Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-72-2015.pdf
PDF · 123.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/72/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. D., A.. S. XXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpená: PM Lawyers s.r.o. so sídlom Bratislava, Gaštanová 13, proti odporcovi: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č..XXX, štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Haškova 18 o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 01.04.2015 do 08.10.2015 sumou 80,- eur a s účinnosťou od 09.10.2015 sumou 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2015 do 14.12.2015 vo výške 936,12 eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur, splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 11.03.2015 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala proti odporcovi určenia výživného vo výške 500,-eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred od 01.03.2015 a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že odporca, ktorý je jej manželom a má príjmy z podnikateľskej činnosti, nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti a neplní si voči nej vyživovaciu povinnosť a to napriek tomu, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť z dôvodu celodennej starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa účastníkov konania a preto výdavky navrhovateľky súvisiace s jej výživou, ako aj výživou a starostlivosťou o syna účastníkov, ktoré podrobne opísala v návrhu, podstatným spôsobom prevyšujú jej príjmy.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu žiadal tento zamietnuť v celom rozsahu s odôvodnením, že navrhovateľka v návrhu zavádza. Potvrdil, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, avšak poprel tvrdenia navrhovateľky o tom, že by osobnú starostlivosť o ich dieťa poskytovala výlučne ona. Rovnako poprel, že by bol syn účastníkov odkázaný na celodennú starostlivosť navrhovateľky a že by sa táto nemohla preto zamestnať a dosahovať vlastné príjmy. Podľa jeho názoru navrhovateľka iba zneužíva zdravotný stav ich syna na to, aby si nemusela hľadať zamestnanie. Pokiaľ ide o navrhovateľkou uvádzané náklady na výživu ich syna, tieto považoval do značnej miery za nadhodnotené. Odporca sa podľa svojich možností stará o syna, trávi s ním najmä voľný čas, pomáha navrhovateľke so starostlivosťou a zabezpečovaním jeho osobných potrieb. Odporca uznáva, že starostlivosť o malol. je
vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie náročnejšia, avšak jeho zdravotný stav nevyžaduje ani zďaleka navrhovateľkou tvrdenú starostlivosť a navrhovateľka ju ani reálne neposkytuje v takom rozsahu ako uvádza. Je pravda, že syna do školy dovezie, ale prevažnú časť vyučovania sedí na chodbe a pracuje s notebookom, aj syn sa pred odporcom vyjadril, že sa hanbí, že navrhovateľka s ním všade chodí a on to nepotrebuje. Podľa názoru odporcu navrhovateľka iba zneužíva zdravotný stav maloletého na to, aby si nemusela hľadať zamestnanie, čo v konečnom dôsledku ich synovi iba škodí, keďže by mohol byť predovšetkým osobne vyspelejší a nie do takej miery pod rozhodovacím vplyvom navrhovateľky. Odporca neuznával tiež výšku navrhovateľkou uvádzaných výdavkov ( najmä na syna), z ktorých podľa neho prevažná väčšina nie je nevyhnutná. Ďalej uviedol, že navrhovateľka zavádza aj pokiaľ ide o jej príjmy, je pravda, že bola riadne zamestnaná s čistou mesačnou mzdou u odporcu vo výške 400,- eur, avšak dňa 04.02.2015 na základe žiadosti navrhovateľky došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou, a to napriek tomu, že bola zamestnaná iba formálne a žiadnu prácu u neho v skutočnosti nevykonávala. Odporca bol pritom ochotný takto ju zamestnávať aj naďalej pokiaľ by to bolo možné, avšak navrhovateľka sama z vlastnej vôle sa o tento zdroj príjmu pripravila. Tiež nie je pravda, že by bola bez prostriedkov, pretože naďalej disponuje s účtami vedenými na jej meno, kde má dostatok finančných prostriedkov o ktorých však odporca nemá presný prehľad, lebo nikdy k nim nemal dispozičné právo. Odporca zrušil navrhovateľke dispozičné právo iba k firemnému účtu, a to z dôvodu, že v mesiaci február z neho svojvoľne vybrala sumu 1.600,-eur. Navrhovateľke v zamestnaní a v dosahovaní dostatočného príjmu na zabezpečenie všetkých potrieb v skutočnosti nič nebráni. Ďalej poukázal na to, že jeho príjmové možnosti zďaleka nie sú také, aby bol schopný uhrádzať navrhované výživné, pričom výživné, ktoré by mu bolo uložené platiť na manželku by vážne ohrozilo jednak jeho samotnú existenciu a tiež jeho schopnosť platiť výživné na ich syna.