Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/155/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava 1 v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloletého D. R., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky a Francúzska, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky O. R., rod. O., štátna občianka Slovenskej republiky, bytom L. 6, XXX XX P., zastúpená AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava a otca J. R., štátny občan Francúzskej republiky, bytom Z. B, XX T. T., M X QD K., C. Q., adresa pre doručovanie: XX rue L., XXXXX K., Z., zastúpený JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, advokátkou, so sídlom Čilistovská 12, Šamorín, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva a o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Matka maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu dňa 13.11.2015 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadala maloletého D. R., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletý") zveriť na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej do starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletým v párnom kalendárnom týždni, mimo školských prázdnin v čase od piatku od 16.00 do nedele do 18.00 hod. a počas vianočných prázdnin v čase od 30.12.2015 do 06.01.2016 s tým, že otec maloletého vyzdvihne a matke odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka maloletého sa návrhom vo veci samej domáhala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 3 500 Eur mesačne, z toho 500 Eur na tvorbu úspor a 3000 Eur k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že dieťa sa narodilo počas manželstva, avšak aktuálne matka s otcom maloletého nežije od mája 2014 v spoločnej domácnosti. Rodičia maloletého uzavreli manželstvo dňa 10.06.2006 v K.. Matka maloletého je slovenská štátna občianka, odporca je francúzsky štátny občan. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo do apríla 2012 v Londýne, od apríla 2012 do apríla 2014 bolo bydlisko navrhovateľky a maloletého v K., vo Francúzsku. Otec maloletého býval v Londýne, v apríli 2014 sa navrhovateľka spolu s maloletým presťahovala na Slovensko, kde žije doteraz. Uviedla, že právomoc slovenského súdu je daná v súlade s čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Poukázala na to, že keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a výkon rodičovských práv a povinností k maloletému D. nebol doposiaľ upravený rodičovskou dohodou ani rozhodnutím súdu, je potrebné aby o ňom rozhodol súd.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnila matka tým, že vzhľadom na skutočnosť, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého a zároveň rešpektuje právo otca na rovnocenný vzťah a prístup k maloletému, avšak v súčasnosti má matka podľa nej dôvodnú obavu, vzhľadom na stupňujúce sa napätie vo vzťahu medzi manželmi, že otec maloletého matke nevráti, dožadujúc sa svojej resp. striedavej osobnej starostlivosti. Matka teda mala za to, že je v záujme maloletého,

aby sa predbežným opatrením stabilizovalo jeho výchovné prostredie minimalizoval sa vplyv plynúci z pretrvávajúcich nepriaznivých vzťahov medzi rodičmi maloletého.

Otec maloletého sa k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 10.12.2015, v ktorom žiadal návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný. Otec maloletého v zmysle Nariadenia Rady ES 2201/2003 z 27.11.2003 namietal právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť, keďže vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je už vedené konanie na návrh otca vo Francúzsku, zároveň poukázal na to, že matka maloletého podala návrh na rozvod manželstva na súd v Anglicku. Uviedol tiež, že má za to, že v danom prípade je potrebné ustáliť v prvom rade otázku obvyklého pobytu maloletého, pričom poukazoval na to, že aj v prípade, že súd ustáli, že Slovenská republika je krajinou obvyklého pobytu dieťaťa má za to, že vhodnejším na prejednanie veci je v danom prípade súd vo Francúzsku, nakoľko podľa otca má maloletý k tejto krajine osobitú väzbu, preto súdu navrhol postup podľa článku 15 ods. 3 Nariadenia, t.j. postúpenie veci francúzskemu súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu , návrhom matky, písomným vyjadrením otca, fotokópiou rodného listu maloletého, fotokópiou sobášneho listu rodičov.

