Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoPr-16-2023.pdf
PDF · 126.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B., C. XX, D. E. - D., nar. XX.X.XXXX, zást. advokát F. G. H., E., I. XX, proti žalovanému: J. K. K., K., E., G. L. M. K., N.: XX XXX XXX, zást. O. I. K., E., P. XX, N.: XX XXX XXX, H. E. L. E. E. L. F. Q. O., J., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice II č. k. 41Cpr/45/2019 - 536 z 22. marca 2023
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným zamietol žalobu o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného tomuto dané listom zamestnávateľa z 22.7.2019 je neplatné a poť. aj žalobu o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov. 2. Vychádzal zo zistenia, že podľa pracovnej zmluvy z 2.5.2018 žalobca u žalovaného vykonával prácu vodiča motorových vozidiel, keď na základe príkazu oprávneného zamestnanca z 11.7.2019 tento sa podrobil testu na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok prístrojom Dräger Drug Test 5000 STK, ktorého výsledok bol pozitívny v troch ukazovateľoch a zároveň odmietol kontrolné vyšetrenie na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v Nemocnici Šaca, na čo zamestnávateľ po predbežnom prerokovaní jeho zámeru zástupcami zamestnancov, listom z 22.7.2019 pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, ktoré tomuto do vlastných rúk bolo doručené 24.7.2019. Sporné okamžité skončenie pracovného pomeru po obsahovej stránke vyhodnotil ako právny úkon obsahujúci všetky zákonom predpísané náležitosti (písomná forma, podpis oprávnenej osoby za zamestnávateľa, jasne a zrozumiteľne skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v závažnom porušení pracovnej disciplíny spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a to 1. pozitívny výsledok testu na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok a zároveň 2. následné odmietnutie kontrolného vyšetrenia v zdravotníckom zariadení so záverom súdu, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať každý z nich aj samostatne, zdôrazniac, že odmietnutie podrobiť sa kontrolnému vyšetreniu je všeobecne známym dôvodom pre vyvodenie nielen pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, ale aj jeho trestnoprávnej, resp. priestupkovej zodpovednosti ako vodiča motorového vozidla); za splnenú mal zároveň aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľa, a to jeho predbežné prerokovanie zástupcami zamestnancov dňom 18.7.2019 ich uznesením č. 39/2019, a to na základe žiadosti zamestnávateľa zo 16.7.2019, konkretizovanej skutkovými okolnosťami závažného porušenia pracovnej disciplíny.
3. S argumentáciou žalobcu, že on ako zamestnanec pracovnú disciplínu neporušil, súd sa nestotožnil s odôvodnením, že v konaní bolo nesporne preukázané, že výsledok na príkaz Q. Q. z Útvaru bezpečnosti a hygieny práce U. S. Steel Košice, s.r.o. (ďalej aj len ako „USSK“) ako zamestnanca oprávneného kontrolného orgánu pre omamné a psychotropné látky v sídle žalovaného z 11.7.2019 o 11.09 hod. operátorom R. S. 11.7.2019 vykonaného testovania u žalobcu prístrojom Dräger Drug Test 5000, čím žalovaný nesporne si plnil v §9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej aj len ako „BoZP“) mu ustanovenú povinnosť kontrolovať, či zamestnanec v pracovnom čase nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, potvrdil prítomnosť omamných a psychotropných látok u žalobcu. 4. S námietkami žalobcu, ktorý vychádzajúc z obsahu návodu na použitie testu Dräger Drug Test 5000 STK zamestnávateľovi vytýkal, že vykonávanie testu v dôsledku nesprávnych pokynov operátora S., ako má žalobca ako probant s tyčinkou v ústach narábať, ovplyvnilo výsledok testu v jeho neprospech, sa vysporiadal konštatovaním, že výsledok testovania daným prístrojom bezpochyby má informatívny charakter a o. i. aj preto zamietol návrh žalobcu na vykonanie výsluchu znalca Q. I. K., ktorá na objednávku žalobcu vypracovala ním predložený znalecký posudok č. 39/2020, ktorý ako celok pre toto konanie bol nepoužiteľný, nakoľko sa týkal tretej osoby, a nie žalobcu, ktorý svoje tvrdenie o nesprávnosti testovania iným dôkazom, ako výsluchom znalca Q. K. nepodporil. 