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich písomnými podaniami, lekárskymi správami, potvrdeniami príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, uznesením Okresného súdu R. K. R. C. Č..J.. XP/XX/XXXX-XX, uznesením Okresného súdu R. K. R. C. č.k. XXP/X/ XXXX-XX, výpisom zo živnostenského registra odporcu, daňovými priznaniami odporcu, osvedčením o dedičstve, potvrdením o návšteve školy maloletého K. W., potvrdením Sociálnej poisťovne a dávkach v nezamestnanosti, osvedčením Slovenského červeného kríža o získanom vzdelaní, dohodou o skončení pracovného pomeru, dohodou o pracovnej činnosti, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a toto manželstvo trvá. Z manželstva pochádza jediné dieťa, toho času už plnoletý syn K. W., nar. XX.XX.XXXX, inú vyživovaciu povinnosť žiaden z účastníkov nemá. Dňa 27.12.2014 opustil odporca spoločnú domácnosť a syna (vtedy ešte maloletého) ponechal v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Na Okresnom súde R. K. R. C. bolo nedávno právoplatne skončené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému a v súčasnosti ešte prebieha na návrh navrhovateľky konanie o rozvod manželstva účastníkov pod Č..J.. XP/XX/XXXX, ktoré nie je právoplatne skončené.
V rámci konania o úprave práv a povinností k vtedy maloletému K. W. K.., vedeného pod sp. zn. XP/ XX/XXXX, v ktorom sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletého do svojej starostlivosti a určenia výživného v sume 750,- eur mesačne, bol najskôr odporca zaviazaný predbežným opatrením zo dňa 01.04.2015 platiť synovi výživné vo výške 200,- eur mesačne, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2015 a vykonateľnosť dňa 13.04.2015 a následne dňa 15.10.2015 účastníci uzavreli súdny zmier, podľa ktorého bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi ( matke) 1.000,- eur do 15.12.2015.
Syn účastníkov, ako vyplýva z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a W. R. K. R. C., je ťažko zdravotne postihnutý s mierou funkčnej poruchy 60%. Je schopný vykonávať väčšinu nevyhnutných životných úkonov samostatne, z postihnutia mu však vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility, keďže má zníženú pohybovú schopnosť. Je schopný pomalej chôdze s oporou inej osoby na krátku vzdialenosť, na dlhšie vzdialenosti je vozený na mechanickou vozíku a je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na kompenzáciu týchto dôsledkov mu bol poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného vozidla , peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením pevádzky osobného motorového vozidla v sume 33,09 eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 18,39 eur mesačne.
Podľa potvrdenia bývalého zamestnávateľa navrhovateľky - firmy Maliarske a murárske práce, zatepľovanie a montáž sadrokartónov K. W., navrhovateľka vo firme pracovala od r. 2008 do r. 2015, pričom v r. 2014 dosiahla čistý mesačný príjem 399,63 eur a za prvé 3 mesiace r. 2015 čistý príjem 410,- eur. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru bol jej pracovný pomer u odporcu ukončený dňa 31.03.2015, ako dôvod sa uvádza spoločná vôľa zamestnávateľa aj zamestnanca tento pomer ukončiť.
Podľa potvrdenia príslušného úradu práce poberá navrhovateľka prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Od 08.04.2015 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pob. Senica si navrhovateľka podala dňa 15.04.2015 žiadosť o dávku v nezamestnanosti, pričom od 08.04.2015 do 07.10.2015 jej bola priznaná a vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške cca 227 eur mesačne.
Podľa Osvedčenia Slovenského červeného kríža si navrhovateľke v období od 16.07.2015 do 20.08.2015 urobila kurz opatrovania. Na základe Dohody, uzavretej dňa 31.08.2015 s príslušným úradom práce, navrhovateľka bola zaradená na výkon dobrovoľníckej služby v rozsahu 20 hodín týždenne na Strednej priemyselnej škole v K. od 01.09.2015 do 29.02.2016 formou starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím.