Zo skutočností osvedčených zo súdneho spisu mal súd za nesporne zistené, že otec maloletého je občanom Francúzskej republiky, matka maloletého je občiankou Slovenskej republiky (viď fotokópiu rodného listu dieťaťa - č.l. 10), maloletý, ktorý má v súčasnosti 3 a ? roka sa narodil vo Francúzsku, je občanom Slovenskej republiky a Francúzskej republiky, ako zhodne uviedli rodičia.

Vzhľadom na zistené skutočnosti prvoradou otázkou pri vydávaní predbežného opatrenia, ktorú je súd povinný zodpovedať je, či v danom prípade, nakoľko ide o právny vzťah s cudzím prvkom má justičný orgán Slovenskej republiky, teda súd právomoc v danej veci rozhodovať. Pri riešení tejto otázky vychádzal súd jednak z § 39 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, najmä v znení novelizovanom zákonom č. 589/2003 Z.z, podľa ktorého, majú slovenské súdy právomoc vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak má maloletý obvyklý pobyt na území SR. Uvedené znenie je plne súladné s pravidlom pre určenie právomoci obsiahnutom v Nariadení rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 - tzv. Brusel IIa (ďalej len "Nariadenie").

Právomoc slovenského súdu je za splnenia predpokladu obvyklého pobytu dieťaťa na území SR daná potom bez ohľadu na štátne občianstvo dieťaťa.

Obvyklým pobytom dieťaťa sa rozumie miesto, kde sa dieťa skutočne zdržuje, kde má svoje sociálne zázemie (kde navštevuje škôlku, školu, má zabezpečenú zdravotnícku starostlivosť, pričom u detí útleho veku sleduje obvyklý pobyt spravidla obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, resp. u ktorej žije. Judikatúra slovenských súdov doplnila uvedený výklad v tom smere, že do úvahy je potrebné vziať aj miesto, kde sa dieťa zdržuje na základe dohody rodičov, pričom dočasné alebo protiprávne opatrenie, čo i jedného z rodičov na obvyklom pobyte dieťaťa nič nemenia" (rozhodnutie NS SR, sp. zn. ).

Z doposiaľ zistených skutočností založených na zhodných tvrdeniach rodičov súd ustálil, že miestom obvyklého pobytu maloletého D. je Slovenská republika, pričom námietky uvádzané otcom posúdil ako ničím nepreukázané, nakoľko z vyjadrení oboch rodičov vyplynulo, že maloletý má od mája 2014 bydlisko u svojej matky v Slovenskej republike, čo potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení aj sám otec maloletého, keď zo sumarizácie dní počas ktorých v období jún 2015 až december 2015 pricestoval za maloletým na Slovensko je zrejmé, že maloletý sa, vyjmúc čas trávený s otcom v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku počas dovoleniek a prázdnin, zdržiava v prevažnej miere v Slovenskej republike, kde je maloletý sociálne integrovaný, keďže podľa tvrdení oboch rodičov navštevuje v Slovenskej republike, v Bratislave aj predškolské zariadenie, niet preto pochybností, že centrom sociálneho života maloletého je Slovenská republika. Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa právomoci slovenského súdu v súvislosti s článkom 19 ods. 2 Nariadenia otec svoje tvrdenia o skôr začatých konaniach týkajúcich sa opatrovníckych práv k maloletému D. vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve nepodložil žiadnymi relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých by bolo možné zo strany konajúceho súdu vôbec zisťovať, ktorý súd začal vo veci

konať ako prvý. Otec maloletého totiž neoznačil vo svojom vyjadrení ani konkrétny súd, na ktorý mal byť takýto návrh podaný, ani jeho spisovú značku, ani dátum jeho podania. V tomto štádiu konania za doposiaľ zisteného skutkového stavu posúdil súd námietku otca týkajúcu sa právomoci slovenského súdu ako nedôvodnú, nakoľko z doposiaľ zistených skutočností založených na zhodných tvrdeniach rodičov mal súd za preukázané, že maloletý sa v čase rozhodovania súdu trvale zdržiaval v Slovenskej republike, kde na základe dohody rodičov navštevuje aj predškolské zariadenie, čo potvrdil vo svojom vyjadrení sám otec maloletého, keď v inej súvislosti uviedol, že nesúhlasí s tým, aby maloletý v piatky zostával u svojej starej matky v T. a "vymeškával zo školy", ktorú navštevuje v P..