5. Súd súhlasil so žalobcom, že preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa §68 ods. 1 písm. b) ZP je na zamestnávateľovi. V danom prípade však uzavrel, že porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že žalobca 11.7.2019 počas pracovnej doby na základe výstupov z prístroja Dräger Drug Test 5000 bol pozitívny v troch ukazovateľoch na prítomnosť omamných a psychotropných látok, zamestnávateľ splnil túto svoju dôkaznú povinnosť bez ohľadu na to, že išlo o informatívny výsledok, ktorý následne mal byť potvrdený vyšetrením v zdravotníckom zariadení. To, že žalobca následne odmietol súvisiace vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, a to bez ohľadu na to, či z jeho strany išlo o úmysel alebo o nedbanlivosť, vyhodnotil, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že 11.7.2019 nepracoval pod vplyvom omamnej, či návykovej látky. 6. Pokiaľ ide o posudzovanie otázky, či žalobca (ne)disponoval vedomosťou o následkoch odmietnutia vykonania kontrolného vyšetrenia v zdravotníckom zariadení, vychádzal z úvahy, že žalobca na základe pracovnej zmluvy pracoval ako vodič nákladného motorového vozidla, nebol pozbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, vlastnoručným podpisom na pracovnej zmluve slobodne a vážne prejavil vôľu túto uzatvoriť vrátane práv a povinností z nej vyplývajúcich pre vodiča nákladného motorového vozidla, v bode 7.2 pracovnej zmluvy osobitne potvrdil, že bol oboznámený s pracovným poriadkom, v ktorého bode 3.3.1 osobitne sa ustanovuje, že zamestnanec okrem základných povinností ustanovených v ustanoveniach Zákonníka práce, zákona č. 124/2006 Z. z. o BoZP a ostatných legislatívnych noriem, je povinný oboznámiť sa s pracovným poriadkom a dodržiavať jeho ustanovenia, dodržiavať predpisy v oblasti BoZP, dodržiavať vnútorné predpisy vydané zamestnávateľom, že má zakázané prenášať, prechovávať a požívať alkoholické nápoje a iné omamné a psychotropné látky na pracoviskách a v pracovnom čase i mimo pracovísk organizácie a je mu zakázané nastupovať do práce pod vplyvom týchto látok, z jeho bodu 4.2, označeného ako «alkohol, omamné a psychotropné látky» vyplývajú podmienky vykonania skúšok na zistenie omamných a psychotropných látok, ako aj to, na čí pokyn, akým spôsobom, kde, ako a aké sú následky odmietnutia podrobenia sa vykonaniu kontrolnému vyšetreniu v zdravotníckom zariadení, pričom v zmysle jeho bodu 4.1.2 označeného ako «závažné porušenie pracovnej disciplíny» za závažné porušenie pracovnej disciplíny môže byť považované napr. aj porušenie zákazov uvedených v bode 4.2 pracovného poriadku. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že žalobca bol oboznámený s internými predpismi žalovaného a na základe zmienených bodov pracovného poriadku a pracovnej zmluvy ako zamestnanec musel si byť vedomý zákazu vstupu na pracovisko pod vplyvom omamných a psychotropných látok, povinností zamestnancov pri vykonávaní skúšok na zistenie ich požitia, ako aj následkov odmietnutia kontrolného vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v Nemocnici Šaca. 7. Okrem už uvedeného konštatoval, že plnenie pracovných povinností v zmysle pracovného poriadku žalovaného o. i. žalobcovi, ktorý vykonával prácu vodiča motorového vozidla vyplývalo aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov, t. j. z čl. 5, §47 ods. 1 písm. b), §81 písm. a) a písm. b) Zákonníka práce, ako aj z §9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o BoZP, podľa ktorého zamestnávateľ o. i. je povinný najmä kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a tiež z jeho §12 ods. 2 písm. k) a písm. l), v zmysle ktorých zamestnanec je povinný «nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať do práce pod ich vplyvom» a tiež «podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva
zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok», pričom «okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise». 8. S námietkami žalobcu o nedostatkoch príkazu žalovaného z 11.7.2019 na vykonanie skúšky na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok a o neoprávnenosti postupu zamestnávateľa sa vysporiadal s poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc z nich uzavrel, že zamestnávateľ 11.7.2019 vo vzťahu k žalobcovi ako k svojmu zamestnancovi si plnil len svoje zákonné povinnosti, ktoré spresňuje pracovný poriadok žalovaného PP/001 z 3.1.2018 a ten zároveň charakterizuje aj okruh oprávnených osôb na vykonanie tejto kontroly, medzi ktorými sú uvedení aj zamestnanci SBS pracujúci v objekte USSK (bod 4.2 PP/001, str. 18), pričom na plnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa ustanovenej v §9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. nemôže mať vplyv žiaden interný predpis zamestnávateľa alebo iného subjektu. 9. Podľa súdu podstatný a nepochybný vplyv na posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny malo najmä na to, že (i) žalobca u žalovaného vykonával prácu vodiča motorových vozidiel a požitie omamných a psychotropných látok, ako aj odmietnutie lekárskeho vyšetrenia na zistenie ich požitia u neho nepredstavuje preto len (ii) porušenie pracovného poriadku žalovaného ako jeho vnútorného predpisu, ale aj (iii) porušenie všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisov, ako aj (iv) ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon o cestnej premávke, príp. ustanovenia Trestného zákona). S prihliadnutím na tieto skutočnosti nástup žalobcu do práce pod vplyvom omamných a psychotropných látok (marihuana, amfetamín, metamfetamín) považoval za úmyselné, vedomé, a preto žalobcom zavinené konanie, ktorého opak žalobca nepreukázal, pričom spôsob vykonania sporného testovania na prítomnosť požitia omamných a psychotropných látok po porovnaní predloženého návodu s pokynmi svedka S. pre žalobcu považoval za správny, vzhľadom na čo ani pozitívny výsledok žalobcu na omamné a psychotropné látky nemohol posúdiť inak, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že o závažnosti a nebezpečnosti konania (správania) žalobcu svedčí aj zaradenie tohto druhu správania sa medzi skutkové podstaty trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky (§289 TZ), pričom žalobca, u ktorého bola zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok v troch ukazovateľoch, v žiadnom prípade nebol schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy ako vodič motorových vozidiel a v prípade, ak by pod ich vplyvom prácu začal vykonávať, naplnením skutkovej podstaty tohto trestného činu by porušil aj ustanovenia Trestného zákona. Pri posúdení intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom v neposlednom rade prihliadal aj na to, že žalobca s prihliadnutím na druh práce, ktorý u žalovaného vykonával, týmto svojím správaním nepochybne ohrozil nielen svoje zdravie, ale aj zdravie a bezpečnosť ostatných zamestnancov žalovaného, ako aj ostatných osôb v areáli jeho sídla, resp. účastníkov cestnej premávky porušením §4 ods. 2 písm. c) a písm. d) zákona č. 8/2009 Z. t. o cestnej premávke, v zmysle ktorých vodič nesmie «požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku» ani «viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme». 