Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/89/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. M., W.. X.XX.XXXX, R. XX, XXX XX V. XX, o zaplatenie 72,33 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 72,33 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.5.2020 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 15.12.2021 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 72,33 EUR s príslušenstvom titulom dlžného poistného. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Uviedol, že dňa 10.7.2019 uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. 6603869116 na dobu neurčitú. V zmysle uzatvorenej zmluvy bol dohodnutý spôsob platenia ročného poistného štvrťročne, ktorú povinnosť žalovaný porušil. Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia poistnej zmluvy v trvaní od 10.7.2019 do 10.7.2020. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 11.4.2020, nakoľko splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá dňa 10.4.2020. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Poistenie zaniklo dňa 9.5.2020, z ktorého dôvodu má žalobca v zmysle § 11 zákona o PZP nárok na poistné vo výške 72,33 EUR.

3. Podľa (ďalej len „“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

4. Podľa , ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

5. Podľa , ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Podľa , ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Žalovanému bola žaloba po prešetrení jeho skutočného pobytu v zmysle doručená dňa 2.7.2022 v súlade s .

8. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Keďže hodnota tohto sporu neprevyšuje sumu 1.000,- EUR, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s ust. vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.

10. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav: 11. Dňa 10.7.2019 strany sporu uzavreli Poistnú zmluu č. 3530708507, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia od 10.7.2019 na dobu neurčitú. Ročné poistné predstavovalo čiastku vo výške 124,- EUR, ktoré malo byť uhrádzané v štvrťročných splátkach po 31 EUR. 12. Listom zo dňa 25.5.2020 žalobca oznámil žalovanému, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonnej jednomesačnej lehote dňa 9.5.2020 v súlade s o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorého dôvodu má podľa cit. zákona nárok na poistné do 9.5.2020 v sume 72,33 EUR. Zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného v lehote 15 dní odo dňa doručenia listu. 13. Podľa , v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 14. Podľa , v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 15. Podľa , v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). 16. Podľa , v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

17. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

18. Podľa § 11 ods. 11 veta prvá cit. zákona, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Strany sporu dňa 10.7.2019 platne uzavreli Poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, so začiatkom poistenia od 10.7.2019. Úhrada ročného poistného vo výške 124,- EUR bola dohodnutá v štvrťročných splátkach po 31 EUR. Žalovaný si povinnosť platiť dohodnuté poistné neplnil riadne a včas, a preto poistenie zaniklo dňa 9.5.2020, z ktorého dôvodu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžného

poistného od 10.10.2019 do 9.5.2020 vo výške 72,33 EUR, t. j. 2 x 31 EUR + alikvotná časť štvrťročnej splátky do 9.5.2020.

20. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 72,33 EUR.

21. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 22. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis 23. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlžné poistné v lehote splatnosti a ani do dnešného dňa, má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 0 % (plus 5 percentuálnych bodov), od 10.5.2020 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni kedy poistenie zaniklo do zaplatenia.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

29. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).