Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6T-38-2015.pdf
PDF · 109.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd G. I, samosudca JUDr. Martin Baločko na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. decembra XXXX v G. takto
rozhodol:
A. § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného :
G. N., nar. XX.X.XXXX v G. nad W., trvale bytom podzámok č. XXX/XX, M.
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry G. I sp. zn. X Pv XXX/XXXX pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračujúci prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. X Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť tak, že :
1/ v G. na S. ulici č. XX dňa XX. M. XXXX ako svedok v konaní vedenom na Okresnom súde G.
- okolie vo veci žaloby F. premonštrátov - P. M., žalovaní manželia L. a B. A., č.k. XC/XXX/XXXX po zákonnom poučení sudcu uviedol nepravdivé skutočnosti o tom, že podpísal darovaciu zmluvu v prospech manželov A., predmetom ktorej bolo darovanie pozemku o výmere XX-XX á, ktorý bol majetkom F. premonštrátov, kde toto darovanie malo byť odsúhlasené na zasadnutí F. opáta konanom dňa XX.X.XXXX v kláštore P. v M., pričom zasadnutie F. opáta sa v uvedený deň vôbec nekonalo a teda nemohli byť v ňom prijaté žiadne rozhodnutia,
2/ v G. na S. ulici č. XX dňa XX. decembra XXXX ako svedok v konaní vedenom na Okresnom súde G. - okolie vo veci žaloby F. premonštrátov - P. M., žalovaní manželia M. a R. D. a spol. V. O., a.s., č.k. XXC/ XX/XXXX po zákonnom poučení sudcu uviedol nepravdivé skutočnosti o tom, že sa zúčastnil zasadnutia F. opáta dňa XX.X.XXXX v kláštore P. v M., kde okrem iného sa prejednával odpis hospodárskeho dvora C. bezodplatne v prospech člena F. H. J., pričom zasadnutie F. opáta sa v uvedený deň vôbec nekonalo a teda nemohli byť na ňom prijaté žiadne rozhodnutia
6T XX/XXXX
oslobodzuje
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
A. Okresnej prokuratúry G. I podal na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX obžalobu na G. N. pre pokračujúci prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.X Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Z. vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav :
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný G. N., ktorý uviedol, že vždy vypovedal pravdu, nič iné len pravdu a nič vedome nezamlčal. F. so všetkým súhlasila a nemal dôvod sa nezbaviť majetku, ten majetok im bol zbytočný. W., že v rade opátstva v kláštore M. zastával asi XX rokov funkciu opáta a to asi od roku XXXX do roku XXXX. P. je štatutárom, ktorý rozhoduje o veciach, ktoré sú predmetom konania. X., že iba so súhlasom rady opátstva nadpolovičnej väčšine mohol rozhodnúť o odpredaji majetku opátstva. V prípravnom konaní obžalovaný využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať.
Z. V. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol členom rady opáta v opátstve M. od roku XXXX až do konca volebného obdobia opáta. Na konkrétny rok si nespomenul. N. v U., čo je dosť veľká vzdialenosť do M. a keď bola zvolaná kapitula, tak sa jej zúčastnil a sú tam aj podpisy na prezenčnej listine. W., že XX.X.XXXX sa nezúčastnil rady opáta, čo je potvrdené aj prezenčnou listinou, nebol ani oboznámený, čo bolo predmetom rady opáta. P. sa nezúčastnil ani druhého zasadnutia rady opáta, ktoré sa uskutočnilo XX.X.XXXX. V prípravnom konaní ešte uviedol, že po konaní kapituly sa konala rada opáta, ale nie vždy mal možnosť zúčastniť sa rady kapituly aj rady, lebo mal pastoračné povinnosti vo farnosti. R. v prípravnom konaní dodal, že nič nevedel o darovaní C. O., či C. J., pričom bol členom rady opáta a o týchto veciach by mal byť informovaný.
