Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CbZm/28/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. K. XXXX/XX, XXX XX Ž., občan SR, právne zastúpený: Burian & partners, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti odporcovi: M. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX P. občan SR, právne zastúpený: Mgr. Bohuslav Gelatka, advokát so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu takto

rozhodol:

Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. k. -19 zo dňa 11.07.2013 p o n e c h á v a v platnosti.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy námietkového konania vo výške 478,46 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 14.05.2013 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 2.000,- eur, úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 2.000,- eur od 01.02.2012 do zaplatenia, odmenu vo výške 6,67 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Podanú žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že vlastnou zmenkou zo dňa 22.12.2011 sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 2.000,- eur. Splatnosť zmenky bola stanovená na dátum 31.01.2012. Navrhovateľ v súlade s obsahom vlastnej zmenky a v súlade s ustanoveniami zákona zmenkového a šekového predložil vlastnú zmenku na preplatenie, avšak na zmenku nebolo doposiaľ nič uhradené. S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového navrhovateľ okrem zmenkovej istiny žiadal zmenkový úrok vo výške 6% ročne odo dňa splatnosti, teda od 01.02.2012 do zaplatenia zmenkovej sumy a odmenu vo výške 1/3-ny percenta zmenkovej sumy, t. j. 6,67 eur spolu s náhradou trov konania. S návrhom navrhovateľ predložil súdu prvopis vlastnej zmenky zo dňa 22.12.2011, uloženej do úschovy súdu, ktorej fotokópia je obsahom súdneho spisu na č. l. 4. V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov súd návrhu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č.k. -19 zo dňa 11.07.2013, proti ktorému odporca podal včasné námietky. Námietky odporca odôvodnil tým, že zo žalobného návrhu nie je zrejmé, aký záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom má vystavená zmenka zabezpečovať a preto návrh označil za neúplný a neurčitý. Uviedol, že zmenka nekryje žiaden záväzkový vzťah, ktorý by mal medzi navrhovateľom a odporcom existovať. Odporca ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, na vznik ktorej zákon vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Odporca navrhovateľa o žiadnu pôžičku nepožiadal a žiadnu pôžičku od navrhovateľa neprevzal. Deň splatnosti zmenky ani v nasledujúcich dňoch navrhovateľ nepredložil odporcovi zmenku na platenie a konal tak v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Súčasne namietol, že v žalobe absentuje suma súdneho

poplatku, ktorej náhrady sa navrhovateľ voči odporcovi domáha. Na preukázanie tvrdení odporcu označil výsluch svedka P. Š., K. I., P.. Zmenku, z ktorej navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok považuje odporca za nie riadne vyplnenú, nakoľko v kolónke mena absentuje relevantný údaj.

V písomnom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 17.02.2015 navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky, pre ktorú je typická nezávislosť od kauzálnych vzťahov, pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu majú samostatnú právnu povahu a existenciu, a teda navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, ako predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti zmenky, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Navrhovateľ ďalej poukázal na ustanovenie § 495 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého veriteľ nemá povinnosť preukazovať dôvod záväzku v prípade cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom stanovené, že túto povinnosť nemá. Za absurdné označil tvrdenie odporcu o neexistencii pôžičky a účelovosť obrany odporcu, ktorý v pozícii zmenkového dlžníka bez inkasovaného protiplnenia podpísal zmenku a svoj podpis na zmenke nechal úradne overiť. K námietke nepredloženia zmenky na platenie navrhovateľ uviedol, že v súlade so zákonom navrhovateľ predložil odporcovi zmenku tak, ako vyplýva z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, pričom aj v prípade, ak by túto povinnosť navrhovateľ nesplnil, nepredloženie vlastnej zmenky odporcovi nemá za následok zánik práva navrhovateľa, a to podľa ustanovenia čl. I § 53 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Poukázal ďalej na explicitné vyjadrenie meny v prípade slovného vyjadrenia zmenkovej sumy. Žiadal preto ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania.

Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie, ktorého sa odporca a jeho právny zástupca napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nezúčastnili. Súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu, na doplnenie ktorého uviedol, že navrhovateľ predložil súdu prvopis zmenky, ktorá spĺňa všetky formálne náležitosti stanovené zákonom pre uplatnenie si zmenkovej sumy a ostatných postihových práv s príslušenstvom. Navrhovateľ tak preukázal existenciu zmenkovej pohľadávky, jej výšku, ako aj aktívnu legitimáciu na uplatnenie si nárokov voči odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi. Vo vzťahu k námietkam odporcu zo dňa 17.02.2015 navrhovateľ poukázal na obsah písomného vyjadrenie s tým, že navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka nemá povinnosť preukazovať dôvod vystavenia zmenky. Dôkazné bremeno v konaní zaťažuje odporcu. Účelovosť tvrdení odporcu vyplýva zo skutočnosti, že odporca opatril zmenku svojim vlastnoručným podpisom a je preto absurdné, aby ako zmenkový dlžník s notársky overeným podpisom na zmenke sa zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy bez inkasovania protiplnenia.

Z obsahu zmenky súd zistil, že odporca vystavil dňa 22.12.2011 vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi bez protestu dňa 31.01.2012 v P., na ulici I. XXX/XX, zmenkovú sumu 2.000,- eur. Odporca je na zmenke označený menom, priezviskom, adresou a rodným číslom a zmenka je opatrená podpisom odporcu, ktorý je úradne overený notárom dňa 22.12.2011. Zmenku avaloval P. Š., ktorý je na zmenke označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou.

Podľa §-u 175 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Podľa ods. 4 cit. zák. ust., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

Podľa čl. I §-17 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona (ďalej tiež „ZZŠ“), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť, 5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I §-u 77 ods. 1 druhej časti tohto zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa čl. I §-u 78 ods. 1 druhej časti tohto zákona, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Podľa čl. I §-u 48 ods. 1 tohto zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa §-u 47 tohto zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ ako majiteľ vlastnej zmenky vystavenej odporcom dňa 22.12.2011 si uplatnil voči odporcovi ako výstavcovi tejto zmenky priamy nárok na zaplatenie zmenkovej sumy v súlade s čl. I § 78 ods. 1 a § 43 Zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ). V návrhu na začatie konania navrhovateľ opísal zmenku, z ktorej uplatňuje žalovaný nárok bez toho, že by uviedol kauzálny vzťah, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže. Odporca svoje námietky odôvodnil tým, že zo žalobného návrhu nie je zrejmý právny dôvod uplatneného zmenkového nároku , ktorý medzi účastníkmi ani nie je daný, nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje záväzkovo-právny vzťah, ktorý by mala uplatnená zmenka kryť. Odporca súčasne namietol nepredloženie zmenky v deň splatnosti a nasledujúci deň odporcovi na platenie navrhovateľom, absenciu meny pri číselnom uvedení zmenkovej sumy.

K námietke neexistencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania súd konštatuje, že ten, kto sa ako dlžník na zmenku podpíše, je zo zmenky zaviazaný aj vtedy, pokiaľ medzi ním a majiteľom zmenky neexistuje žiaden záväzkový vzťah. Vznik zmenkového záväzku zákon neviaže na žiadne iné okolnosti, ako na splnenie zákonom stanovených podmienok platnosti zmenky. Právna úprava zásadne abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Z nesporného charakteru zmenky vyplýva, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie ani neskôr, pri jej prípadnom vymáhaní, preukazovať, že povinný zo zmenky skutočne dlhuje veriteľovi zmenkovú sumu. Nedostatok kauzálneho vzťahu medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom nezakladá dôvod neplatnosti zmenkového záväzku, ale len za súčasného splnenia podmienok vymedzených v čl. I § 17 ZZŠ môže predstavovať námietku, ktorá je obranou proti povinnosti platiť na túto zmenku. Nárok zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papiera predstavuje samostatný nárok, pričom zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Existencia záväzku zo zmenky preto zásadne nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky a slúži najmä na to, aby sa navrhovateľ ako oprávnený mohol touto formou náhradne uspokojiť, ak zabezpečená pohľadávka nie je dlžníkom riadne splnená. Zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papiera vyplýva,

