ PSR Industry spol. s r.o., so sídlom Drieňová 15, 821 01 Bratislava, IČO: 36 365 181, 2/ PSR INDUSTRY SK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, IČO: 44 787 219, 3/ S. U., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, X. XXX XX, okres Ž., všetci traja právne zastúpení: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, proti žalovanému: CHR (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, právne zastúpenému: JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a o návrhu na zastavenie rozhodcovského konania, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a námietku nedostatku právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina zriadeného Európskou arbitrážnou spoločnosťou, a.s. vznesenú žalobcami v 1.,2. a 3. rade v konaní Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina, zriadeného Európskou arbitrážnou spoločnosťou, a.s., sp.zn. V.-XXXX-XXX.
Súd z a m i e t a návrh žalobcov v 1.,2. a 3. rade na zastavenie konania Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina, zriadeného Európskou arbitrážnou spoločnosťou, a.s., sp.zn. V.-XXXX-XXX.
Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 262,51 EUR, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola doručená dňa 3.10.2014 žalobca navrhol, aby žalobcovia v 1., v 2. a v 3. rade /ďalej už len žalobcovia/ navrhli, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Európskou arbitrárnou spoločnosťou, a.s. tak, že tejto námietke v plnom rozsahu vyhovie a rozhodcovské konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Európskou arbitrárnou spoločnosťou, a.s. pod sp.zn. V.-XXXX-XXX zastaví / čl. 2/. Zároveň žalobcovia navrhli, aby bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť im trovy konania o námietke nedostatku právomoci, ako aj trovy rozhodcovského konania. Na odôvodnenie uplatneného práva uviedli tvrdenia, podľa obsahu ktorých sa žalovaný na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Európskou arbitrárnou spoločnosťou, a.s., so sídlom v Žiline domáha voči žalobcom práva na zaplatenie sumy 60.210,80 EUR. Aktuálne je toto rozhodcovské konanie vedené pod sp.zn. V.-XXXX-XXX, pričom zatiaľ nebolo meritórne v tomto rozhodcovskom konaní rozhodnuté. V žalobnej odpovedi uplatnili žalobcovia námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej právnej veci. Žalobcovia poukázali na úpravu § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov /ďalej už len Zákon/. Podľa tvrdení žalobcov znenie rozhodcovskej
doložky neobsahuje výslovný záväzok účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu vedenému označeným rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na závery podľa R 4/2007. Uviedli, že podstatou rozhodcovskej doložky v danej veci nie je dosiahnuť rýchle rozhodnutie v spore zmluvných strán, ale neposkytnutie práva, resp. bránenie žalobcom v uplatňovaní ich práv formou žaloby alebo podania akéhokoľvek iného opravného prostriedku na nezávislý civilný súd a dosiahnuť tým meritórne rozhodnutie v prospech žalobcu v rozhodcovskom konaní - silnejšieho subjektu /č.l. 1 p.v./. Žalobcovia poukázali na článok 6 ods. 1, článok 7 ods.1 Smernice Rady č.93/2013-EHS z 5.4.1993 O nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /ďalej už len Smernica/. Uviedli, že je zrejmé, že ide o zjavne nekalú rozhodcovskú doložku a rozhodcovská doložka je i s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti absolútne neplatná. Z uvedených dôvodov navrhli, aby rozhodcovský súd vyslovil nedostatok svojej právomoci a rozhodcovské konanie zastavil. Pokiaľ žalovaný - Holcim a.s. svoj nárok v rozhodcovskom konaní odvodzuje z listiny „Uznanie záväzku, splátkový kalendár“ zo dňa 5.2.2014, nie je táto listina platnou dohodou, zmluvou, ani ručiteľským vyhlásením, nakoľko je objektívne neurčitá, nezrozumiteľná a zmätočná, čo ju sankcionuje absolútnou neplatnosťou a z listiny nevyplýva zreteľné označenie zmluvných strán a záväzku, ktorý by mal byť tým, ktorým subjektom uznaný /záväzky dlžníkov PSR Industry spol. s r.o. a PRS INDUSTRY SK, s.r.o. nie sú riadne odlíšené a špecifikované, dokonca sa pri sumách nachádza znamienko plus, pričom nejde o solidárny záväzok. Samostatnosť a oddelenosť záväzkov vyplýva z predloženej upomienky z 23.4.2014, kde sám žalobca v rozhodcovskom konaní deklaruje samostatné záväzky voči dvom spoločnostiam. Podľa označenej listiny mal za dlžníka listinu podpísať konateľ S. U., pričom ide iba o jedno označenie „za dlžníka“, avšak nie je zreteľné, za ktorú spoločnosť má konajúci konateľ konať, nakoľko listina v záhlaví hovorí o dvoch dlžníkoch ako samostatných subjektoch, ale podpísaná je iba jedným subjektom - jedným dlžníkom. Samotné ručenie je absolútne neplatné, nakoľko z listiny nevyplýva to, za ktorý konkrétny záväzok by sa mal ručiteľ vlastne zaručiť a kto je týmto ručiteľom /ručiteľ nie je v texte označený, ručenie navyše nie je solidárnym záväzkom, ako deklaruje listina, ale ide o náhradné dlžníctvo/. Listina, ktorú predložil žalovaný v rozhodcovskom konaní, je právny paškvil a ide o zjavne nekalú praktiku s cieľom použiť rozhodcovské konanie na dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by civilný štátny súd nevydal. Žalobcovia poukázali na úpravu § 21 ods. 4 Zákona, pričom uviedli, že uznesenie rozhodcovského súdu o zamietnutí námietky nedostatku právomoci im bolo doručené 9.9.2014.