Podľa Dohody o pracovnej činnosti si navrhovateľka dohodla u zamestnávateľa N. E. K. od 20.06.2015 do 19.17.2016 pomocné práce v pohrebníctve za dohodnutú odmenu 2,20 eur na hodinu maximálne v rozsahu 40 hodín mesačne.
Podľa výpisov z LV č. XXXX K.ajú manželia v bezpodielom spoluvlastníctve byt v D. N. D.. Podľa osvedčenia o dedičstve č.k. XD/XXX/XXXX zdedila navrhovateľka 1/2 podiel na štvorizbovom byte v D. N. D., druhou spoluvlastníčkou je jej matka, ktorá v byte aj býva, a tiež sa stala spoluvlastníčkou parciel vo C. J..
Navrhovateľka v konaní uviedla, že po odsťahovaní odporcu v decembri 2014 začal tento prispievať na syna výživným 100,- eur, neskôr na základe predbežného opatrenia sumou 200,- eur, čo však bolo nepostačujúce vzhľadom k vysokým nákladom na jeho výživu a skutočnosti, že navrhovateľka zostala bez príjmov. Navrhovateľka má úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, skončila Strednú odevnú školu vo C. a až do narodenia syna pracovala ako krajčírka v odevnej výrobe vtedy s príjmom cca 10.000,- Sk. Po narodení syna sa vzhľadom k jeho zdravotnému stavu už nemohla do práce vrátiť, najskôr mala predĺženú materskú dovolenku a následne, keď si odporca založil obchod, navrhovateľka mu pomáhala s administratívou. Uviedla, že posledných 7 rokov bola formálne zamestnaná v jeho firme, z ktorého pomeru jej odporca vyplácal sumu 660,-eur netto mesačne, túto si s jeho vedomím vyberala z účtu na úhradu bežných nákladov v domácnosti naposledy v decembri 2014. Pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 31.03.2015 a odporca jej zrušil dispozičné právo k účtu. Na základe nespolupráce odporcu s úradom - nedoloženia potrebných dokladov, sa navrhovateľke podarilo vybaviť dávky v nezamestnanosti až od 08.04.2015, ktoré poberala do 08.10.2015 vo výške od 220,- eur do 227,- eur mesačne, odvtedy nemá žiadny príjem. Tvrdila, že sa nemôže zamestnať z dôvodu, že zdravotný stav ich syna vyžaduje jej neustálu prítomnosť a starostlivosť, navyše vzhľadom k tomu, že od narodenia syna mu poskytovala celodennú starostlivosť, stratila praktické skúsenosti a na trhu práce je preto v nevýhode. Synovi robí osobnú asistentku pri štúdiu na strednej škole C. K., preto si po skončení pracovného pomeru urobila na úrade práce kurz opatrovania a takto na základe získaného osvedčenia o vzdelaní môže poskytovať po dobu pol roka asistenciu nielen synovi, ale prípadne aj iným zdravotne postihnutým študentom. Uviedla, že na základe brigádnickej zmluvy pracuje od septembra 2015 v pohrebnej službe, kde počas pohrebov asistuje pri kvetinových daroch v Dome smútku, je to však iba sporadické, pričom v súčasnosti sa iba zaúča a skúša či zvládne nápor na psychiku, nemala zatiaľ z toho žiadny príjem. Robí to však z dôvodu, že by jej to v budúcnosti mohli ponúknuť ako trvalý pracovný pomer, čo jej v mieste bydliska nerobí problém, zatiaľ čo inde by brigádovať takto nemohla, pretože by najskôr musela syna doviezť zo školy, niekomu ho dať do opatery a potom ísť pracovať. Súdu uviedla, že hoci v dohode je stanovená odmena 2,20 eur za hodinu, zamestnávateľ jej zatiaľ vyplatil 0,- eur, v tomto znení bol aj zaslaný výkaz na úrad práce, od majiteľky pohrebnej služby, však dostáva oblečenie pre syna, zeleninu a pod. Jediné príjmy, ktoré podľa jej vyjadrenia navrhovateľka v súčasnosti má, sú iba prídavky na syna 23,52 eur a sumu 33,09 eur ako kompenzačný príspevok na zvýšené výdavky na prevádzku synovho vozidla a sumu 18,39 eur ako kompenzačný príspevok na hygienu a opotrebovanie
šatstva, to sú však v podstate príjmy synove. Je pravda, že vo februári 2015 vybrala zo súkromného účtu manželov sumu 1.600,- eur, peniaze však potrebovala na úhradu bežných nákladov, pričom odporca jej avizoval, že viac ako 100,- eur na syna jej nebude platiť. Navrhovateľka má aj vlastný účet, nemá však žiadne úspory.
