Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/71/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcov: 1./ ZANZI s. r. o., so sídlom 044 57 Haniska 429, IČO: 36 217 441, 2./ Q. K. ZAN - ZI, so sídlom 045 01 Moldava nad Bodvou, Rožňavská 1278/66, IČO: 32 482 302, oboch zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Barnom, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 42 104 009, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100387115/2019 zo dňa 06.02.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12.04.2019, podanou elektronicky na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.04.2019 sa žalobca v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100387115/2019 zo dňa 06.02.2019, ktorým bolo podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) (ďalej iba: „Daňový poriadok“) potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 28.09.2018, č. 101925071/2018, ktorým mu bol podľa Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 7.520,24 EUR. Zároveň žiadal zrušiť aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a priznať mu právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (v ktorom sa premietol aj obsah odôvodnenia rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Košice, č.: 101925071/2018 zo dňa 29.09.2018) vyplýva, že žalobca v zdaňovacom období jún 2011 predloženými dokladmi, účtovníctvom a evidenciou dane z pridanej hodnoty deklaroval nákup a predaj betonárskej ocele. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie predmetného rozhodnutia bolo zistenie správcu dane, že daňový subjekt ZANZI s.r.o. pri dodaní tovaru českému odberateľovi AG Intermedia, s.r.o. vyhotovil tri faktúry :

- č. 11100690, dátum vyhotovenia 30.06.2011, dátum vzniku daňovej povinnosti 27.06.2011, predmet dodania betonárska oceľ o celkovej hmotnosti 24,813 ton, celková suma 25 168,33 EUR,

- č. 11100689, dátum vyhotovenia 30.06.2011, dátum vzniku daňovej povinnosti 27.06.2011, predmet dodania betonárska oceľ o celkovej hmotnosti 24,212 ton, celková suma 14 861,45 EUR,

- č. 11100687, dátum vyhotovenia 30.06.2011, dátum vzniku daňovej povinnosti 24.06.2011, predmet dodania betonárska oceľ o celkovej hmotnosti 24,867 ton, celková suma 15 091,69 EUR, bez dane z pridanej hodnoty, ale správca dane obmedzil uplatnenie oslobodenia od dane podľa ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte

aj : „zákon o DPH“) na základe zistení o zapojení daňového subjektu do obchodovania v zistenom reťazci spoločností a konštatoval, že daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 označeného zákona dňom dodania tovaru a bol povinný uplatniť 20 % DPH v celkovej sume 7.520,24 EUR. Správca dane zdôraznil, že jeho cieľom v priebehu vykonávaného dokazovania v rámci daňovej kontroly bolo sprehľadniť dodávateľsko-odberateľské vzťahy, preto preveroval nielen samotný daňový subjekt, ale aj jeho dodávateľov a odberateľov. Na základe všetkých získaných dokladov, záznamov a listín zostavil reťazec spoločností, v ktorom ide o karuselové fakturačné transakcie s tovarom - betonárska oceľ. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že : „ - tovar - betonárska oceľ, ktorú daňový subjekt ZANZI s.r.o. nakúpil od slovenskej spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. a tá ju nakúpila od českej spoločnosti HP STEEL s.r.o., bola fakturovaná s oslobodením od dane ako intrakomunitárne dodanie českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.. Česká daňová správa, z dôvodu nesúčinnosti spoločnosti AG Intermedía, s.r.o. nepotvrdila reálne (fyzické) prevzatie tovaru, ktorý bol priznaný v daňových priznaniach.

- spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. predmetný tovar dodala ako tuzemskú dodávku českej spoločnosti MARCO, s.r.o., ktorá ho následne fakturovala ako intrakomunitárnu dodávku lotyšskej spoločnosti SIA „AMG TRADE“. Lotyšská spoločnosť SIA „AMG TRADE“ vystavila faktúru za dodanie toho istého tovaru do iného členského štátu - poľskej spoločnosti DEKADA Sp. z o.o.. Spoločnosť DEKADA Sp. z o.o. fakturovala tovar slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o., a tá ho fakturova1a slovenskej spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o.

