Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu A. B., bytom B. C. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Marián Jusko, advokátom so sídlom Račí potok 3, Košice, proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, odbor poriadkovej polície, Štúrova 7, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 04.12.2019 Č.p.: KRPZ-PO-64-032/2019 v spojení s Disciplinárnym rozkazom veliteľa Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Prešov, odbor poriadkovej polície KR PZ v Prešove č. 8/2018 zo dňa 03.09.2018 na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.12.2019 zamietol odvolanie žalobcu zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii referent 3. čaty Pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ) Policajného zboru Prešov odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove a podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov potvrdil.

Uviedol, že podľa disciplinárneho rozkazu sa mal žalobca disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe dopustiť tým, že dňa 09.08.2018 v čase od 11.00 hod. nenastúpil do výkonu bezpečnostných opatrení celoslovenského významu na teritóriu Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave a o dôvode nenastúpenia neinformoval nikoho z nadriadených aj napriek tomu, že bol v dňoch 06.08.2018 a 07.08.2018 ústnym pokynom svojich bezprostredne nadriadených velený do bezpečnostných opatrení na deň 09.08.2018 v čase od 11.00 hod. a taktiež bol upovedomený o mieste výkonu štátnej služby a dôvode zmeny vykonanej v pláne služieb. V zmysle disciplinárneho rozkazu mal byť žalobca dňa 06.08.2018 počas výkonu hliadkovej služby ako člen hliadky veliteľom čaty npor. Mgr. D. E. v čase okolo 10.30 hod. telefonicky upovedomený o skutočnosti, že dňa 09. 08. 2018 nebude vykonávať plánovanú štátnu službu v čase od 19.00 hod. do 07.00 hod. dňa 10. 08. 2018, ale bude velený do bezpečnostných opatrení na teritóriu KR PZ v Bratislave, pričom presný čas odchodu ešte nebol známy. Dňa 07.08.2018 odvolateľ taktiež vykonával štátnu službu formou hliadkovej služby, kde

počas tejto služby mu zástupca veliteľa čaty npor. F. G. v čase okolo 13.00 hod. v miestnosti režimového pracoviska (kancelária veliteľov čiat a ich zástupcov č. 311) dal osobne ústny pokyn k nástupu do výkonu štátnej služby dňa 09.08.2018 v čase od 11.00 hod., a to do bezpečnostných opatrení celoslovenského významu na teritóriu KR PZ v Bratislave. Zmenu, ktorú vykonal mu taktiež ukázal aj v pláne služieb vedenom v papierovej forme. Napriek týmto pokynom nadriadených odvolateľ do uvádzanej služby nenastúpil a o dôvode nenastúpenia nikoho neinformoval.

Konštatoval podanie odvolania proti tomuto rozkazu, v ktorom odvolateľ uviedol, že si nie je vedomý, aby ho dňa 06.08.2018 telefonicky upovedomil veliteľ čaty G. F. D. E. o skutočnosti, že bude velený do bezpečnostných opatrení na teritóriu KR PZ v Bratislave. Pri telefonickom rozhovore, bola témou rozhovoru zmena jeho prideleného protiúderového kompletu, o čom ho jeho nadriadený upovedomil. Predmetom rozhovoru neboli žiadne iné skutočnosti. Ďalej odvolateľ uviedol, že žiaden ústny pokyn (k nastúpeniu do služby dňa 09.08.2018 o 11.00 hod.) od zástupcu veliteľa nedostal a zároveň, že nie je pravdou, že by mu ukázal zmenu plánu služieb, nakoľko do dnešného dňa (t. j. do dňa spracovania odvolania) nebola žiadna zmena v pláne služieb vykonaná, a to ani v papierovom pláne, a ani v elektronickom pláne. Uvádzaná zmena plánu nie je ním ani podpísaná, nakoľko ani neexistuje. Prípadne, takáto zmena môže byť vykonaná dodatočne po podaní tohto odvolania v papierovom pláne, ako pokus o dôkaz jeho previnenia, avšak nebude ním podpísaná. Poukázal na papierový a elektronický plán služieb ako na dôkaz č. 1. Taktiež zdôraznil, že v miestnosti režimového pracoviska, kde mu bol údajne daný ústny pokyn, bol v tomto čase prítomný aj jeho kolega práp. H. I. A. a ako dôkaz č. 2 navrhol vypočuť tohto jeho kolegu. Predmetné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia považoval za arbitrárne, v rozpore s dobrými mravmi a skutočnosti v ňom uvedené sa dokázateľne nezakladajú na pravde; samotné hodnotenie dôkazov sa vykonalo bez akéhokoľvek racionálneho základu, tvrdenia veliteľa čaty npor. Mgr. D. E. a zástupcu veliteľa čaty npor. F. G. nemožno považovať za hodnoverné dôkazy; samotné disciplinárne opatrenie, ktoré mu bolo uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe, t. j. zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, považoval za neprimerane tvrdý výkon práva, ktorý sa prieči spravodlivému riešeniu veci.

Žalovaný ďalej popísal priebeh disciplinárneho konania.

Po posúdení skutočností odvolací orgán dospel k názoru, že disciplinárne konanie voči odvolateľovi bolo začaté oprávnenou osobou - nadriadeným menovaného, veliteľom PMJ, pred uložením disciplinárneho opatrenia bolo menovanému v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe umožnené vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa; za disciplinárne previnenie bolo menovanému uložené disciplinárne opatrenie v lehote na to určenej (do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia - § 57 zákona o štátnej službe); disciplinárny rozkaz rovnako bol vyhlásený a tým disciplinárne opatrenie bolo uložené oprávnenou osobou - veliteľom PMJ a obsahoval všetky predpísané náležitosti, ako po stránke formálnej, tak aj obsahovej. Menovanému bolo zároveň napadnutým disciplinárnym rozkazom za ním spáchané disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie ustanovenia zákona o štátnej službe s odkazom na citovaného zákona. Následne citoval , a .

Žalovaný v súlade s § 233 ods. 1, § 243 ods. 3 uvedeného zákona doplnil konanie a za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci doplnil spisový materiál aj o vyjadrenia zainteresovaných osôb (práp. H. I. A., G. F. F. E. a G. F. G.), plán služieb 3. čaty PMJ PZ ( august 2018) vrátane zmien v časti reporty v IS SAP a iné podklady, ktoré detailnejšie popisujú skutkové okolnosti disciplinárneho premenia odvolateľa; okrem iného aj o prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach odvolateľa a hodnotenie odvolateľa za roky 2017 a 2018.

Po doplnení spisového materiálu v odvolacom konaní bolo odvolateľovi následne v súlade s ustanovením § 237 ods. 2 zákona o štátnej službe (účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy) umožnené oboznámiť sa okrem iného aj

s doplnenými podkladmi, čo v stanovenej lehote využil a to dňa 13.12.2018, pričom žiadne námietky nevzniesol (uviedol, že k nim nemá čo uviesť).

Vzhľadom k tomu, že odvolací orgán po vyššie uvedenom oboznámení odvolateľa zo dňa 13.12.2018 opätovne doplnil spisový materiál o nové podklady, písomnosťou zo dňa 11.10.2019 oboznámil odvolateľa o možnosti oboznámiť sa s novo doplnenými podkladmi.

Uvedenú možnosť odvolateľ využil dňa 28.10.2019, čo preukazuje záznam o nazretí do spisového materiálu k uvedenému úkonu. Z jeho vyjadrenia zaznamenaného v tomto zázname vyplýva, že po oboznámení s podkladmi spisového materiálu uviedol, že k nim nemá čo uviesť, pričom zároveň doplnil, že všetky zmeny služieb v pláne služieb (KRPZ-PO-OPP23-3-007/2018, t.j. plán služieb) nie sú opatrené podpismi policajtov. Zároveň navrhol vykonať ďalší dôkaz - ešte raz vypočuť kolegu práp. H. I. A. a taktiež, ako uviedol v odvolaní, zohľadniť elektronický plán služieb za mesiac august 2018.

Následne odvolací orgán posúdil všetky podklady, ktoré tvoria spisový materiál jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, svedčiace v prospech, ako aj neprospech odvolateľa. Konštatoval, že námietky uvádzané odvolateľom v konaní nemali taký vplyv na napadnuté rozhodnutie, pre ktoré by ho bolo potrebné v jeho výrokovej časti zmeniť alebo zrušiť.

Uviedol obsah úradného záznamu G. G. z 20.11.2018, tiež údaje podľa IS SAP – Reporty – Zmeny v pláne služieb plánovacej skupiny, k čomu okrajovo poukázal, že z ustanovenia čl. 2 ods. 3 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 35 zo dňa 05.04.2018 vyplýva, že policajt pri prvom nástupe do služby potvrdzuje vyrozumenie o zmene služby pomocou interného autentifíkátora 2. úrovne SAPPIN. Odvolateľ pritom tak zmenenú službu, t. j. určenú na deň 10.08.2018 od 19.00 hod. do 07.00 hod. autentifíkátorom potvrdil až dňa 16.08.2018, a to aj napriek tomu, že fyzicky uvedenú službu odslúžil. Odvolateľ teda uvedenú zmenu predpísaným spôsobom nepotvrdil ani dňa 10.08.2018 a zároveň ani dňa 12.08.2018, kde vykonával ďalšiu službu po predchádzajúcej zmene. Z tejto skutočnosti pre odvolací orgán dôvodne vyplýva, že odvolateľova disciplína v oblasti rešpektovania vyššie uvedeného interného predpisu a hlavne vo veci akceptovania služieb je minimálne diskutabilná, resp. až nezodpovedná. S týmto súvisí skutočnosť, že odvolateľ sa pred výkonom služby 10.08.2018 od 19.00 hod. neoboznámil v IS SAP s uvedenou službou, no napriek tomu ju vykonal. Deň predtým však neodslúžil inú službu (k MBA v Bratislave), o ktorej tvrdí, že ju nemal v IS SAP a pritom neprišiel dňa 09.08.2018 ani do prvotne naplánovanej služby začínajúcej sa o 19.00 hod. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ o zmene služby dňa 09.08.2018 nielen mal možnosť vedieť, ale aj vedel, a s výhovorkou že ju nemá v pláne IS SAP do nej nenastúpil.