K žalobe sa písomne svojím podaním zo dňa 30.7.2015 vyjadril žalovaný. Uviedol, že má za to, že právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť uvedený spor, je daná. Rozhodcovská doložka so všetkými náležitosťami je obsiahnutá v doklade - Uznanie záväzku z 5.2.2014 a táto jednoznačne zakladá právomoc rozhodcovského súdu. V Uznaní záväzku z 5.2.2014 je jednoznačne formulovaná dohoda zmluvných strán o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z nezaplatenia tohto záväzku, môže rozhodovať Stály rozhodcovský súd, ktorý na účely rozhodovania o rozhodcovskom konaní zriadila Európska arbitrážna spoločnosť, a.s., so sídlom Žilina. Rozhodcovská doložka tak založila záväzok, že sa účastníci sporu podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Uznanie záväzku je riadne podpísané štatutárnym zástupcom PSR Industry spol. s r.o., PSR INDUSTRY SK, s.r.o. a aj samotným ručiteľom S. U., pričom sa v danom prípade jedná o jednu a tú istú osobu. Žalovaný má za to, že v prípade, ak koná tá istá osoba v mene viacerých spoločností, postačuje jeden podpis takejto osoby na listine. V Uznaní záväzku, splátkový kalendár zo dňa 5.2.2014 žalobcovia 1 a 2 uznali spoločne a nerozdielne ako účastníci jasný a jednoznačne špecifikovaný záväzok spolu vo výške 60.210,80 EUR voči žalovanému. Potvrdili, že ho uznávajú čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa ho splácať v dohodnutých splátkach. Listina obsahuje platnú rozhodcovskú doložku, ako aj vyhlásenie ručiteľa. Vo vzťahu k podpisu predmetnej listiny za žalobcov v 1., v 2. rade ako dlžníkov poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo V/87/2007. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle úpravy § 1 ods. 1 písm. a/ Zákona môžu sa účastníci občiansko-právnych a obchodno-právnych vzťahov dohodnúť, že majetkové spory z určitého zmluvného vzťahu alebo spory, ktoré môžu z neho v budúcnosti vzniknúť, sa prejednajú v rozhodcovskom konaní. Žalovaný poukázal na úpravu § 1 ods. 1 písm. a/, § 2, § 3 Zákona. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je dohoda účastníkov právneho vzťahu o tom, že spory vyplývajúce z tohto vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. K takejto dohode medzi účastníkmi konania jednoznačne došlo. V obsahu Uznania z 5.2.2014 je platné ručiteľské vyhlásenie žalobcu v 3. rade ako ručiteľa. Ručiteľ jednoznačne svoj záväzok prevzal. Žalobca v 3. rade bol štatutárnym zástupcom, konateľom dlžníkov - žalobcov v 1. a v 2. rade a teda mal vedomosť o obchodnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcami v 1. a v 2. rade. Žalovaný zdôraznil subsidiaritu ručenia vo vzťahu k zabezpečenému záväzku a uviedol, že povinnosť plnenia ručiteľa nastupuje až následne, pričom musia byť splnené podmienky, podľa ktorých dlžník nesplnil platný záväzok a dlžník
je s plnením záväzku v omeškaní, t.j. na výzvu splatný záväzok nesplnil. Pri ručiteľskom vyhlásení žalobcu v 3. rade bola dodržaná forma ručiteľského vyhlásenia a predmet ručenia je dostatočne určito identifikovaný. Zabezpečenie záväzku ručením znamená, že žalovanému ako veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, že splatný záväzok zaplatenia kúpnej ceny kupujúci ako dlžník nesplnil. Kúpnu zmluvu žalovaný považuje za uzatvorenú platne a platné je aj uznanie záväzku. Žalovaný zdôraznil, že pre uzavretie kúpnej zmluvy sa nepredpisuje písomná forma. Poukázal na úpravu § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka /čl. 25/ a uviedol, že sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský vzťah, pri ktorom by žalobcom mala poskytnutá zvýšená ochrana. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Na vznesenú procesnú obranu reagovali žalobcovia písomným podaním zo dňa 8.12.2015, v ktorom uviedli, že žalovaný nerešpektuje základné podmienky platnosti právnych úkonov. Svoj nárok odvodzuje od listiny „Uznanie záväzku, splátkový kalendár“ z 5.2.2014. Túto listinu /formálne v úprave administratívnej korešpondencie a nie zmluvy/dohody/ vypracoval sám žalovaný a predložil ju tzv. narýchlo na podpis, že ide iba o splátkový kalendár. Predmetná listina však nie je platnou dohodou, zmluvou, ani ručiteľským vyhlásením, nakoľko je objektívne neurčitá a nezrozumiteľná, je zmätočná, čo ju sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Záväzky dlžníkov nie sú riadne odlíšené a špecifikované, dokonca sa pri sumách nachádza znamienko plus, pričom nejde o solidárny záväzok, ako tvrdí žalobca. Samostatnosť a oddelenosť záväzkov vyplýva z predloženej upomienky z 23.4.2014. Podľa listiny mal za dlžníka listinu podpísať konateľ S. U., pričom ide iba o jedno označenie za dlžníka, avšak nie zrejmé, za ktorého dlžníka mal konajúci konateľ konať, nakoľko listina v záhlaví hovorí o dvoch dlžníkoch a samostatných subjektoch, ale je podpísaná iba jedným dlžníkom. Samotné ručenie je absolútne neplatné, nakoľko z listiny nevyplýva, za ktorý konkrétny záväzok by sa mal ručiteľ vlastne zaručiť a kto je týmto ručiteľom, nakoľko v texte nie je ručiteľ označený. Ručenie nie je solidárnym záväzkom, hoci listina toto deklaruje formuláciou spoločný a nerozdielny. Listina neobsahuje rozhodcovskú doložku, ktorou by bola založená právomoc rozhodcovského súdu uplatniť nároky z údajného ručenia voči žalobcovi v 3. rade ako ručiteľovi v rozhodcovskom konaní, nakoľko doložka sa týka iba primárneho záväzku a nie ručenia ako zabezpečovacieho vzťahu. Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikla platne rozhodcovská zmluva. Žalobcovia poukázali na kogentnú úpravu § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Zdôraznili, že listinu vypracoval a predložil žalovaný a táto listina je právny paškvil, ide o zjavne nekalú praktiku s cieľom použiť rozhodcovské konanie na dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by civilný súd nevydal. Predmetná listina nie je platnou dohodou, zmluvou a ani ručiteľským vyhlásením, nakoľko ani výkladom vôle nemožno odstrániť jej kumulatívne formálne vady.
Súd vykonal dokazovanie v tejto veci výsluchom žalovaného cestou jeho právneho zástupcu, oboznámením obsahu pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Európskou arbitrážnou spoločnosťou, a.s., so sídlom Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina /ďalej už len rozhodcovský súd/, uznesením rozhodcovského súdu z 2.9.2014, ktorým bola zamietnutá námietka nedostatku právomoci tohto rozhodcovského súdu, listinným dôkazom označením ako Uznanie záväzku, splátkový kalendár z 5.2.2014, objednávkou - betón kupujúceho PSR Industry, IČO: 36 365 181 a predávajúceho
- žalovaného z 18.2.2012 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Na č.l. 29 spisu sa nachádza listinný dôkaz - Uznanie záväzku, splátkový kalendár z 5.2.2014 /ďalej už len listinný dôkaz/, spísaný pod záhlavím subjektov s obchodnými menami: PSR Industry spol. s r.o., Drieňová 15, 821 01 Bratislava, IČO: 36 365 181 a PSR INDUSTRY SK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, IČO: 44 787 219, v obsahu ktorého spoločnosti PSR Industry spol. s r.o. a PSR INDUSTRY SK, s.r.o. spoločne a nerozdielne ako dlžník týmto uznáva čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi Holcim (Slovensko) a.s., 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973 vo výške 51.989,86 + 8.220,94 EUR s príslušenstvom vyplývajúci z neuhradených faktúr za dodávky betónu uvedených v zozname zo dňa 5.2.2014. V ďalšom texte tohto listinného dôkazu ručiteľ berie na seba voči veriteľovi spoločný a nerozdielny záväzok z ručenia podľa § 303 Obchodného zákonníka a vyhlasuje, že záväzok uspokojí, ak ho neuspokojí dlžník. Všetky spory, ktoré vzniknú z nezaplatenia tohto záväzku, môže rozhodovať Stály rozhodcovský súd, ktorý na účely rozhodovania o rozhodcovskom konaní zriadila Európska arbitrážna spoločnosť, a.s., Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina, IČO: 45 989 061. Spory bude rozhodovať rozhodcovský súd jedným rozhodcom ustanoveným podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku. Toto uznanie je vyhotovené v troch rovnopisoch a každá strana obdržala jeden rovnopis. V závere je za dlžníka doklad podpísaný S. U., konateľom a za ručiteľa S. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX, XXX XX X., ako aj opatrený vyjadrením žalovaného Holcim (Slovensko) a.s. s doložkou Súhlasíme.
