Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Er-637-2016.pdf
PDF · 96.37 KB
Case nature
Subarea
21Er/637/2016
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, proti povinnému 1/ Róbert Tohol, nar. 24.03.1962, bytom Rúbanisko III 40/2907, Lučenec a 2/ Martin Jozefko, nar. 19.08.1983, bytom Jasovská 4, 851 07 Bratislava, o vymoženie 47.593,47 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Námietkam povinného 2/ proti exekúcii v y h o v u j e .
II. Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jánom Harvanom pod sp. zn. EX 403/2016 proti povinnému 2/ sa z a s t a v u j e. .
odôvodnenie:
1. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 01.08.2016, ktorý bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Havranovi doručený dňa 04.08.2016, čím sa exekučné konanie začalo.
2. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 12.08.2019, podal povinný 2/ námietky proti exekúcii vedenej pod EX 403/2016 a následne dňa 09.04.2020 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že po tom ako exekučné konanie začalo sa voči povinnému 2/ začalo viesť aj konkurzné konanie a konanie o oddlžení fyzickej osoby na základe ust. § 166 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Konkurzné konanie začalo dňa 21.02.2017, kedy bolo zverejnené v Obchodnom vestníku (čiastka 36/2017) rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2017 o začatí konkurzného konania v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: Mgr. Martin Jozefko, nar. 19.08.1983, Jasovská 3069/4, 851 07 Bratislava, na začatie konkurzného konania sp. zn. 6K/6/2017. Podľa poučenia súdu v príslušnom uznesení, „Konkurzné konanie sa začína zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku a má tieto účinky: ...b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.“ V zmysle ust. § 14 ods. 5 písm. b) ZKR „Začatie konkurzného konania má tieto účinky: b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.“ Konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.03.2017. Príslušné uznesenie bolo zverejnené dňa 08.03.2017v Obchodnom vestníku, čiastka 47/2017. V tejto súvislosti bol správcom konkurznej podstaty povinného 2/ podaný aj príslušný návrh na oddlženie povinného 2/ v zmysle uvedenej úpravy. Podľa ust. § 61h ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, „Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje“. Poznámka 7s) pritom odkazuje práve na ZKR.
Vzhľadom na uvedené má povinný 2/ zato, že už začaté konanie o výkon rozhodnutia voči povinnému 2/ sa prerušilo. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.02.2020 súd rozhodol o oddlžení povinného 2/ v konaní, ktoré sa podľa súdu spravovalo podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017. Podľa ust. § 206f ZKR platí: „(1) Konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. (2) Konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred 1. marcom 2017 na účely § 166 ods. 2, nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa právnych predpisov účinných po 28. februári 2017. (3) Ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Podľa ust. § 171 ods. 2 ZKR účinného do 28.02.2017 tiež platilo: „Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.“ Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 51/2020 dňa 13.03.2020 (K023107). Preto povinný 2/ navrhuje, aby sa exekučné konanie ktoré sa začalo na základe návrhu oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 026 235 na vykonanie exekúcie č.k. EX 403/2016 zo dňa 01.08.2016 a exekučného titulu na peňažné plnenie rozsudok č.k. 17C/27/2011, zo dňa 28.04.2016, vydaného Okresným súdom Lučenec proti povinnému 2/ Martin Jozefko, nar. 19.08.1983, trvale bytom Jasovská 3069/4, 851 07 Bratislava zastavilo vzhľadom na oddlženie povinného 2/ v konkurznom konaní.
