Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/334/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Partizánske v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 104, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, proti odporkyni J. V., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. O., G.. A. Č.. XXX/X, štátnej občianke SR, o zaplatenie 315,45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

dporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200 eur od 06. 12. 2013 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 4,96 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 21,41 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným 21. 10. 2015 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 315,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 250,45 eur od 6. 12. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 98,40 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že 14. 11. 2013 uzatvoril s odporkyňou rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru alebo pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len "rámcová zmluva") a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe nich poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť mu celkovú čiastku 250,45 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 50,45 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný 5. 12. 2013. Pretože odporkyňa mu nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, písomnými výzvami vyzval odporkyňu na úhradu jej záväzku. V zmysle čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni aj náhradu tzv. skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, pričom odporkyňa bola pred uzatvorením rámcovej zmluvy riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť riadne a včas svoj záväzok.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP). Podľa § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 9. 12. 2015 na svojej úradnej tabuli (č.l. 20 spisu).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, konkrétne s výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, rámcovou zmluvou, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z bankového účtu navrhovateľa, upomienkou o nezaplatení pohľadávky

z 12. 12. 2013, urgenciou nezaplatenej pohľadávky z 19. 12. 2013, upozornením na hrozbu exekúcie z 26. 12. 2013, poslednou výzvou z 2. 1. 2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcovo upravuje práva a povinnosti zmluvných strán bližšie neupravených v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Podľa čl. I bodu 4 rámcovej zmluvy jednotlivé zmluvné podmienky rámcovej zmluvy sú záväzné pre obe zmluvné strany, pokiaľ nie je niektorá zmluvná podmienka dohodnutá v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej na základe konsenzu oboch zmluvných strán inak alebo pokiaľ kogentné ustanovenie všeobecne záväzného predpisu neustanovuje inak. Podľa čl. IV bodu 3 rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. Podľa čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len "náklady"), ktoré sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady vo výške 15 eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške ďalších 10 eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške ďalších 10 eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní sa s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške ďalších 30 eur.

V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa okrem iného uvádza, že veriteľ sa na základe rámcovej zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru " zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,00 eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 250,45 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 5. 12. 2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len "RPMN") vo výške 438,9 %. Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 50,45 eur. V súlade s vyhláškou MF SR č. 289/2010 je ohlásená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31. 3. 2013 vo výške 418 %." Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ poskytol 15. 11. 2013 odporkyni sumu 200 eur.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ a písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c/, f/ a l/, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a/, b/, d/, e/, g/ až k/ a m/ až r/; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ a písm. y/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 a ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 20/2013 Z. z. (ďalej len "nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Je nesporné, že účastníci konania v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. uzavreli najskôr rámcovú zmluvu a následne aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver vo výške 200 eur v deň uzavretia zmluvy, najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a odporkyňa sa ho zaviazala vrátiť aj s príslušenstvom úveru, ktoré malo predstavovať celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda odporkyňa mala do 5. 12. 2013 zaplatiť navrhovateľovi sumu 250,45 eur. Na základe predloženého výpisu z bankového účtu navrhovateľa súd považoval tiež za nesporné, že na základe predmetných zmlúv navrhovateľ poskytol odporkyni 15. 11. 2013 sumu 200 eur, pričom odporkyňa nevrátila navrhovateľovi nič. Na základe predmetných zmlúv vznikol medzi účastníkmi konania spotrebiteľský právny vzťah, keďže zmluvu o úvere uzatváral na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ (zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ to v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporkyne na účely jej povolania, podnikania alebo zamestnania). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Navrhovateľ však v zmysle ustanovenia § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch má postavenie tzv. iného veriteľa a podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa aj na zmluvu o úvere uzavretú iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem iných aj § 9 ods. 1 a ods. 2 a § 11. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a jej absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V danej veci však navrhovateľ nepreukázal jednoznačne písomne vyjadrený súhlas odporkyne z uzavretím oboch zmlúv. Už z tohto dôvodu, t. j. pre nedodržanie písomne formy zmluvy, by bolo možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa však zaoberal aj ďalším obsahom zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a zistil, že celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch "sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 50,45 eur". Vzhľadom na legislatívnu skratku pojmu celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom použitú v zákone o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že dohodnutá suma 50,45 eur môže predstavovať nielen úrok stanovený pevnou čiastkou, ale aj "len" poplatok akéhokoľvek druhu, ktorí musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou. Pri peňažných úveroch je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, zvlášť ak poskytovateľ úveru (veriteľ) má túto činnosť v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý v postate predstavuje odmenu za užívanie poskytnutej peňažnej sume. V danej veci však v zmluve nebol dohodnutý výslovne úrok z úveru. Táto skutočnosť pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, evokuje skôr dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. Súd sa preto skôr prikláňa k názoru, že poplatok za poskytnutie úveru je vo svojej podstate úrok stanovený pevnou čiastkou. Ak teda úver nebol bezúročný (tak ako to je v zmluve deklarované), potom v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Absencia tohto údaju má potom za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Avšak, aj v prípade, ak by súd pripustil možnosť, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené len poplatkom za poskytnutie úveru, ktorý je inak bezúročný, musel by považovať toto dojednanie za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože výška tohto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonník a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Tento poplatok vo výške 50,45 eur pri úvere vo výške 200 eur predstavuje 25,23 %. Keďže úver bol splatný do jedného mesiaca, ročne predstavuje táto odplata ("poplatok") 302,76 %. To je v zjavnom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keď priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery do 1500 eur so zmluvnou splatnosťou 3 - 6 mesiacov v treťom štvrťroku 2013 (čo je referenčná hodnota pre úvery poskytnuté v štvrtom štvrťroku 2013) bola 75,53 %. Okrem toho v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru je nesprávne uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN. V zmluve je uvedená údajná priemerná hodnota RPMN k 31. 3. 2013 vo výške 418 %, čo je však nesprávna hodnota. Skutočná referenčná priemerná hodnota RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. za tretí štvrťrok 2013, ako už bolo uvedené vyššie, je 75,53 %. Teda okrem toho, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov niekoľkonásobne prevyšuje