Ďalej uviedla, že v čase manželského spolužitia odporca okrem sumy, ktorú navrhovateľke poskytoval z formálneho pracovného pomeru, robil do domácnosti nákupy potravín, ovocia, zeleniny a pokrýval všetky náklady na spoločnú domácnosť, tiež uhrádzal aj ostatné náklady súvisiace so zdravotným stavom ich syna ( ošatenie, obuv, zdravotný stav, pohonné hmoty, kultúru, vzdelávanie a pod.). V súčasnosti sa jej životná úroveň podstatne znížila vo všetkých oblastiach, počnúc stravovaním, kúria len večer aby ušetrili, finančne jej vypomáha matka, ktorá jej často aj dáva navarenú stravu, zatiaľ čo životná úroveň odporcu je niekoľkokrát vyššia. Navrhovateľka býva so synom v štvorizbovom byte, kde od decembra 2014 uhrádza sama nájomné 200,-eur mesačne, elektrinu cca 50,-eur mesačne, TV 20,-eur mesačne, daň za byt 12,70 eur za rok, poplatky za komunálny odpad 37,-eur. Byt je treba raz ročne vymaľovať, pretože vzhľadom na zlú stabilitu sa syn často chytá stien kvôli balansu, čo stojí približne 500,-eur, náklady na čistiace prostriedky predstavujú približne 50,-eur mesačne. Okrem toho má navrhovateľka výdavky na hygienické potreby cca 20 až 50,-eur mesačne, dioptrické okuliare cca 200,-eur ročne, stomatológa cca 50,-eur ročne a ošatenie. Platí si tiež vlastné poistenie 21,79 eur, a poistenie domácnosti 18,50 eur a napokon má aj náklady na psa, patriaceho synovi, ktoré predstavujú 10,-eur mesačne stravu, 3x ročne kaderníka, čo stojí 66,-eur a veterinár 30,-eur. Telefón navrhovateľke a synovi platí zatiaľ manžel, keďže sú vedené na jeho firmu. V súvislosti so zdravotnými problémami si kupuje výživové doplnky v hodnite cca 10,-eur mesačne. Má zvýšené výdavky na pohonné hmoty, napr. pri absolvovaní kurzu opatrovateľstva dochádzala denne do I. počas 1 mesiaca. Jazdí na vozidle, ktorý syn získal cez úrad práce a mesačné náklady na pohonné hmoty predstavujú od 80 do 90,-eur, pretože všade so synom jazdia autom, či do školy, k lekárovi, na výlety a pod., pričom napriek deklarovaniu odporcovho záujmu o syna, celá starostlivosť o neho a vyplnenie každej voľnej chvíle stojí len na navrhovateľke.
