Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/34/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou R.. Ľ. W. vo veci starostlivosti o maloletého N. L., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava dieťa rodičov- matky Y.. Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX F. zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava a otca H. L., nar. 08.02.1979, bytom V. XX, F., zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o úprave styku, takto

rozhodol:

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým N. L., nar. X.X.XXXX

- v každom párnom kalendárnom týždni v utorok v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., vo štvrtok v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

- v každom nepárnom kalendárnom týždni v pondelok v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod s výnimkou vianočných sviatkov.

- v každom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 12.00 hod. do 26.12.do 18.00 hod.

Otec j e p o v i n n ý maloletého si v stanovenom čase prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky.

Matka j e p o v i n n á v stanovenom čase odovzdať maloletého do starostlivosti otca s jeho osobnými vecami a riadne ho na styk s otcom pripraviť.

Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v časti o úprave styku otca s maloletým.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa otec domáhal rozšírenia styku s dieťaťom tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni v utorok od 12:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok v čase od 12:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v pondelok v čase od 12:00 hod. do 18:00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov. Počas vianočných sviatkov bude oprávnený stretávať sa s maloletým v každom kalendárnom roku dňa 25.02. v čase od 12:00 hod do 18:00 hod a dňa 26.12. v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.

Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodná úprava styku v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého otec realizuje styk s maloletým v popoludňajších hodinách v trvaní 2,5 hodiny, prípadne 3,5 hodiny v určených dňoch, vychádzala zo skutočnosti, že maloletý mal v čase uzatvorenia rodičovskej dohody menej ako jeden rok a matka maloletého v intervale

každé 2-3 hodiny dojčila. V súčasnosti maloletý prijíma varenú stravu a nie je nastavený na materské mlieko. Otec má so synom pravidelný stabilný kontakt, čo prospieva k upevňovaniu a ďalšiemu rozvíjaniu ich osobného a citového vzťahu. Poskytuje mu potrebnú dávku pocitu istoty, bezpečia, stability, čo považuje za významné pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Majú spolu vybudovaný pozitívny vzťah a majú sa veľmi radi. Počas realizácie styku sa otec snaží tráviť čas so synom plnohodnotne, spoločne sa hrajú, trávia čas v prírode, na detských ihriskách a chodia na rôzne výlety. Na hranie mu vo svojom dome zaobstaral pieskovisko, trojkolky, šmykľavku, elektrické autíčko a ďalšie iné hračky. Rovnako má maloletý vybudovaný pekný vzťah s rodinou otca, ktorá o neho prejavuje záujem a venuje sa mu. Matka však odmieta s otcom komunikovať, pri preberaní dieťaťa ho neinformuje či maloletý spal, jedol alebo aký je jeho zdravotný stav. Matka už v súčasnosti nedojčí, maloletý prijíma všetku stravu, ovocie a zeleninu s čím nemá žiadny problém. Otec ďalej uviedol, že počas styku pripravuje synovi vyváženú stravu, jedávajú spolu a maloletý nemá žiadny problém ostať s otcom sám, je na neho zvyknutý. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia došlo k významnému posunu vo vzájomných vzťahoch otca s maloletým, sú splnené zákonné podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia a rozšírenie styku. Matka o tejto otázke s otcom nekomunikuje a dobrovoľne rozšíriť styk odmieta.