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch, v zmluve je nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN, a to tak, že údaj uvedený v zmluve (418 %) významným spôsobom zavádza spotrebiteľa. Nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN má rovnaké dôsledky, ako keby priemerná hodnota RPMN nebola uvedená vôbec.

Súd uzatvára, že z vyššie uvedených dôvodov považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ má teda nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru (v danom prípade sumy 200 eur) po odpočítaní toho, čo odporca už vrátil (v danom prípade nič). Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 200 eur a zamietol návrh v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru.

Nevrátením úveru v čase jeho splatnosti sa odporkyňa dostala do omeškania, a preto má navrhovateľ nárok popri istine aj na úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu priznal súd navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od 6. 12. 2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru, do zaplatenia, a to z priznanej istiny 200 eur. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá k 6. 12. 2013 predstavovala 0,25 % ročne. Zákonná výška úroku z omeškania tak bola podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. určená vo výške 5,25 % ročne.

Ďalším nárokom, ktorý si navrhovateľ uplatňoval, bola náhrada tzv. skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v zmysle čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy. Dojednanie v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ na jednej strane uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Ak by malo ísť o skutočne vynaložené náklady, navrhovateľ súdu nepreukázal, aké skutočné náklady mu s vypracovaním urgencií a upomienok vznikli. Ak má ísť o paušálne náklady, potom je toto ustanovenie obsahovo totožné so zmluvnou pokutou, ktorá neprimerane zaťažuje spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) a súčasne zbavuje dodávateľa dôkazného bremena o skutočne vynaložených nákladoch. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah odporkyňa nemohla ovplyvniť. Na základe vyššie uvedeného súd nárok navrhovateľa na úhrady tzv. skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže navrhovateľ mal v danej veci úspech len čiastočný, priznal mu súd náhradu trov konania zodpovedajúcu jeho úspechu vo veci. Súd vychádzal z toho, že žalovanú sumu predstavovala suma 315,45 eur, z ktorej súd priznal navrhovateľovi sumu 200 eur, čomu zodpovedá úspech navrhovateľa percentuálne vyjadrený vo výške 63,40 %. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v spore úspech len čiastočný, potom čistý úspech navrhovateľa predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom vo veci (63,40 %) a neúspechom vo veci (36,60 % = 100 % - 63,40 %), a teda čistý úspech navrhovateľa predstavuje 26,80 % (= 63,40 % - 36,60 %) celkovo uplatňovaného nároku. Vzhľadom na pomerné krátenie trov konania súd potom navrhovateľovi priznal právo na náhradu 26,80 % účelne vynaložených trov konania, ktoré zo sumy 18,50 € (zaplatený súdny poplatok za návrh) predstavuje sumu 4,96 eur. Trovy právneho zastúpenia by pri plnom úspechu navrhovateľa predstavovali sumu 79,90 eur pozostávajú z tarifnej odmeny v sume 49,80 eur za 2 úkony právnej služby /prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd - návrh - á 24,90 eur/ v zmysle § 10, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len "vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z."), tzv. režijného paušálu v sume 16,78 eur /2 úkony právnej služby v roku 2015 á 8,39 eur/ v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a DPH v sume 13,32 eur /20 % zo 66,58 eur/ v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. Vzhľadom na pomerné krátenie trov konania súd potom uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi 26,80 % účelne vynaložených trov konania, čo z celkovej sumy trov právneho zastúpenia (79,90 eur) predstavuje sumu 21,41 eur. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej vety OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a teda sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.