Odporca tvrdil, že vzhľadom na vyspelosť syna, súčasná starostlivosť navrhovateľky nie je potrebná v takej miere, v akej ju realizuje. Považoval napríklad za nadbytočné, aby zotrvávala na vyučovaní, aj keď škola potvrdila, že to uľahčuje synovi štúdium, avšak syn je už dospelý a bráni to jeho osamostatňovaniu. Na str. 2 komplexného posudku úradu práce sa pritom uvádza, že dieťa je schopné samostatného verbálneho a písomného prejavu a získavania informácií, pričom ide o správu 5 rokov starú a jeho stav sa stále zlepšuje. Je teda pravda, že je potrebný dovoz a odvoz zo školy, ale zotrvávanie na pôde školy počas vyučovania bez prítomnosti matky je len v záujme spoločného syna účastníkov a prepisovanie poznámok odfotených od iných spolužiakov je matka schopná robiť aj v inom čase, napr. doma. Odporca pritom nezazlieva navrhovateľke, že sa chce synovi s láskou venovať, len to považuje v tomto veku za kontraproduktívne. Skutočnosť, že navrhovateľka je schopná zamestnať sa vyplýva aj z toho, že v súčasnosti brigádnicky pracuje. Ďalej bol toho názoru, že životnú úroveň, ako si ju navrhovateľka predstavuje a ako vyplýva z podaného návrhu, (kaderníčka, strihanie psa, kino, divadlo, kultúra), ani zďaleka odporca nedosahuje. Životná úroveň odporcu nepresahuje životnú úroveň navrhovateľky a preto podaný návrh považuje odporca za nedôvodný. Odporca je nemajetný, má stavebnú firmu na živnosť od 1998, zamestnáva 3 zamestnancov a na živnosť ďalších ľudí. V r. 2014 dosiahol základ dane 6.697,65 eur a v roku 2013 základ dane 7.994,09 eur, do nákladov dáva sociálne a zdravotné poistenie, telefóny, 2 firemné autá (F. A. O. Š. F.), cestnú daň, poistky, pohonné hmoty, mzdy a odvody za zamestnancov. Sám si platí spotrebný úver v SLSP vo výške 250.000,-Sk, ktorý použil na kúpu auta a spláca ho po 130,-eur mesačne, do nákladov si nedáva ani ubytovanie, stravu a ošatenie. Býva u rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 200,- eur vrátane stravy. Potvrdil, že manželke na výživu neprispieva ničím okrem platby telefónu 30,- eur mesačne, ktorý je firemný. V súčasnosti nie je určené bežné výživné na syna, odporca mu okrem sumy 1.000,-eur podľa schváleného zmieru, z ktorej zatiaľ zaplatil 500,- eur, naďalej platí angličtinu 10,-eur týždenne (5,-eur za 1 hodinu) a telefón 25,-eur. Odporca mal za to, že navrhovateľka svoje výdavky hodnoverne nepreukázala, ňou uvádzané výdavky sú prehnané. Vzhľadom na svoje preukázané príjmy a výdavky bol odporca toho názoru, že životná úroveň účastníkov je porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa ( § 75 ods. 2 Zákona o rodine).
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona súd dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť, ale iba čiastočne.
U manželov platí zásada, že pokiaľ manželstvo trvá, majú voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť tak, aby životná úroveň ich oboch bola v zásade rovnaká. Pokiaľ si jeden z nich túto povinnosť neplní, môže súd na návrh druhého manžela určiť povinnosť platiť mu výživné, pričom prihliadne na okolnosti, uvedené v ustanoveniach § 71 Zákona o rodine, teda na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti a možnosti povinného. Pre rozhodnutie o výživnom nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov, vrátane ich príjmu, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manžlov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Výživné možno prisúdiť iba odo dňa začatia súdneho konania ( podania návrhu) v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
V konaní bolo preukázané, že účastníci sú manželmi a nežijú spolu, obaja majú vyživovaciu povinnosť iba k plnoletému synovi K.. V súdenom prípade navrhovateľka do značnej miery zdôvodňovala návrh aj potrebami zdravotne postihnutého syna, avšak jeho výživa nie je predmetom tohto konania a výživné na syna ani nemá slúžiť na pokrývanie potrieb navrhovateľky. Preto sa súd jeho potrebami zaoberal iba okrajovo a to z hľadiska prípadnej pretrvávajúcej vyživovacej poivinnosti účastníkov konania k nemu, ako aj z hľadiska posúdenia jeho prípadného prispievania navrhovateľke na náklady na bývanie, keďže žijú v jednej domácnosti. Bolo zistené, že K. W. K.. dosiahol v októbri 2015 plnoletosť, pričom tento má ako vlastné príjmy zatiaľ iba kompenzačné príspevky v celkovej výške 51,48 eur a prídavky vo výške 23,52 eur, invalidný dôchodok mu ešte nebol priznaný, aj keď oň už bolo požiadané. Zatiaľ teda pretrváva vyživovacia povinnosť rodičov k nemu, pričom táto nie je súdom určená. V rámci konania o úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu bol schválený súdny zmier, pričom ale účastníci konania sa v súčasnosti nevedia zhodnúť na tom, za aké obdobie bola súdnym zmierom dohodnutá suma doplatku na výživu syna 1000,- eur, keď navrhovateľka tvrdila, že zmier sa dotýkal obdobia od podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému synovi v marci 2015 do dosiahnutia jeho plnoletosti, odporca tvrdil, že 1.000,-eur podľa zmieru je výživné do januára, kedy má prebehnúť konanie o rozvod účastníkov. Toto však nevyplýva jednoznačne ani z obsahu uzavretého zmieru, ani z obsahu zápisnice z pojednávania, na ktorom k uzavretiu zmieru došlo. Bežné výživné na plnoletého K. však určené nie je, pričom z dokazovania je zrejmé, že syn býva s navrhovateľkou, ktorá podľa svojich možností mu prispieva na výživu, a poskytuje mu celodennú starostlivosť.