- tovar, ktorý daňový subjekt ZANZI s.r.o. fakturoval českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nebol žiadnym spôsobom spracovaný alebo akokoľvek upravovaný a v nezmenenom množstve a kvalite sa vrátil do tuzemska, kde ho prevzala spoločnosť ThyssenKrupp Ferostav, s.r.o.

- slovenskej spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o., ktorá nadobudla betonársku oceľ od českej spoločnosti, vznikla v tuzemsku daňová povinnosť z titulu následného dodania ocele v tuzemsku odberateľovi ZANZI s.r.o.

- daňový subjekt ZANZI s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane z nakúpeného tovaru od spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. a následné dodanie českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. oslobodil od dane, čím si v konečnom dôsledku v preverovanom zdaňovacom období uplatnil nadmerný odpočet

- prepravu tovaru od daňového subjektu ZANZI s.r.o., resp. zo skladov na Jesennej 26 v Prešove, na adresu sídla spoločnosti MARCO, s.r.o. (Tr. T. Bati 1616, Otrokovice) realizovali prepravcovia Dobrovolný transport a spedice, s.r.o a X. P. - AUTODOPRAVA a prepravu tovaru z priestorov spoločnosti MARCO, s.r.o. do skladovacích priestorov spoločnosti ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o. realizoval prepravca X. P. - AUTODOPRAVA. Predmetné prepravy boli realizované jedným motorovým vozidlom v priebehu jedného dňa, resp. dvoch dní.

- doklady boli formálne vyhotovené, neodrážali reálny skutkový stav,

- vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že pri jednotlivých vyfakturovaných dodávkach bol pri nakládkach plechov a betonárskej ocele v areáli spoločnosti MARCO s.r.o. odovzdaný dodací list a CMR doklad, ktorý bol vypísaný vodičom na základe inštrukcii. Tento prvý CMR doklad bol pri jednotlivých dodávkach potvrdený pečiatkou odosielateľa, pečiatkou a podpisom dopravcu a podpisom prijímateľa. Vodič po naložení tovaru na vozidlo opustil areál spoločnosti MARCO, s.r.o. a prepravil tovar do prvého cieľa, t.j. Nowy Sacz v Poľsku. V Poľsku sa tovar nevykladal, nedochádzalo k žiadnej vykládke tovaru, ako je uvedené v CMR dokladoch, ale došlo len k formálnym záležitostiam, t.j. k prevzatiu ďalšieho v poradí druhého CMR dokladu. Vodič po prevzatí druhého CMR dokladu pokračoval v ceste s naloženým vozidlom do skladovacích priestorov spoločnosti ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o. (v iných zdaňovacích obdobiach do priestorov spoločnosti LANCAN s.r.o. na Jesennej ulici v Prešove alebo na Hollého č. 51, Sabinov), kde bol tovar vyložený.

- slovenská spoločnosť luminex, s.r.o. vo fakturačnom reťazci s betonárskou oceľou a plechmi vykazovala znaky tzv. zmiznutého obchodníka - prijímala faktúry od dodávateľa z iného členského štátu, od tejto spoločnosti sa začína reťazec tuzemských spoločnosti, na adrese sídla zapísaného v Obchodnom registri nesídli, nepreberá zásielky správcu dane, konateľ spoločnosti nespolupracuje so správcom dane, nepredložil žiadne doklady, spoločnosť dosahova1a vysoké obraty z uskutočnených zdaniteľných obchodov na Slovensku, ale do štátneho rozpočtu z týchto obratov odviedla neprimerane nízku daňovú povinnosť.

- spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. a LANCAN s.r.o. vykazovali znaky tzv. nárazníka - prijímali faktúry od nekontaktnej spoločnosti, resp. od iného nárazníka, prefakturovali ten istý objem, sortiment tovaru s malým navýšením, ceny ďalšej spoločnosti nasledujúcej vo fakturačnom reťazci, vykázali nízku daňovú povinnosť pri vysokom obrate;

- daňový subjekt ZANZI s.r.o. vykazoval znaky tzv. brokera - dodávateľa do iného členského štátu, t.j. prijímal faktúry od nárazníka, vystavoval faktúry pre zahraničného odberateľa - nekontaktnú českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. a vykazoval nadmerný odpočet.“