Žalovaný v konaní predložil listinný dôkaz označený ako OBJEDNÁVKA BETÓN vystavený na kupujúceho PSR Industry, Drieňová 15, Bratislava, IČO: 36 365 181 a predávajúceho Holcim (Slovensko) a.s., IČO: 00 214 973 z 18.12.2012, ktorá je v spise na č.l. 28. Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Sládkovičova 165/9, Žilina 1, zriadeného Európskou arbitrážnou spoločnosťou, a.s., sp.zn. V.-XXXX-XXX vyplýva, že sa žalobca - Holcim (Slovensko) a.s. v tomto rozhodcovskom konaní na základe žaloby doručenej rozhodcovskému súdu 24.4.2014, domáha zaplatenia sumy 60.210,80 EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne z tejto sumy od 15.2.2014 do zaplatenia, ďalej zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR a náhrady trov konania z titulu právneho zastúpenia voči žalovaným v 1. až 3 rade v rozhodcovskom konaní, ktorí sú totožní so žalobcami v tejto veci. Rozhodcovský súd po preskúmaní podmienok konania vychádzal zo záveru, že na základe Uznania záväzku, splátkového kalendára z 5.2.2014 zrealizovaného ako dvojstranný právny úkon medzi Holcim (Slovensko) a.s. na jednej strane a na druhej strane dlžníkom PSR Industry spol. s r.o. a PSR INDUSTRY SK, s.r.o. a ručiteľom - S. U. bola založená právomoc tohto rozhodcovského súdu. Po skonštatovaní svojej vecnej a miestnej príslušnosti na rozhodnutie sporu vyzval subjekty žalovaných v 1. a v 2. rade v tomto rozhodcovskom konaní /PSR Industry s.r.o. a PSR INDUSTRY SK, s.r.o./, ako aj žalovaného v 3. rade S. U. na žalobnú odpoveď. Dňa 9.6.2014 bola rozhodcovskému súdu žalobná odpoveď doručená, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu označení žalovaní v rozhodcovskom konaní namietali právomoc rozhodcovského súdu dotknutú vec prejednať a rozhodnúť z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka neobsahuje výslovný záväzok účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu, ktoré bude vedené Stálym rozhodcovským súdom Žilina, zriadeným Európskou arbitrážnou spoločnosťou, a.s., Žilina. Na základe uvedeného sa rozhodcovský súd zaoberal otázkou svojej právomoci a samostatným uznesením z 2.9.2014 rozhodol o zamietnutí námietky nedostatku svojej právomoci, pričom toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovaných v tomto rozhodcovskom konaní doručené dňa 9.9.2014. Aktuálne je predmetné rozhodcovské rozhodnutie na základe uznesenia zo dňa 30.10.2014 prerušené do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Žilina o námietke právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, ktoré konanie je pred Okresným súdom Žilina vedené pod sp.zn. 19Cb 236/2014.
Súčasťou rozhodcovského spisu je predžalobná upomienka adresovaná žalobcovi v 3. rade S. U. zo dňa 23.4.2014, podľa obsahu ktorej Holcim (Slovensko) a.s. upozorňuje S. U., že Z.. S. I. na základe plnej moci Holcim (Slovensko) a.s. je poverený vymáhaním pohľadávky voči PSR Industry spol. s r.o. vo výške 51.989,86 EUR a voči spoločnosti PSR INDUSTRY SK, s.r.o. vo výške 8.220,94 EUR, ktorá vyplýva z neuhradených faktúr za dodávky betónu uvedených v prílohe tohto listu. Súčasťou rozhodcovského spisu je súbor listinných dôkazov - dodacích listov a faktúr o zrealizovaných dodávkach betónu žalovaným ako pre PSR Industry spol. s .o., IČO: 36 365 181, tak pre PSR INDUSTRY SK, s.r.o., IČO: 44 787 219.
Z verejne dostupného Obchodného registra vyplýva skutočnosť registrovania žalobcu v 3. rade S. U. ako konateľa subjektu PSR INDUSTRY SK, s.r.o. v čase od 3.6.2009 do 23.9.2015 a ako konateľ PSR Industry spol. s r.o. od 24.11.2012 do 23.12 2015.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní /ďalej už len Zákon/: Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 Zákona: Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 5 ods. 2 Zákona: Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Zákona: Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.
Podľa § 21 ods. 4 Zákona: Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak, v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 511 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka: Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je stanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka: Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 323 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka: Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
Podľa § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 261 ods. 1,7 Obchodného zákonníka : Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil súd žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu. Vzhľadom na vymedzený predmet konania, ktorým sa žalobcovia domáhali vyhovenia nimi vznesenej námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a zastavenia rozhodcovského konania, súd primárne vzhľadom na úpravu § 21 ods. 4 veta druhá Zákona skúmal, či žaloba v časti o vyhovenie námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bola podaná včas, teda v zákonom vymedzenej hmotno-právnej lehote pre jej včasné podanie a teda do 30 dní od doručenia rozhodnutia rozhodcovského súdu o tejto námietke žalobcov. V tejto časti súd vykonal dôkaz oboznámením návratky doručenky z doručovania uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 2.9.2014 v konaní rozhodcovského súdu sp.zn. V.-XXXX-XXX, a to návratky doručenky právneho zástupcu žalobcov, tak ako je táto súčasťou pripojeného rozhodcovského spisu. Z jej obsahu vyplýva doručenie uznesenia rozhodcovského súdu, ktorým bola námietka žalobcov o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodcovským súdom zamietnutá, právnemu zástupcovi žalobcov dňa 9.9.2014. Pri podaní žaloby v tejto veci súdu dňom 3.10.2014 súd konštatuje splnenie formálnej podmienky včasnosti podania žaloby v tejto veci podľa § 21 ods. 4 veta druhá Zákona v časti uplatneného práva žalobcov na vyhovenie námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.
