Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2C-47-2015.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/47/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený PERSPEKTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R.. P. XXX/XXX, č.b. XXX, XXX XX R. o zaplatenie XXX,XX Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Trovy konania žalovanému n e p r i z n á v a a žalobca n e m á právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 248,95 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26.3.2012 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že Slovak Telecom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrela so žalovaným podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 10.5.2011 Zmluvu o pripojení Fix, 2C/47/2015-30 -2-
predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb program O. XX a toho istého dňa Dodatok k Zmluve o pripojení O., predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na mobilný telefón R. U. M. v lehote viazanosti 24 mesiacov. Žalovanému bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa XX.X.XXXX na sumu XXX,XX Eur. Medzi ním a Slovak Telecomom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 a predmetná pohľadávka sa stala jeho vlastníctvom. Podnik svoju zmluvnú povinnosť splnil riadne a včas. Žalovaný zmluvu na program služieb Fix 12 porušil tým, že si nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a podniku na tomto základe vznikol nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 248,95 Eur, jedná sa o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Súd na prejednanie veci v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.12.2015. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu od 20.11.2015.
Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 10.5.2011 Slovak Telecom, a. s., Karadžičova 10, Bratislava uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení uzatvorenú podľa ust. § 43 a násl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorej žalovanému sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Žalovaný sa zaviazal za poskytované služby uhradiť dohodnutú cenu. Zároveň sa žalovaný zaviazal, že bude využívať služby právneho predchodcu žalobcu po dobu 24 mesiacov, a že počas tejto doby nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také
2C/47/2015-31
-3-
konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení.
Listom zo dňa 4.12.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. žalovanému oznámila, že postúpila pohľadávku voči nemu na žalobcu.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.2.2012 do 7.3.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému dňa 8.3.2012 sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.3.2021 a to za zmluvnú pokutu.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení, t. j. 17.5.2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 5 ods. 7 ZEK, účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ ZEK, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 2 písm. b/ ZEK, účastník má právo na poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a/, b/ ZEK, účastník je povinný používať verejnú služby v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevnikne škoda.
2C/47/2015-32
-4-
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho roka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
2C/47/2015-33
-5-
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.06.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právny predchodca žalobcu vystupuje ako poskytovateľ telekomunikačných služieb v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný neuzatvoril predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto predmetný vzťah je potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, kde právny predchodca žalobcu vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 248,95 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený spotrebiteľský vzťah, a to Zmluvou o pripojení zo dňa 10.5.2011 a dodatkom k nej zo dňa 10.5.2011. Na ich základe predchodca žalobcu zapožičal žalovanému SIM kartu, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo. V zmysle dodatku k zmluve sa žalovaný zaviazal využívať služby poskytované predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov, ktorý sa zaviazal poskytovať žalovanému program služieb Fix 12 za minimálny mesačný paušálny poplatok 12,- Eur odo dňa uzavretia tohto dodatku až do uplynutia doby viazanosti.
V zmysle dodatku k zmluve bod 2 účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania, a to že po dobu viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty 2C/47/2015-34 -6-
z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní takéto konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení, je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95.Eur.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňovanej v tomto konaní, tak súdu je známe, že pokuty predchodcu žalobcu boli v minulosti viackrát vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky a nároky na ich zaplatenie boli súdmi zamietané.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok, a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa.
Zmluvná pokuta teda bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný zotrvá v zmluvnom vzťahu, a že si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. Je zrejme, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, a je teda sankciou za porušenie povinností. Žalobca ponúka spotrebiteľom svoje služby prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré sú vopred pripravené, a ktorých obsah a zmluvné podmienky nemôžu spotrebitelia žiadnym spôsobom ovplyvniť. To sa týka aj ustanovenia o zmluvnej pokute.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.1.2008 č. 2007/2004195 uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti. “Obligatórnosť zásahu súdu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného 2C/47/2015-35 -7-
poriadku (§ 5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Roccio Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol. spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťah neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).
Z nezaplatenej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto súd žalobu o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému, ktorý mal v konaní prevažný úspech žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že trovy konania žalovanému nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
2C/47/2015-36
-8-
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 14.decembra 2015
JUDr. Mária Tvrdíková
samosudca