Konštatoval ďalej úradný záznam G. J. E. zo dňa 19.11.2018.

Žalovaný pokračoval, že zo zabezpečeného spisového materiálu nepochybne vyplýva, že odvolateľ vedel o zmene služby dňa 09.08.2018 v čase od 11.00 hod., nakoľko v prípade jeho nevedomosti, a neinformovaní o vykonaní zmien zo strany nadriadených a to zrušení služby 09.08.2018 v čase od 19.00 hod. do 07.00 hod., ktorá bola aj podľa systému SAP vykonaná dňa 07.08.2018, mal dňa 09.08.2018 v čase o 19.00 hod. nastúpiť do služby podľa predchádzajúceho oboznámenia sa s plánom služieb, čo neurobil a do tejto „pôvodnej“ služby nenastúpil, a nebol ani zapísaný v knihe príchodov a odchodov vedenej na PMJ Prešov.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam odvolací orgán nemal žiadne pochybnosti o správnom posúdení veci prvostupňovým orgánom, t. j. o kvalifikovaní konania odvolateľa v zmysle ustanovení, ktoré sú mu kladené za vinu. Poukázal, že podľa zákona o štátnej službe o základných povinnostiach policajta, tento je povinný plniť si svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj

úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, a odvolateľ bol s nimi riadne oboznámený dňa 07.08.2018.

K opakovaným tvrdeniam odvolateľa jednak v jeho vyjadrení k porušeniu základných povinností policajta zo dňa 23.08.2018, že si nie je vedomý, aby ho ktokoľvek z jeho nadriadených dňa 06.08.2018 alebo 07.08.2018 ústnym pokynom velil do bezpečnostného opatrenia na deň 09.08.2018, a ani dňa 09.08.2019, odvolací orgán uviedol, že s týmito tvrdeniami sa nestotožňuje. V prvom rade poukázal, že postup odvolateľa v zmysle platných právnych predpisov, resp. súlade s platnou legislatívou nemožno považovať taký postup, keď odvolateľ preukázateľne koná rozpore s ustanoveniami zákona o štátnej službe. Konanie, ktoré je odvolateľovi kladené za vinu (a síce nenastúpenie do výkonu bezpečnostných opatrení dňa 09.08.2018 o 11.00 hod.) a porušenie konkrétnych ustanovení zákona o štátnej službe bolo pritom odvolateľovi riadne a nepochybne neukázané vykonanými a zabezpečenými dôkaznými prostriedkami, ako napr. elektronickým plánom služieb a výstupmi z elektronického plánu služieb v systéme IS SAP, vyjadrením G. G. a G. D. E..

Argumentoval, že aj napriek pochybeniu zástupcu veliteľa 3. čaty PMJ G. F. G., spočívajúcom vo vykonaní zmeny v pláne služieb aj iným než predpísaným spôsobom, odvolateľ pritom zjavne ani nevykonal žiadnu automatickú snahu a otázku nadriadenému, resp. kolegom o tom, či služba v bezpečnostných opatreniach platí, resp. je zrušená, keďže ju v IS SAP nemal zapísanú (takáto snaha, resp. úkon by preukazovali aj prístup odvolateľa k plneniu služobných úloh, ako aj reálny záujem o fungovanie útvaru PMJ Prešov a jeho podiel na činnosti tohto útvaru Policajného zboru). Za svoje pochybenie bol G. F. G. svojím nadriadeným disciplinárne riešený. Jeho pochybenie (nevyznačenie zmeny služby v IS SAP) malo v danom prípade aj evidenčný charakter, čo však nemôže ospravedlniť odvolateľa z neuposlúchnutia pokynu nadriadeného, aj keď ústneho charakteru.

Za účelom zistenia skutočného stavu veci bol v priebehu konania o odvolaní do spisového materiálu doplnený aj úradný záznam o vyjadrení práp. H. I. A. (vykonať tento dôkaz navrhoval aj sám odvolateľ), ktorý dňa 07.08.2018 vykonával hliadkovú službu od 07.00 hod. do 19.00 hod. spoločne s odvolateľom. Práp.Bc. I. A. v tomto úradnom zázname zo dňa 19.11.2018 okrem iného uviedol, že počas jeho prítomnosti v budove PMJ, a to v miestnosti režimového pracoviska v čase okolo cca. 13:00 hod., nemá žiadnu vedomosť o rozhovore medzi odvolateľom a G. G., týkajúcom sa nástupu do bezpečnostných opatrení.

Odvolací orgán toto popísané vyjadrenie práp. H. I. A. v kontexte ďalších vyššie uvedených dôkazov, s dôrazom na nenastúpenie odvolateľa do výkonu služby od 19.00 hod. dňa 09.08.2018 hodnotil za dôkaz, ktorý nemá takú právnu silu a vierohodnosť (môže byť odôvodnená falošnou solidaritou či kolegialitou k odvolateľovi), aby bol spôsobilý vyvrátiť všetky ostatné dôkazné prostriedky, resp. zvrátiť skutkový stav. Svoje hodnotenie odôvodnil aj tým, že menovaný aj napriek žiadosti veliteľa PMJ (vyplýva z písomnosti veliteľa PMJ zo dňa 26.11.2018) sa nevyjadril k dôvodom, prečo sa nachádzali spolu s odvolateľom v miestnosti režimového pracoviska na PMJ, neuviedol miesto kde stál, či mohol počuť, alebo počul čo bolo predmetom rozhovoru medzi G. G. a nstržm. B.. Neuviedol kto a za akým účelom ich volal z výkonu služby na základňu, a teda jeho vyjadrenie nepovažuje za objektívne a úplné. V tomto hodnotení odvolací orgán utvrdila aj skutočnosť, že sám práp. H. I. A. bol veliteľom hliadky PMJ, ktorej členom bol odvolateľ, a práve veliteľ hliadky zodpovedá za jej činnosť, určuje plnenie úloh a podobne, t.j. má konkrétny prehľad o dôvodoch činnosti hliadky. Odvolací orgán zároveň zdôraznil, že odvolateľ mal o obsahu vyjadrenia ním navrhnutého svedka práp. H. I. A. vedomosť od 13.12.2018, kedy sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to po jeho doplnení aj o tento dôkaz, a nemal k nemu žiadne námietky (uviedol, že k podkladom spisového materiálu nemá čo uviesť a doplniť). Následne po ďalšom doplnení spisového materiálu zo strany odvolacieho orgánu a oboznámení sa s ním dňa 20.10.2019 už okrem iného uviedol, že navrhuje ešte raz vypočuť kolegu práp. H. I. A.. Odvolací orgán vzhľadom k vyššie uvedenému predchádzajúcemu vyjadreniu odvolateľa zo dňa 13.12.2018, ako aj obsahu vyjadrenia práp. H. I. A. zo dňa 19.11.2018 návrh odvolateľa na opätovné vypočutie neakceptoval. Poukázal, že uvedený svedok svojím pôvodným tvrdením prospel fakticky iba odvolateľovi (nepotvrdil tvrdenia prvostupňového správneho orgánu v tom, že bol svedkom, ako veliteľ čaty oboznamuje odvolateľa so

zmenou nástupu do výkonu služby, a to bezpečnostných opatrení v Bratislave). Svedok práp. H. I. A. sám svoje vyjadrenie rovnako neodvolal. Jeho ďalšie, resp. vzhľadom k jeho prvotnému vyjadreniu prípadné opätovné vyjadrenie, vzhľadom k uplynutiu doby viac nej 1 roka, je možné vo vzťahu k úplnosti a vierohodnosti jeho vyjadrenia, dôvodne hodnotiť ako účelové a neopodstatnené.

Odvolací orgán považoval za potrebné poukázať, že zástupca veliteľa čaty nemal iný dôvod „sťahovať“ hliadku z úseku služby, a vykonal tak iba za účelom oboznámenia odvolateľa so zmenou služby (aj keď túto zmenu nevykonal predpísaným spôsobom, nakoľko bezpečnostné opatrenie nezapísal do zmien v IS SAP, ale iba poznámkou v papierovej forme plánu služieb - tento úkon potvrdzuje zabezpečená kópia danej písomnosti), o čom svedčí aj fakt, že hliadku nepoveril žiadnou inou činnosťou, a ani členovia hliadky nevykonávali v budove žiadnu inú služobnú činnosť (vyplýva zo záznamu z ich služby) a po oboznámení so zmenami sa odobrali do úseku služby.