že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie záväzku tak zo zmenky, ako aj z kauzálneho vzťahu, pričom spôsob, eventuálne poradie jeho uplatnenia je na vôli veriteľa. Navrhovateľ v predmetnom konaní svoj nárok vo veci samej formuloval opisom obsahových náležitostí zmenky, z ktorej uplatnil nárok voči odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Tvrdenie odporcu v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, že zmenka nie je spojená s kauzou, a teda že medzi účastníkmi neexistuje žiaden kauzálny vzťah, nie je spôsobilá ovplyvniť platobnú povinnosť zo zmenky, nakoľko toto tvrdenie má význam len za predpokladu súčasného tvrdenia a námietky, že napríklad zmenka bola podpísaná pod nátlakom, prípadne v omyle, teda len vo väzbe na ďalšie tvrdené námietky ako napríklad zánik dlhu ako dôvodu vystavenia zmenky, nedostatok podpisu na zmenke a pod. Tvrdenie, že zmenka nie je spojená s kauzou, musí byť zákonite spojené s námietkou viažucou sa k vystaveniu zmenky. Pre hodnotenie relevantnosti uplatnenej námietky odporcom ako zmenkovým dlžníkom, bolo potrebné vychádzať z povahy zabezpečovacích zmeniek, ktoré primárne predstavujú dokonalý cenný papier, stelesňujúci v sebe priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok zaplatiť určitej osobe, v určenom mieste a čase zmenkovú sumu. Jednou zo základných charakteristík zmenkových vzťahov je ich abstraktná povaha, ktorá spočíva v ich formálnej a materiálnej nezávislosti na záväzku, ktorý bol príčinou ich vzniku. Dôvodom vzniku zmenky je zmenková dohoda, ktorá vytvára dôvod na vznik zmenky a vznik zmenkového záväzku, prostredníctvom ktorého sa určitá osoba zaviaže zmenkou ručiť za splnenie svojho alebo cudzieho záväzku. Z vymedzeného charakteru zabezpečovacej zmenky teda vyplýva, že obrana odporcu, ktorú formuloval v podaných námietkach, nemala vplyv na obsah záväzku zmenkového dlžníka zo zmenky plniť. Námietka neexistencie kauzálneho vzťahu medzi účastníkmi bez ďalších tvrdení nebola námietkou spôsobilou vyvolať zánik zmenkového záväzku tak, ako tento vznikol na základe vystavenej vlastnej zmenky odporcu. Postačujúcim dôvodom zmenky bola dohoda o tom, že povinnosť dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú odporca podpísal. Teda zásadne je prípustné, aby osoba, ktorá ani nie je účastníkom určitého zmluvného vzťahu, zabezpečila práva z tohto vzťahu tým, že vystaví v prospech veriteľa vlastnú zmenku. K okolnostiam vystavenia zmenky a uzavretia dohody medzi účastníkmi o vystavení zabezpečovacej zmenky odporca v podaných námietkach neuviedol žiadne tvrdenia. Za týchto okolností pokiaľ odporca navrhol k okolnostiam vystavenia zmenky vypočuť ako svedka P. Š., súd návrh na doplnenia dokazovania zamietol, nakoľko tvrdenia vzťahujúce sa k okolnostiam vystavenia zmenky nie sú obsahom námietok odporcu proti platobnému rozkazu, na ktoré sa vzťahuje koncentračná zásada. Podpisom zmenky a jej odovzdaním navrhovateľovi sa odporca stal osobou zo zmenky zaviazanou, teda dlžníkom a vznikla mu povinnosť na zmenku platiť.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že námietky podané odporcom v zákonom stanovenej lehote určujú medze námietkového konania. V podaných námietkach je odporca povinný vymedziť jednoznačne a nezameniteľne skutok, o ktorý sa jeho obrana opiera. Pokiaľ odporca nemietol, že medzi účastníkmi neexistuje žiaden kauzálny vzťah, čo zásadne nevylučuje vznik zmenkového záväzku a súčasne neuviedol okolnosti, na základe ktorých vystavením, podpísaním a odovzdaním zmenky prevzal na seba zmenkový záväzok, je v rozpore so zákonom požiadavka odporcu, aby navrhovateľ ako majiteľ zmenky v žalobe označoval a preukazoval dôvod vystavenia zmenky. Takýmto postupom by došlo k popretiu základného charakteru zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku.

