Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sp-51-2015.pdf
PDF · 81.9 KB
Case nature
Subarea
1Sp/51/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Kočiš Krásna s.r.o., Kladenská 22, Košice, práv. zast.: JUDr. Ladislav Barna, advokát, Čajakova 5, Košice proti odporcovi: Mesto Košice, Trieda SNP 48/ A, Košice, v konaní o opravnom prostriedku (odvolaní) navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 23.09.2015 č. A/2015/12980-12 takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e konanie.
Po právoplatnosti uznesenia vec navrhovateľa bude p o s t ú p e n á Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako vecne príslušnému orgánu na rozhodnutie o opravnom prostriedku (odvolaní) navrhovateľa zo dňa 21.10.2015.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto uznesenia uložil navrhovateľovi za porušenie Všeobecne záväzného nariadenia č. XX o záväznej časti územného plánu zóny D. E. G. pokutu vo výške 750,- eur, pričom k porušeniu Všeobecne záväzného nariadenia č. XX došlo využitím pozemkov v kat. území D., obec D. - D., zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „T.“, označené parc. č. XXXX/ X a XXXX/XX, ktoré sa z územno-plánovacieho hľadiska nachádzajú v lokalite, pre ktorú je v zmysle platného Všeobecne záväzného nariadenia č. XX stanovená funkcia plochy a objekty vidieckej zástavby rodinných domov, v rozpore s ustanovením čl. II ods. 6 písm. B bod 1c Územného plánu zóny mestskej časti D. E. G..
Proti vyššie označenému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 21.10.2015, ktoré doručil odporcovi dňa 21.10.2015 v súlade s poučením uvedeným na rozhodnutí odporcu.
Odporca vec navrhovateľa predložil na prejednanie a rozhodnutie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vec navrhovateľa predložilo na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa tunajšiemu súdu.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 250l ods. 2 O.s.p. zakotveného v tretej hlave piatej časti O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, okrem iného, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom (odvolaním) navrhovateľa je rozhodnutie Mesta Košice o uložení pokuty za správny delikt.
V danom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci súdu v správnom súdnictve na preskúmavanie rozhodnutia odporcu, ktoré rozhodnutie s odvolaním navrhovateľa a administratívnym spisom odporcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom z 24.11.2015 predložilo tunajšiemu súdu.
Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudku zo dňa 22. augusta 2012 sp.zn. 2Sžo/11/2012, citujem:
„S účinnosťou od 1. januára 2002 podľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z.z.“), ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).
Zákonodarca teda u obce (mesta), ako aj u samosprávneho kraja rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta), či samosprávneho kraja.
Na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, t.j. zákon o priestupkoch. Subsidiárne sa na konanie vo veciach priestupkov použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 51 zákona o priestupkoch).
Všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (osobitne rozhodnutí sankčnej povahy) je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie rozhodnutia je povolaný zásadne orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako aj procesnému. Výnimky z tohto pravidla ustanovuje buď správny poriadok, alebo osobitný zákon.
V zmysle § 70 Správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.
Trestanie za správne delikty (priestupky a iné správne delikty fyzických osôb - podnikateľov a správne delikty právnických osôb) musí v zmysle čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“) podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska
treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.
Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“, je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.
Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie.
Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.
Rozhodnutie mesta Z. o priestupku a o uložení sankcie zaň treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v príslušnom zákone v spojení s právnou úpravou správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov) a keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní správnych deliktov.
Na základe vyššie uvedeného možno ustáliť, že tak vo veciach priestupkov ako aj vo veciach iných správnych deliktov je nesporne snahou zákonodarcu konať a rozhodnúť urýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania. Takáto právna úprava zákonom ustanovuje postavenie obce a samosprávneho kraja nielen v konaní o priestupkoch ale aj v konaní o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne vylučuje ich postavenie samosprávneho orgánu.
Napokon zákon o priestupkoch upravuje aj postavenie ústredného orgánu štátnej správy vo veciach priestupkov, ktorým je ústredný orgán štátnej správy SR, do pôsobnosti ktorého patrí úsek štátnej správy, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok; ak takto nemožno určiť ústredný orgán štátnej správy, je ním vo veciach pôsobnosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra SR (§ 89).
Taktiež z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008 alebo jeho nález z 1. novembra 2010 sp.zn. III. ÚS 70/2010 - R..T..S.) vyplýva, že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom; viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 1. júla 2008 sp.zn. III. ÚS 341/07 vyslovil záver, že súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
Vychádzajúc z vyššie citovaných a uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri prejednávaní priestupku a iného správneho deliktu vystupuje obec a samosprávny kraj v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o priestupku a inom správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy (pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. decembra 2008 vo veci sp.zn. 8Nds/5/2008 a či jeho uznesenie z 10. októbra 2011 sp.zn. 5Rks/2/2011, ktoré je aj súčasťou administratívneho spisu odporcu - R..E..S.), i keď by to jednotlivé zákony upravujúce iné správne delikty výslovne neurčovali.
Takto potom o odvolaní proti rozhodnutiu obce a samosprávneho kraja o priestupku, resp. o inom správnom delikte by mal rozhodovať orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je podľa zákona č. 168/1996 Z.z. ministerstvo. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu by bolo preskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 70 Správneho poriadku a § 247 a nasl. O.s.p.).
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v predmetnej veci bol účastník priestupkového konania správne poučený, pretože správne má prebiehať odvolacie správne konanie podľa § 81, § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch a až právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V predmetnej právnej veci je odvolacím správnym orgánom Ministerstvo vnútra SR v zmysle § 51, § 89 zákona o priestupkoch a § 58 ods. 1 Správneho poriadku.“
Krajský súd, ako z vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v citovanom rozsudku vyplýva, nie je príslušný konať a rozhodnúť o opravnom prostriedku (odvolaní) navrhovateľa podanom proti rozhodnutiu odporcu o inom správnom delikte podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p..
Pretože v tomto prípade ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (vecnú a funkčnú príslušnosť súdu), súd po zastavení konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. v zmysle ust. § 250d ods. 2 O.s.p., za použitia ust. § 250m ods. 2 O.s.p. postúpil vec navrhovateľa Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako vecne príslušnému orgánu na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa zo dňa 21.10.2015.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, pričom odvolanie musí byť písomné v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.