Súd sa zaoberal odporcom namietanou potrebou celodennej starostlivosti navrhovateľky o syna, a po zhodnotení vykonaného dokazovania uzavrel, že táto je nevyhnutná ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, keď už podľa potvrdenia U. Š., C. B.. Č.. X C. K. navrhovateľka sprevádzala denne syna do školy a asistovala mu v rámci vyučovacieho procesu počas školskej dochádzky na odporúčanie CPPPaP od 01.09.2005 do 30.06.2014, a následne aj po nástupe na strednú školu, ako vyplýva z potvrdenia Strednej priemyselnej školy v K., kde K. navštevuje študijný odbor logistika, navrhovateľka sa od začiatku zúčastňuje vyučovacieho procesu ako asistentka učiteľa svojmu synovi, ktorý vyžaduje
celodennú sústavnú starostlivosť a dohľad dospelej osoby, pričom podľa vyjadrenia školy je táto pomoc pre neho nevyhnutná. Súd mal za to, že odporca nepreukázal, že by sa navrhovateľka v súčasnosti mohla riadne zamestnať, pretože je nepochybné, že musí syna voziť a sprevádzať do školy a zo školy, keďže ako vyplýva z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, je schopný iba pomalej chôdze s oporou inej osoby na krátku vzdialenosť, na dlhšie vzdialenosti je vozený na mechanickou vozíku a je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a tiež ako vyplýva z vyjadrenia školy, je tu aj potreba jej prítomnosti počas vyučovania. Je teda zrejmé, že navrhovateľka sa nemôže riadne zamestnať, pokiaľ syn neukončí štúdium. Vzhľadom k strate praxe, keďže od narodenia sa musela starať o zdravotne postihnutého syna, má navyše zníženú schopnosť zamestnať sa, preto súd posúdil ako dostatočne primeranú jej iniciatívu pri hľadaní zamestnania, spočívajúcu v absolvovaní kurzu opatrovania, čo je oblasť, v ktorej získala za posledných 18 rokov značnú prax a čo jej môže umožniť výhľadovo aj získanie zamestnania na plný úväzok v budúcnosti, keď to okolnosti na strane syna účastníkov dovolia. Súd je toho názoru, že zatiaľ je potrebné, aby sa synovi naplno venovala a to až do ukončenia jeho vzdelania, kedy sa syn bude môcť osamostatniť a ona si bude môcť nájsť zamestnanie na plný úväzok.
