Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozhodnutie_5T-71-2015.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/71/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2015 v Poprade takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
Q. E. M. S. G. Q. V. - nar. XX.XX.XXXX I. N. J. I., trvale bytom N. J. I., W.. X. S. XXXX/XX,
j e v i n n ý
- z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,
p r e t o ž e
- dňa 17.02.2015 v čase okolo 21.21 hod. zavolal z telefónneho čísla XXXX XXX XXX P. E. na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorý sa v tom čase nachádzal v mieste svojho trvalého bydliska v K. J. W.. S. Č.. XXXX a po tom, čo P. E. zodvihol telefón, tak sa mu vyhrážal slovami: „zničil si mi život, vystrieľam celú tvoju rodinu, zabijem aj teba, podpálim ti túto tvoju taxi službu“, pričom hovor ihneď potom ukončil, čím takto svojim konaním Q. E. vzbudil u P. E. dôvodnú obavu o jeho život, ako aj o život a zdravie jeho rodiny,
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.
Za to mu
u k l a d á
Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
odôvodnenie:
Na obžalovaného Q. E. bola podaná obžaloba pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 17.02.2015 v čase okolo 21.21 hod. zavolal z telefónneho čísla XXXX XXX XXX P. E. na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorý sa v tom čase nachádzal v mieste svojho trvalého bydliska v K. J. W.. S. Č.. XXXX a po tom, čo P. E. zodvihol telefón, tak sa mu vyhrážal slovami: „zničil si mi život, vystrieľam celú tvoju rodinu, zabijem aj teba, podpálim ti túto tvoju taxi službu“, pričom hovor ihneď potom ukončil, čím takto svojim konaním Q. E. vzbudil u P. E. dôvodnú obavu o jeho život, ako aj o život a zdravie jeho rodiny. Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného Q. E., poškodeného P. E., svedkov S. E. M. M. E., prečítaním záverov znaleckého posudku znalcov v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a psychológia a listinných dôkazov a zistil nasledovné. Obžalovaný Q. E. priznal spáchanie skutku a na svoju obranu uviedol, že aj keď pri telefonickom rozhovore s poškodeným P. E. použil slová: „zničil si mi život“, vystrieľaním celej rodiny, zabitím a podpálením firmy poškodeného sa nevyhrážal. Obžalovaný ďalej uviedol, že v tom období mal osobné a vzťahové problémy, bol nervózny a v dôsledku požitého alkoholu, stresu a hnevu z týchto problémov obvinil práve poškodeného P. E., svoje konanie oľutoval a dodal, že nemal v úmysle mu skutočne ublížiť, resp. použiť voči nemu zbraň, ktorú mal v tom čase v legálnej držbe ako bývalý vojak. V konaní pred súdom obžalovaný opäť potvrdil, že pri telefonickom rozhovore s poškodeným použil len slová: „zničil si mi život“, ostatné skutočnosti kladené mu za vinu pre žalovaný skutok poprel a poprel aj to, aby v prípravnom konaní do zápisnice o jeho výsluchu v procesnom postavení obvineného uviedol a priznal, že v čase skutku konal v rozrušení a v hneve, resp. že svoje konanie oľutoval. Rozpory v týchto tvrdeniach obžalovaný vysvetlil len tým, že poverený príslušník sám sformuloval jeho výpoveď, resp. že aj keď v tejto výpovedi v prípravnom konaní predmetné konanie oľutoval a uviedol, že ho to mrzí, bolo to len preto aby sa čím skôr dostal zo zadržania na slobodu, pričom predmetnú zápisnicu o svojom výsluchu iba podpísal a nečítal ju a zároveň aj tým, že poškodený má záujem zdiskreditovať jeho osobu pred príslušnými štátnymi orgánmi, ktoré budú preverovať podnikateľskú činnosť poškodeného, keďže mu pri telefonickom rozhovore v inkriminovaný deň povedal aj to, že jeho podnikanie oznámi týmto orgánom. Súd však zmenenej výpovedi a tvrdeniam obžalovaného neuveril a považoval ich len za účelové, použité v snahe vyviniť sa z následkov jeho trestno-právnej zodpovednosti aj vzhľadom na ďalšie dôkazy vyplývajúce z výsluchov poškodeného a svedkov, ktoré objektívne preukázali, že hodnovernejšou a pravdivejšou sa javí byť výpoveď obžalovaného urobená v prípravnom konaní. Z rovnakých dôvodov súd potom neuveril ani tej časti výpovedi obžalovaného, v ktorej popieral vyhrážky vystrieľaním a zabitím rodiny poškodeného, resp. podpálením firmy