10. Rovnako odmietnutie kontrolného vyšetrenia v zdravotníckom zariadení za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok 11.7.2019 s prihliadnutím na uvedené okolnosti považoval za zavinené konanie a hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobcom minimálne z nedbanlivosti, nakoľko uvedená povinnosť nesporne a nepochybne vyplývala žalobcovi nielen z pracovného poriadku žalovaného, s ktorým tento preukázateľne bol oboznámený, ale aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov. 11. Vychádzajúc z týchto úvah a s prihliadnutím na tieto konkrétne okolnosti prípadu súd vyhodnotil, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, a to v prípade oboch skutkových dôvodov vymedzených v spornom okamžitom skončení a uzavrel preto, že hmotnoprávne podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §68 ods. 1 písm. b) ZP sú preto naplnené, jeho pracovný pomer sporným okamžitým skončením z 22.7.2019 je preto skončený platne a pretože od žalovaného zamestnávateľa v danom prípade nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobca u žalovaného zotrval počas výpovednej doby, uzavrel, že žalobcovi nárok na náhradu mzdy z toho dôvodu nevznikol. Žalobu preto zamietol a úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu jeho trov (§255 ods. 1 CSP). 12. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Odvolateľ predovšetkým namieta, že súd (i) nedostatočne sa vysporiadal so spôsobom vykonania testu podľa predloženého návodu na jeho použitie, pričom výsledok sporného testovania sám považuje za neplatný trvajúc na tom, že jeho vykonanie spôsobom opísaným svedkom S. nezodpovedá návodu, ale ako nové namieta aj ďalšie dôvody neplatnosti výsledku
testovania (svedok nepreukázal, že pred odberom skúšobných vzoriek zisťoval, či žalobca minimálne 10 minút pred odberom (ne)mal v ústach žiadne substancie, ako napr. potravu, žuvačku alebo tabak a vytýka aj ďalšie skutočnosti, ktoré v jeho prípade prebehli v rozpore s tým, ako podľa návodu prebehnúť mali). Odvolateľ zároveň vytýka, že (ii) právny záver súdu prvej inštancie v 54. odseku jeho odôvodnenia, že v súvislosti s nesprávnym postupom pri testovaní výsledok testu by bol negatívny, a nie pozitívny, ako záver založený len na domnienke súdu, ktorý k jeho vysloveniu nemal odborné vedomosti, je nesprávny, nezákonný, nepresvedčivý a ničím nepodložený, že (iii) tým, že nepripustil výsluch znalca Q. K., nielenže porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ale pripravil sa aj o možnosť objektívne zistiť, resp. doplniť odborný pohľad na túto vec, na ktorú sám nemal potrebné znalosti. 13. Odvolateľ sa domnieva, že tým, že poukázal na vykonanie testu spôsobom, ktorý je v rozpore s návodom, (iv) v celom rozsahu uniesol svoje dôkazné bremeno a podľa neho dôkazné bremeno neuniesol práve žalovaný, pretože tieto dôkazy žalobcu ničím nevyvrátil. 14. Podľa odvolateľa (v) neobstojí ani záver súdu o dvoch skutkovo vymedzených dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať aj samostatne, a to vzhľadom na to, že ak výsledok testu na danom prístroji bol neplatný, neprichádza do úvahy ani kontrolné vyšetrenie odberu vzorky. Zastáva preto názor, že z jeho strany (vi) nešlo o hrubé, porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru a už vôbec nešlo o (vii) jej vedomé porušenie, pričom nebolo preukázané, žeby zamestnávateľ alebo niekto zo zástupcov SBS, s.r.o. žalobcu upovedomil o následkoch odmietnutia kontrolného vyšetrenia, pričom uvedené priamo z príkazu a ani z bodu 5.4.1 pracovného poriadku zamestnávateľa nevyplýva, a on sám tieto súvislosti si vôbec neuvedomil. 15. Odvolateľ ďalej namieta, že ani z príkazu z 11.7.2019, ani z ustanovení pracovného poriadku či už žalovaného alebo USSK, že žalobca mal povinnosť podrobiť sa skúškam na zistenie zneužitia omamných alebo psychotropných látok tak, ako to vykladá súd a že v danom prípade nebol naplnený ani jeden z dôvodov ustanovených v bode 5.4.1 pracovného poriadku USSK vôbec na vydanie príkazu z 11.7.2019, že v zmysle jeho bodu 5.4.8, ak neuposlúchnutie zamestnanca podrobiť sa skúške, sa bude považovať za zistenie zneužitia psychotropných a omamných látok a že v jeho prípade nebol dodržaný ani v bode 5.4.9 tohto poriadku ustanovený postup jeho vyslania na preventívnu lekársku prehliadku. 