Zatiaľ navrhovateľka okrem asistencie zdravotne postihnutým osobám si našla brigádu v pohrebnej službe, ktoré dve aktivity za súčasnej situácie zodpovedajú jej schopnostiam a možnostiam vo sfére pracovného uplatnenia, pretože nemá prakticky žiadne iné skúsenosti ( zručenosti, ktoré mala v minulosti ako krajčírka, už stratila) a nemá ani reálne čas na to, aby mohla v riadnom pomere pracovať. Naopak odporca dosiahol ako živnostník podľa daňového priznania v roku 2014 čistý príjem 6.697,65 eur, z ktorého uhradil daň 293,-eur, takže v priemere pri rozpočítaní na 12 mesiacov dosiahol príjem 533,72 eur mesačne a v roku 2013 zaplatil daň 554,40 eur z čistého príjmu 7.794,09 eur, čo mesačne predstavuje príjem 619,97 eur, pričom on sám dokonca uviedol na OS Nové Mesto nad Váhom na pojednávaní dňa 25.03.2015, že minulý rok mal príjem cca 1.000,- eur v čistom, z čoho vyplýva, že reálne mal čistý príjem vyšší, než by vyplýval z daňového priznania. V tej istej výpovedi sa odporca pred súdom vyjadril, že on „dal matke ( vtedy maloletého syna) výpoveď z pracovného pomeru, pretože firma nefunguje a chcel znížiť náklady“, z čoho potom jasne vyplýva, že to nebola navrhovateľka, ktorá by sa bola dobrovoľne z vlastného rozhodnutia vzdala pracovného pomeru v jeho firme ako tvrdil odporca. Ostatne, bolo by aj nelogické, aby sa navrhovateľka domáhala určenia manželského výživného po tom, čo by sa bola dobrovoľne vzdala stabilného príjmu, ktorý jej zabezpečoval prostriedky na výživu popri starostlivosti o syna a zároveň si podala návrh na určenie výživného. Navyše, v uvedenom prípade z dokazovania vyplynulo, že išlo prakticky o fomálny pomer, z ktorého ani nemusela chodiť do práce a mohla sa súčasne starať o syna.
Ďalej z dokazovania vyplynulo, že do decembra 2014, dokedy trvalo spolužitie manželov, všetky náklady na domácnosť boli uhrádzané z odporcovho podnikania, aj keď časť formou mzdy, ktorú platil navrhovateľke, všetky ostatné výdavky rodiny a to v tom najširšom zmysle platil on, čo odporca v konaní ani nepoprel. Bolo by preto nespravodlivé, aby po odsťahovaní odporcu si musela navrhovateľka, pri pretrvávajúcej povinnosti osobnej starostlivosti o syna účastníkov, zabezpečovať výživu sama, hoci toho z objektívnych dôvodov nie je schopná.
V súdenom prípade navrhovateľka podala návrh na určenie výživného dňa 11.03.2015, pričom v tom čase ešte trval jej pracovný pomer u odporcu, z ktorého dosahovala čistý príjem 410,- eur, ako vyplýva z potvrdenia o jej príjmoch, avšak už od januára 2015, t.j. po odsťahovaní odporcu sa ocitla v nepriaznivej finančnej situácii, ktorej preklenutie riešila výberom úspor zo spoločného účtu, ktoré potrebovala na úhradu nákladov seba a syna, keďže ich príjmy od januára, kedy už odporca v domácnosti nebýval, na vykrytie týchto potrieb nepostačovali, pretože len základné náklady na bývanie platí 270,- eur mesačne, v čom nie je zahrnutý žiadny nákup do domácnosti, strava, ošatenie, hygienu, náklady na pohonné hmoty a pod., preto navrhovateľka postupne čerpala z tejto sumy úspor, ktoré použila na živobytie seba a syna. Následne ku dňu 31.03.2015 navrhovateľka preukázateľne nie vlastnou vinou prišla o zdroj príjmu, takže zatiaľ čo ku dňu podania návrhu navrhovateľkou 11.03.2015 ešte nebol dôvod na priznanie manželského výživného, počnúc dňom 01.04.2015 sa situácia zmenila pretože zostala nezamestnaná a od 08.04.2015 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, pričom od 01.04.2015 zostala bez príjmov a od 08.04.2015 do 08.10.2015 poberala dávky v nezamestnanosti v priemernej sume cca 227,- eur mesačne. Odporca jej posielal iba určité výživé na syna, ktoré bolo však nepostačujúce na pokrytie jeho potrieb a pokiaľ ide o navrhovateľku, tej ničím neprispieval. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že od 01.09.2015 navrhovateľka pôsobí prostredníctvom úradu práce ako dobrovoľníčka asistentka občana