3. Dňa 16.09.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného 2/, v ktorom uvádza, že povinný 2/ v námietkach uvádza, že na uvedené námietky sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.07.2017 (v čase začatia konkurzného konania proti povinnému). Následne sa v námietkach uvádza, že konkurzné konanie bolo dňa 21.02.2017 zverejnené v Obchodnom vestníku. Následne bol na povinného vyhlásený konkurz dňa 08.03.2017. Zverejnením vyhlásenia v Obchodnom vestníku nie je teda dôvod, aby sa na povinného nevzťahovala novela ZKR č. 377/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.03.2017 tak ako to uvádza povinný vo svojich námietkach. Predmetná novela v § 166c ZKR uvádza „Oddlžením sú nedotknuté pohľadávky: pohľadávka zo zodpovednosti za škodu alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva pohľadávky. V zmysle uvedenej novely pohľadávka oprávneného nie je dotknutá. Čo sa týka bodu IV námietok, kde povinný namieta, že pohľadávka je vymáhaná SKP a teda sa nejedná o pohľadávku zo škody na zdraví, nakoľko je SKP právnická osoba, k tomu si dovoľuje uviesť len toľko, že pohľadávka vznikla zo škody na zdraví poškodenej pri dopravnej nehode a SKP si vymáha túto škodu od povinných v zmysle § 24 ods. 2 a 7 zákona č. 381/2011 Z.z. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd námietky povinného 2/ ako nedôvodné zamietol.
4. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) účinného od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.
5. Podľa § 41 ods. 1 EP, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
7. Podľa § 56 ods. 1 EP, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
8. Podľa § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
9. Podľa § 57 ods. 1 a 2 EP, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 58 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 14 ods. 3 až 6 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR ( v znení účinnom do 28.02.2017), o začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie. Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.
Začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,
e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra. Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí, v Obchodnom vestníku.
12. Podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR (v znení účinnom do 28.02.2017), v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
13. Podľa § 206f ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. Ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.
14. Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/27/2011-201 zo dňa 28.04.2016. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2016 a vykonateľnosť dňa 06.06.2016. Súd poveril vykonávaním exekúcie č. 5606 116742 súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana dňa 23.09.2016. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný 2/ prevzal dňa 26.07.2019 a námietky proti exekúcii podal dňa 09.08.2019, t.j. námietky boli podané včas.
15. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno - právnu legitimáciu účastníka konania, resp. jej nedostatok. Zánik vymáhaného nároku možno namietať iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Námietky proti exekúcii musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody súd neprihliadne. Podanie námietok je teda ovládané koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí uviesť všetky dôvody, pre ktoré je podľa neho exekúcia neprípustná, resp. musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.
16. Predpokladom na vedenie exekúcie je exekučný titul, ktorým môže byť v zmysle § 41 ods. 1 EP vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti. Právna teória rozlišuje medzi materiálnou a formálnou vykonateľnosťou. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí a doručení rozhodnutia, o plynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti.
17. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konanie, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktoré by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, alebo aj bez návrhu. Exekučný súd
je povinný skúmať, či sú skutočne splnené podmienky formálnej vykonateľnosti. Rovnako exekučný súd skúma, či je rozhodnutie vykonateľné materiálne. Materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti exekučného titulu sú napríklad, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či sú účastníci dostatočne individualizovaní; či oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 3 EP). Materiálnym predpokladom je tiež vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia, pričom musí ísť o plnenie, ktorého vymoženie zákon výslovne predpokladá.
18. Súd preskúmal námietky povinného 2/ zo dňa 09.08.2019, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že dňa 21.02.2017 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o začatí konkurzného konania na povinného 2/, čím sa začalo konkurzné konanie, teda na majetok patriaci dlžníkovi nebolo možné po tomto dátume začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušili (výrok I.).
19. Ďalej exekučný súd v konaní o návrhu povinného 2/ zo dňa 06.04.2020 na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo 1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
20. Súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný 2/, pričom súd zastáva názor, že povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie preukázal dôvody, pre ktoré má byť exekúcia voči nemu zastavená, nakoľko uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.02.2020 súd rozhodol o oddlžení povinného 2/ v konaní, ktoré sa podľa súdu spravovalo podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017 (výrok II.). Súd zastáva názor, že konkurzné konanie voči povinnému 2/ bolo začaté podľa § 14 ods. 3 ZKR (účinné do 28.02.2017) dňa 21.02.2017, preto sa v zmysle prechodných ustanovení § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, konanie začaté pred 1. marcom 2017 dokončí podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. Nakoľko súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.
21. V zmysle vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.