Následne sa súd vzhľadom na žalobcami tvrdené dôvody žaloby zaoberal hodnotením právneho úkonu označeného ako Uznanie záväzku, splátkový kalendár z 5.2.2014 /ďalej listinný dôkaz/, ktorého písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 29. Z jeho obsahu nepochybne vyplýva, že ako účastníci tohto právneho vystupovali subjekty PSR Industry spol. s r.o., IČO: 36 365 181, PSR INDUSTRY SK, s.r.o., IČO: 44 787 219 obaja ako dlžník, ďalej žalovaný - Holcim (Slovensko) a.s. ako veriteľ a žalobca v 3. rade S. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX, XXX XX X. ako ručiteľ. Uvedené závery jednoznačne vyplývajú zo záhlavia, z prvého odseku a zo štvrtého odseku písomného vyhotovenia označeného listinného dôkazu /štvrtý odsek listinného dôkazu začína textom: Ručiteľ berie na seba voči veriteľovi spoločný a nerozdielny záväzok ručenia podľa § 303 Obchodného zákonníka a vyhlasuje, že záväzok uspokojí, ak ho neuspokojí dlžník/. Uvedené označenie účastníkov tohto právneho vzťahu je v texte označeného listinného dôkazu zrozumiteľné, určité a nepochybné. Rovnako je určité a zrozumiteľné vyjadrenie uznávacieho prejavu označených dlžníkov vo vzťahu ku záväzku v konkrétnej výške vyplývajúceho z faktúr identifikovaných v zozname z 5.2.2014, na ktorý zoznam text prvého odseku listinného dôkazu odkazuje. V prvom odseku listinného dôkazu sú oba subjekty žalobcov v 1. a v 2. rade označené ako dlžník, ktoré označenie používa text listinného dôkazu i v ostatnom obsahu. Pri takomto vymedzení a zadefinovaní obsahu pojmu dlžník, nie je priestor pre pochybnosť o tom, ktoré subjekty v pozícii dlžníka vystupujú a teda použitie pojmu dlžník v ďalšom texte listinného dôkazu nezakladá pochybnosť o tom, že ním je ako žalobca v 1. rade, tak žalobca v 2. rade, a tým použitie tohto pojmu nespôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť ani v ostatnej časti uvedeného právneho úkonu uznania záväzku, splátkového kalendára a v rámci neho dojednanej rozhodcovskej doložky. Rovnako platné z hľadiska požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti je i ručiteľské vyhlásenie žalobcu v 3. rade uvedené v listinnom dôkaze textom: „Ručiteľ berie na seba voči veriteľovi spoločný a nerozdielny záväzok ručenia podľa § 303 Obchodného zákonníka a vyhlasuje, že záväzok uspokojí, ak ho neuspokojí dlžník“. Uvedený text listinného dôkazu je potrebné hodnotiť v spojení s údajom o ručiteľovi, ktorý je uvedený v pravom dolnom rohu listinného dôkazu, kde za ručiteľa podpísal tento doklad S. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX, XXX XX X.. Pri zohľadnení zadefinovania pojmu dlžník, ktorým sa v zmysle obsahu označeného listinného dôkazu rozumie ako žalobca v 1., tak žalobca v 2. rade, je potom nepochybné, že žalobca v 3. rade ako ručiteľ prevzal ručiteľský záväzok za dlžníka, teda za žalobcu v 1. ako aj za žalobcu v 2. rade. Samotný záväzok dlžníkov je v texte listinného dôkazu vymedzený konkrétnou výškou a je spojený pokiaľ ide o jeho vymedzenie odkazom na neuhradené faktúry za dodávky betónu, ktoré sú uvedené v zozname z 5.2.2014. Takéto vymedzenie záväzku, ktorý je predmetom uznania, hodnotí súd ako dostatočne určité a zrozumiteľné, umožňujúce identifikovať ako základ, tak výšku záväzku, ktorý je predmetom uznania a tým napĺňajúce hmotnoprávnu úpravu podľa § 323 Obchodného zákonníka. Na základe dohody medzi označenými dlžníkmi - žalobcom v 1. a žalobcom v 2. rade ako dlžníkom na jednej strane a veriteľom - žalovaným na druhej strane si označené subjekty
v súlade s hmotno-právnou úpravou podľa § 511 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dojednali, a teda dohodou založili solidaritu žalobcov v 1. a v 2. rade vo vzťahu k celému záväzku vo výške 60.210,83 EUR a zároveň si v texte listinného dôkazu dojednali splátkový kalendár s konkrétnym určením dátumu splatnosti a výšky jednotlivých splátok, s dojednaním straty výhody splátok a s dojednaním sankcie v prípade omeškania sa so splatením tohto záväzku, teda dojednali spôsob zaplatenia uvedeného záväzku. Argumentáciu žalobcov poukazujúcu na obsah jednostranného právneho úkonu - upomienky z 23.4.2014 je v nadväznosti na uvedené súdom hodnotená ako irelevantná.