3. Žalovaný zároveň v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že: „postup správcu dane voči daňovému subjektu ZANZI s.r.o. nebol šikanózny a účelový, pretože správca dane nespochybnil ekonomickú činnosť daňového subjektu, ani plnenie jeho daňových povinností, ani nedošlo k „zosobneniu náhrady škody“. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že daňový subjekt bol súčasťou zisteného reťazca spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou a plechmi a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na takom obchodovaní, kedy tovar (plechy a betonárska oceľ) deklarovaný ako intrakomunitárne dodávky do Českej republiky opustil územie Slovenskej republiky, ale tento tovar sa v krátkom čase fyzicky v nezmenenom množstve a kvalite vrátil cez Poľsko späť na Slovensko (niektoré dodávky aj späť daňovému subjektu ZANZI s.r.o.) - a to aj fakturáciou medzi spoločnosťami AG Intermedia, s.r.o. - MARCO, s.r.o. - SIA „AMG TRADE“ - DEKADA Sp. z o.o. - luminex, s.r.o. - Solid Press Slovakia, s.r.o./LANCAN s.r.o.“

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa tiež vyplýva, že správca dane vyrubil rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 vychádzajúc z výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec až jún 2011 a september 2011, vykonanej na podnet orgánov činných v trestnom konaní, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100311488/2017 zo dňa 15.02.2017, ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 20.02.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v citovanom protokole doručený žalobcovi dňa 22.02.2017. Žalobca ako daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v citovanom protokole vyjadril podaním dňa 13.03.2017. Dňa 16.10.2017 spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v citovanom protokole a priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní. Správca dane dňa 20.10.2017 vydal rozhodnutie č. 102223804/2017, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7.520,24 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 100244321/2018 zo dňa 29.01.2018 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne správca dane rešpektujúc právny názor odvolacieho správneho orgánu doplnil dokazovanie v naznačenom smere a dňa 28.09.2018 vydal rozhodnutie č. 101925071/2018, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi ZANZI s.r.o. (skupina DPH zastupovaná touto spoločnosťou) rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 7.520,24 EUR tak, že znížil nadmerný odpočet za uvedené obdobie zo sumy 54.915,42 EUR na sumu 47.395,18 EUR a rozdiel v sume nadmerného odpočtu uložil zaplatiť na označený účet Daňového úradu Košice v lehote pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia správcu dane.

5. Zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane zo dňa 28.09.2018, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, datované dňom 14.11.2018, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím (bod 1 odôvodnenia rozsudku).

6. Správny súd v konaní podľa a nasl. , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodná.

7. Zástupca žalobcov na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 06.10.2022, trval na podanej správnej žalobe v celom jej rozsahu z dôvodov v nej obsiahnutých. Vo svojom prednese zdôraznil nasledovné : „ .... V tomto konkrétnom prípade, pri konkrétnom zdaňovacom období sa jednalo o tri prepravy do zahraničia s tým, že už pri vykonaní kontroly sa dá odstrániť, resp. potom po rozhodnutí žalovaného. Podľa ich názoru tu bol preukázaný určitý reťazec firiem ako karusel. Správca dane, resp. žalovaný vytýkali žalobcovi jeho vedomú účasť, neobozretnosť s tým, že z tohto dôvodu bolo v správnom konaní vydané rozhodnutie, ktorým správca dane, resp. neskôr žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na krátenie,

