Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_50Er-168-2014.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Subarea
50Er/168/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KUKI, s. r. o., Gen. Svobodu 1979/31, Zvolen, IČO: 43 943 985, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom Senica, Sadová 621, o vymoženie pohľadávky 5.272,99 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 223,31 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*158104 zo dňa 06. 02. 2014 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu
- vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. k. 700-0410419012-GC04/12 zo dňa 02. 02. 2012.
Dňa 27. 02. 2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 07. 2015 uviedol, že v prípade, ak súdny exekútor vykonal dôsledné šetrenie majetkových pomerov, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku mu umožňuje podať návrh na zastavenie exekučného konania.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinný je nemajetný, súd exekúciu v súlade s vyššie uvedeným zastavil, keď má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sú splnené.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 211/2014 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24. 01. 2014, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01. 01. 2009.
Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 02. 2015 zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 236,29 Eur, ktorá predstavuje odmenu súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 151,84 Eur a náhradu za stratu času vo výške 11,88 Eur + 20 % DPH.
Ustanovenia § 14 - 16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, keď súdny exekútor si uplatnil odmenu v minimálnej výške.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t. j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t. j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 8,65 Eur, nakoľko mal preukázané vynaloženie týchto výdavkov - 1 x doručenka o doručení upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x závada v doručení upovedomenia o začatí exekúcie (2 x 1,70 Eur), 1 x doručenka o doručení príkazu na začatie exekúcie (1,85 Eur), 1 x doručenka o doručení exekučného príkazu, 1 x závada v doručení exekučného príkazu (2 x 1,70 Eur).
Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov za poštovné v celej uplatnenej výške, pretože tieto úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní, a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie doručenky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise a z ktorých bolo zrejmé, že si ich náhradu nežiadal v iných konaniach.
Súd priznal súdnemu exekútorovi tiež náhradu hotových výdavkov za poplatok za súčinnosť do banky č. 12820 vo výške 0,70 Eur, keď vznik tohto výdavku mal súd v danom prípade preukázaný.
Výška cestovných náhrad bola vypočítaná v zmysle § 7 Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení a § 1 písm. b) Opatrenia č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za 87 km na trase Senica - Jaslovské Bohunice a späť. Súdny exekútor si vo vyúčtovaní uplatnil cenu pohonnej látky vo výške 1,499 Eur/l, ktorá bola preukázaná pokladničným dokladom.
Vzdialenosť 87 km; cena za 1 liter PHM = 1,499 Eur; priemerná spotreba paliva na 1 km = 0,064 litra => 0,064 l x 87 km = 5,57 l; 5,57 l x 1,499 Eur = 8,35 Eur. Paušálna náhrada = 0,183 Eur/1 km => 87 km x 0,183 = 15,92 Eur; 15,92 + 8,35 = 24,27 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil tiež cestovné náhrady za 385 km na trase Senica - Zvolen a späť pri cene pohonnej látky vo výške 1,499 Eur/l, preukázanej pokladničným dokladom.
Vzdialenosť 385 km; cena za 1 liter PHM = 1,499 Eur; priemerná spotreba paliva na 1 km = 0,064 litra => 0,064 l x 385 km = 24,64 l; 24,64 l x 1,499 Eur = 36,94 Eur. Paušálna náhrada = 0,183 Eur/1 km => 385 km x 0,183 = 70,46 Eur; 70,46 + 36,94 = 107,40 Eur.
Súdnemu exekútorovi bola priznaná cestovná náhrada v celkovej výške 131,67 Eur.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 11,88 Eur.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20 % DPH zo sumy 186,09 Eur v celkovej sume 37,22 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 223,31 Eur.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).