so zdravotným postihnutím a okrem toho pracuje sporadicky ako výpomoc pri pohrebných obradoch, z čoho podľa jej tvrdenia, nemala zatiaľ žiadny príjem a majiteľka pohrebnej služby jej zatiaľ prispievala iba vecne. Naďalej je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Odsťahovaním odporcu zo spoločnej domácnosti sa zdvojili manželom ich náklady na bývanie, keďže navrhovateľka platí náklady na bývanie spolu so synom a odporca prispieva svojim rodičom, u ktorých býva, takže u neho sú náklady na bývanie o niečo nižšie, keďže sa o ne delí s rodičmi. Na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne manželov pri zistených príjmoch účastníkov a s prihliadnutím k stále pretrvávajúcej vyživovacej povinnosti na syna účastníkov ( aj keď v súčasnosti nie je súdom určená) je potrebné, aby navrhovateľka mala mesačný príjem cca 350,- eur. Pri obstarávaní príjmov je navrhovateľka oproti odporcovi v nevýhode a jej životná úroveň je po jeho odsťahovaní preukázateľne nižšia než odporcova, pretože také príjmy nemá, aby mohla uhradiť jednak náklady na bývanie (odporca svoje bez problémov uhrádza) ako aj ostatné potreby ako strava, ošatenie, hygiena a pod. ( ktoré si odporca tiež môže zo svojho príjmu uhrádzať). Syn, napriek tomu, že je plnoletý, nemá zatiaľ možnosť podielať sa na jej nákladoch na bývanie a preto ich musí platiť sama, hoci do decembra 2014 celá domácnosť bola v réžii odporcu. Odporca je teda po odsťahovaní materiálne lepšie zabezpečený, pretože platí oproti dovtedajšiemu stavu iba príspevok na bývanie a stravu svojim rodičom 200,- eur, zatiaľ čo navrhovateľka nemá od 08.10.2015 z čoho zaplatiť ani bývanie, lebo v súčasnosti už nepoberá ani dávky v nezametsnanosti. Súd však z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka predsa len nejaký príjem má, aj keď minimálny, keď neuveril jej tvrdeniam, že by z brigády v pohrebnej službe nemala doposiaľ nič vyplatené. Toto jej tvrdenie posúdil súd ako účelové, resp. ak tomu skutočne tak je, potom sa navrhovateľka vlastným zavinením vzdala príjmu z brigády, hoci aj nízkeho.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd návrh na určenie manželského výživného za obdobie od podania návrhu dňa 11.03.2015 do 31.03.2015 zamietol, keďže vtedy navrhovateľka ešte poberala mzdu od odporcu, ale počnúc 01.04.2015 o zamestnanie prišla a poberala potom šesť mesiacov iba dávky v nezamestnanosti 220,- až 227,- eur, takže v tomto období už nedokázala zo svojich príjmov uhrádzať ani svoje základné potreby. Preto súd určil povinnosť odporcovi platiť v tomto období na jej výživu sumu 80,- eur a následne od 09.10.2015 ho zaviazal platiť jej výživné 250,- eur na dorovnanie ich životnej úrovne majúc za to, že vo zvyšku je schopná živiť sa sama, pričom vzal do úvahy schopnosť navrhovateľky v súčasnosti si zarobiť mesačne aspoň 50,- eur a prihliadol tiež na výšku úspor vybratých z účtu začiatkom roka, ktoré si mala možnosť rozvrhnúť na doplnenie príjmov domácnosti na viacero mesiacov. Súd mal za to, že takto je životná úroveň oboch manželov približne rovnaká. Vo zvyšku súd návrh ako bezdôvodný zamietol, pretože navrhovateľka nepreukázala, že by jej vznikol na vyššie výživné nárok.
Za obdobie od 01.04.2015 do vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. do 14.12.2015 vznikol odporcovi dlh na zročnom výživnom v celkovej sume 936,12 eur, keďže termín splatnosti výživného je vždy do 15. dňa v mesiaci, takže výživné malo byť zaplatené naposledy za mesiac november ( december ešte nebol splatný). Nedoplatok bol vypočítaný ako pomerné výživné za 6 mesiacov - apríl až september 2015 po 80,- eur ( 480,- eur) + 8 dní mesiaca október 2015 pri výživnom 80,- eur ( 20,64 eur) + 23 dní mesiaca október 2015 pri výživnom 250,- eur ( 185,48 eur) + celé výživné za mesiac november 2015 ( 250,- eur), ktorú sumu výživného súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur s tým, že súdom určené výživné bude platiť až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode ich manželstva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2,3 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, preto vzhľadom k čiastočnému úspechu aj neúspechu oboch účastníkov súd vyslovil, že žiadny z nich nemá na náhradu trov konania právo.
O povinnosti platiť súdny poplatok súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci