Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Er/377/2008

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pribinova 25, Bratislava proti povinnej N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou G.. H. P., J. H. Ú. A. H. E., o vymoženie 247,96 eur (7.470,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava takto

rozhodol:

Doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO 42 205 735, že vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. ako vedľajší účastník na strane povinnej, n e n a s t a l i ú č i n k y vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.

Návrh Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO 42 205 735 na zastavenie exekúcie zo dňa 15.08.2011 o d m i e t a.

Návrh Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO 42 205 735 na vylúčenie súdneho exekútora zo dňa 15.08.2011 o d m i e t a.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. n i e j e v y l ú č e n ý z vykonávania exekúcie vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. .

Exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Dňa 01.10.2008 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, na Okresný súd Poprad žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie 247,96 eur (7.470,- Sk) s prísl. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 02358/08 zo dňa 03.04.2008, právoplatný dňa 12.05.2008, vykonateľný dňa 15.05.2008, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 289,45 eur (8.720,- Sk) spolu s 0,25 %-ným úrokom z omeškania denne zo sumy 281,48 eur (8.480,- Sk) od 15.12.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 120,33 eur (3.625,- Sk), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnil čiastočnú úhradu povinnej dňa 04.06.2008 vo výške 41,49 eur (1.250,- Sk). Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad Bratislava poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 035074 * dňa 01.12.2008.

Tunajší súd IV. výrokom uznesenia č. k. -14 zo dňa 25.01.2011 exekučné konanie proti povinnej o vymoženie prevyšujúcej časti nad istinu 289,45 eur a v časti úroku z omeškania zastavil. Proti tomuto výroku podal odvolania oprávnený. Krajský súd Prešov uznesením č. k, -43 zo dňa 31.01.2013 zrušil uznesenie vo výroku o zastavaní exekučného konania v časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu je vo svetle zrušujúcich dôvodov a označenej judikatúry posúdiť zákonnosť exekučného titulu a podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti.

Dňa 15.08.2011 bolo na súd doručené podanie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO 42 205 735 (ďalej len „Združenie“), ktorým oznámilo exekučnému súdu svoj vstup do konania na strane povinného a zároveň podalo návrh na zastavenie exekúcie a podnet na vylúčenie súdneho exekútora. Svoj vstup do exekučného konania odôvodnilo poukazom na § 93 ods. 2 O. s. p. a ďalej uviedlo, že názory o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva považuje za prekonané, pretože už nerešpektujú § 93 ods. 2 v spojení § 251 ods. 4 O. s. p. Taktiež Združenie poukázalo na to, že v exekúciách na základe rozhodcovských rozsudkov je potrebné sa vyporiadať s otázkami, ktoré sa riešia v základnom konaní, najmä súlad vymáhaných plnení s dobrými mravmi. Najdôležitejším dôvodom pre vstup do konania je to, že spotrebitelia nedokážu poukázať na nekalosť zmluvných podmienok. Na záver tejto časti podania Združenie uviedlo, že žiada o vstup do konania z dôvodu pochybností o tom, či súdy si plnia svoju povinnosť a aj bez návrhu zakročia proti nemorálnym plneniam.

Návrh na zastavenie exekúcie podalo Združenie v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že sa vymáha plnenie v rozpore s dobrými mravmi, plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok podľa neprijateľnej rozhodcovskej doložky a bola použitá nekalá obchodná praktika.

Podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého Združenie odôvodnilo poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR s tým, že exekúciu pre oprávneného vedie súdny exekútor ako jeho bývalý zamestnanec.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednávacia zásada a z nich vyplývajúca väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku sporu sa viaže inštitút vedľajšieho účastníctva. Právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej

pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k jej víťazstvu, nakoľko sa v konaní nepriamo rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Obsah rozhodnutia súdu tak priaznivo alebo nepriaznivo zasahuje do postavenia vedľajšieho účastníka, a to v jeho hmotnoprávnej sfére, čo vyplýva z prejudiciality právoplatných rozhodnutí. To ovplyvňuje ďalšie správanie sa vedľajšieho účastníka v hmotnoprávnej sfére, prípadne vedie k vyvolaniu ďalšieho sporu. Uvedená forma pomoci platí aj pre vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 2 O. s. p.

Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má len čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná alebo nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. Súd zároveň podotýka, že k podmienkam exekučného konania a tým aj k skúmaniu vadnosti exekučného titulu vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady, teda ex offo. Navyše v exekučnom konaní sa uplatňuje zásada ochrany práv povinného, v zmysle ktorej exekúcia nemá zasahovať do majetkových práv povinného nad nevyhnutnú mieru a pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je tak v exekučnom konaní, najmä vo fáze výkonu nepotrebná. Exekučný súd dôsledne uplatňujúc zásadu iura novit curia pozná právo v danej problematike, a to aj pri vykonávaní exekúcií na základe rozhodcovských rozsudkov a preto aj z tohto dôvodu nevidí priestor pre účasť nejakého iného pomáhajúceho subjektu v exekúcii. Súd konštatuje, že úprava účastníctva v exekúcii tak, ako ju stanovuje § 37 Exekučného poriadku, je komplexná a aplikácia celého § 93 O. s. p. vrátane druhej vety § 93 ods. 3 O. s. p. neprichádza v exekučnom konaní do úvahy. Preto exekučný súd ani nečakal na podnet niektorého z účastníkov exekúcie o prípustnosti vedľajšieho účastníka a z tohto dôvodu súd vo výroku nerozhodol o neprípustnosti vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 3 O. s. p., ale podobne ako Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. o tom, že doručením písomného oznámenia nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Toto rozhodnutie exekučný súd vydal z dôvodu nastolenia právnej istoty nielen účastníkov exekúcie, ale aj samotného Združenia, aby malo istotu, či je alebo nie je subjektom exekúcie.

Napokon súd má za to, že principiálnym pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov exekúcie. Pripustením účasti iných subjektov (t. j. aj neobmedzeného počtu vedľajších účastníkov konania, proti účasti ktorých by mohla opačná strana namietať, o čom by súd musel neustále rozhodovať) do exekúcie než tých, ktorí sú uvedení v § 37 Exekučného poriadku a priznanie im oprávnenie podávať relevantné procesné úkony, by sa narušil samotný zmysel a cieľ exekučného konania, čo by v konečnom dôsledku mohlo nielen porušiť právo veriteľa na efektívnu súdnu ochranu garantovanú čl. 46 a nasl. Ústavy SR, ale poškodiť aj povinného.

Na záver súd poznamenáva, že paušálny vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučných konaní z dôvodu, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok bez toho, aby malo vedomosť o jeho obsahu, je prehnaný a nepochopiteľný.

Z týchto dôvodov má súd za to, že vedľajšie účastníctvo nemá v exekučnom konaní miesto, a teda miesto v exekučnom konaní nemá ani vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 2 O. s. p.

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou má súd za to, že v exekučnom konaní nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný, uvedený názor nepovažuje za prekonaný, ale naopak aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, sp. zn. okrem iného uviedol, že „v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t. j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.“, ale aj rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, keď Krajský súd Prešov vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 27.09.2012 konštatoval, že „zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníka vyplýva, že je možné len v sporovom konaní.“, či činnosťou Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 15.01.2013, sp. zn. -8 okrem iného uviedol, že „upretie vedľajšej intervencie združeniu zameranému na ochranu spotrebiteľov v exekučnom konaní nemožno považovať za postup, ktorým by exekučný súd popieral účel a zmysel zákonných a právnych noriem vymedzujúcich postavenie takýchto združení, a tým im neústavne obmedzoval, resp. odnímal ich základné právo na súdnu ochranu.“ a napokon aj rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie

sp. zn. C 470/12 zo dňa 27.02.2014, ktorý rozhodol, že „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku.“

Nakoniec si exekučný súd v tejto časti podania nemôže nechať bez povšimnutia výhradu Združenia, ktorá je dôvodom pre podanie návrhu na pripustenie jeho vstupu do exekúcie, že súdy si nedostatočne plnia svoje úlohy pri ochrane práv v exekučných konaniach vedených na základe rozhodcovských rozsudkov. Túto výhradu súd považuje za nenáležitú, neobjektívnu, paušálnu, odhaľujúcu síce motiváciu podania Združenia, ale nakoniec zbytočnú a bez právnej relevancie. Súd je toho názoru, že rozdielnosť právnych názorov pri posudzovaní právnych a skutkových otázok prejednávaných exekučných vecí nemôže viesť k paušálnej dehonestácii činnosti súdu.

Preto súd rozhodol, že doručením písomného oznámenia Združenia, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinnej, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu a keďže nepripustil jeho vstup do konania, odmietol jeho návrhy na zastavenie exekúcie a vylúčenie súdneho exekútora, nakoľko boli podané osobou, ktorá nie je účastníkom konania.