Odvolací orgán tiež nezistil dôvod stotožniť sa argumentáciou odvolateľa spočívajúcou v tvrdení, že rozhodnutie je v rozpore s dobrými mravmi a skutočnosti v ňom uvedené sa dokázateľne nezakladajú na pravde čo odôvodnil tým, že samotné hodnotenie dôkazov sa vykonalo bez akéhokoľvek racionálneho základu, takže z neho nevyplývajú žiadne prijateľné skutkové tvrdenia. Vyjadrenie odvolateľa v odvolaní, že tvrdenia veliteľa čaty npor. Mgr. D. E. a zástupcu veliteľa čaty G. F. G. nemožno považovať za hodnoverné dôkazy, je s ohľadom na zistené a v tomto konaní poukázané skutočnosti, nutné považovať za jeho účelový a neodôvodnený názor. Zdôraznil, že do výkonu bezpečnostných opatrení boli okrem odvolateľa určení podľa spisového materiálu aj ďalší policajti PMJ Prešov, pričom títo boli, obdobne ako odvolateľ vyrozumení telefonicky. Zo strany nadriadených nebol žiaden dôvod na to, aby si vymysleli zmenu služby, neoznámili ju dotknutej osobe s úmyslom privodiť jej disciplinárne konanie. Odvolateľ nepopiera skutočnosť, že ho veliteľ čaty G. F. D. E. dňa 06.08.2018 kontaktoval telefonicky, ani že dňa 07.08.2018 komunikoval so zástupcom veliteľa čaty G. F. G. v miestnosti režimového pracoviska na PMJ - popiera len obsah rozhovoru. Odvolací orgán považuje ich tvrdenia za hodnoverné, nakoľko z nich nemajú žiaden prospech, pričom aj G. F. G. bol za svoje pochybenie disciplinárne riešený.

Žalovaný poukázal aj na to, že v priebehu rokov 2016 - 2018 sa okrem tohto prípadu nestalo, aby policajt PMJ PZ nenastúpil do bezpečnostného opatrenia aj napriek tomu, že v mnohých prípadoch sú bezpečnostné opatrenia a najmä policajné akcie vyhlasované na „poslednú chvíľu“ a ich začiatok je jasný iba deň, dva vopred.

V súvislosti s výškou disciplinárneho opatrenia uviedol, že druh a výška disciplinárneho opatrenia je výsledkom správnej úvahy prvostupňového správneho orgánu v zmysle kritérií uvedených v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe. Pri posúdení primeranosti uloženého disciplinárneho opatrenia zistil, že prvostupňový správny orgán mal pri jeho ukladaní prihliadať na závažnosť - povahu protiprávneho konania; na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia ako aj na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, tak ako to uvádza ustanovenie § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe.

Poukázal, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bral do úvahy najmä skutočnosť, že išlo zo strany odvolateľa o špekulatívne a úmyselné konanie s cieľom nenastúpiť do plánovaného výkonu bezpečnostných opatrení na teritóriu KR PZ v Bratislave. Ďalej prihliadal aj na následky jeho konania, nakoľko nadriadení nedokázali zabezpečiť náhradu, a týmto nebol do bezpečnostných opatrení vyslaný požadovaný počet policajtov. Prihliadal tiež na doterajší postoj policajta k plneniu si služobných povinností, ktorý nie je príkladný a navyše s odvolateľom aj napriek tomu, že na PMJ je služobne zaradený iba 10 mesiacov, bol v mesiaci január 2018 vykonaný pohovor z dôvodu nespokojnosti nadriadených so stavom služobnej disciplíny a úrovňou jeho morálneho stavu. Odvolací orgán jeho konanie posudzuje ako priame a vedomé konanie, ktorého závažnosť je diametrálne iná než napríklad v prípade nedbanlivostného konania odvolateľa.

Pri posudzovaní výšky a druhu uloženej sankcie sa zaoberal aj posúdením jeho služobného hodnotenia aktuálneho ku dňu uloženia disciplinárneho opatrenia, t. j. ku dňu 13.09.2018. Z jeho obsahu vyplýva, že odvolateľ v rámci služobného hodnotenia na PMJ OPP Bratislava bol okrem iného hodnotený ako samostatný a spoľahlivý (služobné hodnotenie bolo spracované dňa 12.09.2016). Zároveň však prihliadal aj na Záznam o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2017 (zo dňa 13.02.2018), t. j. za následné obdobie odo dňa spracovania služobného hodnotenia. Z jeho obsahu vyplýva, že odvolateľ v hodnotenom období bol hodnotený stupňom uspokojivo. Z obsahu uvádzaného hodnotenia tiež vyplynulo, že aj na vyššie uvedenom útvare PZ Bratislave bol hodnotený stupňom uspokojivo (za obdobie od 01.01.2017 do 30.09.2017). Odvolateľovi bola pritom uložená úloha na zvýšenie aktivity a iniciatívy (hodnotenie uspokojivo je pritom druhé najnižšie hodnotenie), ktoré nesvedčilo o aktivite odvolateľa vo výkone služby, a zároveň malo rezervy v oblasti samostatnosti a iniciatívy.

Prvostupňový správny orgán zároveň prihliadal na to, aby zo strany odvolateľa došlo k jeho náprave predovšetkým v tom smere, aby po tom, čo sa dopustil porušenia služobných povinností, si tieto v budúcnosti vzorne plnil a tak výchovne pôsobil aj na ostatných príslušníkov PZ služobne zaradených v rámci služobného úradu. Uložené disciplinárne opatrenie plní aj funkciu generálnej prevencie pri dodržiavaní služobnej disciplíny príslušníkmi PZ. Menovanému síce bolo uložené disciplinárne opatrenie priamo ho finančne postihujúce, avšak vzhľadom na závažnosť disciplinárneho previnenia zo strany odvolateľa odvolací orgán, zhodne s názorom prvostupňového správneho orgánu jeho uloženie považoval za oprávnené a odôvodnené, pričom opakovane zdôraznil, že tvrdenia odvolateľa uvádzané v podanom odvolaní nie sú okolnosťami, ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali úpravu disciplinárneho opatrenia uloženého menovanému.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

Žalobou doručenou správnemu súdu elektronicky dňa 12.02.2020 doplnenou v listinnej podobe dňa 21.02.2020 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i disciplinárneho rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Prešov, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. 8/2018 zo dňa 03.09.2018 a priznania náhrady trov konania.

V žalobe uviedol, že dňa 23.08.2018 mu bolo doručené Oznámenie o porušení základných povinností policajta spolu so žiadosťou o vyjadrenie. Podľa uvedeného oznámenia dňa 06.08.2018 počas jeho služby ho mal veliteľ čaty G. F. D. E. v čase okolo 10:30 hod. telefonicky upovedomiť o skutočnosti, že dňa 09.08.2018 bude velený do bezpečnostných opatrení na teritóriu KZ PZ Bratislava. Z oznámenia taktiež vyplýva, že dňa 07.08.2018 mu počas výkonu štátnej služby zástupca veliteľa čaty npor. F. G. v čase okolo 13:00 hod. v miestnosti režimového pracoviska, dal ústny pokyn k nástupu do výkonu štátnej služby dňa 09.08.2018 v čase od 11:00 hod. a to do bezpečnostných opatrení celoslovenského významu na teritóriu KR PZ v Bratislave. Ďalej bolo uvedené, že do štátnej služby dňa 09.08.2018 v čase od 11:00 hod. nenastúpil a o dôvode neinformoval nikoho z nadriadených. V závere predmetného oznámenia mu bolo kladené za vinu porušenie základných povinnosti policajta podľa b) . Poukázal na obsah jeho vyjadrenia, v ktorom vyjadril, že si nie je vedomý, aby ho ktokoľvek z nadriadených ústnym pokynom velil do bezpečnostného opatrenia, uviedol, že dňa 06.09.2018 mu bol ústne vyhlásený disciplinárny rozkaz, ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa a to zníženie platu o 15 % na dobu troch mesiacov.

Proti tomuto rozkazu podal odvolanie. Žalovaný jeho odvolanie zamietol a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil.

K obsahu napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaný na strane 9 rozhodnutia uviedol, že dôkaz - vyjadrenie kolegu A. o tom, že nikto žalobcu neinformoval o povinnosti nastúpiť na opatrenie, žalovaný odmietol s dôvodu, že kolega Pekár neuviedol, kde bol v miestnosti a či mohol počuť

obsah rozhovoru nadriadeného s osobou žalobcu. Sám žalovaný vyjadril zásadné pochybnosti, ktoré neodstránil a ktoré mal a mohol odstrániť samostatným výsluchom kolegu, ktorý žalobca navrhoval. Namiesto toho, aby žalovaný alebo prvostupňový správny orgán kolegu A. vypočul a vyhotovil z výsluchu zápisnicu, požiadal o vypracovanie úradného záznamu, ktorý sám spochybňuje a sám poukázal na rozpory medzi tvrdeniami nadriadených a tvrdeniami kolegu a jeho osoby. Odvolací orgán sám skonštatoval, že nadriadený nemal vykonať zmenu predpísaným spôsobom, pričom uvedené mal za preukázané, avšak napriek tomu voči jeho osobe sa vedie disciplinárne konanie.

Uviedol, že jeho tvrdenia podporujú i listinné dôkazy, na ktoré poukazuje odvolací orgán, pričom tvrdí, že zápis je vykonaný v papierovej podobe. Po nahliadnutí do osobného spisu a zabezpečení týchto listín, je zrejmé, že žalovaný vo svojom odôvodnení zavádzal, kedy v rozpore so skutočnosťou uviedol, že disciplinárny rozkaz sa opiera o listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať zmenu v pláne služieb, ktorá však bola vykonaná až následne aj to spôsobom, ktorý nemá oporu v interných predpisoch - obyčajným prečiarknutím.

