Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-956-2013.pdf
PDF · 74.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/956/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Ú. Y., T. L. D. I. B., B., R.. I.. Š. XX/ XX, S.: XX XXX XXX, proti povinnému Y. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Ú., Ú. T.. Č.. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu, Exekútorský úrad Trebišov, Pribinova 1, pod sp. zn. EX XXX/XXXX, o vymoženie dlžného výživného za obdobie 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 162,78 Eur a bežného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu (27,13 Eur) mesačne od 01.01.2014 do budúcna, takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi, Exekútorský úrad Trebišov, Pribinova 1, trovy exekúcie vo výške 49,49 Eur a u k l a d á Okresnému súdu Spišská Nová Ves, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 13P/182/2011-29 zo dňa 13.10.2011, vydal dňa 14.1.2014 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX *. pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu, Exekútorský úrad Trebišov, na vymoženie uloženej povinnosti - dlžného výživného za obdobie 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 162,78 Eur a bežného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu ( t. j. 27,13 Eur) mesačne od 01.01.2014 do budúcna a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor šetrením a vykonanými úkonmi exekučnej činnosti zistil, že povinný je nemajetný. Súdny exekútor si zároveň uplatnil účelné trovy exekúcie, ktoré mu počas jej výkonu vznikli v sume 58,68 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Prílohou podnetu súdneho exekútora bolo vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis sp. zn. EX XXX/XXXX.
Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený podaním doručeným súdu dňa 26.10.2015 vyjadril súhlas so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na podnet súdneho exekútora, súhlasné vyjadrenie oprávneného so zastavením exekúcie, vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil. Súd mal z exekútorského spisu EX 567/2013 preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnym exekútorom, pričom ďalšie pokračovanie v nútenom výkone rozhodnutia by bolo v danom prípade neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti, preto exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil exekučnému súdu, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a predmetnom exekúcie bolo vymoženie pohľadávky na výživnom, trovy exekúcie znáša súd. Tunajší súd ex lege nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 58,68 Eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo prílohou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 49,49 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdnej exekútorky v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky predstavujúcej minimálnu sumu odmeny súdneho exekútora 33,19 Eur pri zastavení exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 6,97 Eur (1 x 1,40 Eur + 1 x 1,70 Eur + 1 x 1,50 Eur + 1 x 1,85 Eur + 1 x 0,52 Eur) za poštové služby. Súd pri priznaní poštovného zohľadnil doručovanie viacerých písomností v jednej poštovej zásielke tým, že poštovné rozdelil podľa počtu exekučných vecí, resp. písomností v doručovanej zásielke (konkrétne 3 písomností v poštovej zásielke 1,55 : 3 = 0,52 Eur - poznámka súdu). Rovnako v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal sumu 1,08 Eur (lustrácie - súčinnosť s bankami 0,84 Eur a
lustrácia Register obyvateľov SR 0,24 Eur). Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 41,24 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 8,25 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 49,49 Eur vrátane DPH.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 5,60 Eur, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 567/2013 preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnej exekútorke vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania súdu o trovách. Súd poznamenáva, že z jeho činnosti mu je známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia v skončených exekučných konaniach hromadne, rovnako vyúčtovania, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 1,03 Eur označené ako kancelársky materiál, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú nepriznané hotové výdavky.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.