Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/91/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného C. T., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b),c) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. zo dňa 23.06.2014, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2015 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný C. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I. XXX, XXX XX I., M. T. - M.

uznáva sa za vinného, že

ako otec C.. C. T., L.. XX.XX.XXXX S. C.. C. T., L.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 23.08.2006 bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 681,- Sk (22,61 eur) mesačne do rúk matke detí C. Y., od januára 2008 do 01.12.2011 si v Jasove a v Karnej túto svoju povinnosť úmyselne neplnil na obe maloleté deti a od 01.12.2011 na dcéru C. T. aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať mohol minimálne sumou rovnajúcou sa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté, alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zák. 601/2003 Z. z., o životnom minime a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu najmenej 2.292,39 eur, pričom sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie sp. zn. zo dňa 10.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2014 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody na sedem mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu určenú na jeden rok,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného C. T. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b),c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe i vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po oboznámení sa s obžalobou a obsahom spisového materiálu bol stanovený termín hlavného pojednávania, na ktoré sa obžalovaný aj napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd v zmysle ust. § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Dokazovanie bolo vykonané prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, prečítaním výpovede svedkyne C. T. a ostatných listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. , rozsudku Okresného súdu Košice okolie sp.zn. , rodných listov C. T. a C. T., správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, správy Sociálnej poisťovne-pob. Košice, správy Obce I. o povesti obžalovaného, odpisu z registra trestov i lustrácie zo dňa 11.12.2015, trestného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. z 10.12.2013 a prehľadov platenia výživného.

Obžalovaný C. T. vo svojej výpovedi učinenej pred vyšetrovateľom PZ dňa 16.05.2012 uviedol, že je si vedomý vyživovacej povinnosti voči mal. C. a mal. C., pretože rozsudkom súdu bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 22,60 eur mesačne k rukám ich matky C. Y.. Na svoju obhajobu uviedol, že výživné na svoje deti C. a C. neplatil, pretože deti spolu s matkou boli tri roky v Anglicku a on nevedel ich adresu. Pokiaľ by adresu vedel, posielal by aspoň časť výživného. V súčasnosti žije so svojou novou družkou a s ich tromi spoločnými deťmi v dvojizbovom obecnom byte v I., kde sa k nim nedávno nasťahoval aj jeho strýko s manželkou a dvanástimi deťmi. Bývalá družka C. Y. mu dňa 27.11.2011 doniesla syna C., aby u neho býval s tým, že ona sa bude starať o dcéru C. a výživné si poskytovať navzájom nebudú. Syn C. je odvtedy u neho, navštevuje 2. ročník základnej školy a je o neho dobre postarané. Dcéru C. naposledy videl niekedy v roku 2010. Je nezamestnaný, na úrade práce evidovaný nie je. Spolu s družkou poberajú sociálne dávky vo výške 239,- eur, ktoré míňajú na stravu, oblečenie, školské pomôcky pre deti a on si kupuje cigarety. V byte nemajú ani vodu, ani plyn a elektrinu; vodu si nosí z vedľajšieho domu od svojej sestry.

V rámci ďalšieho výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 26.05.2014 obvinený využil svoje právo a vypovedať odoprel.

Z trestného činu je obžalovaný usvedčovaný aj svedeckou výpoveďou bývalej družky a matky mal. C. a mal. C. C. Y., ktorá pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že otec detí na ňu podal trestné oznámenie pre neplatenie výživného v čase, keď ona odišla aj s dcérou C. do Anglicka a on sa na základe dohody mal starať o syna C. s tým, že výživné si platiť nebudú. Ona preto dlh na výživnom v sume 318,- eur vyrovnala hneď, ako sa o trestnom oznámení dozvedela. Jej bývalý druh si však vyživovaciu povinnosť na ich spoločné deti nesplnil a neplní ju od augusta 2008 do novembra 2011. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2015 svedkyňa uviedla, že s otcom detí nie je v žiadnom kontakte.

Podľa rozsudku Okresného súdu K. T. sp. zn. zo dňa 23.08.2006 bol obžalovaný C. T. zaviazaný prispievať na výživu mal. C. T. a mal. C. T. sumou po 681,- Sk( 22,61 eur ) mesačne na každé z detí s účinnosťou od 01.11.2005, a to do rúk matky maloletých detí C. Y..

Podľa Prehľadu platieb výživného otec detí si vyživovaciu povinnosť na deti neplnil v roku 2008 od augusta, celý rok 2009 a 2010 a 11 mesiacov roka 2011, čím jeho dlh na výživnom predstavuje sumu viac ako 1 831,- eur.

Skutočnosť, že obžalovaný je otcom mal. C. a mal. C., je zrejmá z ich rodných listov na čl. 17 a 18 trestného spisu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko C. L. J., vyplýva, že obžalovaný C. T. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ani príspevkov k tejto dávke.

Podľa Sociálnej poisťovne T. obžalovaný nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, ani dôchodkových dávok.

Vykonanou lustráciou bolo zistené, že obžalovaný C. T. bol trestným rozkazom Okresného súdu T.-M. sp. zn. zo dňa 10.12.2013 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. V uvedenej trestnej veci sa jedná o dlh na výživnom v období od januára 2013 do júna 2013 voči synovi C. T., nar. 22.02.2003, ktorý bol súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti C. Ž. a W. Ž..

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že obžalovaný C. T. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným. Obžalovaný ako otec mal. C. a mal. C. T. aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu detí vyplývala aj priamo zo zákona o rodine, aj z rozsudku Okresného súdu K. T., si túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať mohol, a tak za obdobie od augusta 2008 do novembra 2011 dlhuje na výživnom sumu najmenej 1 831,- eur.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 , najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať na jeho súčasný osobný život - žije v družobnom zväzku s matkou svojich ďalších troch detí, je nezamestnaný, poberá sociálne dávky, a nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní. Podľa odpisu registra trestov sa obžalovaný do stretu so zákonom dostal druhýkrát. Dňa 10.12.2013 mu bol trestným rozkazom Okresného súdu T.-M. sp. zn. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 1 (jedného) roka do 11.03.2015.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného nezistil prítomnosť poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti, preto u neho nedošlo k úprave zákonnej trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona, ani v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným.

Obžalovaný sa trestného činu zanedbania povinnej výživy dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za takýto čin už odsúdený. V takom prípade je trestná sadzba v zmysle § 207 ods. 3 Trestného zákona jeden až päť rokov odňatia slobody. S ohľadom na charakter trestnej činnosti, jej závažnosť a osobu obžalovaného súd preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 1 rok, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, lebo takýto nepodmienečný trest je pre obžalovaného z titulu recidívy potrebný, a na druhej strane dostatočný, primeraný a v neposlednom rade korešpondujúci so záujmom spoločnosti na jej ochrane a prevýchove páchateľa trestného činu. Pre výkon uloženého trestu súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.