16. Odvolateľ ďalej nesúhlasí ani so záverom súdu, ako vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Trvá na tom, že v jeho prípade neboli naplnené podmienky na vydanie príkazu na zistenie zneužitia omamných a psychotropných látok, nebolo preukázané dôvodné podozrenie, nebola spôsobená ujma, ani nedošlo k pracovnému úrazu, nehode alebo k vzniku iných nežiaducich okolností, pričom uvedené spolu s neobvyklým postupom pri vykonávaní testu a predtým opakované skúšky na alkohol podľa neho len poukazujú na nezákonný postup zo strany zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru so žalobcom, pričom súd stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny podľa neho vyložil v jeho neprospech, čo odvolateľ nepovažuje za správne. 17. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie s týmito skutočnosťami sa nevysporiadal dostatočne, resp. nerešpektoval v celom rozsahu ani právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení v tejto veci, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok podľa odvolateľa je nezákonný, pričom odmietnutím vykonať výsluch znalca súdom žalobcovi bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie z toho dôvodu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože tento je vecne správny, súd detailne konkretizoval právne názory, na ktorých napadnuté rozhodnutie založil, detailne, vyčerpávajúco a správne posúdil skutkový stav veci a vec aj dôsledne a detailne odôvodnil, vec správne právne posúdil aplikujúc relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a riadne, rovnako podrobne a detailne sa vysporiadal aj so skutočnosťami, ktoré pre súd vyplynuli zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci pod sp. zn. 9CoPr/10/2021 a odvolanie žalobcu označuje v celom rozsahu za tendenčné a nesprávne. 19. Odvolávanie sa žalobcu na znalecký posudok ako na dôkaz, ktorý v danom konaní, a to podľa súdov oboch inštancií, bol nepoužiteľný hneď z viacerých dôvodov (riešil právne otázky, čo znalcovi neprislúcha, týkal sa tretej osoby) žalovaný nepovažuje za náležité, a to už aj vzhľadom na to, že súd prvej inštancie výsledok testu považoval za informatívny a výsluch znalca Q. K. aj z toho dôvodu nepovažoval za dôvodný a hospodárny. 20. Žalovaný za rozhodujúce považuje, že v konaní bolo bezpochyby preukázané, že žalobca ako zamestnanec žalovaného v súlade so zákonom bol kontrolovaný a výsledok testovania potvrdil
prítomnosť omamných a psychotropných látok, po ich zistení žalobca bol vyzvaný, aby sa podrobil kontrolnému lekárskemu vyšetreniu na zistenie ich prítomnosti v zdravotníckom zariadení v Nemocnici Šaca, čo žalobca odmietol. Súd prvej inštancie v 56. – 65. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom detailne sa vysporiadal aj s otázkou posudzovania intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom vo vzťahu k tomuto odmietnutiu kontrolného vyšetrenia v príslušnom zdravotníckom zariadení. Žalobca nepochybne bol oboznámený s internými predpismi žalovaného a s odkazom aj na súdom citované body pracovného poriadku a pracovnej zmluvy ako zamestnanec musel si byť vedomý tak zákazu vstupu na pracovisko pod vplyvom omamných a psychotropných látok, ako aj povinnosti pri vykonaní skúšok na zistenie ich požitia a rovnako aj následkov odmietnutia kontrolného vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v Nemocnici Šaca, pričom, ako konštatoval aj súd, na plnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa ustanovenej v §9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. nemôže mať vplyv žiaden interný právny predpis zamestnávateľa, či iného subjektu, avšak žalobca v danom prípade porušil nielen interné predpisy zamestnávateľa, ale aj zákonnú úpravu s možnými trestnoprávnymi následkami. 