poškodeného. Poškodený P. E. vo svojich výpovediach potvrdzoval, že obžalovaný sa mu dňa 17.02.2015 vyhrážal slovami: „zničil si mi život, vystrieľam celú tvoju rodinu, zabijem aj teba, podpálim ti túto tvoju taxi službu“, čo počula aj jeho manželka S. E. i to, že z vyhrážok obžalovaného mal strach a obavy aj preto, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný je bývalým vojakom a držiteľom zbrane. Aj keď sa poškodený nevedel vyjadriť či by bol obžalovaný schopný vyhrážky realizovať, potvrdil však, že v dôsledku obáv z ich možného zrealizovania sa krátko po skutku skontaktoval aj s priateľkou obžalovaného M. E. a pýtal sa jej na príčinu správania sa obžalovaného i nato, či jeho vyhrážky má brať vážne a keď mu povedala, že sama nevie „čo sa s obžalovaným v poslednej dobe deje“, vec oznámil polícii. Poškodený zároveň vyvracal tvrdenia obžalovaného, že predmetné trestné oznámenie vo veci podal na neho preto, aby sa mu pomstil, resp. že ide o jeho nepravdivé a krivé obvinenie voči obžalovanému. Výpovede poškodeného P. E. korešpondovali s výpoveďami svedkyne S. E.D., ktorá potvrdzovala, že obžalovaný sa jej manželovi dňa 17.02.2015 telefonicky vyhrážal slovami: „zničil si mi život, vystrieľam celú tvoju rodinu, zabijem aj teba, podpálim ti túto tvoju taxi službu“, z čoho mala strach a obavu aj ona i to, že poškodený ale i ona ihneď telefonicky kontaktovali aj priateľku obžalovaného M. E. a tá im mala potvrdiť, že obžalovaný je v poslednej dobe a po požití alkoholu agresívnejším - „hustým“ a „čudným“. Svedkyňa M. E. priame vedomosti o skutku či konaní obžalovaného nemala, potvrdzovala však, že poškodený jej v predmetný deň volal a pýtal sa na osobu obžalovaného s tým, že sa mu mal slovne a prostredníctvom telefónu vyhrážať i to, že obžalovaný bol v tento deň pod značným vplyvom alkoholu, mal osobné problémy súvisiace s rozvodom, úmrtím v rodine a ich hádkou, čo podľa nej spôsobilo „že to v ňom v ten deň vybuchlo“.
Závery znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného konštatovali, že osoba obžalovaného je osobnosťou schizoidne štruktúrovanou, t. č. s oslabenou kontrolou reality, adaptabilnou, emočne a sociálne nezrelou, s tendenciou javiť sa pred okolím v sociálne žiaducom smere. V čase skutku bol obžalovaný v stave jednoduchej až stredne ťažkej opilosti, pod vplyvom alkoholu došlo u neho k zvýšene dráždivej nálady, s pravdepodobne zvýšeným sebavedomím, narastaním odvahy, oslabenou racionálnou kontrolou impulzov a nekritičnosti k svojmu správaniu. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli plne zachované a ovládacie schopnosti boli znížené len v nepodstatnej miere, mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a keby nebol pod vplyvom alkoholu mohol svoje konanie plne ovládať. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečným, avšak znalkyne súčasne zistili, že u obžalovaného bol zaznamenaný zjavný sklon k oslabenej sebakontrole s agresívnym nastavením - fyzická agresia, iritabilita a hostilita, bez prítomnosti pocitov viny, čo môže podľa nich súvisieť s niekoľkoročným výkonom jeho povolania - vojaka špeciálnej jednotky, pričom pohotovosť k agresivite u obžalovaného potencuje i jeho nedôverčivé až paranoidné nastavenie voči okoliu, egocentrizmu a sklonom k hysteroidite v zmysle „predvádzania sa“. Frustračná tolerancia obžalovaného bola v čase znaleckého skúmania znížená a boli u neho zistené znaky morálnej uvoľnenosti a necitlivosti voči morálnym problémom. Potencovanie agresívneho správania u obžalovaného, najmä v emočne vypätých a záťažových situáciách, dochádza s vysokou pravdepodobnosťou po požití alkoholických nápojov. Skutočnosť, že obžalovaný bol v čase skutku držiteľom zbrojného preukazu a zbraní potvrdzuje zápisnica o vydaní veci, úradné záznamy príslušného orgánu polície a rozhodnutie OR PZ Spišská Nová Ves, č. ORPZ-SN-0PP1-22-002/2015-EZ zo dňa 20.03.2015 o zaistení zbraní ako aj fotodokumentácia vydaných a zaistených zbraní patriacich obžalovanému. Skutočnosť, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu potvrdzuje zápis o dychovej skúške, podľa ktorého u obžalovaného bolo dňa 18.02.2015 o 00:35 hod. zistené 0,51 mg/l alkoholu v krvi.