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie predmetnej pohľadávky žalovaného vyplývajúcej z listinného dôkazu nie je založená osobitnou rozhodcovskou zmluvou, ale rozhodcovskou zmluvou vo forme rozhodcovskej doložky v zmluve. Táto rozhodcovská doložka je obsiahnutá v predposlednom odseku listinného dôkazu s obsahom: „Všetky spory, ktoré vzniknú z neplatenia tohto záväzku, môže rozhodovať Stály rozhodcovský súd, ktorý na účely rozhodovania v rozhodcovskom konaní zriadila Európska arbitrážna spoločnosť, a.s., Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina, IČO: 45 989 061. Spory rozhodovať rozhodcovský súd jedným rozhodcom ustanoveným podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku“. Z takéhoto obsahu dojednania rozhodcovskej doložky nepochybne, zrozumiteľne a určito vyplýva, že sa právomoc rozhodcovského súdu vzťahuje na všetky spory, ktoré vzniknú z neplatenia záväzku, ktorý je identifikovaný v tomto listinnom dôkaze, tak ako je konštatované vyššie. Rozhodcovská doložka v zmysle uvedeného spĺňa zákonné požiadavky vyplývajúce z úpravy § 4 ods. 1, 2 Zákona a z hľadiska jej obsahu je platným a účinným právnym úkonom zakladajúcim právomoc rozhodcovského súdu. Z jej obsahu spoľahlivo vyplýva výslovný prejav vôle žalobcov v 1., 2. a v 3. rade, ako aj žalovaného, podrobiť sa rozhodcovskému konania v prípade vzniku akéhokoľvek /všetkých/ sporu /sporov/, ktoré vzniknú z nezaplatenia záväzku, ktorý je identifikovaný v texte listinného dôkazu. V tomto smere nehodnotí súd dojednanie rozhodcovskej doložky obsiahnuté v listinnom dôkaze - Uznanie záväzku, splátkový kalendár z 5.2.2014 ako rozporné so závermi uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.6.2004 sp.zn. Obdo V 73/2003, podľa ktorého: Právomoc súdov v obchodnej veci môže vylúčiť dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že spor sa má prejednať v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou alebo rozhodcovskou doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený. V nadväznosti na to súd ako nedôvodnú hodnotí argumentáciu žalobcov uvedenú v písomnom vyhotovení žaloby v tejto veci poukazujúcu na R 4/2007 a od toho sa odvíjajúce tvrdenie, že znenie rozhodcovskej doložky neobsahuje výslovný záväzok účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu vedenému označeným rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti poukazuje súd na úpravu podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej prejav vôle môže byť učinený jednaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, o tom čo chcel účastník prejaviť. Výslovný prejav vôle je učinený písomne alebo ústne, za použitia slovných výrazov. Pri zohľadnení tejto právnej úpravy je predmetná rozhodcovská doložka dojednaná ako výslovný prejav vôle žalobcov a žalovaného s obsahom ako vyplýva z jej textu, ktorý bezpochyby vyjadruje výslovne vôľu podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné zdôrazniť, že vo veci rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, kde pri posudzovaní otázky platnosti právneho úkonu Uznania záväzku a splátkového kalendára a tým aj rozhodcovskej doložky vychádzal z obsahu samotného tohto listinného dôkazu a pri výklade prejavu vôle zúčastnených subjektov aplikoval výkladové pravidlo podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia nie je vylúčená ani v obchodno-právnych vzťahoch. Na základe oboznámenia sa s písomným vyhotovením listinného dôkazu a pri zohľadnení skutočnosti, že ani jeden z účastníkov konania nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom osôb / osoby/, ktoré / ktorá/ konali / konali/ za zúčastnené subjekty pri realizácii právneho úkonu uznania záväzku, dojednaní splátkového kalendára a rozhodcovskej doložky, súd skonštatoval, že podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsah listinného dôkazu v jeho písomnom vyhotovení zodpovedá vôli zúčastnených subjektov tak, ako táto vôľa vyplýva z jej jazykového vyjadrenia, ktoré je obsiahnuté v texte listinného dôkazu, a teda vôľa zúčastnených subjektov nie je v rozpore s týmto jazykovým vyjadrením. Vo vzťahu k tomuto záveru považuje súd za dôležité primárne zdôrazniť, že pri takomto závere súdu ani nebol dôvod pre zisťovanie obsahu prejavu vôle zúčastnených subjektov označených právnych úkonov /uznávacieho prejavu, dohody o splátkovom kalendári, o rozhodcovskej doložke a ručiteľského vyhlásenia/ pre potreby