21. Odvolateľ v odvolacej replike postráda, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu absolútne nereagoval na jeho odvolacie námietky, ktorého obsahom je citácie z 26. – 34. odsekov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Trvá na tom, že súd ani v napadnutom rozsudku sa nevysporiadal s nespornosťou výsledku skúšky vykonanej daným prístrojom a jeho rozhodnutie naďalej nemá podklad vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s obsahom spisu. Podľa neho oba súdom zistené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť naplnené súčasne, to zn. tak nesporný pozitívny výsledok testu drägerom, ako aj následné odmietnutie podrobiť sa kontrolnému testu odberom krvi alebo moču, t. j. tieto nemôžu obstáť samostatne jeden bez druhého. Trvá aj na tom, že súd v napadnutom rozsudku sa kvalifikovane nevysporiadal s osobnými pomermi žalobcu a nepreukázal, žeby ten si mohol byť vedomý toho, že ak kontrolné vyšetrenie odmietne, bude to považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. 22. Žalovaný, ktorého zástupcovi odvolacia replika odvolateľa bola doručená 14.11.2023, nevyužil svoje zákonné právo a k tejto odvolaciu dupliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila. 23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 24. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 26.6.2024 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 19.6.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP). 26. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený. 27. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 28. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP obmedzil sa preto len na konštatovanie ich správnosti a tieto v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku nadbytočne
už neopakuje, ale na tieto, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, v celom rozsahu odkazuje, ako na odvolaciemu súdu vlastné dôvody vyhovujúceho rozsudku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu ako zamestnanca listom žalovaného zamestnávateľa z 22.7.2019 tomuto dané pre závažné porušenie pracovnej disciplíny platne a dôvodne. 29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd dopĺňa. 30. V spornom okamžitom skončení pracovného pomeru závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca zamestnávateľ, ako to sám zdôraznil na dvoch miestach tohto svojho hmotnoprávneho úkonu, identifikoval v dvoch skutočnostiach: (1) v pozitívnom výsledku 11.7.2019 vykonaného testu na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok a v skutočnosti, že (2) zároveň odmietol kontrolné vyšetrenie na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v dotknutom zdravotníckom zariadení, keď v spornej písomnosti z 22.7.2019 konkrétne uviedol: „Závažného porušenia pracovnej disciplíny ste sa dopustil dňa 11.7.2019, kedy bol na príkaz zamestnanca BaHP v areáli U. S. Steel Košice, s.r.o. vykonaný test na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok s výsledkom „pozitívny“ na niektoré z týchto látok (písomnosť SBS, s.r.o. z 12.7.2019, značka SBS-SS-233/2019). Zároveň ste odmietol kontrolné vyšetrenie na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v Nemocnici Šaca. Tým ste závažným spôsobom porušil pracovný poriadok a pracovnú disciplínu. Z tohto dôvodu s Vami okamžite ukončujeme pracovný pomer.“. 31. V prípade dôvodu označeného ad (2), odhliadnuc od toho, že ide o povinnosť zamestnanca ustanovenú v pracovnom poriadku, s ktorým tento preukázane bol oboznámený a zaviazal sa ho dodržiavať, ide pritom zároveň aj o zákonnú povinnosť tomuto ustanovenú (i) v §12 ods. 2 písm. k) a písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. k) do práce nenastupovať pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, omamných látok a psychotropných látok, tieto na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov nepožívať a písm. l) podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, pričom podľa vety za bodkočiarkou okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise; a zároveň ako vodičovi motorového vozidla aj v (ii) §4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. 