Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-34-2015.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18Ro/524/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária Korytár, s r. o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanej: F. L., X.. X.X.XXXX, L. XXX XX L. XXX, v konaní o 564,53 € s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3.7.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 564,53 € spolu s úrokom 26,52 % ročne zo sumy 332,39 € od 27.6.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 12.8.2002 uzavrel Ú. B. Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1493,73 € čerpaného prostredníctvom úverovej karty, s možnosťou navýšenia tejto sumy. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, a tak žalobca prípisom z 25.9.2012 vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru 417,93 € v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Ku dňu podania žaloby činil dlh 564,53 €, skladbu tejto sumy však nešpecifikoval.
Žalovaná zostala v konaní nečinná.
Keďže sa jedná o drobný spor a o veci bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných podkladov, súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 14.12.2015, o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu i webe MS SR.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ktorých obsah súd uvedenie nižšie, a na tom základe zistil tento skutkový a právny stav:
Z tlačiva spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., označeného ako Úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES vyplýva, že dňa 12.8.2002 uzavrela so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere vo výške 30.000- Sk s mesačnou splátkou vo výške 1200,- Sk. Termín splatnosti mesačnej splátky je podľa uvedeného tlačiva vždy k 20. dňu v mesiaci a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy majú byť aj úverové zmluvné podmienky žalobcu uvedené na rube tejto listiny. Uvedené tlačivo zmluvy súčasne obsahuje aj vyhlásenie, že dolu podpísaný klient podpisom potvrdzuje ,že je oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, a považuje
ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Výška úroku z úveru však nie je v uvedenej zmluve a Úverových podmienkach vôbec upravená.
Žalobca preukázal, že dňa 14.11.2005 došlo na základe žiadosti žalovanej k navýšeniu rámca o 15 000 Sk (497,91 €), avšak skutočnosti, ktoré súd zistil, sa bezvýhradne vzťahujú aj na túto sumu, keďže s pôvodne požičanou sumou tvorí integrálny celok. Dokonca, po zvýšení úverového rámca zo žiadne listiny nevyplýva, akým spôsobom sa navýšila výška splátky a odkedy.
Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. v súlade s § 3 písm. a/ Hlava 8. Úverových zmluvných podmienok adresoval žalovanej prípis z 25.9.2012, v ktorom žalovanú vyzval na splatenie celého čerpaného úveru v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy s tým, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. dlh žalovanej vyčíslila sumou vo výšku 417,93 €.
Zo splátkového kalendára žalovanej, ktorý je v skutočnosti prehľadom účtovných operácií na účte žalovanej vyplýva, že žalovaná v období od 12.8.2002 do zosplatnenia úveru listom zo dňa 25.9.2012 vyčerpala z účtu svojho veriteľa celkovú sumu 4172,35 € a žalobcovi v období od 20.9.202 do úhrady poslednej splátky dňa 24.9.2012 zaplatila celkovú sumu 7016,41 €.
V prejednávanom prípade sa jedná o situáciu, že k vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou došlo v čase, keď Slovenská republika nebola členom EÚ.
Hoci predmetný právny vzťah vznikol v roku 2002 nemožno prehliadnuť, že svojím vznikom a povahou ide o vzťah, obdobný vzťahom, vzniknutým na základe tzv. spotrebiteľských zmlúv lebo je nepochybné, že žalovaný bol v danom vzťahu v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení predávajúceho (dodávateľa). Režim spotrebiteľských zmlúv na ochranu spotrebiteľa bol výslovne upravený Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným 1.4.2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, a do ktorého bola o.i. prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Právna skutočnosť, zakladajúca vzťah medzi účastníkmi konania nastala pred účinnosťou novely Obč. zákonníka, ktorá harmonizovala slovenský právny poriadok s acquis communautaire v oblasti ochrany spotrebiteľa a nastala tiež pred samotným vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, teda pred okamihom možného pôsobenia noriem komunitárneho práva vo vnútroštátnom právnom poriadku. Podľa ESD však vnútroštátne orgány nezbavuje povinnosti eurokonformného výkladu domáceho práva implementujúceho príslušný komunitárny predpis pred vlastním pristúpením štátu do EU. Napokon, takýto prístup k výkladu domáceho práva si v priebehu času osvojili tiež slovenské všeobecné súdy, ktoré vo svojej judikatúre akceptovali , že v prípadoch skutkových okolností nastanuvších pred pristúpením SR do EÚ je treba aplikáciu domáceho práva implementujúceho komunitárne právo prihliadať k normám komunitárneho práva.
Po vstupe SR do EÚ a novelizácii Občianskeho zákonníka: Podľa 879f OZ ods. (3) Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
V riešení problému, či aplikovať inštitút spotrebiteľských zmlúv aj v právnom vzťahu ktorý sa spravuje, či už zo zákona alebo zmluvy ustanoveniami Obch. zákonníka je potrebné mať na pamäti aj skutočnosť, že táto právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru, obsahujúceho kogentné ustanovenia a to zákonom na ochranu spotrebiteľa, pričom v minulosti išlo o zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Uvedené platí o to viac, že v čase rozhodovania súdu sa stala účinnou právna úprava v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce.
Je pravda, že úverová zmluva je v zmysle Obchodného zákonníka považovaná za absolútny obchod, avšak Občiansky zákonník nemá vlastnú úpravu tohto zmluvného typu a nemajú o ani prepisy na jeho vykonanie. Súd preto posúdil danú vec ako občianskoprávnu, avšak podľa zmluvného typu upraveného v Obchodnom zákonníku.
V čase uzavretia zmluvy však platil zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Súdu je známe, že žalobca, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis. Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,§ 3 ods. 1 - 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ a to vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ).
Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
(1) Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
(2) Typová zmluva nesmie obsahovať:
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu,
b) predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy : Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V danom prípade v zmluve č. 5203215469 z 12.8.2002 absentuje nielen údaj o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (najmä výška úroku z úveru) ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 1.10.2001, ale nie sú v nej uvedené ani podmienky, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a ani suma splátok istiny, úrokov (§ 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v danom prípade úrok z úveru, ale ani poplatky nie sú v zmluve uvedené, veriteľovi na ne nevznikol nárok a úver je bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaná v období od 12.8.2002 do 20.11.2008 vyčerpala celkom sumu 4172,35 € a žalobcovi v období od 20.9.2002 do 24.9.2012 uhradila sumu 7016,4 €. Z uvedeného vyplýva, že sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru čerpaného vo výške 4172,35 € žalovaná nielenže uhradila, ale úhradou sumy vo výške 7016,41 € čerpaný úver preplatila. Teda záväzok žalovanej z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa zanikol splnením.
Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako plne nedôvodnú zamietol.
Keďže žalovanej vzniklo podľa § 142 ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania, žiadne návrh však nepodala (a žiadne jej nevznikli), súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.