Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-322-2013.pdf
PDF · 111.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/322/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX K. I., štátny občan SR, zastúpenej súdom ustanovenou opatrovníčkou: S.. M. E., zamestnankyňa Q. súdu N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 298,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 165,26 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 165,26 eur od 15.06.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 1,89 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 26.9.2013 žiadal súd, aby uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 298,24 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.6.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby vo výške 169,24 € a z nároku na zaplatenie škody vo výške 129 eur. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou Zmluvu č. M ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal navrhovateľ odporkyni SIM kartu, ktorá umožnila odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ sa domáhal nároku vo výške škody voči odporkyni, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón Samsung Galaxy Mini Black vo výške 129 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia/ mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.z. škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa tiež riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 290,38 eur vyfakturovaných v období 2012/02-2012/03. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 31.5.2012 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z celkovej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami v článku 11, v bode 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 15.6.2012.
Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.
Odporkyňa ani jej opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrili.
Vedľajší účastník na strane odporkyne sa k návrhu nevyjadril, návrh výslovne nežiadal zaslať na vyjadrenie.
Vo veci sa jednalo o drobný spor, pretože žalovaná suma nepresahovala výšku 1000,-eur (§ 200ea ods. 1 O.s.p.: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) a súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vec rozhodol bez prítomnosti nepredvolaných účastníkov bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto, čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli OS Skalica najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci účastníkov.
Súd sa oboznámil so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k Zmluve o pripojení, faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku, podaním navrhovateľa zo dňa 4.3.2014, cenníkom služieb, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. M zo dňa 18.1.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporkyni účastnícky program Volania do všetkých sietí 200+.
K zmluve o pripojení bol predložený Dodatok zo dňa 18.1.2012, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Volania do všetkých sietí 200+ a o predaji mobilného zariadenia Samsung Galaxy Mini Black za kúpnu cenu 1 euro. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. b) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. d) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V článku 2 v bode 2.1 dodatku je uvedené, že účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu telefónu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 a poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5, ďalej je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní od vystavenia faktúry. V prípade, že podnik o to účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu telefónu s DPH alebo poplatok v hotovosti na predajnom mieste.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni poplatok za odpojenie 3,98 eur a služby za obdobie od 6.3.2012-5.4.2012 v sume 11,28 eur, faktúra bola splatná dňa 23.3.2012.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.2.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni za poskytnuté služby sumu 153,98 eur, faktúra bola splatná dňa 23.2.2012.
Vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinných od 1.1.2012 sa v článku 17, bod 17.4 sa
zmluvné strany dohodli, že vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré nie sú upravené v zmluve alebo všeobecných podmienkach, sa riadia ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách, a ak v ňom nie sú upravené, riadia sa ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Z listu navrhovateľa zo dňa 31.5.2012 označeného ako pokus o pokonávku mal súd preukázané, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 169,24 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby a sumy 129 eur za zmluvnú pokutu.
V cenníku služieb platnom od 20.5.2011 je uvedený poplatok za odpojenie 3,98 eur.
Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 4.3.2014 vyjadril tak, že porušenie povinnosti zo strany odporcu spočívalo v tom, že nedodržal povinnosti uvedené v dodatku k zmluve o pripojení a to zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a po celú dobu bude bez prerušenia využívať objednané služby a neuskutoční úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku a súčasne porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb porušil zmluvné povinnosti a keďže došlo k odpojeniu SIM karty nebola dodržaná zmluvná viazanosť. Škoda podľa neho predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa o telekomunikačné zariadenia, ktoré sa stali vlastníctvom odporcu. Odporca podpisom zmlúv o pripojení súhlasil s Všeobecnými podmienkami, Cenníkom služieb a Informáciami o poskytovaných službách, ktoré boli súčasťou zmluvy. Poistenie faktúr si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.8.2012 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného v znení do 31.5.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.3.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom k zmluve preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvu s jej dodatkom posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že navrhovateľ je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretej zmluvy a dodatku má navrhovateľ ako veriteľ voči odporkyni ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v prospech odporkyne plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporkyni elektronické komunikačné služby, za ktoré sa odporkyňa zaviazala v zmluve a v dodatku zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia navrhovateľa, že zo zmluvy o pripojení a k nej patriaceho dodatku navrhovateľ plnil, poskytol odporkyni SIM kartu a umožnil jej využívať svoje telekomunikačné služby.