32. Zákonná povinnosť zamestnanca ustanovená v citovanom §12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. korešponduje pritom zákonnej povinnosti zamestnávateľa ustanovenej v §9 ods. 1 písm. b) daného zákona «sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok ...». 33. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím najmä na druh žalobcom vykonávanej práce u zamestnávateľa žalobca v danom prípade bez ohľadu na to, ako boli uvedené otázky upravené v pracovnom poriadku, nepochybne mal a mohol vedieť, čo je jeho povinnosťou, ak zamestnávateľ od neho vyžaduje, aby sa podrobil kontrole, či v pracovnom čase na pracovisku nie je pod vplyvom alkoholu alebo omamných či psychotropných látok (nevedomá nedbanlivosť), pričom zamestnávateľ, ktorého na takýto postup zákon nielen oprávňuje, ale takýto postup ako jeho povinnosť mu aj výslovne ukladá, nie je povinný zamestnancovi a ani súdu preukazovať, či vôbec (ne)mal a prípadne aké podozrenia na vydanie príkazu zamestnancovi, aby ten sa podrobil, či už prvotnému testovaniu alebo v danom prípade aj vyšetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré vzhľadom na opísané okolnosti v danom prípade malo byť vyšetrením kontrolným. V danom prípade je pritom potrebné si uvedomiť, že skrz zákonného zmocnenia zamestnávateľa kontrolovať, či zamestnanec v pracovnom čase nie je pod vplyvom aj omamných látok alebo psychotropných látok, tento je oprávnený od zamestnanca vyžadovať, aby sa podrobil príslušnému vyšetreniu v zdravotníckom zariadení bez ohľadu na to, či tomu (ne)predchádzalo testovanie zisťovaním prítomnosti omamných látok alebo psychotropných látok iným spôsobom. Uvedené zároveň ukazuje, že nepochybne správny je záver súdu prvej inštancie, že v spornom okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcovi vytýkané závažné porušenie pracovnej disciplíny odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na prítomnosť omamných a psychotropných látok v príslušnom zdravotníckom zariadení, ktoré v danom prípade mimochodom malo byť kontrolným vyšetrením, obstojí nezávisle od toho, či zamestnanec predtým sa (ne)podrobil testovaniu na prítomnosť týchto látok v jeho tele iným spôsobom a s akým výsledkom.
34. Z toho dôvodu súd prvej inštancie po prehodnotení svojho predchádzajúceho právneho názoru na sporné okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom správne identifikoval dva skutkovo samostatne vymedzené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, nepochybil, keď už nepovažoval za potrebné ďalej sa zaoberať hodnovernosťou samotného výsledku u žalobcu 11.7.2019 vykonaného testovania na prítomnosť omamných a psychotropných látok prístrojom Dräger Drug Test 5000 STK a tak relevantnosť týchto otázok odpadla vrátane tej, že výsledok testovania daným prístrojom medzi stranami bol sporným. Preto zároveň aj všetka odvolacia obrana žalobcu v 12. odsekoch tohto odôvodnenia odvolacieho súdu označená ad (i) až (v) smerujúca k preukázaniu, že testovanie daným prístrojom bolo vykonané nesprávne, čo malo ovplyvniť jeho výsledok v jeho neprospech a ktorý má byť preto neplatný, je bezpredmetná. Z toho dôvodu súd nepochybil ani tým, že nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom znalca s cieľom preukázať, že tieto jeho námietky proti výsledkom testu, obstoja a ani odvolací súd ako s nepodstatnými sa nimi preto nezaoberal. Na správnosti tohto záveru nie je preto nič spôsobilá preto zmeniť ani inak opodstatnená námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie bez potrebných odborných znalostí nemohol sa sám relevantne vyjadriť k odbornej otázke, ako ovplyvnil výsledok testovania prípadne nesprávny postup pri jeho vykonávaní. 