Súd vzhľadom na všetky skutočnosti uvádzané otcom vo svojom vyjadrení, z ktorých žiadnu nebol schopný aj relevantne preukázať, nemohol tvrdenia otca týkajúce sa právomoci a príslušnosti súdu posúdiť inak ako účelové, uvádzané v snahe oddialiť rozhodnutie. S týmto záverom je v logickej zhode aj postup otca, ktorý plnomocenstvo udelené advokátke udelil len do 10.12.2015, s tým, že predbežné opatrenia žiada doručiť na adresu vo Francúzsku, a to napriek tomu, že sám v plnomocenstve udelenom advokátke označil za miesto svojho pobytu adresu v Spojenom kráľovstve, kde aj ako vyplýva zo všetkých zistených skutočností aj pracuje. Uvedený postup otca hoci súladný s právom sa preto súdu javí prinajmenšom ako nehospodárny.

Podľa § 74 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Príslušnosť Okresného súdu Bratislava I je daná ust. § 74 ods. 1 v spojení s ust. § 88 ods. 1 písm. c), Občianskeho súdneho poriadku teda podľa bydliska maloletého, ktoré je na ul. L. v P., Bratislava I. Súd vzhľadom na opäť nepreukázané tvrdenia otca, že pokiaľ aj je daná príslušnosť slovenského súdu, príslušným na konanie je Okresný súd Bratislava III, nakoľko domovom maloletého v Slovenskej republike má byť podľa vnímania maloletého T. nemohol v tomto štádiu konania prisvedčiť ním vznesenej námietke miestnej príslušnosti a to aj s poukazom na ust. § 74 ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov.

Keďže predbežné opatrenie nie je končeným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy.

Predbežné opatrenie vo veciach týkajúcich sa maloletých prichádza do úvahy v zásade len v prípade kedy sa maloleté dieťa ocitne v situácii, ktorej riešenie vzhľadom na potrebu ochrany jeho záujmov neznesie odklad.

Pokiaľ ide o návrh matky na vydanie predbežného opatrenia súd potom, čo zvážil všetky skutočnosti v ňom uvedené dospel k záveru, že matka potrebu dočasnej úpravy v návrhu neosvedčila.

V danom súd prisvedčil tvrdeniam otca, že rodičia maloletého napriek pretrvávajúcich manželským nezhodám a problémom v komunikácii riadne zabezpečujú starostlivosť o maloletého spôsobom, že maloletý sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky v Slovenskej republike, kam otec maloletého pravidelne za maloletým cestuje, prípadne matka s maloletým cestujú za otcom, a to

buď do Londýna, kde pracuje alebo do Francúzska, odkiaľ pochádza. Súd dospel tiež k záveru, že matka v konaní pravdivosť svojich tvrdení týkajúcich sa obáv o zdravý vývin maloletého, resp. obavu, že otec matke dieťa nevráti nijakým relevantným spôsobom neosvedčila. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepripojila jediný dôkaz preukazujúci pravdivosť jej tvrdení, preto nebolo možné prisvedčiť jej tvrdeniam ani v miere pripúšťajúcej dôvodnosť jej návrhu. Súd preto vzhľadom na výsledky doterajších zistení uzavrel, že v danom prípade vzhľadom na odlišné tvrdenia rodičov, ktorým bez ďalšieho dokazovania nie je možné prisvedčiť, nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy vyžadovaná pre nariadenie predbežného opatrenia.

Súd bude aj naďalej pokračovať v konaní, kde po nariadení pojednávania, na ktorom vypočuje oboch rodičov maloletého a po vykonaní a vyhodnotení potrebného dokazovania rozhodne vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.