Súd sa najskôr zaoberal nárokom navrhovateľa uplatneným v sume 129 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil navrhovateľ v návrhu ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho, že navrhovateľ má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako doba viazanosti a porušila ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu navrhovateľ vypočítal tak, že pri zariadení/telefóne Samsung Galaxy Mini Black od predajnej ceny 130 eur odpočítal akciovú cenu 1 euro a tak si uplatnil vznik škody vo výške 129 eur. Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti navrhovateľ uvádzal, že odporkyňa porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy a z Dodatku k zmluve a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Navrhovateľ bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností odporkyňa
porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby resp. oboje. Sám navrhovateľ stanovil vo VP do čl. 4, bod 4.1. ustanovenie, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d) smrťou účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi navrhovateľom a odporkyňou existovala v rámci zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmluvy, že zmluva s odporkyňou bola uzavretá na dobu neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 VP, pričom ak by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť právneho úkonu písomná forma a v konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v priebehu 24 mesiacov zanikla. Odpojenie odporkyne z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy a nie je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 VP. Súd z týchto zistení vyvodil, že odporkyňa neporušila dobu viazanosti a nemohla sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Čo sa týka skutkového tvrdenia navrhovateľa, že okrem doby viazanosti mala odporkyňa porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom porušenia povinností účastníka (odporkyne) tam uvedeným spôsobom má navrhovateľovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože zmluvná pokuta má podľa § 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam, odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mala spôsobiť odporkyňa, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikla a nesplnenie povinnosti odporcu platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení navrhovateľa ako rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné zariadenie vo výške 129 eur. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu voči poškodenému.
Navrhovateľ spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového plnenia. Vznik škody a jej výšku navrhovateľ odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej, zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak navrhovateľ v rámci svojej marketingovej politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi zariadenie/telefón so zľavou. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za následok porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale len ako následok vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadenia/telefónu nemôže byť následkom navrhovateľom tvrdeného, ale navrhovateľom nepreukázaného protiprávneho úkonu odporkyne, ale je výsledkom dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie/mobilné zariadenie, išlo o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (navrhovateľovi) vznikla povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (odporcovi) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Odporkyňa nadobudla telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 OZ) a v konaní nebola tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (odporkyne), že si je vedomá bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny charakter a neobsahuje žiadny záväzok odporkyne
v prípade porušenia akejkoľvek jeho povinnosti zo zmluvných vzťahov s navrhovateľom uhradiť navrhovateľovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku alebo VP vyplývala povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi doplatok kúpnej ceny zariadenia/telefónu. Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jej slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti sumy 129 eur zamietol. Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd návrh zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy.
V ďalšej časti si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby vo výške 169,24 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 sumu 3,98 eur, ktorými si navrhovateľ fakturoval voči odporkyni poplatok za odpojenie z dôvodu, že vykonať takúto službu je síce právom navrhovateľa podľa zákona platného v čase uzavretia zmluvy a to zákona o elektronických komunikáciách, avšak zákon už nehovorí o tom, žeby za túto službu mala plniť odporkyňa, navyše nárok na túto sumu navrhovateľovi z ním predložených listinných dôkazov nevyplýva, teda navrhovateľ okrem poukazu na faktúry neuniesol dôkazné bremeno, ani inak nezdôvodnil tento nárok, tento nárok nie je zdôvodnený ani v návrhu, ani v zmluve, či v Dodatku k zmluve, preto ho súd navrhovateľovi nepriznal.
Z faktúry č. súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni za poskytnuté služby sumu eur, faktúra bola splatná dňa 23.2.2012.
Vzhľadom k tomu, že má súd v konaní preukázané, že odporkyňa neplnila riadne a včas navrhovateľovi za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z predložených faktúr a to z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 sumu 11,28 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.2.2012 sumu 153,98 eur, pričom v konaní nebolo nenamietané, žeby odporkyni telekomunikačné služby neboli dodané, a preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za neuhradené telekomunikačné služby pohľadávku celkom vo výške 165,26 eur.
Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 OZ a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 165,26 eur a zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.06.2012 do zaplatenia tak ako žiadal navrhovateľ, nakoľko faktúry, na základe ktorých bolo navrhovateľovi priznané plnenie, boli už splatné.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporkyni a preto súd vypočítal ich pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 55,41 % a u odporkyne 10,82 %. Nakoľko mal navrhovateľ v predmetnej veci čistý úspech 10,82 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1,89 eur (10,82 % z 17,50 eur).
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.