35. Odvolateľ v odvolaní neuviedol jediný dôvod, prečo by záver súdu prvej inštancie o intenzite porušenia pracovnej disciplíny, ktorý tento podrobne, rozsiahlo, starostlivo, presvedčivo a po skutkovej aj právnej stránke správne vyhodnotil a odôvodnil, a to aj z viacerých aspektov, mal byť nesprávny a neuviedol ani jeden svoj argument, popri ktorom záver súdu o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom jeho správaním a skutkami z 11.7.2019 by nemal obstáť. Samotná vyjadrená nespokojnosť so závermi súdu a s jeho rozhodnutím nie je však spôsobilá ovplyvniť vecnú správnu napadnutého rozsudku, a nie je preto relevantným odvolacím dôvodom rovnako ako závery súdu a ani jeho na ne nadväzujúce rozhodnutie nie je spôsobilá ovplyvniť ani skutočnosť, že zamestnanec v danej chvíli, keď odmietol podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na prítomnosť omamných a psychotropných látok v jeho tele v pracovnom čase, si neuvedomil, hoci je nepochybné, že za daných okolností, a to aj s prihliadnutím na to, že vykonával prácu vodiča motorového vozidla, ktorý musel vedieť, aké sú podmienky výkonu jeho práce a tiež, aké sú jeho zákonné povinnosti (neznalosť zákona neospravedlňuje) a aj vzhľadom na to, že preukázane bol oboznámený s pracovným poriadkom svojho zamestnávateľa, ktorý sa zaviazal dodržiavať, tieto súvislosti nielen mal a mohol, ale aj musel vedieť, pričom v konaní opak tohto nepreukázal. V tomto smere je preto právne irelevantné, že uvedené súvislosti vrátane osobitného upovedomenia, že odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu, ktoré od neho zamestnávateľ oprávnene požadoval, povedie k okamžitému skončeniu jeho pracovného pomeru, z príkazu zamestnávateľa na podrobenie sa kontrolnému vyšetreniu, nevyplynuli a uvedené nijako neovplyvňuje ani správnosť hodnotenia súdu vo vzťahu k intenzite porušenia pracovnej disciplíny ako jej závažné porušenie. 36. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynmi nadriadeného zamestnanca, pričom v danom prípade porušenie pracovnej disciplíny vodičom motorového vozidla spočívalo v tom, že ten v pracovnom čase odmietol sa podrobiť príkazu oprávneného zamestnanca na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v jeho tele, pričom zároveň informatívne výsledky testovania prístrojom Dräger Drug Test 5000 STK nasvedčovali ich prítomnosti a keďže ten nerozptýlil z toho plynúce dôvodné podozrenie, že na výkon práce v daný deň nie je spôsobilý, v uvedený deň tento preto už ani nebol pripustený prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať, odvolateľom namietaná okolnosť, že v danom prípade konaním žalujúceho zamestnanca nebola spôsobená ujma, ani nedošlo k pracovnému úrazu, nehode alebo k vzniku iných nežiaducich okolností z hľadiska hodnotenia intenzity sporného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom v danom prípade pritom je druhoradá. 37. Z týchto dôvodov odvolací súd aj v tomto smere plne poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vyhovuje všetkým kvalitatívnym požiadavkám, ktoré zákon v §220 ods. 2 CSP kladie na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom tento dôsledne sa riadil odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení v tejto veci vysloveným pre súd prvej inštancie záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a podrobne a presvedčivo sa vysporiadal so všetkým, čo mu súd prvej inštancie uložil. 38. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu neobstoja, pričom samotná nespokojnosť odvolateľa s rozsudkom súdu prvej inštancie ani nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 napadnutý rozsudok preto
potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách prvoinštančného konania správne a zákonne založeného na zásade úspechu v danom prípade žalovanej strany v spore ustanovenej v §255 ods. 1 CSP. 39. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Vzhľadom na okolnosti prípadu, v ktorých spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom ako vodiča motorového vozidla odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania mal rozhodnúť aplikovaním §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného žalobcu. 40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).