Tieto dôkazné prostriedky v podobe výpovede obžalovaného, poškodeného a svedkýň ako aj vyššie citované listinné dôkazy a z nich získané dôkazy súd vyhodnotil vyššie uvedeným spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 11, ods. 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že bol nimi zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti, že ich rozsah mu postačuje na rozhodnutie o žalovanom skutku a že dôkazné prostriedky boli zároveň získané aj zákonným spôsobom a vyhodnotené podľa jeho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho, kto ich v konaní obstaral a súčasne k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný Q. E. tým, že dňa 17.02.2015 v čase okolo 21.21 hod. zavolal z telefónneho čísla XXXX XXX XXX P. E. na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorý sa v tom čase nachádzal v mieste svojho trvalého bydliska v K. J. W.. S. Č.. XXXX a po tom, čo P. E. zodvihol telefón, tak sa mu vyhrážal slovami: „zničil si mi život, vystrieľam celú tvoju rodinu, zabijem aj teba, podpálim ti túto tvoju taxi službu“, pričom hovor ihneď potom ukončil, čím takto svojim konaním Q. E. vzbudil u P. E. dôvodnú obavu o jeho život, ako aj o život a zdravie jeho rodiny. Pri uznaní viny obžalovaného zo žalovaného skutku a na predmetnom skutkovom základe, ktorý súd uviedol vo výroku tohto rozhodnutia bolo vychádzané tak z pôvodnej výpovede obžalovaného Q. E., ako aj z výpovedí poškodeného P. E., výpovedí svedkýň S. E., M. E. a z listinných dôkazov, ako aj záverov znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného vypracovaného znalkyňami z odvetvia psychiatrie a psychológie, keďže tieto dôkazy na seba vzájomne nadväzovali, boli vo vzájomnej zhode a bez relevantne zistených rozporov či nezrovnalostí, až na zmenenú výpoveď obžalovaného urobenú v konaní pred súdom, ktorej však súd vzhľadom na vyššie uvedené neuveril a vyhodnotil ju len ako účelovú. Výpovede poškodeného P. E., svedkýň S. E., M. E., zápis o dychovej skúške, záver znaleckého posudku i ostatné listinné dôkazy objektívne a spoľahlivo vylúčili tvrdenia obžalovaného, že vo vzťahu k poškodenému P. E. nekonal žalovaným spôsobom a že pri telefonickom rozhovore v inkriminovaný deň nepoužil, okrem slov „zničil si mi život“ aj vyhrážky vystrieľaním jeho rodiny, zabitím a podpálením firmy poškodeného. Ako vyplynulo z týchto dôkazov obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, mal osobné, vzťahové a pracovné problémy, z ktorých obviňoval poškodeného ako jeho bývalého zamestnávateľa a mal tak aj podľa jeho pôvodnej výpovede motív a pohnútku konať voči poškodenému nedôvodným verbálnym násilím. Súd nezistil žiadny relevantný dôkaz svedčiaci pre obranu obžalovaného, že poškodený podaním trestného oznámenia v tejto trestnej veci mal záujem na krivom alebo nepravdivom obvinení
obžalovaného, resp. záujem pomstiť sa mu za údajné podnety na príslušné štátne orgány týkajúce sa podnikateľských aktivít poškodeného. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie, ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Verbálne vyhrážky obžalovaného o vystrieľaní a zabití rodiny poškodeného či podpálenie jeho firmy bolo potrebné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu i na fyzické a povahové vlastnosti obžalovaného ako osoby, ktorá bola držiteľom zbrojného preukazu a zbraní a ako bývalého armádneho príslušníka špeciálnej jednotky, ako hrubé narušenie spolužitia obžalovaného a poškodeného a ako vyhrážky spôsobilé vzbudiť u poškodenej osoby dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a obavu o život a zdravie svojej rodiny. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie trestne zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil. Jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné, pretože ním porušil záujem chránený týmto Trestným zákonom a spočívajúcim v riadnom a pokojnom vzájomnom občianskom spolužití. Súd už vyššie konštatoval, že obžalovaný mal podľa súdu aj motív a pohnútku konať vo vzťahu k poškodenej osobe nedovoleným a zákonom zakázaným spôsobom a na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že obžalovaný nemal žiadny relevantný dôvod správať sa voči poškodenému takýmto spôsobom. Obžalovaný Q. E. doposiaľ súdne trestaný nebol, v evidencii priestupkov má niekoľko záznamov, všetky však za porušenie pravidiel cestnej premávky, z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, na prevahu poľahčujúcich okolností v podobe vedenia riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, nezistiac pritom žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka. Súd nebol tohto názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu či inej výmery trestu odňatia slobody alebo skúšobnej doby, uložený trest odňatia slobody zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobeného následku i samotnej osobe obžalovaného ako aj tomu, že uložený trest bude účinne pôsobiť tak na neho ako aj na ostatných členov spoločnosti. Hrozba možnej premeny podmienečného trestu odňatia slobody v prípade, že obžalovaný nebude v budúcnosti tlmiť svoje agresívne konanie v prípade skratových situácií vo vzťahu k iným osobám mu podľa súdu zabráni dostatočným spôsobom v jeho ďalšom protiprávnom konaní. Poškodený P. E. si v adhéznom konaní neuplatňoval nárok na náhradu škody a preto o nej súd ani v tomto konaní nerozhodoval.
- inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.