K námietke absentujúceho údaja meny na zmenke súd poukazuje na ustanovenie čl. I § 75 ZZŠ, ktorý pre platnosť zmenky vyžaduje, aby zmenka znela na určitú peňažnú sumu, pričom zákon bližšie neurčuje, aký výklad treba takémuto vymedzeniu prisudzovať. Pod určitou sumou však treba rozumieť určitý počet, množstvo menových jednotiek, a to meny platnej v mieste a čase vystavenia zmenky. Len v prípade, ak suma zo zmenky nie je zrejmá, alebo tento údaj je neurčitý, zmenka je neplatná. Z obsahu zmenkovej listiny vyplýva, že odporca pri vystavení zmenky použil cenný papier formulárového typu, ktorý v kolónke mena obsahuje číselný údaj „2000“, pričom bezpodmienečný záväzok dlžníka zaplatiť za túto zmenku obsahuje záväzok zaplatiť sumu vyjadrenú slovom „dvetisíc“ a menou „eur“. Z takéhoto vymedzenia zmenkovej sumy je naplnená požiadavka určitosti, ktorá je vyjadrená tak slovom, ako aj písmom bez akéhokoľvek vnútorného rozporu medzi jednotlivými údajmi. Zmenková suma je v texte zmenkovej istiny vyjadrená slovami, v rámci ktorých sa opakuje údaj opísaný číslicami v horenej časti zmenky s tým, že všetky údaje na zmenke sú kryté podpisom odporcu ako vystaviteľa zmenky. Vzhľadom na uvedené súd posúdil túto námietku odporcu ako nedôvodnú.

K námietke nepredloženia zmenky odporcovi na platenie súd poukazuje na obsah ustanovenia čl. I § 75 ZZŠ, ktorý obsahuje základné náležitosti predpísané zákonom pre vlastnú zmenku, pričom úprava vlastnej zmenky je založená na zásade rovnosti vlastnej zmenky s cudzou zmenkou. Z textu vlastnej zmenky priamo vyplýva povinnosť zmenkového dlžníka a ostatných zmenkou zaviazaných osôb plniť zmenkovému veriteľovi konkrétnu zmenkovú sumu, deň a miesto splatnosti zmenky. Následky zmeškania lehôt upravuje čl. I § 53 ods. 1 ZZŠ. Podľa tohto ustanovenia ak majiteľ zmenky zmešká lehotu na vykonanie úkonov, ktoré sa nariaďujú pre zachovanie zmenkových práv, stráca svoje právo proti nepriamym dlžníkom. Z toho vyplýva, že povaha práv majiteľa zmenky proti nepriamym zmenkovým dlžníkom sa vyjadruj tak, že ide o práva, ktoré sú podmienené včasným vykonaním úkonov predpísaným pre zachovanie týchto práv voči nepriamym dlžníkom. Zmeškaním lehôt stráca majiteľ svoje práva i voči ručiteľom za vystaviteľa a za rubopiscov, avšak v prípade ručiteľov za priameho dlžníka zostávajú veriteľovi práva zo zmenky zachované. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 24.01.2006, sp. zn , podľa ktorého právnej vety ak nesplní majiteľ zmenky povinnosť predložiť zmenku priamemu dlžníkovi na platenie v lehote podľa čl. I § 38 ods. 1 zákona zmenkového a šekového a k predloženiu dochádza až okamihom doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovou žalobou dlžníkovi, má sa za to, že dlžník nie je v omeškaní s platením zmenkového peniazu a nie je povinný platiť úroky, útraty a odmenu podľa čl. I § 48 ods. 1, 2 zákona zmenkového a šekového, len pokiaľ splní povinnosť uloženú mu zmenkovým platobným rozkazom a zmenkovú sumu zaplatí v stanovenej trojdňovej lehote.