Pokračoval, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu bola zmena v službách ukázaná v listinnej podobe a takto oznámená, je povinný oboznámenie sa so službou fyzicky podpísať a nadriadený je povinný dohliadnuť na takúto skutočnosť, teda vykonať kontrolu, čo zjavne nemohol, pretože mu nič k nahliadnutiu nebolo dané a takisto mu žiadna zmena nebola oznámená.

Poukázal na Nariadenie prezidenta PZ o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru (22/2013) a Nariadenie prezidenta Policajného zboru o pláne služieb (35/2018). Plán služieb sa vedie v listinnej i elektronickej podobe. Podľa uvedených predpisov, pokiaľ to vyžaduje osobitný záujem, je možné vyrozumieť policajta so zmenou v službe, ale je nutné, aby plánovač služieb poznamenal v pláne služieb vyrozumenie iným spôsobom (napr. i telefonicky) a následne hneď pri prvom nástupe do služby je nutné takéto oboznámenie sa policajtom potvrdiť pomocou interného autentifikátora SAPPIN. Schvaľovateľ zabezpečuje, aby boli so všetkými zmenami riadne a včas oboznámení všetci policajti. Zmeny sa musia synchronizovať s informačným systémom SAP, (čo sa taktiež nestalo).

Tvrdenia dvoch nadriadených, o ktoré sa správne orgány opreli a u ktorých nenašli dôvod klamať, žalobca považoval za nepravdivé, pretože pokiaľ by ho neoboznámili so zmenou v službách predpismi ustanoveným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom, boli by práve títo nadriadení potrestaní.

Tiež nie je pravdou, že iní kolegovia boli na opatrenie zabezpečení telefonicky, nakoľko im takýto záznam v evidencii nechýba resp. takýto záznam nie je uvedený.

V závere poukázal na pochybenie žalovaného, ktorý v rozpore s ustanovením o odvolaní je povinný rozhodnúť spravidla do 60 dní odo dňa podania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. Žalobca zdôraznil, že vydanie rozhodnutia o odvolaní trvalo žalovanému viac ako rok, čím sám porušil v neprospech žalobcu právny predpis, čím bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces v zmysle SR.

Zosumarizoval, že rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci ako aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave, prvostupňový ani druhostupňový správny orgán sa nevysporiadali so skutočnosťami, na ktoré poukazoval; naviac boli do konania zabezpečené také dôkazy, ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť a o ktorých vôbec nevedel, preto disciplinárny rozkaz ani rozhodnutie o odvolaní sú nepreskúmateľné a zmätočné; zároveň postupom bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces, a takéto porušenia právnych predpisov odobril svojim rozhodnutím i druhostupňový správny orgán.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

Vo vyjadrení k žalobe žalovaný stručne popísal priebeh administratívneho konania.

Ďalej argumentoval k jednotlivým námietkam.

K námietke na vypočutie žalobcom navrhovaného práp. H. I. A. uviedol, že prvotné a spontánne vyjadrenie tohto policajta PMJ Prešov bolo do spisového materiálu zabezpečené vo forme úradného záznamu práp. H. I. A. zo dňa 19.11.2018 (po podaní odvolania žalobcom). Menovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že počas jeho prítomnosti v budove PMJ Prešov, a to v miestnosti režimového pracoviska v čase okolo cca. 13:00 hod., nemá žiadnu vedomosť o rozhovore medzi odvolateľom a G. G. týkajúcom sa nástupu do bezpečnostných opatrení. Žalovaný následne uvedený dôkaz posúdil v rámci voľného hodnotenia dôkazov samostatne, ako aj vo vzťahu s inými dôkazmi tak, ako to uviedol na strane 9 žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní. Poukázal na to, že práve prvotné a spontánne vyjadrenie práp. H. I. A. má najvyššiu výpovednú hodnotu a práve tento dôkaz bol v konaní zabezpečený a vyhodnotený. Teda žalovaný v konaní nedoplnil opätovné vyjadrenie navrhovaného svedka aj s ohľadom na skutočnosť, že sám žalobca návrh na vypočutie tohto svedka znovu navrhol až pri opakovanom oboznámení sa so spisovým materiálom dňa 20.10.2019, a to aj napriek tomu, že už od 13.12.2018 mal vedomosť o obsahu a forme vyjadrenia tohto ním navrhovaného svedka. Dôkaz - výsluch žalobcom navrhovaného svedka nevykonal preto, lebo mal dôvod predpokladať, že tento do veci neprinesie žiadne nové skutočnosti a zároveň preto, že navrhovaný svedok práp. H. I. A. už v konaní podal svoje vyjadrenie (aj keď strohé, ale s významnou výpovednou hodnotou - poprel akýkoľvek rozhovor medzi G. G. a žalobcom) a toto vyjadrenie žalovaný považoval za vierohodné a pravdivé (bolo spontánne a neovplyvnené).

Ďalej žalovaný nijak nepopieral, že nadriadený žalobcu pri oboznamovaní zmeny služby postupoval iným než predpísaným spôsobom, a to v rozpore s internými predpismi upravujúcimi oblasť úpravy času služby. Uvedené uviedol aj v rozhodnutí o odvolaní na strane 8 rozhodnutia o odvolaní, a to že za pochybenie spočívajúce vo vykonaní zmeny v pláne služieb aj iným než predpísaným spôsobom bol zástupca veliteľa 3. čaty PMJ G. F. G. disciplinárne riešený svojím nadriadeným. Podľa stanoviska prvostupňového správneho orgánu zo dňa 1.10.2018 k podanému odvolaniu žalobcu bolo voči tomuto nadriadenému vedené disciplinárne konanie, nakoľko nepostupoval podľa čl. 43 ods. 4 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len N PPZ č. 22/2013“) a v znení Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 37/2017 o pláne služieb (ďalej len „N PPZ č. 35/2018“) z dôvodu vykonania zmeny iba v pláne služieb vedenom v papierovej forme, a to nie predpísaným spôsobom (na prednej strane plánu služieb škrtol plánovanú službu 19.00 - 07.00 hod. a uviedol čas nástupu do bezpečnostného opatrenia t. j. 11.00 hod.). Žalovaný však poukazuje, že napriek pochybeniu vyššie uvedeného nadriadeného z konania vyplynulo a bolo dostatočne preukázané, že žalobca o zmene služby bol vyrozumený, avšak do nej nenastúpil, čo neskôr odôvodňoval tým, že žiadna zmena služby mu oznámená nebola.

Odmietol tvrdenie žalobcu o zavádzaní v odôvodnení, kedy v rozpore so skutočnosťou mal uviesť, že disciplinárny rozkaz sa opiera o listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať zmenu v pláne služieb atď. (strana č. 4 žaloby). Poukázal, že dňa 26.11.2018 bolo na emailovú adresu mjr. Mgr. K. D. (predsedu senátu poradnej komisie) doručené podanie od veliteľa PMJ Prešov (v spisovom materiáli je toto zaevidované pod č. s.: 010 KRPZ-PO-206/2018 s tým, že obsahuje 8 príloh), pričom jednou z týchto príloh je aj úradný záznam spracovaný G. G., zástupcom veliteľa 3. čaty PMJ Prešov dňa 17.08.2018. Uvedený úradný záznam obsahuje úkony uvedeného nadriadeného, ktorý po doručení mailu s podrobným nástupom na futbalový zápas dňa 09.08.2018 uviedol: „..To som okamžite poznačil nstržm. B. do papierového plánu škrtnutím 09.08.2018 voľna s napísaním 11:00 ako nástupný čas do opatrenia. Túto skutočnosť som ústne oznámil nstržm. B. v deň 07.08.2018 v čase asi okolo 13:00

hod., kedy sa nstržm. B. nachádzal v miestnosti režimového pracoviska kancelárie veliteľov a zástupcov veliteľov čiat s číslom 311a ukázal som mu to poznačené aj v papierovom pláne služby.“

K odkazu žalobcu na N PPZ č. 22/2013 (zrušené dňom 10.08.2018), ako aj N PPZ č. 35/2018 (strana č. 4 žaloby) o vyrozumievaní policajtov so zmenou v službe (poznámke v pláne služieb o vyrozumení iným spôsobom napr. i telefonicky) a následne, že hneď pri prvom nástupe do služieb je nutné takého oboznámenie sa policajtov potvrdiť pomocou interného autentifíkátora SAPPIN; ďalej, že schvaľovateľ zabezpečuje, aby boli so všetkými zmenami riadne a včas oboznámení všetci policajti a že zmeny sa musia synchronizovať s informačným systémom SAP (čo sa tiež podľa žalobcu nestalo), žalovaný poukázal na prístup žalobcu k oboznamovaniu sa so zmenami v tomto IS tak, ako to vyplýva z vyhodnotenia podkladových materiálov uvedeného na strane 6 (ostatný odsek) rozhodnutia o odvolaní. Opakovane zároveň poukázal na účelovosť obhajoby žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdí, že do výkonu služby dňa 09.08.2018 od 11.00 hod. nenastúpil, lebo nemal o nej vedomosť, keďže nebola v IS SAP pre pochybenie svojich nadriadených, a jej ústne oznámenie pritom účelovo popiera, avšak zároveň vykonal ďalšiu zmenenú službu, ktorá bola vyznačená v IS SAP, ale preukázateľne sa s ňou podľa výpisu z uvedeného IS SAP oboznámil až po jej vykonaní, a to až dňa 16.08.2018.

