Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-292-2015.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/292/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľa: Q.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XX, E. Š. proti odporkyni: N.. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, E. Š., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti a vrátenie preplatku na výživnom, takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 13P/63/2009 zo dňa 20.05.2009 z r u š u j e počnúc dňom 01.09.2015
Súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni vrátiť mu preplatok na výživnom, ktorý vznikol po ukončení nároku na vyživovaciu povinnosť z a s t a v u j e.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 19.08.2015 domáhal voči odporkyni zrušenia vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 31.07.2015 s poukazom na to, že odporkyňa ukončila štúdium na Univerzite Palackého v Olomouci a je schopná sa sama živiť, keď pravdepodobne už pracuje. Zároveň žiadal vrátiť preplatok na výživnom vzniknutý po skončení nároku odporkyne na vyživovaciu povinnosť.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila, pričom vyživovaciu povinnosť žiadala zrušiť s účinnosťou od 01.11.2015. K návrhu uviedla, že študentkou Univerzity Palackého v Olomouci bola v termíne do 31.08.2015, po skončení štúdia bola dňa 09.09.2015 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, v ktorom období si intenzívne hľadala prácu, cestovala do Prahy na pohovory, kde si zabezpečovala aj nocľah, najskôr na internáte a neskôr súkromné ubytovanie, s čím boli spojené výdavky. Odo dňa 19.10.2015 je zamestnaná v Prahe, v dôsledku čoho došlo k jej vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. K plneniu vyživovacej povinnosti navrhovateľom uviedla, že túto si navrhovateľ prestal plniť dňom 31.07.2015.
Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 za osobnej účasti navrhovateľa. Odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila pracovnými povinnosťami, pričom zároveň nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti odporkyne, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Naposledy bola výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13C/63/2009 - 36 zo dňa 20.05.2009 právoplatným dňa 25.07.2009, sumou 165 € mesačne.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni je dôvodný. Súd mal preukázané, že odporkyňa je dcérou navrhovateľa, pričom podľa predloženého potvrdenia Univerzity Palackého v Olomouci zo dňa 01.09.2014 riadne ukončila štúdium na vysokej škole, teda ukončila prípravu na svoje budúce povolanie. Podľa názoru súdu je odporkyňa schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej netrvá. Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa ukončila štúdium v akademickom roku 2014/2015, a to ku dňu 31.08.2015. Dňa 09.09.2015 bola odporkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, ktorá evidencia bola ukončená ku dňu 19.10.2015, odkedy odporkyňa nastúpila do práce. Zrušenie vyživovacej povinnosti tak bolo dôvodné s účinnosťou od 01.09.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po ukončení prípravy na budúce povolanie štúdium na vysokej škole. Hoci odporkyňa bola v tom čase nezamestnaná, bez evidencie na úrade práce, bola podľa názoru súdu schopná sa sama živiť, keďže nebola tvrdená ani preukazovaná žiadna skutočnosť, ktorá by jej v čase bezprostredne po ukončení štúdia subjektívne bránila v schopnosti sama sa živiť (nedostatok pracovných miest na trhu práce, či absolvovanie pohovorov, ktoré prijatiu do zamestnania predchádzajú, nie je takou skutočnosťou, keď ide o skutočnosť objektívneho charakteru). Závery súdnej praxe totiž spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide teda skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne je odôvodnená napríklad vážnymi zdravotnými problémami, ako je ťažké zdravotné postihnutie a pod. (k tomu pozri Nález ÚS ČR zo dňa 13. marca 2013 sp. zn. I. ÚS 2306/12). V súvislosti so zrušením vyživovacej povinnosti vo vzťahu k odporkyni súd nemal preukázané žiadne vážne zdravotné problémy odporkyne. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel avšak s poukazom na uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zrušil s účinnosťou od 01.09.2015.
Súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal uloženia povinnosti vrátiť preplatok na výživnom zastavil na návrh navrhovateľa s použitím § 96 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p., ktorý určuje, že navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom; ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O trovách konania pokiaľ ide o uplatnený nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ktorý určuje, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ mal v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a to pokiaľ ide o určenie dňa, počnúc ktorým sa vyživovacia povinnosť zrušuje, preto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľ si trovy konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a žiadne mu zo spisu ani nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
V konaní o návrhu na vrátenie preplatku na výživnom nevznikli trovy žiadnemu účastníkovi, keď v dôsledku späťvzatia bolo zastavené konanie o návrhu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).