Z. L.. L. A. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a na závere, ktorý predložil a vypracoval analýzu opátskej kancelárie I. - L.., ktorú odovzdal obom vyšetrovateľom. P. namietala, aby sa prezentovala analýza prezentovaná svedkom, svedok nie je znalec a nebol P. vyzvaný na vypracovanie takejto analýzy. Z. tejto námietke vyhovel, nakoľko zastáva takisto názor, že analýza vo forme či už odborného vyjadrenie alebo znaleckého posudku z procesného hľadiska nemôže byť vypracovaná svedkom a prezentovaná bez toho, aby uvedená osoba - svedok bola oprávnená na vypracovanie takej analýzy vo forme odborného vyjadrenia. Z. A. uviedol, že od roku XXXX je členom rady opáta a v roku XXXX bol poverený správou historických archívou opátstva.
6T XX/XXXX
Na jednej z rád pán opát V. S. predložil rade k nahliadnutiu X písomnosti - prípis brata U. opátovi, kde mu predložil na riešenie určité majetkové pomery z 5. mája XXXX. A. predložil kópiu pozývacieho listu opáta H., ktorým zvolával F. opáta z 5. júna XXXX a predložil zápisnicu F. opáta z XX. júna XXXX, aj s prezenčnou listinou, teda predložil kópiu troch písomností a opýtal sa čo o týchto písomnostiach vieme. On tieto písomnosti v archíve ako originály, nenašiel. Po prezretí mu navrhol, aby sa obrátil na slovenský obchodný archív alebo iný archív, ktorý má odborníkov z odboru archívnictva, aby požiadal vyhotovenie posudku či analýzy. A. nastal vtedy, keď pán opát oznámil, že pracovníci nereflektujú na našu žiadosť. W. problém nastáva, že máme vyhlášku o súdnych znalcoch, ale ja som tam nevidel žiadne meno z odboru archívnictva. D. som koho pribrať ako znalca, keďže som bol archivár a pracujem s našimi písomnosťami. W., že v roku Q. a XXXX záznamy zo zasadnutia rady opáta predkladal do archívu U. H. J., iba v dvoch prípadoch nebol povinný predkladať pán J., keďže v jednom prípade nebolo prítomný a to XX.X.XXXX, vtedy to spísal V. G. a v druhom prípade bol poverený niekto iný. W. dátum uviesť neviem.
Z. V. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že členom rady opáta v opátstve M. bol od roku XXXX do roku XXXX a následne od XXXX do XXXX. P. sa stal členom rady v júli XXXX, ale ústne bol poverený už skôr, keď mu to pán F. G. po S. noci oznámil, ale dekrét dostal až v júli XXXX. Po prezretí zápisnice zo zasadnutia rady opáta zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že podpis na zápisnici je jeho a nepoprel, že by bol prítomný na tejto rade. A., že sa zúčastnil rady, keď sa prejednal predaj nehnuteľnosti „U.“. D. si, čo bolo presne predmetom zasadnutia rady opáta zo dňa XX.X.XXXX. X., že na tomto zasadnutí nebol prítomný ani opát. Na zasadnutí rady opáta zo dňa XX.X.XXXX sa nezúčastnil, v zápisnici nie je ani jeho podpis, takže prítomný nebol. Po rade zo dňa XX.X.XXXX prišiel pán O. a pán J. mu dával tlačivo, aby ho išiel prefotiť pre pána O.. D. uviesť čo bolo obsahom tej listiny. W., že vždy sa najprv konala rada opáta a až potom kapitula. D. nepodpísal prezenčnú listinu o zasadnutí rady opáta, ktorá sa nekonala. V prípravnom konaní si nespomínal na to, že by bol ústne menovaný za člena rady opáta, čo však
na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že si na to spomenul až neskôr. H. nevedel v prípravnom konaní, či sa zúčastnil rady dňa XX.X.XXXX a že prezenčnú listinu nepodpisoval. V. na hlavnom pojednávaní to vysvetlil, že podpis je jeho.