aplikácie výkladových pravidiel podľa § 266 Obchodného zákonníka, ktorá úprava výkladu prejavu vôle je zaradená do Oddielu II. označeného ako „Niektoré ustanovenia o právnych úkonoch“, Tretej časti Obchodného zákonníka. Súd zdôrazňuje, že uplatnenie výkladových pravidiel má vo všeobecnej rovine priestor tam, kde je obsah právneho úkonu nejasný, avšak táto nejasnosť nemá kvalitu vady právneho úkonu /nespôsobuje jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť s dopadom na platnosť právneho úkonu/. Výkladom právneho úkonu nie je možné meniť alebo nahrádzať a dopĺňať inak nepochybný obsah právneho úkonu. Rovnako pri zohľadnení vyššie uvedených konštatovaní súdu o dostatočne určitej a zrozumiteľnej identifikácii ako účastníkov právneho vzťahu založeného listinným dôkazom a ich statusu, tak i obsahu ich záväzkov z hľadiska kritérií platnosti právnych úkonov, poukazuje súd i na úpravu § 5 ods. 2 Zákona, na ktorú však súd poukazuje podporne pri zdôraznení konštatovania, že právny úkon Uznania záväzku a splátkového kalendára z 5.2.2014, samostatnou súčasťou ktorého je i rozhodcovská doložka, nehodnotí ako neplatný právny úkon. Vyhodnotenie vecnej dôvodnosti práva uplatneného na základe dojednaní vyplývajúcich z listinného dôkazu, zahŕňajúce posúdenie vecnej legitimácie /aktívnej alebo pasívnej/, výšky záväzku, jeho splatnosti, jeho členenia pri zohľadnení pasívnej subjektívnej kumulácie predstavovanej dvoma dlžníkmi, ako aj splnenia podmienok pre uplatnenie práva veriteľa voči ručiteľovi ako práva, ktoré vyplýva z ručenia ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorý má povahu akcesorického a subsidiárneho práva, spadá do okruhu otázok, ktoré nie je priestor riešiť pri posudzovaní otázky splnenia podmienky právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie predmetnej pohľadávky rozhodcovským súdom, teda pri posudzovaní procesných podmienok konania rozhodcovského súdu. Tieto otázky spadajú do okruhu vecného vyhodnotenia dôvodnosti rsp. nedôvodnosti uplatneného práva, ktoré je predmetom rozhodcovského konania. Osobitne k tvrdeniam žalobcov ohľadne podpisov osoby konajúcej za dlžníka a ručiteľa na listinnom dôkaze, ktorým ako vyplýva z vykonaného dokazovania, bola osoba žalobcu v 3. rade /v čase podpisu listinného dôkazu konateľ žalobcu v 1., i konateľ žalobcu v 2. rade a zároveň ručiteľ/ súd uvádza, že tak ako konštatoval už vyššie, dlžníkom podľa predmetného listinného dôkazu je subjekt žalobcu v 1. a v 2. rade, ako je identifikovaný v prvom odseku listinného dôkazu a teda ak podpísal konateľ žalobcu v 1. a v 2. rade predmetný listinný dôkaz jedenkrát, nie je táto skutočnosť spôsobilá byť základom pre záver súdu o neplatnosti právneho úkonu uznania predmetného záväzku, dojednania o splátkovom kalendár a dojednania rozhodcovskej doložky. V tomto smere súd poukazuje na analogicky aplikovateľné závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdo V 87/2007-218 zo dňa 17.12.2009, podľa odôvodnenia ktorého: Ani skutočnosť, že podpísanie dohody za dlžníka nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí konateľ svoj vlastnoručný podpis, pričom každý koná samostatne, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť tejto dohody. V úvodnej časti zmluvy je zrejmé, kto je veriteľom, dlžníkom a ručiteľom, o pravosti podpisov niet pochýb a za žalovanú spoločnosť konala osoba, ktorá bola jej konateľom, teda osoba, prostredníctvom ktorej spoločnosť s ručením obmedzeným koná /§ 13 ods. 1 v spojení s § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka/. Zároveň súd v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje vyššie uvedené konštatovania vo vzťahu k výkladu pojmu dlžník, ktorý je použitý v texte listinného dôkazu s presnou konkretizáciou obsahu tohto pojmu v tom smere, že sa dlžníkom rozumie ako žalobca v 1., tak žalobca v 2. rade. Skutočnosť, že priamo v texte listinného dôkazu nie je osoba ručiteľa konkrétne identifikovaná menom, priezviskom a inými identifikačnými údajmi žalobcu v 3. rade, nespôsobuje neplatnosť ručiteľského záväzku, nakoľko z ostatného obsahu listinného dôkazu, a to konkrétne z pravej dolnej časti vyplýva konkrétna identifikácia osoby ručiteľa, v súvislosti s ktorou identifikáciou je potrebné potom vykladať aj označenie ručiteľa v texte listinného dôkazu. Neplatnosť ručiteľského vyhlásenia nespôsobuje ani vymedzenie záväzku ručiteľa, za ktorý sa tento zaručuje ako záväzku spoločného a nerozdielneho voči veriteľovi, nakoľko obsah, rozsah a spôsob uplatnenia ručiteľského záväzku, ako aj vysporiadanie sa medzi ručiteľom a dlžníkom /dlžníkmi/ v prípade plnenia ručiteľa vyplýva z kogentnej hmotno-právnej úpravy podľa § 303, 304, 306 ods. 2, 3, § 308 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a ktorá kogentná hmotno-právna úprava má vždy prednosť pred zmluvnou dispozíciou.
