Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/250/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Q.. Ľ. N. v právnej veci navrhovateľky: J.. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď. X, A., zast. AK KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava proti odporcovi: T. T. E., nar. XX.XX.XXXX, X S. W. R. XXXX, G. XXXX, P., o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej Z. E., nar. XX.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov J.. R. E., rod. W., nar. X.X.XXXX a T. T. E., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Bratislave - M., vo zv. X, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .

Maloletá Z. E., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá b u d e maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Z. sumou 270,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich vzťahy sú dlhodobo vážne narušené, rozvrat je trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň sa domáhala aj úpravy výkonu práv a povinností oboch rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode.

Svoj návrh odôvodnila tým, že postupom času došlo medzi manželmi k odcudzeniu a to hlavne po duševnej stránke, vo vzťahu sa čoraz častejšie objavovali hádky, klamstvá zo strany odporcu, čím došlo k strate vzájomnej dôvery. Taktiež s odporcom nemali žiadne spoločné záujmy a názory na život. Rozpory pokračovali v čoraz väčšej intenzite a vyvrcholili približne po roku ich spoločného spolužitia. Manželia už dlhší čas nevedú intímny život. Takýto stav pretrváva až dodnes a je prakticky vylúčené s ohľadom na diametrálne odlišné názory na život, vzájomné odcudzenie, stratu dôvery a citové ochladnutie, aby obnovili manželské spolužitie. Navrhovateľka ďalej žiadala aby bola mal. Z. zverená do jej osobnej starostlivosti, nakoľko dieťa svojho otca, ktorý žije v zahraničí prakticky nevída a nestretáva sa s ním. Výživné navrhla určiť vo výške 500,- eur mesačne, úpravu stretávania sa otca s maloletou navrhla kedykoľvek po vzájomnej dohode za prítomnosti matky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom jej právneho zástupcu, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, potvrdením o príjme, rozpisom mesačných výdavkov matky, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka je slovenská štátna občianka, odporca je štátny občan Austrálskeho zväzu. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé a u odporcu o manželstvo druhé v poradí. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra Z. E..

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie Brusel IIa), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil"; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil". Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd skúmajúc svoju právomoc konať vo veci mal za to, že v danom prípade je možná aplikácia článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie Brusel IIa), nakoľko manželia mali naposledy obvyklý pobyt na území SR pričom navrhovateľka na tomto území stále býva, a je občiankou SR, čím je daná právomoc súdov SR na konanie o rozvod manželstva.

Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. ako všeobecného súdu navrhovateľky.

Odporca sa na pojednávania vytýčené v dňoch XX.XX. XXXX a XX.XX. XXXX opakovane nedostavil hoci bol včas a riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Tunajší súd taktiež požiadal príslušný orgán v Austrálii o vykonanie dôkazu- výsluchu odporcu, avšak neúspešne. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s ust. §101 ods. 2 pojednával v neprítomnosti odporcu.

Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že manželstvo s odporcom uzatvorili po dvojročnej známosti, pričom dcéra mala v tom čase pol roka. Už vtedy to nebolo ideálne a zobrali sa iba kvôli odporcovmu pobytu na území Slovenskej republiky. Postupom času navrhovateľka zistila, že ju odporca v nejakých veciach klame, fajčí marihuanu, čo ju veľmi sklamalo. Často bol v depresiách, mal zlú náladu a správal sa agresívne. Vyjadril sa, že na Slovensku nevie existovať a odišiel do Austrálie, pričom navrhovateľka s maloletou odišli za ním a v mesiacoch apríl až jún 2012 boli v Austrálii. Odporca sa správal veľmi zle, bol agresívny, navrhovateľku bil a aj jeho vlastná mama jej povedala nech s ním maloletú nenecháva samu. Po návrate na Slovensko prišiel odporca za nimi na mesiac v auguste 2012, pričom jeho agresívne správanie znova pokračovalo a dňa X.X.XXXX odišiel do Thajska kde bol 3 mesiace a neskôr odišiel do Austrálie. Raz navrhovateľke volal, že je v nemocnici a potrebuje peniaze, ktoré keď mu nedá, tak zomrie. Požičala mu 7000,- eur, pričom neskôr sa priznal, že si to vymyslel. Snažila sa kontaktovať s ním niekoľkokrát, avšak väčšinou jej nezdvíhal telefón. Navrhovateľka mu nikdy nebránila v styku s dieťaťom, naopak pýtala sa ho, či by nechcel s dieťaťom komunikovať napr. cez skype, načo jeho reakcia bola, že bude lepšie keď dcéra s ním nebude mať žiadny kontakt. Cez