Z. H. J. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedí z prípravného konania, keď uviedol, že rad opáta bola X členná, pozostávajúca s obžalovaného ako opáta, V. G. ako priora, V. C. ako subpriora, V. N. a jeho. F. sa konala vždy v deň kapituly a vždy pred zasadnutím kapituly. F. zasadala aj v iných termínoch ako boli termíny konania kapituly. Na rade sa prejednávali hospodársky a ekonomický život rehole a rozhodovalo sa o návrhoch, ktoré predkladal opát. A., že bolo samozrejmosťou, že o tom, o čom bolo rozhodnuté na rade, bola kapitula vždy informovaná. K zasadnutiu rady opáta zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že sa okrem neho na tejto rade zúčastnili N. a G.. R. bola vyhotovená ručne a potom prepísaná. R. vyhotovoval on. V. C. sa na zasadnutiach rady nezúčastňoval, ale vždy bol o týchto zasadnutiach upovedomený. K zasadnutiu rady zo dňa XX.X.XXXX sa vyjadril, že prítomný bol on, opát N. a G.. R. opäť vyhotovil on. Na otázku, prečo nie sú v archívoch tieto zápisnice navrhol opýtať sa terajšieho opáta, nakoľko ide o cirkevnú agendu, ktorú on prevzal, resp. mal prevziať a ak tak urobil, tak na 6T XX/XXXX
základe zápisnice, kde mali byť uvedené všetky dokumenty. Na hlavnom pojednávané ešte uviedol, že opáta ako štatutár zodpovedá za tieto zápisnice, archivuje ich a raz za X rokov ich predkladá vizitátorom, ktorých menuje F.. Z. zápisnice on vypracoval ako uviedol a odovzdal ich opátovi. A. aj to, že zápisnicu zo dňa XX.X.XXXX vo forme fotokópie odovzdal pánovi O., pretože išlo o darovanie inej nehnuteľnosti na jeho osobu a to C. D..
Z. H. O. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne, keď uviedol že od roku XXXX do júna XXXX spolupracoval s opátstvom M. pri majetkových právnych a iných problémoch. W., že dňa XX.X.XXXX niekedy okolo obeda prišiel do kláštora F. premonštrátov v M. za pánom J., kde bol prítomný aj O.. P. G. a V. N., kde mu bolo oznámené, že rada okrem iných vecí v uvedený deň prejednala aj jeho žiadosť ohľadom nadobudnutia C. v D. a že rada zaujala kladné stanovisko. Na potvrdenie slov H. J. ukázal list opáta G. N. zo dňa X.X.XXXX pre priora, čo mala rada prejednať a zaujať stanovisko a taktiež mu ukázal zápisnicu z rady, pričom požiadal o fotokópiu, ktorú mu vyhotovil V. N.. H. fotokópie má dodnes k dispozícií. T. sa robila s originálu listiny. Na hlavnom pojednávaní ešte dodal, že aj zápisnicu z rady zo dňa XX.X.XXXX, kde predmetom tejto rady okrem iného bol bezodkladný prevod hospodárskeho dvora C. v prospech H. J. videl, mal ju v rukách v originálnej podobe, ale nie v deň konania rady, ale následne. Z. si, že na tejto rade bol prítomný opát - G. N., pán J. a pán G.. Má vedomosť o tom, že rada opátstva v M. sa dňa XX.X.XXXX konala.
Z. O.. P. G. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne a v podstate potvrdil to, čo vypovedal pán J., že obe sporné rady, či už zo dňa XX.X.XXXX alebo XX.X.XXXX sa konali. P. aj priebeh, ako a za akej účasti tieto zasadnutia rady prebiehali. V prípravnom konaní záverom dodal a potvrdil, že opát menovaním V. N. za člena doplnil radu ústne už v apríli XXXX a dekrétom v júli XXXX. V. pána A. nepovažuje za pravdivú, ide o výmysel, myšlienky čisto súkromné. On nie je spôsobilý na vypracovaní takejto analýzy.
Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX, ktoré vypracovala znalkyňa O.. O. R. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo ( identifikácia pisateľa) vyplýva záver, že v kompetencií znalca z odboru písmoznalectvo odvetvie jazyková analýza nie je posúdenie celého systému evidencie došlej a odoslanej pošty, spôsobu a miesta uchovávania (archivovania ) písomností, ku ktorým sa vyjadril L.. V. L. A.. H. znalkyňa nechcela ani nemohla spochybňovať objektívnosť zistení L.. A. a nepochybne aj dobrú znalosť celej problematiky. Po preštudovaní analýz, ktoré vypracoval L.. A. - archivár po vykonaní vlastného skúmania sporných, porovnávacích písomností z hľadiska obsahu ich formy vyhotovenia ( vrátane pisárskych návykov ), použitých jazykových, štylistických prostriedkov možno zistenie L.. A. potvrdiť. D. znalkyňa uviedla zhodné zistenia, aj lustrovala ich na niekoľkých príkladoch ( č.l. XXX a násl.) R. vo svojich záveroch uviedla, na základe dostupných informácií, že nie je možné potvrdiť existenciu originálov listín ( prvopisov ), ktoré by boli obsahom formou vyhotovenia identické so spornými kópiami listín vrátane podpisov. S. na skutočnosť, že sporné listiny nie sú nijakým spôsobom evidované, zaznamenané v preverovaných archívoch, znalkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí 6T XX/XXXX
v súčasnosti neexistuje spoľahlivá kriminalistická metóda, na základe ktorej by bolo možné stanoviť „vek“ listiny - tzn. určiť rok vzniku kópie listiny, resp. tej predlohy, z ktorej bola následne vyhotovená tá ktorá sporná kópia listiny.
Z odborného vyjadrenia č. X/XXXX znalkyne L.. V. M. z odboru kriminalistika - odvetvie grafická diagnostika vyplývajú závery, že vek listín, resp. ich jednotlivých častí vo všeobecnosti nie je možné priamymi metódami skúmania zistiť, t.j. nie je možné zmerať konkrétny parameter, ktorý by vypovedal o dobe, kedy bola listina, resp. jej časti vyhotovené. A. fotokópie sa vyznačujú nízkou kvalitou vyhotovenia a anomáliami, ktoré sú čiastočné vysvetliteľné ako dôsledok viacpočetného kopírovania, či spôsobu umiestnenia kopírovaných predlôh v kopírovacom zariadení. S. na charakter sporných písomností, ktoré boli predložené vo forme viacgeneračných fotokópií, nie je možná identifikácia tlačiarne na ktorej boli vytlačené autentické/alebo originálne písomnosti.
Z listinných dôkazov zo zápisníc o pojednávaní Okresného súdu G. - okolie sp. zn. XXC XX/XXXX na č.l. XXX - XXX vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých bola skoncipovaná obžaloba, kde obžalovaný G. N. vypovedal v podstate zhodne ako v predmetnom konaní. U. dôkaz na č.l. XXX a násl. - prezenčná listina zo zasadnutia F. opáta v M. zo dňa XX.X.XXXX napísaná v kláštore opátstva M. v M. - z nej vyplýva prítomnosť členov F. opáta G. N., P. G. a H. J., čo je potvrdené aj ich podpismi. Zo zápisnice zo dňa XX.X.XXXX z príležitosti konania zasadnutia kapituly F. premonštrátov - opátstva M. vyplýva, že túto kapitulu viedol prior opátstva P. G.. R. prezenčná listina k tejto zápisnici potvrdzuje prítomnosť členov. Na č.l. XXX spisového materiálu je list obžalovaného H. N. určený členom rady opáta zo dňa X.X.XXXX, kde opát žiada o prejednanie ekonomických záležitosti hospodárenia za rok XXXX a pol rok XXXX, zároveň navrhuje rade opátstva vykonanie určitý ch bodov, ktoré sú obsahom tohto listu. R. zo zasadnutia rady opáta v kláštore v M. zo dňa XX.X.XXXX na č.l. XXX-XXX spoločne s prezenčnou listinou potvrdzuje účasť členov rady opátstva P. G., H. J. a V. N.. Z listinného dôkazu na č.l. XXX-XXX sa vyjadruje súčasný opát V. O. S. ku skutočnosti menovania za člena rady opáta - V. N., kde vlastne potvrdzuje, že menovací dekrét je datovaný v mesiaci júl XXXX, pričom sa nevedel vyjadriť, kedy došlo k ústnemu menovaniu, pričom mal za to, že pokiaľ neexistuje jasná odpoveď a jasná písomná zmienka o ústnom menovaní pána N. za člena rady, platí dekrét vydaný opátom N..