Matka vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že otec svoj návrh neodôvodnil žiadnou podstatnou zmenou v pomeroch účastníkov, iba vekom a nedojčením maloletého. Taktiež poukázala na skutočnosť, že od podania návrhu na zmenu úpravy styku uplynulo iba pol roka a to aj napriek tomu, že rodičia schválili rodičovskú dohodu sa otec začal domáhať rozšírenia styku už mesiac potom. Tvrdenie otca, že matka maloletého nedojčí, nie je pravdou, nakoľko ho dojčí doteraz aj napriek tomu, že má už skoro dva roky. Je pravdou, že maloletý prijíma už aj varenú stravu, avšak s prijímaním stravy u otca v čase styku s otcom je problém, vyslovila dôvodné obavy o to, či sa otec vie postarať o náležitú stravu maloletého. V novembri jedol maloletý u otca kuracie mäso a to aj napriek tomu, že má naň alergiu. Následne mu bola zistená baktéria, ktorá je zdrojom nedostatočne tepelne upraveného hydinového mäsa a boli mu nasadené antibiotiká. Matka ďalej uviedla, že nakoľko otec žiada rozšírenie styku aj na čas, kedy sa maloletý stravuje, domnieva sa, že by uvedená úprava nebola v záujme maloletého, ktorý má svoj stabilný režim a uvedenou úpravou by bol podstatne narušený. Maloletý je na matku ešte stále veľmi naviazaný, pričom matka dodržiava dohodu, ktorá bola schválená súdom a odzrkadľuje jeho režim a zabezpečuje stabilitu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, prednesmi ich právnych zástupcov, výsluchom kolízneho opatrovníka oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX, spisovým materiálom sp.zn. XXP/XX/XXXX, správou ÚSPVaR zo dňa XX.XX.XXXX, lekárskymi správami ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec v priebehu konania zmenil svoj návrh podaním zo dňa XX.XX.XXXX tak, že navrhol upraviť styk s dieťaťom v každom párnom týždni v utorok od 10:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., od soboty v čase od 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. nepretržite v každom nepárnom kalendárnom týždni v pondelok v čase od 12:00 hod. do 18:00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov. Počas vianočných sviatkov bude otec oprávnený stretávať sa s maloletým v každom kalendárnom roku dňa 25.02. v čase od 12:00 hod do 18:00 hod a dňa 26.12. v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.

Právna zástupkyňa matky vo svojom prednese uviedla, že navrhovaná úprava stretávania nereflektuje potreby dieťaťa. Ide o dieťa, ktoré je veľmi naviazané na matku a styk neprebieha úplne bez problémov, pričom bolo problémové aj odovzdávanie dieťaťa. Dňa XX.XX. XXXX otec dieťaťa volal matke po prevzatí dieťaťa s tým, aby prišla, pretože nevedel dieťa utíšiť. Po stretnutí sa u dieťaťa vyskytli problémy ako napr. pomočovanie, nočné mory, a podobne. V zmysle lekárskych správ sa vyskytli podozrenia na autizmus, pričom špecializované vyšetrenie matka absolvuje o 4-6 mesiacov. Rodičia navštívili odbornú pomoc u Y.. Q., pričom im bolo odporúčané v sedeniach pokračovať. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že by bolo účelnejšie pokračovať v sedeniach a nemeniť doteraz zaužívaný režim. Podľa vedomostí matky sa u otca zmenili pomery v tom zmysle, že vzťah s jeho partnerkou už nemá a v dome žije sám. Nakoľko sa dieťa často nachádzalo i v domácnosti matky otca t.j. starej matky, navrhla vykonať šetrenie i v jej domácnosti. To, že je dieťa stále kojené, vyplýva i z lekárskych správ.

Právna zástupkyňa otca uviedla, že navrhovaný styk je primeraný veku maloletého ako i možnostiam a schopnostiam otca. Jeho styk s dieťaťom prebiehal podľa právoplatného rozhodnutia súdu s výnimkou obdobia, keď je dieťa choré. Dieťa má už vyše dvoch rokov a bez problémov môže zvládať i prespávanie

u otca cez víkendy. Lekárske správy, ktoré matka založila do spisu boli vypracované až po podaní návrhu na začatie konania o úprave styku, nepreukazujú, že by styk otca s dieťaťom nejakým spôsobom ohrozoval maloletého a doteraz nebolo nikde riešené ani, že by dieťa malo nočné mory a ani podozrenie na autizmus. Sedenia o Y.. Q. majú riešiť vzťahy medzi rodičmi a netýkajú sa maloletého.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že od uzavretia dohody uplynul pomerne krátky čas a nie je dôvod na zmenu rozhodnutia. Matka ďalej uviedla, že je na materskej dovolenke, býva spolu s rodičmi na Geologickej ulici a každý druhý týždeň chodievajú spolu do Banskej Štiavnice, kde majú rodinný dom a aj rodinu. S prespatím cez noc zásadne nesúhlasila, syn ešte nikdy bez nej nespal a taktiež ho ešte kojí aj vo dne i v noci, pričom uviedla, že nevie dokedy má v úmysle v kojení pokračovať. Otcovi v styku nikdy nebránila, avšak s uvedeným návrhom nesúhlasila. Dieťa sa v noci budí s plačom a keď sa ho opýtala, či takto plače aj u otca, povedalo, že nie a na otázku prečo povedalo ,,bojím". Syna na styk odovzdáva vždy najedeného, vyspatého, nabáda ho aby išiel k otcovi, že sa tam budú hrať.