Žalovaný za neopodstatnené považuje tvrdenie žalobcu o tom, že „Zároveň nie je pravdou, že iní kolegova boli na opatrenie zabezpečovaní telefonicky, nakoľko im takýto záznam v evidencii nechýba resp. takýto záznam tam nie je uvedený.“ Žalovaný uviedol, že absencia zápisu o telefonickom vyrozumení o zmene plánu služieb neznamená, že takéto vyrozumenie bolo vykonané a príslušný nadriadený to v pláne neuviedol (ide o zjavný súvis s postupom na útvare PMJ Prešov, a to aj napr. npor. G., ktorý bol za postup v rozpore s N PPZ č. 22/2013 a N PPZ č. 35/2018 pri vyznačovaní zmeny služby disciplinárne riešený), čo súvisí s tvrdením veliteľa PMJ Prešov, že v priebehu rokov 2016 až 2018 sa okrem prípadu žalobcu nestalo, aby policajt PMJ Prešov nenastúpil do bezpečnostného opatrenia aj napriek tomu, že v mnohých prípadoch sú bezpečnostné opatrenia a najmä policajné akcie vyhlasované na poslednú chvíľu. Žalovaný takúto argumentáciu už uviedol na strane 10 rozhodnutia o odvolaní.

K námietke na nezákonný postup žalovaného s odkazom na § 243 ods. 2 zákona o štátnej službe a rozhodnutie vo veci v lehote spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania atď. (časť textu na strane č. 4 žalobného návrhu tvoriaceho prílohu uznesenia konajúceho súdu nebola čitateľná, resp. úplná) žalovaný uviedol, že dňa 12.12.2018 bola žalobcovi doručená písomnosť č. s. KRPZ-PO-266- 016/2018 zo dňa 11.12.2018 t. j. upovedomenie o možnosti oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom a zároveň o predĺžení lehoty na vybavenie veci. Následne po ďalšom doplnení spisového materiálu bolo žalobcovi dňa 24.10.2019 doručené upovedomenie o možnosti oboznámiť sa s doplnenými podkladmi. Aj z uvedeného z pohľadu žalobcu vyplýva, že v rámci vedeného konania vykonal úkony k náležíte zistenému stavu veci, pričom o predĺžení lehoty na vybavenie veci (bez konkrétneho dňa) bol žalobca oboznámený a rozhodnutie o odvolaní bolo vydané a zároveň aj doručené v lehote 2 rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Žalovaný tiež poukázal, že v priebehu konania o odvolaní doplnil spisový materiál o nové podklady a dôkazy v nie zanedbateľnej miere, a aj keď jeho konanie trvalo viac než jeden rok, rozhodol v lehote zodpovednosti podľa § 57 zákona o štátnej službe (odvolanie žalobcu bolo odvolaciemu orgánu doručené dňa 12.10.2018 a rozhodnutie o odvolaní bolo vydané dňa 04.12.2019 a následne doručené žalobcovi dňa 11.12.2019). Podľa žalovaného boli počas vedeného konania zabezpečené práva žalobcu, mal možnosť oboznamovať sa so spisovým materiálom, aktívne sa brániť t. j. navrhovať dôkazy a keďže so záverom hodnotenia a rozhodnutia o odvolaní nesúhlasí, tak aj včas podať príslušnú žalobu. Aj keď samozrejme nie je povinnosťou žalovaného „urgovať“ rýchlosť rozhodnutia správneho orgánu, žalovaný v konaní neregistroval nespokojnosť žalobcu s postupom v konaní a včasnosťou rozhodnutia žalovaného (za „urgovanie“ rýchlosti rozhodnutia nepovažuje ani záujem nahliadnuť do spisu dňa 21.01.2018). Skutočnosť, že žalovaný nevyhovel v návrhu žalobcu na vypočutie ním navrhovaného svedka vo forme výsluchu neznamená, že mu bránil v práve na spravodlivý proces.

Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutia (zjavne disciplinárny rozkaz a rozhodnutie o odvolaní) sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci ako aj na nedostatočne zistenom

skutkovom stave a ďalej, že sa prvostupňový a ani odvolací orgán nevysporiadali so skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval, a že do konania boli zabezpečené také dôkazy, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť a o ktorých vôbec nevedel. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na jednej strane na dĺžku vedeného konania a s tým súvisiacu skutočnosť, že žalobca vzhľadom k opakovanému doplneniu spisového materiálu sa mal reálne opakovane, a to dvakrát možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom (dňa 13.12.2018 a následne dňa 28.10.2019). Uvedené tvrdenia preukazuje záznam o nazretí do spisu č. s. KRPZ-PO-266-017/2018 (zo dňa 13.12.2018) a KRPZ-PO-64-031/2019 (zo dňa 28.10.2019). Žalobca pritom poukázal, že podľa obsahu záznamu zo dňa 13.12.2018 sa žalobca oboznámil nielen s dovtedy existujúcim spisom odvolacieho orgánu, ale aj so spisom prvostupňového správneho orgánu č. KRPZ-PO-OPP2-367/2018. Vychádzajúc zo zápisov v oboch záznamoch je možné uviesť, že k nim nemal čo uviesť a doplniť (k oboznámeniu zo dňa 13.12.2018), resp. keď dňa 28.10.2019 namietal, že všetky zmeny plánov služieb nie sú opatrené podpismi policajtov, resp. že navrhuje vypočuť kolegu A. a zohľadniť elektronický plán služieb na mesiac august 2018, pričom si vyfotografoval niektoré písomnosti (ich zoznam, resp. rozsah uvádzajú jednotlivé záznamy o nazretí do spisu) a nazretie do spisu v oboch prípadoch potvrdil bez námietok svojím podpisom.

Ako to vyplýva z rozhodnutia o odvolaní, ako aj tohto vyjadrenia žalovaný nijako nebagatelizoval nedostatky postupu nadriadených (s dôrazom na zástupcu veliteľa 3. čaty PMJ G. G.) pri oznamovaní zmeny termínu služby dňa 09.08.2018, avšak ďalšie z konania vyplývajúce dôkazy boli tak významné, že vedomosť žalobcu o zmene služby dňa 09.08.2018 od 11.00 hod. preukázali. Zároveň preukázali účelovosť jeho tvrdení tak, že odvolanie žalobcu rozhodnutím o odvolaní dňa 04.12.2019 zamietol. Žalobca v podanej žalobe nijakým spôsobom nevyvrátil jeden z najvýznamnejších dôkazov svedčiacich proti nemu, a to skutočnosť vyplývajúcu z písomného dôkazu evidovaného dňa 26.09.2019 pod č. 020 KRPZ-PO-64-020/2019 (zabezpečeného na základe vyžiadania zo dňa 23.09.2019), a to kópie časti Knihy príchodov a odchodov PMJ Prešov, ev. č. 6/2018. Žalovaný nepozná dôvody, ktoré viedli žalobcu k tomu, že napriek jeho vyhlasovaniu o nevedomosti nástupu do služby o 11.00 hod. dňa 09.08.2018 nenastúpil do služby, resp. ani sa nedostavil na pracovisko PMJ Prešov dňa 09.08.2018 vo večerných hodinách, ak nemal vedomosť o zmene - zrušení tejto služby. Uvedené okrem vzatia na vedomie zmeny služby dňa 16. 08. 2018 v čase o 06.20 hod. pritom preukazuje aj Kniha príchodov a odchodov na PMJ Prešov ev. č. 6/2018, kde sa zápis o príchode odvolateľa na pracovisko a odchode z neho dňa 09.08.2018 nenachádza.

Z uvedených skutočností vyplýva vierohodná úvaha o taktizovaní odvolateľa a jeho odmietania nenastúpenia do výkonu služby o 11.00 hod. dňa 08.09.2018 (takéto hodnotenie uvádza rozhodnutie o odvolaní na strane 6 ostatný odsek a na strane 8 prvý celý odsek, pričom žalovaný na tomto hodnotení trvá).

V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť aj na vyhodnotenie prístupu žalobcu k IS SAP a jeho plneniu si povinností oboznamovať sa bezodkladne s plánom služieb v ňom zaznamenaných. Konkrétne na skutočnosť, ako žalobca lipne na argumentácii o dôvode, pre ktorý do služby dňa 09.08.2019 od 11.00 hod. nenastúpil (nebola vložená do IS SAP a iné spôsoby a oboznámenia so službou odmietol

- či už telefonické vyrozumenie veliteľom čaty dňa 06.08.2019 a osobné vyrozumenie dňa 07.08.2019 zástupcom veliteľa čaty). Zároveň však žalobca už bez oboznámenia so službou určenou na deň 10.08.2018 od 19.00 hod. do 07.00 hod. túto odslúžil a to aj napriek tomu, v IS SAP (čo predtým pokladá za jediný spôsob oboznámenia sa so zmenou služby) sa oboznámil preukázateľne až dňa 16.08.2018, a to je 6 dní po jej odslúžení.

K osobe žalobcu napokon žalovaný poukázal na to, že nadriadenými žalobcu v PMJ Prešove bol písomnosťou č. s.: KRPZ- PO-OPP2-123/2018 zo dňa 09.01.2018 spracovaný záznam z pohovoru v zmysle § 49 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe z dôvodu nespokojnosti nadriadených PMJ so stavom služobnej disciplíny a úrovňou morálneho stavu u neho, a taktiež na jeho písomné upozornenie č. s.: KRPZ-PO-OPP2- 372-004/2018 zo dňa 02.09.2018 k efektivite jeho práce.

Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

V replike žalobca zdôraznil, že žalovaný svojim vyjadrením jednoznačne potvrdil nesprávny postup jeho nadriadeného, teda, že žiadnym spôsobom nebola vykonaná zmena v pláne služieb a z uvedeného vyplýva, že sa nemohol žiadnym spôsobom dozvedieť o vykonanej zmene. Tvrdenie žalovaného o telefonickom upozornení na zmenu nie je taktiež podopreté žiadnym dôkazom, pretože ani takýto záznam nebol vykonaný, do podania odvolania voči disciplinárnemu rozkazu nebola žiadna zmena v pláne služieb vykonaná, a to ani v papierovom pláne, a ani v elektronickom pláne. Uvádzaná zmena plánu nebola ním ani podpísaná, hoci v prípade ústneho oznámenia zmeny je povinnosťou nadriadeného dozrieť na to, aby zmena bola riadne podpísaná, čím sa potvrdzuje oboznámenie sa so zmenou. Nadriadený by si v tom prípade nesplnil svoju kontrolnú povinnosť. To, že po štyroch mesiacoch svedok spontánne napísal úradný záznam, tak uvedené tvrdenie nie je možné akceptovať, pretože po takomto čase a vo veci, ktorá sa ho priamo netýka, úradný záznam musel písať len na pokyn niektorého z nadriadených, určite nie spontánne.

Žalovaný rozhodoval o odvolaní neprimeraný čas, zákon jednoznačne stanovuje pravidlá, ktorými sa má riadiť. Je otázne, aké množstvo dôkazov vyprodukoval žalovaný v priebehu 14 mesiacov a čo mu v tom prípade bránilo vypočuť navrhovaného svedka. Žalovaný niekoľkokrát porušil svojim postupom zákon, nadriadený porušili interné predpisy a zbavujú sa svojho previnenia tým, že potrestajú žalobcu za nedodržanie pokynu, resp. oznámenia, ktoré sa k nemu nedostalo.

Pokiaľ správny orgán zabezpečuje dôkazy, nepostačuje skutočnosť, že dotknutá osoba má možnosť kedykoľvek nahliadnuť do spisu, ale správny orgán je povinný na každý nový dôkaz dotknutú osobu upozorniť a dať mu možnosť vyjadriť sa k nemu, obzvlášť, ak ide o odvolacie konanie.

V.

Duplika žalovaného

Žalovaný v duplike uviedol, že nijako nevyvracia skutočnosť, že pri plánovaní zmenenej služby žalobcu na deň 09.08.2018, t. j. od 10.00 hod. došlo k pochybeniu zo strany príslušného nadriadeného. Opakovane ale poukazuje na to, že túto skutočnosť takto priamo posúdil aj v konaní o odvolaní.

Ako nepravdivé hodnotil tvrdenia žalobcu, že „...že žiadnym spôsobom nebola vykonaná zmena v pláne služieb a z uvedeného vyplýva, že som sa nemohol žiadnym spôsobom dozvedieť o vykonanej zmene“. Uvedené tvrdenie t. j. že sa žalobca žiadnym spôsobom nemohol dozvedieť o vykonanej zmene služby, považuje za tvrdenie žalobcu, ktoré preukazuje aj jeho prístup k plneniu si služobných povinností na útvare jeho bývalého služobného zaradenia.

O zmene výkonu služby žalobca mal vedomosť, avšak v deň nástupu do výkonu zmenenej služby mu vyhovoval iný postup než jeho ďalších kolegov, ktorí rovnako nastúpili do výkonu služby po inom vyrozumení než prostredníctvom IS SAP. Uviedol príklady, kedy boli kolegovia oboznámení so zemnou služby.

K námietke o telefonickom vyrozumení žalobcu o jeho zmene nástupu do služby a tvrdení, že toto nie je podložené žiadnym dôkazom, pretože ani takýto záznam nebol vykonaný poukázal, že úradný záznam npor. Mgr. D. E. zo dňa 23.08.2018 však takéto úvahy žalobcu nepotvrdzuje, resp. vyvracia.

Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že vyjadrenie ním navrhovaného svedka nebral do úvahy pri hodnotení dôkazov a argumentoval, že vyhodnotenie tohto svedka uvádza strana č. 8 a č. 9 rozhodnutia. Žalovaný tiež poukázal, že nemá vedomosť, aby svedok práp. H. I. A. pri spracúvaní svojho vyjadrenia do úradného záznamu bol obmedzovaný čo do rozsahu, resp. obsahu ním tam zaznamenaného vyjadrenia, naopak poukázal, že obsah má jasnú výpovednú hodnotu. Žalovaný opakovane odmieta úvahu a tvrdenie žalobcu, že do služby nemal dôvod nastúpiť, avšak usudzuje, že sa obdobné prípady v minulosti stali. Žalovaný uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dňa 09.08.2018 do výkonu služby nastúpili aj policajti PMJ Prešove, ktorí oboznámenie so službou na daný deň v IS SAP potvrdili až po jej odslúžení. Z pohľadu žalovaného nenastúpením do výkonu služby - pôvodnej, teda nezmenenej, žalobca sám seba usvedčuje, že konal ľahostajne, resp. vedome t. j. nenastúpenie do služby odôvodniť tým, že táto mu nebola predpísaným spôsobom (cestou IS SAP) oznámená.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

Z priloženého administratívneho spisu správny súd zistil tieto skutočnosti.

Dňa 07.08.2018 Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove zaslalo odboru poriadkovej polície Pohotovostnej motorizovanej jednotke Príkaz na vyčlenenie síl a prostriedkov na futbalový zápas, ktorý sa mal uskutočniť dňa 09.8.2018 o 21.05 hod. v Bratislave, pričom z PMJ OPP KR PZ Prešov bolo určených 20 policajtov s nástupom na BO (bezpečnostné opatrenie) o 18.00 v Bratislave. Tento príkaz bol vypracovaný na základe písomnosti KRPZ Bratislava zo dňa 6.8.2018.

V bližšie nešpecifikovanej e-mailovej komunikácii už zo dňa 06.08.2018 o 14.14 hod. medzi S. E. a A. D. (zástupca veliteľa PMJ) je označených 20 príslušníkov na BO na deň 09.08.2018 s pridelením prilieb, medzi nimi aj žalobca pod číslom 4, v ďalšom e-maile zo dňa 06.08.2018 o 13.35 hod. s predmetom futbal od S. E. A. D. sú vymenovaní príslušníci PZ s označením zrejme útvaru PO VIII s číslom, medzi nimi pod číslom 54 žalobca, pri porovnaní s e-mailom zo 14.14 hod, je evidentné, že ide o číslo prilby.

Z úradného záznamu zo dňa 17.08.2018 vyhotoveného G. G. vyplýva, že dňa 07.08.2018 mal službu na útvare PMJ, žalobca v ten deň vykonával hliadku s práp. Pekárom od 7.00 hod. do 19.00 hod. ako vodič hliadky. Pokračoval, že v čase o 11.34 hod. došla na služobný e-mail správa týkajúca sa zápasu v Bratislave dňa 09.08.2018. Okamžite to poznačil žalobcovi do papierového plánu škrtnutím 09.08.2018 voľna a zápisom nástupného času do opatrenia 11.00 hod.; túto skutočnosť oznámil žalobcovi dňa 07.08.2018 okolo 13.00 hod., keď sa nachádzal v miestnosti režimového pracoviska kancelárie veliteľov a zástupcov veliteľov čiat s číslom 311, ukázal mu to poznačené v papierovom pláne služby. Od oznámenia ho žalobca telefonicky nekontaktoval, žiaden dôvod nenastúpenia do plánovaného výkonu štátnej služby neoznámil.

V spise je tiež „plán služieb na mesiac“, týka sa 11 príslušníkov útvaru, medzi nimi i žalobcu pod č. 11. V deň 09.08.2018 je pôvodný záznam o službe od 19.00 do 07.00 zaznačený čiernym perom po škrtnutí nahradený ceruzou časom od 11.00 h. do 07.00. so škrtnutím voľna v nasledujúci deň a uvedením služby od 19.00 hod.

Z úradného záznamu zo dňa 23.08.2018 vyhotoveného npor. Mgr. S. E. vyplýva, že dňa 06.08.2018 vykonával hliadkovú službu P – 151 od 7.00 do 19.00 hod., do hliadky P – 152 od 7.00 do 19.00 bol velený práp. Pekár a nsrtžm. Durkáč. Od 8.00 do 12.00 hod. vykonával administratívnu činnosť na útvare PMJ, komunikoval s ZV PMJ mjr. D. BO futbal, ktorý sa mal konať dňa 09.08.2018 a bolo potrebné naplánovať referentov a doplniť čísla prilieb referentov, ktorí budú zaradení. Na základe toho do BO zaradil aj nstržm. B., pričom o 10.30 hod. ho telefonicky informoval o zaradení do BO, zároveň si u neho potvrdil číslo pridelenej prilby, oznámil mu, že presný čas nástupu ešte nie je určený. Zoznam referentov

a zároveň zoznam čísel prilieb poslal ZV PMJ F. D.. Nasledujúci deň ho nstržm. B. neinformoval o žiadnej prekážke, ktorá by mu bránila nastúpiť do výkonu služby dňa 09.08.2018.