Argumentácia žalobcov odvolávajúca sa na článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /ďalej už len Smernica/ je súdom hodnotená ako nedôvodná. Pri tomto závere súd primárne uvádza, že predmetom tohto konania je vyhodnotenie námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, teda procesnej otázky týkajúcej sa rozhodcovského konania. Zároveň z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že kauzálne východiská uplatnenej pohľadávky pred rozhodcovským súdom vylučujú vzťah medzi veriteľom a dlžníkom /dlžníkmi/ a tým i zabezpečovací ručiteľský vzťah, ktorý je vo vzťahu k zabezpečenému
záväzku subsidiárny a akcesorický, hodnotiť ako spotrebiteľský vzťah. Pohľadávka, ktorá je predmetom rozhodcovského konania, jednoznačne vyplýva z obchodno-právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcami v 1. a v 2. rade podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tento záver vyplýva jednak z predloženého listinného dôkazu - objednávky zo dňa 18.12.2012, tak ako je v spise na č.l. 28, ako aj z oboznámeného obsahu rozhodcovského spisu, súčasťou ktorého sú ako prílohy žaloby v tomto rozhodcovskom konaní listinné dôkazy - dodacie listy o realizácii dodávok betónu medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcami v 1. a v 2. rade ako odberateľmi. Účastníci týchto kauzálnych vzťahov na strane odberateľov - kupujúcich - žalobcovia v 1. a v 2. rade nemali a ani nemajú status spotrebiteľa, tak ako je tento subjekt definovaný v článku 1 bod 1 písm. b/ Smernice čo do úpravy nadnárodnej / spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvných vzťahoch podliehajúcich v tejto Smernici koná za účelom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii/ alebo v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka /podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti/, pokiaľ ide o vnútroštátnu hmotno-právnu úpravu. Svoje tvrdenia o nekalom zámere žalovaného sledované dojednaním predmetnej rozhodcovskej doložky žalobcovia naviac v konaní nepreukázali a takýto zámer žalovaného výsledky vykonaného dokazovania i vylučujú. V nadväznosti na to nie je možné obsah dojednaní vyplývajúcich z listinného dôkazu vrátane dojednania o rozhodcovskej doložke považovať za neprijateľnú podmienku alebo nekalú podmienku, ktoré posúdenie by odôvodňovalo poskytnutie zvýšenej ochrany v zmysle špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej zo Smernice. Tento záver dopadá i na zabezpečovací záväzok formou ručenia žalobcu v 3. rade, nakoľko jeho povaha je určená povahou zabezpečovaného záväzku v súlade s úpravou § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to súd rozhodol podľa § 21 ods. 4 Zákona o zamietnutí námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vznesenej žalobcami v 1., 2. a v 3. rade, tak ako vyplýva z prvého odseku výroku tohto rozsudku. Pri vyhodnotení nedôvodnosti vznesenej námietky nedostatku právomoci, čo viedlo k zamietnutiu tejto námietky, nevzhliadol súd vecný dôvod pre rozhodovanie o zastavení rozhodcovského konania, v nadväznosti na čo tak ako vyplýva z druhého odseku výroku tohto rozsudku, zamietol návrh žalobcov v 1., 2. a v 3. rade na zastavenie rozhodcovského konania. Pre úplnosť odôvodnenia považuje súd za významné uviesť, že vo vzťahu k forme rozhodnutia o návrhu žalobcov vychádzal z úpravy § 152 ods. 1 OSP, podľa ktorého: Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Zároveň súd zohľadnil úpravu vyplývajúcu zo Zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorej pokiaľ ide o úpravu podľa § 21 ods. 4 Zákona, nevyplýva konkrétna identifikácia formy rozhodnutia súdu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Keďže z úpravy Zákona o rozhodcovskom konaní a ani z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by mal súd o námietke nedostatku právomoci a o návrhu na zastavenie rozhodcovského konania, ktoré návrhy žalobcov v tejto veci tvorili predmet konania, teda vec samú rozhodovať uznesením, rozhodoval súd v tejto veci formou rozsudku podľa § 152 ods. 1 veta prvá OSP.
Keďže žaloba nebola dôvodná v celom rozsahu, je účastníkom v tomto konaní úspešným žalovaný, ktorý učinil v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania a zároveň včas predložil písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania. Žalovanému ako účastníkovi úspešnému v tomto konaní v celom rozsahu bola podľa § 142 ods. 1 OSP priznaná náhrada dôvodne uplatnených trov konania z titulu právneho zastúpenia v rozsahu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. písomné podanie žaloby na súd, 3. účasť na pojednávaní 15.12.2015 pri výške tarifnej odmeny á 64,53 EUR + 3-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za tieto tri úkony právnej služby + 20% DPH v sume 43,75 EUR, všetko podľa § 11 ods.1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Dôvodne uplatnené trovy právneho zastúpenia boli žalovanému priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Pre úplnosť odôvodnenia výšky priznaných trov právneho zastúpenia žalovaného súd uvádza , že oproti uplatnenej výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 64,54 EUR, bola táto súdom priznaná len v dôvodnej výške á 64,53 EUR ,vyplývajúcej z § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky a pri zohľadnení realizácie troch úkonov právnej služby v roku 2015.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bola zamietnutá námietka nedostatku právomoci Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina zriadeného Európskou arbitrážnou spoločnosťou, a.s. vznesená žalobcami v 1., v 2. a v 3. rade v konaní Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina zriadeného Európskou arbitrážnou spoločnosťou, a.s., sp.zn. RK-2014-082, nie je odvolanie prípustné /§ 21 ods. 4 veta tretia Zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní/.
Vo zvyšnej časti je proti rozsudku prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).