Otec maloletého vo svojej výpovedi uviedol, že je pre neho zarážajúce, čo všetko matka urobí preto, aby mu obmedzila stretnutia so synom, ako aj to, že z dieťaťa robí autistu. To že dieťa plakalo, robilo scény, bol dôsledok toho, že matka vo všetkom vyšla synovi v ústrety a dala mu všetko čo chcel. Otec ďalej uviedol, že nepozoroval žiadne autistické prejavy na dieťati, vyslovil názor, že matka by mala byť vo výchove viac zásadová a mala by ho viac krotiť. Akonáhle dieťa niečo chce, ona ustúpi, s čím on nesúhlasí. Na odovzdávanie dieťaťa začal chodiť i otec matky, prípadne sestra, čo je absurdné a čo celú situáciu len zhoršuje. Je prirodzené, že keď dieťa príde k otcovi a je najedené, jedlo u neho len ochutnáva a nebude znova jesť vo veľkom. K Y.. Q. uviedol, že matka u nej už bola predtým a stretnutie neprebehlo profesionálne, pretože otca nútila, aby všetko nechal na matku. Otec sa chcel s matkou dohodnúť na tom, že nejaké obdobie by si brával dieťa na celý deň bez prespatia, avšak ona o tom nechcela ani počuť. Šetrenie pomerov u jeho rodičov považoval za zbytočné, sociálny pracovníci tam už boli, ide o prostredie také isté ako u neho len o 30 m ďalej, celé to považoval za naťahovanie konania.

Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu a rozšíriť styk aj s prespatím, nakoľko dieťa okrem kojenia prijíma aj iný druh stravy, pričom je možnosť prijímať materské mlieko aj prostredníctvom fľaše a teda otec by mal starostlivosť o dieťa zvládnuť.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu s tým, že maloletý bol zverený do starostlivosti matky, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia . Otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 220-eur mesačne počnúc dňom 01.02.2014 k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a zročné výživné za obdobie od 01.02.2014 do 31.08.2014 v sume 590-eur sa zaviazal splatiť k rukám matky spolu s bežným výživným za mesiac september. Styk otca s maloletým bol upravený každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok v čase od 15:00 hod. do 17:30 hod., vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:30 hod., v sobotu v čase od 14:00 hod. do 17:30 hod. a v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 17:30 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok v čase od 15:00 hod. do 17:30 hod. s výnimkou vianočných sviatkov. Počas vianočných sviatkov bol otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý kalendárny rok dňa 25.12. v čase od 09:30 hod. do 12:00 hod. a dňa 26.12 v čase od 14:00 hod. do 17:30 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po realizácii styku maloleté dieťa matke na tom istom mieste odovzdá.

Zo správy ÚSPVaR zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca, kde sa okrem neho nachádzala aj jeho súčasná priateľka Y. J. a jej maloleté dieťa Y. J.. Otec býva v dvojdome s rodičmi, kde sa na prízemí nachádza autoservis, v ktorom pracuje. Byt má samostatný vhod, ktorý sa skladá z troch samostatných izieb, kuchyne, kúpeľne a dvoch toaliet. Maloletý N. má k dispozícii samostatnú izbu, ktorá je účelne zariadená nábytkom a prispôsobená jeho potrebám. Vonku na záhrade bola detská trampolína pre maloletého ako i detské hračky. Celý byt a jeho okolie sú na veľmi dobrej sociálno-hygienickej úrovni a maloletý tam má vytvorené vhodné podmienky na všestranný sociálny rozvoj.