Z uvedeného vyplýva, že nepredloženie zmenky v lehote splatnosti na platenie môže mať vplyv na právo zmenkového veriteľa uplatňovať zmenkový úrok voči osobe zmenkovo zaviazanej v prípade, ak táto osoba riadne a včas nesplní svoj zmenkový záväzok. V každom prípade však dôkazná povinnosť v prípade podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu zaťažuje osobu, ktorá námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podala. Dôkaz o tom, že úkony pre zachovanie postihových práv boli riadne vykonané, nemusí podať majiteľ zmenky, a kým nie je preukázaný opak platí, že úkon sa stal riadne a včas. Ustanovenie § 47 ZZŠ upravuje zodpovednosť zmenkových dlžníkov v prípade, že sú splnené predpoklady postihu. Zákonná úprava rozlišuje tzv. nepodmienené záväzky, pri ktorých majiteľ zmenky môže uplatňovať svoje nároky voči zmenkovo zaviazaným osobám bez toho, že by najskôr museli byť splnené podmienky pre výkon a zachovanie svojho práva, medzi ktoré patrí záväzok príjemcu cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky a ich ručiteľov a ďalej podmienené záväzky, pri ktorých môže majiteľ zmenky uplatňovať svoje práva len za podmienky určené pre zachovanie svojho zmenkového práva. Pri týchto záväzkoch zákonná úprava vyžaduje predloženie zmenky a protest, ktoré musia byť riadne a včas vykonané. Vzhľadom na postavenie odporcu ako priameho dlžníka, pre uplatnenie zmenkových nárokov navrhovateľovi postačovalo predloženie prvopisu zmenky. Na základe platnej zmenky bol navrhovateľ oprávnený vykonať svoje postihové práva voči odporcovi ako priamemu dlžníkovi. Súd preto námietku nepredloženia zmenky uplatnenú odporcom vyhodnotil ako nedôvodnú.

O náhrade námietkového konania súd rozhodol podľa ustanovenia §-u 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania podľa písomnej špecifikácie doručenej súdu dňa 16.12.2015 titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 120,- eur a titulom trov právneho zastúpenia odmenu za úkony právnej služby: 1./ prevzatie a príprava právneho zastúpenia 11.4.2013, 2./ podanie návrhu na začatie konania z 12.4.2013, 3./ vyjadrenie k námietkam z 17.2.2015, 4./ účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015, 5./ písomné podanie na súd z 30.11.2015 a 6./ účasť na pojednávaní dňa 15.12.2015, t.j. 6 úkonov právnej služby á 91,29 eur + 2 x režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2013 á 7,81 eur + 4 x režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2015 á 8,39 eur + 20 % DPH, spolu odmena právneho zástupcu predstavuje 716,30 eur.

Sumu 120,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 237,84 eur titulom trov právneho zastúpenia za časť konania o vydanie zmenkového platobného rozkazu (prvé dva úkony právnej služby vrátane zodpovedajúceho režijného paušálu a DPH) boli navrhovateľovi priznané v zmenkovom platobnom rozkaze, ktorý súd týmto rozsudkom ponechal v platnosti. Napriek tomu, že konkrétnu sumu, ktorú ako náhradu súdneho poplatku navrhovateľ v rámci náhrady trov konania požaduje, v žalobe navrhovateľ nešpecifikoval, z obsahu žaloby je zrejmé, že jeho náhradu si navrhovateľ v žalobe uplatnil, pričom výška týchto trov nesporne vyplýva z obsahu spisového materiálu, keď navrhovateľ na

základe výzvy súdu zo dňa 18.6.2013 zaplatil súdny poplatok v zákonom predpísanej sadzbe 120,- eur dňa 26.6.2013. Pokiaľ účastník výšku uplatnenej náhrady trov konania nešpecifikuje, s výnimkou trov právneho zastúpenia platí, že súd náhradu trov konania prizná vo výške vyplývajúcej z obsahu spisového materiálu k okamihu rozhodovania súdu. Preto námietku neurčitosti žaloby v tejto časti súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zvyšok trov právneho zastúpenia v sume 478,46 eur za časť konania o podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu (odmenu za zostávajúce štyri úkony právnej služby vrátane zodpovedajúceho režijného paušálu a DPH) taktiež priznáva súd navrhovateľovi v celom rozsahu, nakoľko po ich preskúmaní zistil, že boli uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením § 137 O.s.p. a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Vo vzťahu k úkonu právnej služby spočívajúcemu v písomnom podaní na súd z 30.11.2015 súd uvádza, že týmto podaním navrhovateľ oznámil súdu výsledok mimosúdnych rokovaní účastníkov konania a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 147 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ si tak podaním z 30.11.2015 splnil procesnú povinnosť uloženú súdom a súčasne si uplatnil nárok podľa príslušných ustanovení O.s.p., preto mu za uvedený úkon právnej služby podľa názoru súdu prislúcha náhrada trov konania, na ktorom závere nič nemení ani skutočnosť, že uplatnený nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 147 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi nebol priznaný. Náhradu trov námietkového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 478,46 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.