Podaním zo dňa 23.08.2018 vydaným veliteľom PMJ PZ mjr. Mgr. L. bolo žalobcovi oznámené začatie disciplinárneho konania voči nemu pre predmetný skutok. Žalobca bol poučený o možnosti vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy, obhajovať sa. Žalobca oznámenie prevzal dňa 23.08.2018. Na jednom mieste v texte tohto oznámenia došlo k pisárskej chybe a namiesto správneho dátumu určenej služby žalobcu 09.08.2018 bol uvedený dátum 09.08.2019. Z ďalších miest v texte týkajúcich sa dátumov (v počte 8) je nadovšetku pochybnosť zrejmé, že ide o rok 2018.

Žalobca na oznámenie reagoval podaním zo dňa 23.08.2018, v ktorom sa v prvom rade zameral na pisársku chybu a vytkol, že mal byť velený do služby až o rok (2019). Zároveň uviedol, že si nie je vedomý, aby ho ktokoľvek z jeho bezprostredne nadriadených dňa 06.08.2018 alebo dňa 07.08.2018 „ústnym“ pokynom velil do bezpečnostného opatrenia konajúceho sa v roku 2019.

V spise je písomné upozornenie na efektivitu práce zo dňa 31.08.2018 veliteľa 3. čaty PMJ PZ v A. G. F. E. adresované žalobcovi, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca dosiahol výrazne podpriemerné a nedostačujúce výsledky v služobnej činnosti referenta PMJ PZ s konkrétnym vymenovaním odpracovaných hodín (zmien) a dosiahnutých odhalení na úseku trestných činov, resp. priestupkov.

Dňa 09.01.2018 bol vyhotovený záznam z pohovoru s policajtom – žalobcom - týkajúci sa nespokojnosti nadriadených PMJ PZ v Prešove so stavom služobnej disciplíny a úrovňou morálneho stavu žalobcu, týkalo sa to konkrétneho prípadu preverovania objektu dňa 09.01.2018.

V administratívnom spise sa nachádza dokument – Zmeny v pláne služieb 3. čata za august 2018 – v súvislosti so žalobcom je v ňom údaj o dátume vykonania zmeny (zrejme) služby 07.08.2018, dátum výkonu služby je uvedený deň 09.08.2018 od 19.00 do 07.00, dôvod zmeny je uvedený - potreba v plánovaní, zmenu vykonal G. E., žalobca to podľa záznamu schválil dňa 16.08.2018.

V knihe príchodov nie je počas celého dňa 09.08.2018 medzi ostatnými príslušníkmi PZ zaznamenaný príchod žalobcu na pracovisko, a to ani v pôvodne určenom čase služby od 19.00 hod. V deň 10.08.2018 je v knihe príchodov evidovaný nástup žalobcu do služby od 17.45 hod.

Dňa 03.09.2018 bol vydaný disciplinárny rozkaz veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Prešov odboru poriadkovej polície KR PZ v Prešove č. 8, ktorým bolo žalobcovi podľa uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15% na dobu 3 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa zákona č. 73/198 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.08.2018 v čase od 11.00 h nenastúpil do výkonu bezpečnostných opatrení celoslovenského významu na teritóriu KR PZ v Bratislave a o dôvode nenastúpenia neinformoval nikoho z nadriadených aj napriek tomu, že bol v dňoch 06.08.2018 a 07.08.2018 ústnym pokynom svojich bezprostredne nadriadených velený do bezpečnostných opatrení na deň 09.08.2018 v čase od 11.00 hod. a taktiež bol upovedomený o mieste výkonu štátnej služby a dôvode zmeny vykonanej v pláne služieb.

Proti tomuto disciplinárnemu rozkazu žalobca podal odvolanie. Najskôr upravil pôvodné znenie vyjadrenia k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania, v ktorom reagoval na službu v roku 2019, a teraz uviedol, že si nie je vedomý, aby ho nadriadení velili do BO na deň 09.08.2018, tiež si nie je vedomý, aby ho telefonicky dňa 06.08.2018 upovedomil npor. Mgr. S. Vasko o velení do BO na teritóriu KR PZ Bratislava, avšak uviedol obsah tohto hovoru, a to zmenu prideleného protiúderového kompletu. V ďalšej časti odvolania poprel, aby dostal ústny pokyn od veliteľa čaty npor. M. G. k nástupu do služby dňa 09.08.2018 od 11.00 hod., nie je pravda, aby mu ukázal zmenu plánu služieb, do dnešného dňa

nie je zmena vykonaná, a to ani v papierovom pláne, ani v elektronickom pláne, zmena ním nie je ani podpísaná. V miestnosti bol prítomný kolega práp. H. A.. Navrhol vypočuť ho. Ďalej pokračoval, že rozhodnutie je arbitrárne, svojvoľné, v rozpore s dobrými mravmi, hodnotenie dôkazov bolo bez racionálneho základu, žiadne dôkazy o jeho upovedomení neexistujú, tvrdenie E. a G. nie sú hodnoverné dôkazy. V závere sa vyjadril, že uložené disciplinárne opatrenie považuje za neprimerane tvrdý výkon práva, keďže počas výkonu štátnej služby nebol disciplinárne riešený, naopak, bola mu niekoľkokrát udelené odmena.

Po podaní odvolania bol spisový materiál doplnený nasledujúcim materiálom.

V úradnom zázname zo dňa 20.11.2018 npor. G. skutočnosti opäť potvrdil, podotkol, že v miestnosti, kde oznámil žalobcovi zmenu velenia do služby bol prítomný aj H. A.. Dodal, že následne v IS SAP vykonal zmeny v pláne služieb, teda zrušil službu dňa 09.08.2018 (19.00 do 7.00 dňa 10.08.2018) a určil službu dňa 10.08.2018 (9.00 – 07.00 dňa 11.08.2018) bezpečnostné opatrenie nenahodil, lebo nevedel čas jeho ukončenia. Žalobca potom nastúpil do služby až dňa 10.08.2018 od 19.00 hod. do 7.00 hod. 11.08.2018. Žalobca zmenu služby potvrdil v IS SAP svojim SAP PIN-om až dňa 16.08.2018.

V úradnom zázname zo dňa 19.11.2018 G. J. E., ktorý bol poverený presunom a inštruktážou referentov PMJ Prešov na bezpečnostné opatrenie, je zaznamenané, že žalobca na inštruktáži chýbal, telefonicky sa pokúsil spojiť sa s ním, nepodarilo sa to, oboznámil s tým ZV PMJ Prešov mjr. Mgr. Segľu.. Ani počas presunu sa mu so žalobcom nepodarilo spojiť.

V úradnom zázname zo dňa 19.11.2018 práp. H. A. uviedol, že dňa 07.08.2018 vykonával hliadkovú službu od 7.00 do 19.00 hod. so žalobcom, počas jeho prítomnosti v budove PMJ v miestnosti režimového pracoviska okolo 13.00 hod. nemá vedomosť o rozhovore medzi žalobcom a G. G. týkajúcom sa nástupu do BO.

Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca nahliadol do spisu dňa 13.12.2018 po tom, čo mu bolo dňa 12.12.2018 doručené oboznámenie s doplnenými podkladmi konania a predĺženie lehoty na vybavenie veci. Pri nahliadnutí do spisu si ofotil písomnosti v spise, k podkladom nemal, čo uviesť.

Žalovaný následne vydal napadnuté rozhodnutie, proti ktorému smeruje správna žaloba.

Podľa vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 21.03.2022 do 07.10.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( ) dňa 06.októbra 2022.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ).

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušované alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa o štátnej službe (ďalej len zákon o štátnej službe), policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa § 50 zákona o štátnej službe, nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 52 ods. 2 zákona o štátnej službe, podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len „priestupok“).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o štátnej službe, disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

Podľa § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Podľa § 241 ods. 1 - 4 zákona o štátnej službe, (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. (4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Disciplinárne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.

Na objasnenie a sankcionovanie disciplinárneho previnenia musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne), pričom v prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie, zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, zákaz činnosti alebo prepadnutie veci.

Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia, postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V tejto veci mal správny súd preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým (v spojení s prvostupňovým disciplinárnym rozkazom) bol žalobca potrestaný za disciplinárne previnenie spočívajúce v nenastúpení do výkonu bezpečnostných opatrení (ďalej len BO) celoslovenského významu napriek tomu, že bol do BO velený ústnym pokynom nadriadenými v dňoch 06.08.2018 a 07.08.2018.

Žalobné argumenty sa vzťahovali k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, k nedostatkom v dokazovaní skutku, pre ktorý bol žalobca potrestaný, v súvislosti s čím žalobca namietol nesprávne vyhodnotenie výpovede svedka A. a tvrdení nadriadených žalobcu, ktorých žalobca označil za nevierohodných svedkov; pochybnosti s následkom nedostatočnosti v skutkových zisteniach videl i v porušení predpisov o zaznamenávaní zmien v službách príslušníkov zboru. Vo všeobecnosti potom namietol arbitrárnosť rozhodnutí orgánov oboch stupňov a porušenie práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ ide o dôkazný stav vo veci, je potrebné uviesť, že správne orgány opreli svoje závery o výpovede svedkov - nadriadených žalobcu – G. E. a G. G. a súvisiace listinné dôkazy.

Správny súd považoval získané dôkazy za spoľahlivo preukazujúce, že žalobca sa konania, za ktoré bol disciplinárne potrestaný, dopustil.

V prvom rade je nevyhnutné poukázať na celkovú „logiku“ situácie, ktorá nastala. Je nespochybniteľné, že príslušné zložky PZ naplánovali realizáciu BO v lokalite Bratislava v konkrétny deň a čas, pričom pohotovostnej motorizovanej jednotke PZ Prešov bolo uložené zabezpečiť, resp. spolupodieľať sa na zabezpečení tohto BO velením potrebného počtu príslušníkov PZ. Tiež je nesporné, že nadriadené zložky žalobcu vykonali potrebné organizačno-technické kroky, z ktorých je zrejmé, že žalobca mal byť súčasťou skupiny príslušníkov, ktorá mala byť velená do BO. Na základe týchto objektívnych okolností je potom nevyhnutný záver, že keďže žalobca mal byť tiež velený do BO a evidentne v krátkom čase po oboznámení sa nadriadených zložiek žalobcu s potrebou zabezpečiť BO, prirodzene to mohli bezprostredne nadriadení žalobcu zrealizovať len tak, že žalobcu o tom v čo najkratšej dobe oboznámili. Z rozpisu služieb totiž vyplývalo, že na deň BO už mal pôvodne určenú službu od 19.00 hod., a to bolo nevyhnutné zmeniť, keďže pre potreby zabezpečenia službu a bolo nutné, aby nastúpil do služby už od 11.00 hod.

Už z týchto objektívnych okolností prípadu, bolo potrebné zaujať stanovisko, že bezprostredne nadriadení žalobcu mali nielen že dôvod, ale nepochybne povinnosť v rámci zabezpečenia BO žalobcu oboznámiť o zmene velenia do služby. Z uvedeného dôvodu správny súd na rozdiel od žalobcu nevyhodnotil tvrdenia G. G. a G. E. za nevierohodné, ak uviedli, že žalobcu o zmene služby informovali.

V súvislosti s vierohodnosťou, vážnosťou výpovedí vo veci získaných, je významné poukázať práve na prvotnú reakciu samotného žalobcu k skutočnosti, že sa začalo voči nemu disciplinárne konanie v súvislosti s popísaným konaním. Svojou reakciou na výzvu vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy reagoval spôsobom, ktorým na jednej strane nijako nevyvrátil, a ani sa nepokúsil vyvrátiť, opodstatnenosť začatia disciplinárneho konania pre predmetný skutok, na druhej strane manifestoval ľahkovážnosť svojho postoja k tomuto procesnému úkonu správneho orgánu, keďže sa sústredil výlučne na pasáž textu, v ktorom došlo k pisárskej chybe týkajúcej sa roku, ktorá však bola celkom zjavná, lebo z mnohých iných častí textu bolo nado všetku pochybnosť jasné, že ide o rok 2018, nie rok 2019.

Ak správny súd dal do súvislosti s doteraz uvedenými dôkazmi tvrdenie svedka H. A. o tom, že nemá vedomosť o rozhovore žalobcu a G. G. týkajúceho sa nástupu do BO, nemohol sa stotožniť s názorom žalobcu, že to vnieslo zásadnú zmenu v skutkových zisteniach. Takéto tvrdenie (hoci by aj explicitne svedok poprel obsah rozhovoru žalobcu a jeho nadriadeného o BO) nemohlo s oporou vo vyššie uvedených skutočnostiach opodstatniť iný záver o tom, že k oznámeniu zmeny služby žalobcovi

došlo. Vyjadrenie svedka nepotvrdilo tvrdenie G. G., ale neposkytlo oporu pre vyvrátenie jeho tvrdenia. Pritom správny súd zdôrazňuje, že aj žalovaný tento dôkaz správne hodnotil ako taký, ktorý sám osebe prospieva žalobcovi, ale po zaradení do celkovej skupiny dôkazov a konfrontácii tejto výpovede s ostatnými dôkazmi, neposkytuje podklad pre iný záver. Tento postup správny súd považoval za súladný s hodnotením dôkazov, všetkých jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, čo je jedným zo základných princípov dokazovania, a to aj v oblasti disciplinárneho trestania. Z tohto dôvodu správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o potrebe zabezpečiť ďalší výsluch tohto svedka a zaznamenať ho v zápisnici, ako neopodstatnenú bez možnosti priniesť iný záver o skutkovom stave. Pre správny súd bolo obťažné stotožniť sa s tézou žalobcu (bez ďalších argumentov, resp. preukázania), že skutkový stav nemôže byť preukazovaný tvrdeniami dvoch svedkov – v tomto prípade nadriadenými žalobcu, lebo títo sú nedôveryhodní. Vo veci akou je táto, vzťahujúcou sa k bezpečnostnému zboru akým policajný zbor je, a ktorý je budovaný hierarchicky a disciplína podriadených sa vyžaduje veľmi intenzívne, je nado všetku pochybnosť evidentné, že disciplinárne previnenia „neposlušnosti, resp. neuposlúchnutia rozkazu“ budú vo väčšine prípadov preukazované výpoveďami nadriadených, v čom správny súd nevidí automaticky prvok nedôveryhodnosti svedkov.

Spochybňovanie vierohodnosti svedkov G. a E. neobstojí ani z dôvodu, že vo veci nešlo o iniciatívu týchto nadriadených žalobcu, ale o vnútrorezortnú akciu mimo ich štandardného pracoviska. Dôležité je v súvislosti s vierohodnosťou tvrdení žalobcu podotknúť, že žiadnym spôsobom ani v žalobe nereagoval na skutočnosť, že napriek jeho tvrdeniu, že nebol nadriadenými velený do zmenenej služby, nenastúpil v deň 09.08.2018 do pôvodne určenej služby. Toto vyplýva z knihy príchodov, ktorú správny súd konštatoval vyššie v rámci zistení zo spisu žalovaného, a v ktorej záznam o nastúpení žalobcu do pôvodne plánovanej služby nie je.

Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa okolností vyznačovania služieb a ich zmien v systéme útvaru, v papierovej alebo aj elektronickej forme, za ktorú zodpovedal nadriadený žalobcu, a z ktorých vyplynulo, že tieto následné úkony neboli vykonané v súlade s internými predpismi, podľa názoru správneho súdu tieto nemohli mať vplyv na vecnosť dôkazov týkajúcich sa skutku žalobcu, a ani na hodnotenie vierohodnosti tvrdení nadriadeného žalobcu, ktorý v konečnom dôsledku sám seba vystavil disciplinárnemu konaniu za porušenie predpisov a bol aj disciplinárne riešený. Tomuto postihu by sa totiž zrejme nevyhol ani v prípade, že by sa situácia netýkala aj osobne žalobcu.

Z vyššie uvedených skutočností správny súd zastáva názor, že závery žalovaného o tom, že disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil, sú založené na dostatočne zistenom skutkovom stave, na správne vyhodnotených skutkových zisteniach a náležitom právnom posúdení konania žalobcu ako disciplinárneho previnenia a napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje dostatočné množstvo úvah, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Z uvedeného dôvodu neobstál žalobný argument o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia žalovaného.

Správny súd argumentuje, že v súlade so zákonom porušenie povinností žalobcom vyplývajúcich z ustanovení a bolo správnymi orgánmi kvalifikované ako disciplinárne previnenie podľa tohto zákona. V súlade so zákonom bolo uložene aj disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona. Námietka o neprimerane tvrdom výkone práva uložením tohto disciplinárneho opatrenia rovnako neobstála; disciplinárne opatrenie nebolo uložené mimo zákonný rozsah, podľa názoru správneho súdu zodpovedá závažnosti konania s primeraným zohľadnením všetkých skutočností konania i osoby žalobcu a žalovaný aj v tomto smere do napadnutého rozhodnutia zahrnul dostatočné množstvo argumentov a úvah, ktorými uložené opatrenie náležitým spôsobom odôvodnil.

Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd aj argumenty žalobcu smerujúce k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces spočívajúce v trvaní konania po podaní odvolania.

Po podaní odvolania bol najskôr ustanovený senát poradnej komisie riaditeľa KR PZ v Prešove, následne žalovaný dopĺňal dokazovanie vo veci, získal ďalšie vyjadrenia a listinné podklady. Žalobca mal prístup k spisu, niekoľkokrát do spisu nazrel a oboznámil sa s obsahom spisu, po doplnení spisu po jeho ostatnom nahliadnutí doň dňa 13.12.2018 bol znovu vyzvaný na možnosť opätovne do neho nahliadnuť, čo aj využil dňa 28.10.2019. V súvislosti s rozhodnutím vo veci nad rámec lehoty 60 dní stanovenej v ustanovení , čo tiež žalobca namietal, správny súd argumentuje, že síce táto lehota prekročená bola, avšak s takýmto prekročením lehoty zákonná úprava počíta a navyše v súlade s ustanovením tohto zákona, o tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený dňa 12.12.2018. Teda aj tento procesný postup bol v súlade so zákonom a nemal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

Správny súd posúdil správnu žalobu v intenciách žalobných dôvodov ako nedôvodnú, pritom nezistil nad rámec týchto žalobných argumentov ani dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa , preto žalobu podľa zamietol.

Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.03.2019).

Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci, aj s jej podrobným odôvodnením správnymi orgánmi v ich rozhodnutiach, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s . Žalobca nebol v konaní úspešný a pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému správny súd nenašiel spravodlivé, ani výnimočné dôvody, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa

sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).