resp. odpočet dane. Žalobca opakovane aj v správnom konaní, v žalobe aj v písomných vyjadreniach uvádza skutočnosti. Ja by som len vypichol tie najhlavnejšie veci, ktoré podľa názoru žalobcu rozporujú to rozhodnutie žalovaného, lebo proste sú tam určité nezrovnalosti. V týchto troch konkrétnych prepravách, ktoré boli vykonané 27.06.2011, dve prepravy 24.06.2011, teda opravujem jedna preprava. Zo strany žalobcu tam bol dodaný tovar zahraničnej spoločnosti AG Intermedia. Správca dane vykonal výsledné dokazovanie na preukázanie karuselu, k tomu sa žalobca vyjadril v tom správnom konaní aj v tých listinných podaniach, ktoré sme tu dali. Ja by som chcel poukázať na to, že podľa výpovedí jednotlivých šoférov tých tranzitných a špeditérskych spoločností, konkrétne pána T. P., kde pred daňovým úradom do zápisnice 09.05.2018 uviedol, že vykonal prepravu pre žalobcu a tovar v Čechách vo firme v V., pre firmu AG Intermedia vyložil. Správca dane to zaprotokoloval, následne teda dokazoval, že nejaký tovar sa ďalší deň naložil a nejakým spôsobom sa v rámci tej reťazi firiem dostal na Slovensko. Podľa nášho názoru to nie je dôkaz toho, žeby sa jednalo o ten istý tovar, alebo nejaký karusel. Takisto ďalší šofér, ktorý vykonal prepravu pre žalobcu v danom rozhodnom období deklaroval, že tovar, ktorý viezol, bol vyložený, následne ďalší deň bol nejaký tovar nakladaný a viezol ho smerom na Poľsko, resp. naspäť na Slovensko. Podľa môjho názoru nie je zrejmé vydedukovať z toho, že sa jedná o ten istý tovar. Bolo poukázané takisto na rozpory osoby, ktorá iniciovala celé toto správne konanie, to je S.. K. P., ktorý bol v rámci daňového konania označený daňovým úradom aj vyšetrovateľmi NAKA za osobu, ktorá cielene organizovala tento karusel, kde vo výpovedi zo dňa 05.04.2019 poprel skutočnosti, z ktorých vychádzal správca dane pri vykonanej kontrole, na základe ktorých teda rozhodol. Tá výpoveď sa udiala až teda po vydaní rozhodnutí zo strany či už daňového úradu, alebo Finančného riaditeľstva. Ohľadom vedomej alebo nevedomej účasti v tomto sme sa vyjadrovali aj iných konaniach. Len pre krátkosť zopakujem, že správca dane vychádzal zo situácie, že konateľ spoločnosti Solid Press Slovakia, ktorý v danom čase vykonával tú funkciu, pán V., obchodoval so žalobcom s tým, že podľa vyjadrenia S.. P. tam malo dôjsť k nejakej dohode o províziách, o vedomej účasti na karuseli, tak pán V. túto skutočnosť pred správcom do zápisnice poprel. Vlastne to isté sa konfrontovalo s výpoveďou pána S.. P., ktorý pred vyšetrovateľom NAKA takisto poprel, aby nejaká dohoda o karuseli a províziách tu bola. Máme za to, že žalobca sa stal obeťou nejakého podvodného konania, v žiadnom prípade nemal na tom nejakú vedomú účasť. K tej obozretnosti, ktorú vytýkal správca dane žalobcovi pri obchodovaní so zahraničnou spoločnosťou, to sme opakovali aj v minulých konaniach. Obozretnosť spočívala zo strany žalobcu v tom, že vykonal pracovnú cestu do zahraničia, v danej spoločnosti si preveril ich skladové kapacity, možnosti dodávok. Ako náhle prišiel nejaký dopyt z ich strany na dodávku tovaru, žalobca realizoval dodanie tovaru na predfaktúru. Následne po troch až štyroch mesiacoch začali teda finančné toky zo strany českej spoločnosti haprovať, tak zastavil tie dodávky. S touto argumentáciou sa správca dane stotožnil, opakovane teda poukazoval na existenciu nejakého reťazca firiem a karuselu a na skutočnosť, že väčšina tovarov, ktoré v rámci toho karuselu boli obchodované, údajne skončila v krajine vývozu, teda opäť na Slovensku. My sme sa aj v iných konaniach snažili nielen preukázať, ale aj poukázať na skutočnosti, ktoré preukazujú, že nie je možné definovať tovar ako ten istý, pokiaľ sa to týka len označeného tovaru vo vzťahu k váhe, rozmeru, hrúbke, čo sa týka dajme tomu plechov, resp. k váhe a množstve betonárskej ocele. Samozrejme správca dane na to mal svoj pohľad preto rozhodol tak, ako rozhodol....“

