Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/313/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s. r. o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti odporcovi V. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. X. K. XXX, v konaní o zaplatenie 225,21 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 98,-eur a úroky z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 200,-eur od 26. 08. 2013 do 17. 02. 2014 a zo sumy 98,-eur od 18. 02. 2014 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 20. 10. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 225,21 eur a úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa 26. 08. 2013 do 17. 02. 2014 zo sumy 262,21 eur, odo dňa 18. 02. 2014 do zaplatenia zo sumy 160,21 eur a náhradu trov konania, vzniknutých zaplatením súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia, vyčíslených na 67,94 eur. Návrh odôvodnil tým, že medzi ním, ako veriteľom a odporcom, ako spotrebiteľom, došlo dňa 25. 07. 2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“) a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,-eur. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s dohodnutou odplatou, vrátiť jednorazovo v lehote do 25. 08. 2013. Predpokladom uzavretia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu, ako spotrebiteľa, na adrese internetového sídla navrhovateľa, ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Navrhovateľ tvrdil, že zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkom 262,21 eur a to poskytnutý úver 200,-eur a individuálne dohodnutú odplatu 62,21 eur, čo je v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v

lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania 5,5 % ročne. V zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ zároveň uplatnil náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej sume 65,-eur, keď podľa tvrdenia navrhovateľa odporca bol pred uzavretím rámcovej zmluvy a zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splatiť riadne a včas záväzok. Celkový nárok navrhovateľa sa potom zvýšil na 327,21 eur. Odporca uhradil dňa 17. 02. 2014 sumu 102,- eur, a preto navrhovateľ sa domáhal úhrady zvyšnej sumy 225,21 eur s príslušnými úrokmi z omeškania.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. nenariadil na prejednanie veci pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 15. 12. 2015 o 09,00 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 03. 12. 2015.

Navrhovateľ pripojil k návrhu Rámcovú zmluvu, ktorú mal uzatvoriť on, ako veriteľ, s odporcom, ako spotrebiteľom, prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. Rámcová zmluva v čl. IV bod 3 obsahuje údaj o tom, že „úver poskytnutý veriteľom je bezúročný“. Zároveň navrhovateľ predložil aj Zmluvu, ktorú mal uzatvoriť on, ako veriteľ, s odporcom, ako spotrebiteľom, na základe Rámcovej zmluvy. Zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,-eur s jednorazovým čerpaním a odporca, ako spotrebiteľ, sa mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi úver spolu s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eur. Zmluva mala byť uzavretá dňa 25. 07. 2013 na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 25. 08. 2013. Podľa údajov uvedených v zmluve, celkové náklady mali predstavovať ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 366,20 % a celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 62,21 eur. Z pripojeného výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 26. 07. 2013 bola poukázaná bezhotovostná platba 200,-eur na účet odporcu uvedený v zmluve. Navrhovateľ upomienkou zo dňa 30. 08. 2013 vyzval odporcu na zaplatenie 277,20 eur, z čoho administratívne náklady vymáhania vyčíslil na 15,-eur. Urgenciou zo dňa 03. 09. 2013 navrhovateľ zvýšil dlžnú sumu o administratívne náklady spojené s konaním vo výške 10,-eur, čím sa celkový dlh zvýšil na 287,20 eur. Upozornením z 10. 09. 2013 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej čiastky 297,20 eur, v čom bol zaúčtovaný aj poplatok 10,-eur, ako administratívne náklady spojené s inkasným konaním. Poslednou výzvou zo 17. 09. 2013 bol odporca vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky 322,20 eur po tom, ako boli odporcovi zaúčtované ďalšie administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 30,-eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporca nenamietal (návrh spolu s prílohami bol odporcovi doručený dňa 06. 11. 2015), odporca splatil časť dlžnej sumy a to dňa 17. 02. 2014 vo výške 102,-eur.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom k 25. 07. 2013 (ďalej len „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písm. c/, d/ ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 40 ods. 3, ods. 4 Obč. zák. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Navrhovateľ odvodzoval nárok zo Zmluvy a Rámcovej zmluvy, ktoré, podľa jeho tvrdenia, boli uzatvorené elektronickými prostriedkami dňa 25. 07. 2013, ale toto svoje tvrdenie nepreukázal. Navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že Zmluva a Rámcová zmluva boli účastníkmi podpísané postupom upraveným v § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľský, hoci Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože odporca mal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Súd však poukazuje na to, že v súlade s ustanovením § 2 písm. c/ ZSÚ mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytoval úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia ZSÚ, vrátane § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11. Podmienkou platnosti zmluvy bolo potom, vzhľadom na túto právnu úpravu, dodržanie písomnej formy. Nakoľko v danom prípade dodržanie písomnej formy nebolo preukázané, úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Navyše, súd poukazuje aj na obsah zmluvy, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver 200,- eur označený za bezúročný, ale na druhej strane vyčíslil celkové náklady - RPMN vo výške 366,2 %. Odmenu 62,21 eur za poskytnutie finančných prostriedkov 200,-eur na dobu jedného mesiaca, súd potom vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zák., pričom takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

Navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 200,-eur a vyhodnotením všetkých predložených dôkazov súd dospel k záveru, že tieto finančné prostriedky poskytol práve na základe Zmluvy. Navrhovateľ tvrdil, že odporca z požičanej sumy splatil čiastku 102,-eur dňa 17. 02. 2014, pričom odporca toto tvrdenie navrhovateľa nenamietal. Súd potom návrhu vyhovel v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vrátenia rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami 200,-eur a vrátenou čiastkou 102,-eur, a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 98,-eur. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať aj náklady spotrebiteľa uvedené v zmluve vo výške 62,21 eur, návrhu nebolo možné vyhovieť vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, a preto v tejto časti súd návrh zamietol.

Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj návrh navrhovateľa v časti, pokiaľ sa domáhal priznania čiastky 65,-eur z titulu „skutočne vynaložených nákladov“. Navrhovateľ nikdy nepreukázal, že v súvislosti s poskytnutím úveru, resp. v dôsledku nesplatenia úveru v lehote uvedenej v zmluve, mu vznikli akékoľvek náklady. Za skutočne vynaložené náklady pritom navrhovateľ označil sumy uvedené v rámcovej zmluve v čl. IV bod 5, pričom z obsahu tejto listiny vyplýva, že sa jedná o paušálne náhrady a nie o skutočne vynaložené náklady tak, ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko Rámcová zmluva nebola uzavretá písomne, individuálne neboli dojednané žiadne poplatky, a preto súd zamietol návrh aj v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania čiastky 65,-eur z titulu skutočne vynaložených nákladov.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky 200,-eur, pričom túto čiastku mal odporca vrátiť dňa 25. 08. 2013. Keď tak neurobil, dňom 26. 08. 2013 sa dostal do omeškania, pričom k tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,5 %. Úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v požadovanej výške 5,5 % ročne a to zo sumy 200,-eur od 26. 08. 2013 do 17. 02. 2014. Dňa 17. 02. 2014 bola navrhovateľovi uhradená čiastka 102,-eur, takže od nasledujúceho dňa, t. j. od 18. 02. 2014 až do zaplatenia, je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi úroky z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 98,-eur. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania z vyšších súm súd, ako nedôvodný, návrh zamietol.

Priznanú istinu 98,-eur, spolu s úrokmi z omeškania, je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O. s. p.).

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania vynaložených na zaplatenie súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia. V konaní mal však úspech iba čiastočný, a preto súd, vzhľadom na výsledok konania, rozhodol o trovách podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.