Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-41C/370/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: Diners Club CS s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie slobody č. 11, IČO: 35 757 086, zastúpený na základe plnej moci advokátom JUDr. Júliusom Brichtom, AK, Bratislava, Grösslingova ul. č. 6-8, proti odporcovi: C.. C. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., C. ul. č. X., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom G. časťou R. - D., L. ul. č. XX, R., o zaplatenie 4 903,07 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa, návrhom doručeným súdu dňa 22. 4. 2014, domáhal, aby súd odporcu platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie 4 903,07 Eur, úroku z omeškania v sadzbe 8 % ročne zo sumy 4 137,64 Eur od 16. 1. 2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 16 % ročne zo sumy 4 137 ,64 Eur od 16. 1. 2012 do dňa vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bola odporcovi navrhovateľom vydaná kreditná karta s fixnou dobou splatnosti použitých finančných prostriedkov. Odporca peňažné prostriedky 3 874,64 Eur poskytnuté mu platobnou službou navrhovateľa k XX. X. XXXX v lehote splatnosti nevrátil a nezaplatil ani dva ročné poplatky spolu v sume 258,- Eur. Preto navrhovateľ okrem istiny žiada od neho aj poplatok za písomnú upomienku 5,- Eur, zmluvnú pokutu 255,13 Eur a úrok z omeškania 510,30 Eur vyčíslené k 15. 1. 2012.

Platobný rozkaz, ktorý súd vydal 26. 5. 2014, sa nepodarilo odporcovi doručiť, preto bol v zmysle § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) uznesením z 2. 7. 2014 zrušený. Odporcovi, ktorého miesto pobytu súdu nie je známe, bol podľa § 29 ods. 2, 6 OSP ustanovený opatrovník. Opatrovník odporcu vzniesol vo veci námietku premlčania práva navrhovateľa a žiadal jeho návrh zamietnuť.

Dokazovanie vykonal súd obsahom listín založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.

Dňa XX. XX. XXXX požiadal odporca navrhovateľa o vydanie súkromnej kreditnej karty N. V. na realizáciu hotovostných a bezhotovostných platobných operácii finančnými prostriedkami navrhovateľa. Odporcovi bola navrhovateľom vydaná karta č. XXXX.XXXXXX.XXXX, čím došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy a odporcovi bol určený limit, do výšky ktorého mohol počas zúčtovacieho obdobia vykonávať kartou platobné operácie. Tieto boli vyčíslené po uplynutí zúčtovacieho obdobia nasledujúci

kalendárny mesiac v tzv. výpise transakcií. Poskytovanie týchto peňažných služieb bolo bezodplatné (bez úrokov, bez odplaty). Odporca plnil zmluvné povinnosti riadne a včas do júna 2010, kedy nezaplatil pohľadávku navrhovateľa 2 791,48 Eur, splatnú 9. 6. 2010 a to ani po písomnom napomenutí z 1. 7.2010. Nečinný zostal aj v nasledujúcom období a nezaplatil pohľadávku navrhovateľa zúčtovanú za mesiac jún 2010 v sume 1 523,39 Eur, splatnú 10. 7. 2010. V nasledujúcich mesiacoch dlh odporcu narastal o poplatky a sankcie za omeškanie, ktoré si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil podľa článku 4.6 všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov, ako úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej istiny a ako zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne z dlžnej istiny. V zmluve účastníkov nebola zmluvná pokuta pre prípad omeškania s plnením dlhu dohodnutá a na takúto dohodu neodkazovali ani všeobecné obchodné podmienky. Dojednanie o zmluvnej pokute sa stalo súčasťou všeobecných obchodný podmienok navrhovateľa až v priebehu trvania zmluvného vzťahu.

Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, podliehajú pod právny režim zákona č. 513/1991 Zb. - (Obchz.) na použití, ktorého sa účastníci dohodli aj písomne v zmluve. Keďže odporca pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a navrhovateľ, ktorý je poskytovateľom platobných služieb v rámci jeho predmetu podnikania konal, je prejednávaná zmluva účastníkov i zmluvou spotrebiteľskou a preto sa nároky z nej riadia aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. Zb. - Občiansky zákonník - (v znení účinnom od 1. 4. 2015, článok II, článok XIV zákona č. 102/2014 Z. z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR z konania sp. zn. ). Nastáva právny stav tzv. nepravej spätnej účinnosti zmenenej právnej normy, ktorá nie je nedovolená.

Podľa § 100 ods. 1 sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§§ 101 a110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ustanoveniach Občianskeho zákonníka uvedené inak, je premlčacia doba trojročná.

Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že navrhovateľ odporcovi poskytol bezodplatnú peňažnú službu a odporca jeho záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky k XX. 7. XXXX nedodržal. Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského právneho vzťahu, keďže odporca využil služby poskytnuté navrhovateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej činnosti. Odporca - zmluvný dlžník, ako podnikateľ nekonal.

Ustanovenie § 52 ods. 2 ukladá prednostné použitie Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy, ktoré sú obchodnými vzťahmi, ak ich účastníkom je spotrebiteľ. Listinným dokladom navrhovateľa mal súd preukázané, že splatnosť neuhradenej istiny z transakcií realizovaných prostredníctvom kreditnej karty nastala najneskôr 15. 7. 2010. Trojročná premlčacia doba pri práve na plnenie žalovanej pohľadávky začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda od 16. 7. 2010 a uplynula 16. 7. 2013. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Navrhovateľ si pohľadávku spočívajúcu v úhrade istiny pozostávajúcej z transakcií realizovaných prostredníctvom kreditnej karty uplatnil na súde až 22. 4. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby a preto nemohol súd navrhovateľovi toto zažalované právo na plnenie priznať, návrh zamietol. Premlčanie hlavného záväzku spôsobuje aj premlčanie práva na úroky z omeškania ako vedľajšieho záväzku, ktorý je akcesorickej povahy vo vzťahu k istine. Pokiaľ sa premlčalo právo zabezpečené zmluvnou pokutou, nemôže veriteľ úspešne uplatniť ani právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty, ktoré vzniklo po premlčaní zaisteného práva (rozsudok NS ČR ). Nárok na zmluvnú pokutu je však aj právne nedôvodný. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 . Pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty sa predpokladá uzavretie zmluvy v písomnej forme. Absencia písomnej dohody o zmluvnej pokuty spôsobuje jej neplatnosť. Odporca uzatváral s navrhovateľom zmluvu bez dojednania zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola navrhovateľom vnesená do všeobecných obchodných podmienok ich zmenou počas trvania zmluvného vzťahu a odporca, ktorý bol poberateľom plnenia nemal možnosť tieto podmienky ovplyvniť. Do zmluvného vzťahu vstúpil s konkrétne dohodnutými zmluvnými podmienkami a ich jednostranná zmena zo strany navrhovateľa nemohla vyvolať platné dojednanie o zmluvnej pokute.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi tohto konania trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2. vyhotoveniach na tunajšom súde.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.