Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-547-2015.pdf
PDF · 79.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/547/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, IČO: 35787783, práv. zást. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanému: Ľ. E., V.. XX.XX.XXXX, B. P. P. XXXX/XX, B., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou J.. O. Y., L. T. Ú. N.X. T. B., o zaplatenie 221,62 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 221,62 Eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 05.08.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 67,94 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 14.08.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 221,62 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56% ročne zo sumy 197,10 Eur od 05.08.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 221,62 Eur od 05.08.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, uzavrel so žalovaným, ako dlžníkom, dňa 22.12.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 197,10 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 10 mesačných splátok po 22,63 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.01.2014. Žalovaný úver nesplácal, neuhradil ani časť dlžnej sumy. Z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca dňa 04.08.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal splatným celý dlh. Uplatnil si trovy konania.
Žalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, adresa jeho súčasného pobytu nie je známa. Súd mu preto uznesením zo dňa 03.11.2015, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX ustanovil opatrovníčku, ktorá žalovaného v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.
Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením a zistil tento skutkový stav veci: Dňa 22.12.2013 žalobca, ako veriteľ, uzavrel so žalovaným, ako dlžníkom, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu
o poskytovaní platobných služieb (ďalej len Zmluva). Na základe uzavretej Zmluvy poskytol žalobca žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 197,10 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 10 mesačných splátkach po 22,63 Eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Splatnosť 1. mesačnej splátky bola dohodnutá na deň 15.01.2014 a konečná splatnosť úveru na deň 15.10.2014. Úver bol úročený dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 23,56% ročne, RPMN predstavovala 26,28% a priemerná RPMN 50,91%. Celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala 219,-Eur, poplatok za poistenie 3,33%. Úver bol čerpaný jednorázovo bezhotovostne.
Listom zo dňa 12.08.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru č. 42725418570001 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 221,62 Eur, ktorá pozostáva z úverovej istiny vo výške 197,10 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 4,52 Eur.
Žalovaný nepreviedol žalobcovi žiadnu platbu.
Podľa ust § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná v časti, v ktorej jej súd vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 22.12.2013 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanému bezhotovostný úver na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver dňa 27.12.2013. Žalovaný mal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach po 22,63 Eur v období od 15.01.2014 do 15.10.2014. Žalovaný dohodnuté splátky nezaplatil.
Je nepochybné, že úverová zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným bola úverovou zmluvou, ktorej základný právny rámec vymedzovali ust. § 497 a násl. Obchodného zákonníka a bližšie náležitosti v tom čase platný zákon č. 257/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva obsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 citovaného zákona. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal, preto žalobca dňa 04.08.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný bol povinný zaplatiť v zmysle uzavretej Zmluvy 10 splátok po 22,63 Eur, teda spolu vrátane poistenia sumu 226,30 Eur. Žalovanú túto sumu neuhradil, nezaplatil ani časť poskytnutého úveru. Keďže žalobca si v konaní uplatnil len sumu 221,62 Eur, túto sumu mu súd priznal.
Súd zamietol nárok žalobcu v časti zmluvných úrokov, ktoré žalobca požaduje aj po tom, čo vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. od 05.08.2014 vo výške 23,56% ročne zo sumy 197,10 Eur až do zaplatenia. Podľa právneho názoru súdu žalobcovi totiž zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti už nepatrí, nakoľko počnúc od 05.08.2014 žalobcovi vznikol nárok len na úrok z omeškania. Súd poukazuje na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v ktorom Ústavný súd pripusti názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s
tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobcovi z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý súd žalobcovi priznal vo výške 5,15% ročne od 05.08.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Žalobca bol neúspešný v časti uplatneného úroku z úveru. Vzhľadom na uvedené priznal súd žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania súd priznal žalobcovi sumu 16,50 Eur. Podľa sadzby ustanovenej v § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 16,92 Eur, čo za dva úkony v zmysle § 13a písm. a/, písm. c/ (prevzatie veci a písomné podanie žaloby) predstavuje 39,84 Eur. Podľa § 16 ods. 3 súd priznal k dvom úkonom právnej služby aj náhradu výdavkov vo výške uplatnenej advokátom po 8,39 Eur, spolu 16,78 Eur. Podľa § 18 ods. 3 k priznanej odmene a náhradám priznal aj 20% DPH. Celkom odmena za právne služby advokáta predstavuje 67,94 Eur.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil žalovanému, aby uhradil trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1). Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.