Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/231/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľky: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Q. XXXX/XX proti odporcovi: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. republika, X.

- J. XXXX, zastúpeného mestom Nitra ako súdom ustanoveným opatrovníkom o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky J. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a odporcu X. N., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v J., I. republika, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra - osobitná matrika vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletého zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca súd zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Nitra. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2013 domáhala rozvodu manželstva s odporcom X. N., nar. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému A. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že z dôvodu, že s odporcom čakala dieťa došlo k vážnemu narušeniu ich vzťahov, nakoľko odporca dieťa nechcel. Svojho manžela od marca 2009 nevidela, pričom odporca svoje dieťa nikdy osobne nevidel a ani sa o neho nezaujímal. Navrhovateľka vyjadrila vo svojom návrhu podozrenie, že manžel si ju vzal z vypočítavosti a finančne ju využíval.

V konaní súd zistil, že odporca je občanom I. republiky, pričom prostredníctvom justičných orgánov I. republiky bolo zistené, že menovaný žije na bližšie neurčenom mieste v zahraničí. Preto mu súd uznesením č.k.: - 72 zo dňa 25.05.2015 ustanovil na ochranu jeho práv a záujmov v tomto konaní opatrovníka a to mesto Nitra, keďže menovaný na území Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných a súdu nie je známa ani žiadna vhodná osoba pôsobiaca v pracovnom, kultúrnom, prípadne

v inom prostredí, ktoré mu je blízke, a ktorá by mohla funkciu opatrovníka v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva vykonávať.

Na pojednávanie sa nedostavil opatrovník odporcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s manželom sa zoznámili v roku 2006 v Rakúsku, následne sa XX.XX.XXXX zobrali. Syn sa im narodil až XX.XX.XXXX, ale v tom čase už manželstvo v podstate neexistovalo. Manžel chodil stále do Talianska, Švajčiarska, občas sa zdržal v Rakúsku, takže po narodení dieťaťa, ktoré sa narodilo na Slovensku, zostala ona bývať u svojho otca. Po krátkom čase sa aj s dieťaťom presťahovala do bytu, kde žije s dieťaťom doteraz. Má priateľa, s ktorým sa poznajú asi dva roky, plánujú spoločnú budúcnosť, on kúpil dom, do ktorého by sa mali v lete sťahovať s tým, že syn pôjde do školy už do Nitry. V budúcnosti si priateľ plánuje syna osvojiť. Ona nemá o manželovi ani o jeho rodine žiadne informácie, ešte v minulosti písal cez facebook, no keď pýtala od neho peniaze, tak sa hneval, na výživu dieťaťa nikdy v živote neprispel a ani svoje dieťa nevidel. Oni majú už svoj život, predmetné manželstvo nebolo funkčné od jeho začiatku, mali rozdielne názory na život, na rodinu, na to kde budú žiť.

Navrhovateľka v konečnom návrhu žiadala, aby súd rozhodol tak ako uviedla na pojednávaní.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že tiež navrhuje rozhodnúť v zmysle návrhu navrhovateľky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, sobášny list, stanovisko ministerstva, zápisnicu z výsluchu matky, uznesenie o ustanovení tlmočníka, preklady písomností, dopyt na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, uznesenie o ustanovení prekladateľky, preklad dožiadania, uznesenie o ustanovení opatrovníka, správu zo šetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., I. republika, z ktorého manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, maloletý A. N., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia navrhovateľky bolo predmetné manželstvo nefunkčné už od jeho začiatku, mali s odporcom rozdielne názory na podstatné veci manželského spolužitia, na život, rodinu, na to kde budú žiť. Manželia spolu nehospodária už od júna 2007, keďže navrhovateľka pracovala po uzavretí manželstva v Rakúsku a odporca žil v Kosove. Navrhovateľka označila predmetné manželstvo "manželstvom na diaľku" a vyjadrila názor, že si ju odporca vzal z vypočítavosti bez vážneho úmyslu žiť s ňou v usporiadanom manželskom zväzku, pričom vyjadrila aj názor, že ju odporca finančne využíval, keďže ona ho finančne podporovala. Podľa navrhovateľky došlo k vážnemu narušeniu vzájomných vzťahov s odporcom v čase keď mu oznámila, že je tehotná, nakoľko odporca dieťa nechcel. Navrhovateľka nemá o odporcovi dlhodobo žiadne informácie, stretla sa s ním naposledy v marci v roku 2009. Odporca svoje maloleté dieťa nikdy nevidel a nijakým spôsobom na jeho výživu nikdy neprispel. Navrhovateľka obýva s maloletým dieťaťom jednoizbový družstevný byt, výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady nájomného vo výške 80,- eur mesačne, z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 20,- eur mesačne a z úhrady preddavkov za spotrebu plynu vo výške 5,- eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti ICV Medical Slovakia s.r.o. Vráble, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 600,- eur, okrem toho poberá prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Maloletý A. navštevuje v súčasnosti predškolské zariadenie, okrem bežných výdavkov uhrádza navrhovateľka sumu cca 25,- eur za školské stravovanie a má aj zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého, ktorý trpí bronchiálnou astmou, s čím sú spojené výdavky vo výške cca 20,- až 25,- eur mesačne. Navrhovateľka je dva roky angažovaná v novom partnerskom vzťahu, s partnerom plánujú spoločnú budúcnosť.

Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa § 38a Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa § 39 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka? prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Od 01.07.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 27,13 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a) Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1, písm. a) Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 8 ods. Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu3f) a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia takmer od začiatku uzavretia manželstva nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, odporca s navrhovateľkou nikdy nezabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce z predmetného manželstva a nikdy žiadnym spôsobom neprispel ani na jeho výživu. Nezhody, ktoré v priebehu predmetného manželstva vznikali sa týkali podstatných vecí manželského spolužitia, počnúc tým, v ktorej krajine budú manželia žiť až po rozdielne názory ohľadne založenia rodiny. Navrhovateľka stratila voči odporcovi citový vzťah, dva roky sa angažuje v novom partnerskom vzťahu. Keďže manželstvo od jeho uzavretia neplnilo svoj účel a ani do budúcna preto nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletého dieťaťa, pričom rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, a zo strany ani jedného z manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol. Súd súčasne upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva tak, že maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého A.. Navrhovateľka dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný

príjem vo výške cca 600,- eur a poberá prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Keďže schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu sa nepodarilo zistiť, nakoľko tento sa dlhodobo nachádza na neznámom mieste, zaviazal ho súd prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou minimálneho výživného, ktoré minimálne výživné predstavuje od 01.07.2013 sumu vo výške 27,13 eura. Vzhľadom na to, že podaním návrhu navrhovateľkou na rozvod manželstva vznikla navrhovateľke poplatková povinnosť za podanie predmetného návrhu vo výške 66,- eur (zák. č. 71/1992 Zb., sadzobníka súdnych poplatkov, položka 7, písm. a), zaviazal súd navrhovateľku v ďalšom na zaplatenie tohto súdneho poplatku a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.