Z lekárskej správy Y.. W. H. zo dňa 24.11.2015 súd zistil, že k otázke autistického správania sa nedá jednoznačne vyjadriť, nakoľko jednoznačné rysy pri vyšetrení maloletého neboli nájdené. Dieťa je silne emočne naviazané na matku a je stále kojené. Neodporúčala zmeniť návštevné hodiny otca.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, najmä ust. čl.8 ods.1 Dohovoru, dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom. Podľa čl.9 bod 3 cit. Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú.

Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s dieťaťom nestretával resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. Súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že povinnosť prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s maloletým dieťaťom nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Povinnosť štátnych orgánov využiť všetky donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená, keďže sa musí brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Voleský vs. Česká republika). Je nežiaduce, aby sa rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, dožadoval prijatia opatrení, ktoré by

mohli poškodiť zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemecko).

Záujem mal. dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.

Otec sa svojím návrhom domáhal rozšírenia styku s maloletým, nakoľko od poslednej úpravy rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX nastala zmena pomerov, ktorú videl najmä vo veku maloletého a v skutočnosti, že matka maloletého v tom čase kojila. Matka s uvedeným návrhom nesúhlasila, odvolávala sa najmä na pravidelnosť a špecifickosť stravy, ktorú musí maloletý prijímať, uviedla, že je ešte stále kojený a poukázala na skutočnosť, že od poslednej úpravy styku ubehla len krátka doba.

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd mal za to, že návrh otca je dôvodný. Otec má záujem aktívne sa podieľať na starostlivosti o dieťa, má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, a to či už bytové, finančné alebo osobnostné. Matka má výhrady k starostlivosti otca o dieťa, vyslovila obavy najmä v súvislosti so stravovaním ako i nočným prespávaním, keďže dieťa je vzhľadom na svoj vek ako i tú skutočnosť, že je kojené, viazané na matku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec má právo aktívne participovať na výchove dieťaťa, budovať si s dieťaťom vzájomne pevný a láskyplný vzťah. Súd mal v predmetnej veci za to, že dojčenie maloletého nemôže byť argumentom na obmedzovanie styku otca s dieťaťom, ktoré je vo veku vyše dvoch rokov. Je všeobecne známe a i svetová zdravotnícka organizácia, pediatri a aj ostatní odborníci odporúčajú plne dojčiť dieťa prvých šesť mesiacov života. Po šiestich mesiacoch veku dieťaťa už materské mlieko nepokrýva celú potrebu živín. V tomto veku sa zvyčajne začína s prikrmovaním. Prikrmovaním dieťa získava vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre svoj fyzický vývin a rast. Postupom času si dieťa zvykne na rozmanitú stravu niekedy v spojení s materským mliekom (do 1- 2roka života) a niekedy už bez neho. Všeobecne platí, že matka môže dieťa dojčiť dovtedy pokým to obom vyhovuje. Súd v žiadnom prípade nechce popierať význam dojčenia, avšak vo veku dieťaťa cca 2 roky, je možné prísun materského mlieka zabezpečiť napr. i prostredníctvom fľaše alebo inou adekvátnou náhradou materského mlieka. Súd v žiadnom prípade nechce poučovať matku, ako by mala pristupovať ku strave a výžive dieťaťa, chce poukázať však na to, že matka má možnosť v tomto veku dieťaťa, ak chce zachovať prísun materského mlieka, kŕmiť dieťa aj prostredníctvom fľaše. Nakoľko matka svoju argumentáciu, prečo by nemalo dieťa prespávať u otca, postavila i na skutočnosti kojenia, súd mal za to, že uvedený argument v žiadnom prípade nemôže byť relevantným na obmedzenie styku mal. Lukáša s otcom. Napriek nepopierateľnému významu kojenia, súd poukazuje i na štúdie odborníkov najmä detských psychológov, že neprimerane dlhé dojčenie môže viesť k riziku prehnanej naviazanosti dieťaťa na matku. V tomto prípade už nejde o dojčenie, ale o zlozvyk a veľkú citovú väzbu na matku, takisto môže ísť aj o formu upokojovania dieťaťa. Neskôr sa neprimerane dlhé dojčenie môže odzrkadliť v nesamostatnosti, úzkostiach a nízkej tolerančnej hranici, pričom súd poukazuje na to, že Svetová zdravotnícka organizácia uznala, že hranica dojčenia sú dva roky.

Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. N. na neho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletého je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. dieťa pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom. Rovnako súd touto cestou apeluje na matku, aby dieťa na styk s otcom riadne pripravila, pričom riadnou prípravou súd nemá na mysli, len oblečenie dieťaťa, prípadne prichystanie liekov, stravy ale predovšetkým psychickú prípravu dieťaťa, ktorú si bude mal. N. vzhľadom na svoj vek čoskoro uvedomovať.

Je najmä v záujme maloletého, aby dieťa malo možnosť budovať si s oboma rodičmi pevný vzťah a takisto aby sa otec mohol aktívne podieľať na výchove dieťaťa ako i na jeho zdravom psychickom a fyzickom vývoji.

Záujem mal. N. na pravidelnom stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom, taktiež je potrebné si uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča, v

tomto prípade otca, na maloleté dieťa. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska jeho budúceho vývinového štádia nanajvýš vhodné. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.

Otec má s maloletým vytvorený silný a láskyplný vzťah, stretáva sa s ním pravidelne od jeho narodenia, maloletý na neho reaguje pozitívne, pričom styk otca s dieťaťom upravený doterajším rozhodnutím prebiehal bez väčších problémov. Súd sa stotožňuje s návrhom otca v tom, že vzhľadom na vek dieťaťa je dôvodnené rozšírenie styku a umožnenie častejšieho kontaktu s dieťaťom.

Súd ďalej poukazuje na to, že potenciálny autizmus dieťaťa, ktorý v tomto prípade však žiadnym spôsobom nebol potvrdený, nemôže byť prekážkou v styku rodiča s dieťaťom, práve naopak, deti trpiace touto chorobou si potrebujú uvedomovať lásku oboch rodičov a cítiť sa byť milované. Naposledy bol styk otca s dieťaťom upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2014. Je síce pravdou, že od poslednej úpravy styku prešla relatívne krátka doba ale v časti úpravy styku rodiča s dieťaťom sa vzhľadom na vyšší vek dieťaťa javí širšia úprava stretávania sa otca s dieťaťom ako jednoznačne v záujme dieťaťa. Dieťa vo veku 2 rokov si citlivo uvedomuje náklonnosť a blízkosť človeka s ktorým je v častejšom kontakte, ktorý je mu autoritou a výchovne na neho pôsobí. Je preto potrebné takýto vzťah rozvíjať, podporovať a to napríklad i rozšírením styku, pokiaľ matka odmieta dohodnúť sa s otcom na častejšom stretávaní. Matka otcovu starostlivosť o dieťa žiadnym spôsobom (okrem menších stravovacích výhrad) nespochybnila, a preto súd nevidel žiaden racionálny dôvod na to, aby návrhu nevyhovel. Otec doposiaľ zvládal starostlivosť o syna v čase keď sa u neho nachádzal, a preto súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že starostlivosť o syna zvládne na požadovanej úrovni i dlhšie časové obdobie a to i počas noci.

Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že udržiavanie kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v záujme dieťaťa a všeobecne sa odporúča, aby sa oddelene žijúci rodičia predovšetkým navzájom dohodli o spoločnej výchove dieťaťa a návštevách druhého rodiča. Dieťa nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali rozumieť. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa potrebuje prítomnosť a starostlivosť obidvoch rodičov. V predmetnej veci neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie návrhu na rozšírenie styku otca s dieťaťom, naopak, súd veľmi pozitívne hodnotí aktívny záujem otca o dieťa, záujem pravidelne sa podieľať na výchove dieťaťa ako i starostlivosti. Súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie šetrením v domácnosti starej matky maloletého - otcovej mamy, ktorá žije s otcom dieťaťa v jednom rodinnom dome- dvojdome, nakoľko ÚPSVaR v rámci správy zo štrenia pomer v mieste bydliska otca uviedol, že celý byt a jeho okolie sú na veľmi dobrej sociálno-hygienickej úrovni, maloletý tam má vytvorené vhodné podmienky na všestranný sociálny rozvoj, pričom súd mal navyše za to, že pomery v domácnosti starej matky, nie sú pre rozhodnutie vo veci v tomto prípade potrebné.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.