Do spisového materiálu bol zabezpečený aj odborný posudok záležitosti poverenia cirkevným úradom č.l. XXX-XXX, z ktorého vyplýva, že poverenie akýmkoľvek úradom sa má zaznamenať písomne. V prípade úrade člena rady opáta musí byť preukázateľné listinou opáta, alebo zápisnicou kapituly.
Z listinných dôkazov predložených obhajobou na č.l. XXX -XXX je doplnenie žiadosti o podanie návrhu na dodatočné chválenie predaja a darovania nehnuteľnosti, napísané emeritným opátom G. N. a to generálnemu opátovi. H. žiadosť je napísaná XX.X.XXXX spoločne s prílohami, kde emeritný opát konštatuje, že odpredajami uvedenými na č.l. XXX, resp. darovaniami síce neprekročil hranicu stanovenú vo výške do X.XXX.XXX.-Eur, napriek tomu žiada 6T XX/XXXX
o podanie „D. na dodatočné schválenie predaja, resp. darovania nehnuteľnosti“. Z listinného dôkazu na č.l. XXX list generálneho opáta z S. vyplýva, že F. opáta za neprítomnosti opáta nemá žiadne oprávnenia, ani nemôže prijať žiadne platné rozhodnutia. H. rozhodnutia by boli neplatné a právne neúčinné.
Zo správy o povesti na č.l. XXX vyplýva, že obžalovaný má trvalý pobyt v M., býva v kláštore, venuje sa duchovnej činnosti, chodí selebrovať omše na Z. aj v zahraničí V obci nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, na jeho správanie nebola podaná žiadna sťažnosť. Z odpisu z registra trestov nevyplýva žiaden záznam.
Z. na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného G. N. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry G. I.
A. názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, je trestným činom. V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krivého výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. X Tr. zákona, účinného v čase spáchania skutku. V konečnom dôsledku práve naopak, z výsluchu obžalovaného, z výsluchu svedkov a listinných dôkazov v rámci prípravného konania ako aj konania pred súdom vyplynuli skutočnosti podľa názoru súdu v prospech neviny obžalovaného.
Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka ) . H. znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne ( povinné ). A. absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin.
Z. stránka skutkovej podstaty trestného činu : A. by obžalovaný konal tak, ako je uvedené v obžalobe, t.j. v tzv. v priamom alebo nepriamom úmysle ( dolus directus, resp. dolus eventualis ), musel by chcieť a porušiť záujem chránený H. zákonom, resp. byť s následkami uvedenými v H. zákone uzrozumený. X. by znamenalo, že vedome rátal s dvoma eventualitami v budúcom vývine jej činnosti, z ktorých minimálne jedna je trestná a svoju vôľu chcel presadiť aj za cenu, že spácha trestný čin, o ktorom ako o jednej alternatíve vie. U obžalovaného podľa súdu absentuje rozumová i vôľová zložka, nakoľko nemal žiaden relevantný záujem na tom, aby úmyselne nepravdivo a lživo uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.
6T XX/XXXX
Z., ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nie je trestným činom vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo možné konštatovať, že bol spáchaný trestný čin - nebolo preukázané zavinenie. A. krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle ustanovenia § XXX H. zákona, ktoré napriek prísahe alebo sľubu uvádza vedome nepravdu, pretože z pohľadu účastníckej výpovede svedka má táto slúžiť ako podklad k rozhodnutiu súdu.