Na margo vylúčenia súdneho exekútora chce exekučný súd zvýrazniť, že rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2011, na ktoré poukazuje Združenie, nemá normatívne účinky, ale zaväzuje účastníkov konania v danej veci, t. j. len účastníkov v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. . Priznaním normatívnych účinkov rozhodnutiam Ústavného súdu SR o ústavných sťažnostiach by sa vážne narušil princíp deľby moci a viazanosti súdu len zákonom. Z tohto dôvodu má súd za to, že nie je dôvod pre exekučný súd zaoberať sa dôvodmi vylúčenia súdneho exekútora z vlastnej iniciatívy bez relevantného a riadne odôvodneného úkonu niektorého zo subjektov exekúcie. Keďže súd status subjektu exekúcie v danej veci Združeniu nepriznal, jeho návrhom na vylúčenie súdneho exekútora sa exekučný súd ani nezaoberal.

Dňa 05.10.2011 súdny exekútor predložil súdu podanie, ktorým si splnil povinnosť podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku a ktorým súdu oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 2 Exekučného poriadku dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada.

Podľa § 30 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu.

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou súd nezistil žiaden dôvod na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , pretože má za to, že v konaní neexistuje žiadna pochybnosť o jeho nezaujatosti či už vecná vzhľadom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, alebo osobná vzhľadom na jeho pomer k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Exekútor ako jeden zo subjektov, ktorý sa podieľa na realizácii súdnej ochrany, má postavenie verejného činiteľa a keďže sa podieľa na výkone súdnej ochrany, musí aj vo vzťahu k nemu existovať garancia nezávislosti, čo súd nepopiera. Na druhej strane súd musí uviesť, že súdny exekútor nevykonáva exekúciu svojvoľne, ale len na základe poverenia vydaného súdom a zákon mu neumožňuje konať inak ako v medziach zákona. Súdny exekútor nie je oprávnený rozhodovať o žiadnych hmotnoprávnych otázkach, ktoré sa môžu počas vykonávania exekúcie vyskytnúť, ale o týchto otázkach, napr. o námietkach povinného proti exekúcii, o návrhu na zastavenie exekúcie, či o návrhu na odklad exekúcie a pod. rozhoduje vždy súd. Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti v pracovnom pomere u oprávneného, sama o sebe nemôže

vzbudiť pochybnosti o tom, či súdny exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato. Táto skutočnosť by sama o sebe zakladala možnosť vylúčenia súdneho exekútora napr. vtedy ak by bol v príbuzenskom vzťahu s povinným, príp. spoločníkmi alebo štatutárnymi orgánmi oprávneného, ak by bol sám činný v tom čase pri uzatváraní zmluvy s povinným a na druhej strane kolegiálny vzťah by mohol byť dôvodom pre vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi exekútorom a povinným, nie medzi exekútorom a oprávneným. Súd v danom prípade nezistil, že by sa súdny exekútor správal k oprávnenému vo výhodnejšom smere, ako mu to umožňuje zákon, pri vykonávaní exekúcie postupuje v medziach zákona, preto rozhodol tak, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej na súde pod sp. zn. .

Z exekučného titulu a zo zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 10.10.2007 zmluvu o úvere č. 7202048. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je upravená rozhodcovská doložka a v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinná neplnila predmetnú zmluvu o úvere riadne a včas a že právomoc Stáleho rozhodcovského rozsudku zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. na rozhodovanie sporu je daná. Rozhodca vec rozhodol a priznal oprávnenému vyššie špecifikované plnenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného od 02.04.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 10.10.2007 na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 10.10.2007 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 10.10.2007 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. článku 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38 povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd

oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky formálne i materiálne predpoklady na vedenie konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keď bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Ak súd zistí takúto prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný exekúciu v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd exekúciu zastavil, nakoľko rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorej je vedené toto exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže sa nestala vykonateľnou, t. j. nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto, lebo bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa vo výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z jeho činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána Csacha) „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

Súdu z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súm má za to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/

EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd nepostupoval správne, lebo ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/ EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Keďže exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je exekučný titul nevykonateľný a preto poukazujúc na citované ustanovenia právnych predpisov a judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti udelenia a V. výrokom exekúciu zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 151 ods. 3 prvá veta O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

O trovách exekúcie súd rozhodne v súlade s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p. a § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti prvému až štvrtému výroku a šiestemu výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti piatemu výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.