8. Krajský súd v Košiciach už v inom konaní, týkajúcom sa tých istých žalobcov (ZANZI, s. r. o., so sídlom 044 57 Haniska 429, IČO: 36 217 441 a Q. K. ZAN - ZI, so sídlom 045 01 Moldava nad Bodvou, Rožňavská 1278/66, IČO: 32 482 302), totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011) vydal rozhodnutie, ktorým podľa žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -144 zo dňa 27.05.2021 (právoplatný dňa 20.09.2021), týkajúci sa preskúmania rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 z dôvodu porušenia a zákona o DPH (zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2011 nedôvodne uplatnil oslobodenie od dane pri dodávkach pre odberateľa AG Intermedia, s.r.o. Česká republika na základe piatich faktúr označených na strane 15 rozhodnutia správcu dane), preto v dôsledku, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa citovaného ustanovenia zákona žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa v spojení s zákona o DPH, ktorú administratívny daňový orgán vyčíslil zo zdaniteľných obchodov v sume 12.569,68 EUR. Označený rozsudok bol vydaný na rovnakom skutkovom aj právnom základe ako preskúmavané rozhodnutie žalovaného v tejto veci, keď správny súd zdôrazňuje, že išlo o vykonanie daňovej kontroly na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní,

za zdaňovacie obdobia marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011 až september 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený jeden Protokol z daňovej kontroly č. 100311488/2017 zo dňa 15.02.2017. Správny súd zároveň poukazuje na to, že pred tunajším súdom prebiehali aj súdne preskúmavacie konania vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2011 - konanie bolo vedené pod sp. zn. , v ktorom správny súd rozsudkom č.k. -150 zo dňa 20.04.2022 (právoplatnosť nadobudol dňa 21.07.2022), ako aj sp. zn. týkajúci sa zdaňovacieho obdobia marec 2011, v ktorom rozhodol rozsudkom sp. zn. žalobu žalobcu na základe v podstate rovnakých skutkových záverov a právnych dôvodov zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Správny súd v tomto rozsudku poukazuje a odvoláva sa v celom rozsahu aj na právne závery vyplývajúce z odôvodnenia označeného rozsudku sp. zn. zo dňa 20.04.2022.

9. Dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v bode 9 odôvodnenia rozsudku v citovanom konaní, ktoré sa uskutočnilo na tunajšom krajskom súde, vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu v uvedenom daňovom konaní. Rovnako žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobe v uvedenej veci korešpondujú so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo aj toto konanie, pričom v týchto veciach bolo potrebné posúdiť, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 43 zákona o DPH, a či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď konštatovali nesplnenie podmienok pre oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH pri dodávke tovaru žalobcom jeho českému odberateľovi AG Intermedia, s. r .o. z odberateľských faktúr (v tomto konkrétnom prípade č. 11100690 zo dňa 30.06.2011, č. 11100689 zo dňa 30.06.2011 a č. 11100687 zo dňa 30.06.2011) a z dôvodu nesplnenia týchto podmienok žalobcovi vznikla podľa § 19 zákona o DPH daňová povinnosť v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poukázať na to, že uvedené rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH boli vydané na základe výsledkov jednej daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 03.02.2016 a zameraná bola na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie obdobia marec až jún 2011 a september 2011, obsiahnutých v Protokole č. 100311488/2017 zo dňa 15.02.2017. V rámci predmetnej daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobia boli preverované nadobudnutia a dodávky tovarov a služieb od dodávateľov a ich subdodávateľov s výsledkom premietnutým v citovanom protokole, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade boli zistené porušenia zákona o DPH, ktoré viedli k zníženiu odpočítanej dane za kontrolované zdaňovacie obdobia.

10. Správny súd v tomto konaní po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených žalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane, obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom, reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu obsiahlo všetky právne významné skutočnosti a hodnotiace právne závery týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2011.

11. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

12. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a premietnutú aj vo vyjadrení jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 06.10.2022 a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.05.2021, č. k. -144, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi a odkazujúc najmä na jeho rozsiahle odôvodnenie, podľa žalobu žalobcu jednomyseľne ( ) ako nedôvodnú zamietol.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa a 168 , v zmysle ktorých účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).