Z. stránka trestného činu, či už zavinenie úmyselné v zmysle ustanovenia § 15 Tr. zák. alebo nedbanlivostné podľa § 16 Tr. zák., v konkrétnom prípade žalované úmyselné zavinenie, musí byť preukázaná zadováženými dôkazmi tak, ako ktorákoľvek iná obligatórna zložka trestného činu. R. páchateľa trestného činu je najčastejšie možné zistiť z jeho výsluchu a ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné takýto výsluch páchateľa uskutočniť, potom je možné zavinenie odvodiť z okolností prípadu. A. zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátane priznania sa obvineného, pokiaľ existuje.
K uvedeným právnym úvahám ohľadne zavinenia bude potrebné vo všeobecnosti konštatovať, že zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu, pričom zavinenie (úmyselné ako aj nedbanlivostné) je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa a na zložke vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda v podstate rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné skutočnosti nechce a ani s nimi nie je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. R. sa pritom vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. R. sa teda vzťahuje k podstatným skutočnostiam, ktoré tvoria páchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. A. by sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka trestného činu a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. K naplneniu subjektívnej stránky
trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že konal tak ako konať chcel), ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený H. zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom (judikatúra R XX/XXXX).
P. G. N. je kladené za vinu, že ako svedok v konaní pred súdom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. G. : 1/ že podpísal darovaciu zmluvu v prospech manželov A., predmetom ktorej bolo darovanie pozemku, kde toto darovanie malo byť odsúhlasené na zasadnutí F. opáta konanom dňa XX.X.XXXX, pričom takéto zasadnutie sa vôbec nekonalo
2/ uviedol nepravdivé skutočnosti o tom, že sa zúčastnil zasadnutia F. opáta dňa XX.X.XXXX v kláštore P. v M., pričom zasadnutie F. opáta sa v uvedený deň vôbec nekonalo
6T XX/XXXX
H. skutočnosti sú kladené obžalovanému za vinu, čo však potvrdené žiadnym dôkazom vykonaným či už v priebehu prípravného konania, alebo na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, pretože všetci členovia F. opátstva, ktorí sa zúčastnili tejto rady, či už dňa XX.X.XXXX alebo XX.X.XXXX práve naopak vo svojich výpovediach potvrdili, že takéto zasadnutia F. opátstva sa konali a bol na nich schválený program vo forme predaja či darovania nehnuteľnosti, čo potvrdili aj vlastnoručným podpisom na prezenčných listinách z týchto zasadnutí. S. k tomuto, je nutné ešte raz konštatovať, že v rámci celého prípravného konania ako aj konania pred súdom nebol produkovaný jediný relevantný a zákonný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazoval to, že skutok obsiahnutý v obžalobe je trestným činom a k spomínanému spornému momentu tak ani nie je zodpovedaná základná otázka, či obžalovaný skutočne uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre iné rozhodnutie.
To, či v prípade zasadnutia rady zo dňa XX.X.XXXX bolo v súlade s cirkevným právom ako to vyplýva z listinného dôkazu na č.l. XXX nemá účinok a následok na to, či G. N. - obžalovaný vypovedal nepravdu o týchto okolnostiach. Má to len následok ten, že právne úkony, ktoré sa schválili na tomto zasadnutí rady môžu byť z hľadiska cirkevného práva neplatné, neúčinné. D. to nemení teda na skutočnosti, že zasadnutie rady sa v ten deň konalo, čo je potvrdené výpoveďou P. G., H. J., V. N. ( výpoveď z hlavného pojednávania) a svedka O.. Z tohto vyplýva, že je nepochybné, že obe tieto zasadnutia rady sa konali a teda obžalovaný v konaní pred súdom neuvádzal nepravdy, pretože žiaden dôkaz opak nepreukázal.
A. aplikačnú prax v trestnom konaní je významným pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, t.j. nenesie tzv. dôkazné bremeno, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zisťovať skutkový stav a vykonávať nielen dôkazy , ktoré obžalovaného usvedčujú ,ale aj tie, ktoré ho ospravedlňujú, v konečnom dôsledku však zabezpečovať prednostne dôkazy, ktoré ho zo spáchania skutku usvedčujú.
A. § 2 ods. XX Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
A. § 2 ods. XX Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru , že nebolo jednoznačne a nespochybniteľne dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, je trestným činom.
S. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod podanej obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech
- obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.