google si zisťovala kde je zamestnaný, pričom zistila, že opäť podniká v stavebníctve. Jeho príjem nevedela uviesť, avšak nejakú dobu žili na Slovensku v spoločnej domácnosti a občas mu prišla nejaká pošta, pričom nedávno mu prišli ročné dividendy v sume 368,- dolárov. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca žije pravdepodobne sám a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľkin mesačný príjem predstavuje sumu 1100-eur netto, výdavky na seba uviedla v sume cca 350-eur, na dieťa mesačne cca 500-eur a 200 eur mesačne tvoria náklady na bývanie, t.j. nájomné, elektrina, UPC a poistenie bytu. Je výlučnou vlastníčkou 2-izb. bytu, kde býva spolu s dcérou sama. Iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Výživné navrhla v sume 300-350,-eur mesačne, pričom úpravu stretávania otca s malol. dieťaťom nežiadala. Z rozpisu mesačných nákladov matky súd zistil, že jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu cca 200,- eur a to titulom nájomného za byt, elektriny, poistenia bytu, UPC, ostatné výdavky predstavujú sumu cca 275,- eur- titulom stravy, drogérie, ošatenia, dovoleniek a výdavky na maloletú 433,- eur.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľky súd zistil, že jej priemerný mesačný príjem bol za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015 vo výške 1.188,- eur.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu.

Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, keď bolo v konaní preukázané, že účastníci konania dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, citovo sú odcudzení, pričom nemajú záujem na obnovení riadneho manželského spolužitia, súd mal za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zistil, že príčinami, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi boli rozdiely v názoroch a povahách manželov.

V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, súd rozhodol tak, že maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že maloleté dieťa sa v starostlivosti matky nepretržite nachádza od svojho narodenia, pričom matka dieťaťu zabezpečuje riadnu starostlivosť, má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa a so zverením dieťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil i kolízny opatrovník. Otec sa o maloletú podľa vyjadrení matky nezaujíma, nie je s ňou takmer v žiadnom kontakte, sám sa pred matkou vyjadril, že bude lepšie ak s dieťaťom v kontakte nebude.

Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka je v súčasnosti zamestnaná, pričom jej mesačný príjem dosahuje približne 1.188,-Eur netto. Okrem mal. Z. nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Je majiteľkou 2-izbového bytu v Bratislave, žiadne iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Mesačné výdavky na bývanie si matka vyčíslila v sume 200,- eur mesačne, výdavky na maloletú v sume 433,- eur (rozpis na č.l. 89 súdneho spisu) a ďalšie bežné výdavky vyčíslila v sume 275,- eur.

Súd určil výživné na mal. Z. v sume 270,- eur, majúc za to, že uvedená výška výživného odzrkadľuje dôvodné potreby dieťaťa a zodpovedá potencionálnym možnostiam a schopnostiam otca maloletej. Súdu sa v konaní nepodarilo zistiť majetkové pomery otca, jeho sociálnu situáciu ako i zdravotný stav, avšak vychádzajúc z informácii matky, otec podniká v stavebníctve v Austrálii, jeho zdravotný stav je dobrý, a teda je dôvodný predpoklad, že dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje výživné v stanovenej výške pravidelne platiť. Z oznámenia o výplate dividend súd taktiež zistil, že odporcovi mali byť vyplatené dividendy vo výške 368,- Austrálskych dolárov. Taktiež súd zohľadnil i tú skutočnosť, že starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná výhradne matkou, otec sa o dieťa nezaujíma ani na jeho výživu ničím neprispieva.

Súd styk otca s maloletou neupravoval, a to vzhľadom na postoj otca ako i žiadosť matky a návrh kolízneho opatrovníka, nakoľko akákoľvek úprava styku by bola s prihliadnutím na pasívne správanie otca, ako i skutočnosť, že miestom jeho pobytu je Austrália, neúčelná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci splnené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.