Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41P/121/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: X. Z., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX Z. a otca: F. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX Z., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 20.09.2024, sa matka maloletého dieťaťa: W. Z., narodený XX.XX.XXXX, domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého W. do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 180,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý tretí piatok v mesiaci od 16.00 hod. do 19.00 hod. v domácnosti matky, a to až do rozhodnutia vo veci samej.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. . Matka žije v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, po rozvode vyplatila otca z tohto bytu. W. odmieta chodiť do domácnosti otca. Najprv to brala ako prvotný vzdor a W. viedla k tomu, aby riadne trávil s otcom čas, avšak je to už neúnosné. W. je poslušný, urobí, čo mu ona alebo otec hovoria. V jeho správaní nastali za posledného pol roka zmeny. Matka bola upozornená aj zo strany školy, ktorú W. navštevuje. W. navštevoval psychologickú poradňu. Ako prešiel do obdobia staršieho školského veku, začína mať vlastný názor, odporuje tomu, aby do domácnosti otca išiel. Dôvody, ktoré maloletý uvádza doma matke a v škole učiteľom matka zhrnula nasledovne: v domácnosti otca musí tráviť čas starostlivosťou o mladšieho súrodenca (4 ročný syn s novou partnerkou), poobede po škole chce tráviť v kolektíve rovesníkov a na krúžkoch poobedných ako bežné dospievajúce dieťa, počas pobytu v domácnosti u otca je W. ponechaný na seba a jediný, kto sa mu venuje, je nová partnerka otca, otec sa dieťaťu nevenuje, podľa slov dieťaťa ho verbálne atakuje, nadáva mu za jeho hmotnosť, otec a jeho nová žena majú konfliktný vzťah podľa W. a nechce tráviť čas u nich doma, pretože sa vraj hádajú, bijú a sú toho svedkami aj deti, dieťa veľakrát navrhovalo otcovi, aby šli počas určeného času na stretávanie sa niekam inam, aby niečo konkrétne spolu robili, otec tieto snahy zo strany dieťaťa odbil slovami: „ty o tom nerozhoduješ, budeš robiť čo ti poviem,“ otec počas nariadeného styku s dieťaťom trávi čas v domácnosti nasledovnými aktivitami: hrá xbox fajčí na balkóne, pozerá TV, W. nechce robiť opatrovateľku malým deťom počas návštev s otcom, rád by trávil čas s ním, už nechce ani len to a naposledy, hoci matke prisľúbil, že k otcovi do auta zo školy nastúpi, tak namiesto toho spred školy ušiel, aby sa vyhol kontaktu s otcom. Naposledy bol W. svedkom toho, ako otec zbil svoju ženu doma, spravili jej monokel a namiesto toho, aby to nahlásila, zo strachu a hanby ostala radšej ticho. W. ostal veľmi vydesený po poslednej návšteve.

Za celé obdobie letných prázdnin bol u otca dokopy 5 dní na chate. Odtiaľ volal matke, aby pre neho prišla a prosil, aby tam už nemusel byť. Matka si neželá, aby nasledujúce mesiace domácnosť otca navštevoval, chce ukončiť povinné pobytové návštevy a nariadiť stretávanie na verejnosti za prítomnosti iných ľudí s tým, že otec bude povinný zabezpečovať počas styku s maloletým, aby tento čas bol strávený kvalitne a viedol k budovaniu a posilňovaniu ich vzťahov. Vo vzťahu k výške výživného matka uviedla, že vyživovacia povinnosť zo strany otca voči dieťaťu je vo výške 120,- eur mesačne k rukám matky. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas, ale žiadne ďalšie výdavky neuhrádza. Celkové náklady na starostlivosť vypočítala matka na sumu 360,- eur, pre jedného rodiča je táto suma vo výške 180,- eur, ktorú žiada od otca. Suma zahŕňa výdavky, príspevok na stravu v domácnosti a v škole, hygienu, drogériu, príspevok na voľnočasové aktivity a ostatné menšie výdavky ako nákup školských potrieb, oblečenia. Mesačné výdavky matky nie sú zarátané do sumy výživného, tie si uhrádza sama s pomocou jej partnera, s ktorým vedú domácnosť a podieľajú sa na chode financií spoločne. Pred 7 rokmi, kedy bolo výživné nariadené vo výške 120,- eur boli iné podmienky, W. mal 4 roky a mal iné potreby ako dieťa predškolského veku. V súčasnosti v staršom školskom veku si vyberá krúžky, vybral si gitarový krúžok, ktorý je každú stredu a štvrtok. Mesačne táto aktivita stojí 120,- eur. Otec má novú domácnosť a so svojou ženou a 2 deťmi žijú riadne. Nie je predpoklad, že navýšenie sumy výživného voči W. by na strane otca spôsobilo ujmu. Za 8 rokov sa zmenilo veľa skutočností a W. bude mať 12 rokov. Matka má na základe uvedených skutočností reálne obavy z ohrozenia zdravého, psychického a fyzického vývinu dieťaťa a je nevyhnutné, aby boli upravené pomery účastníkov neodkladným opatrením.

3. Uznesením z 25.09.2024, č. k. -11, súd vylúčil časť návrhu matky z 20.09.2024 týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia ohľadom maloletého na samostatné konanie.

4. Súd v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, ako aj listinných dôkazov doručených spolu s návrhom. K návrhu matka pripojila nasledovné listinné dôkazy: rukou písané vyjadrenie bez uvedenia kto vyjadrenie písal, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -50 z 09.03.2017, rozpis mesačných nákladov na maloletého.

5. Maloletý W. má 11 rokov a pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. -50 z 09.03.2017. Zároveň súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. na čas po rozvode tak, že maloletý W. sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým sa upravuje každý nepárny týždeň od piatku od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý týždeň v utorky a štvrtky od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec dieťa prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, otec sa zaväzuje platiť na maloletého výživné vo výške 120,- eur mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou rozsudku.

6. Mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila nasledovne: nájomné 50,- eur, hygienické potreby 40,- eur, lieky 0,- eur, strava doma v škole 200,- eur, oblečenie 10,- eur, školské potreby 10,- eur, krúžky a voľnočasová záujmová činnosť 50,- eur, spolu 360,- eur.

7. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností dôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

18. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Z citovaného ustanovenia (ods. 14), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva ( ).

22. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.

23. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu ( až 368 ), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

24. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla a po oboznámení sa s obsahom spisu, dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiadala nariadiť na základe jej návrhu, a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie.

25. Súd v danom prípade nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého W. matkou navrhovanou zmenou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nastolenej súdnym rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, rozsudkom označeným v odseku 5, a to formou neodkladného opatrenia na úkor vykonania potrebného dokazovania.

26. V zmysle Zákona o rodine i v spojení s , dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne - vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

27. Nadväzujúc na uvedené je teda podľa súdu potrebné zo strany matky preukázať v prvom rade zmenu pomerov, odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom pre ustálenie otázky zmeny pomerov je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, na ktoré v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení súd nemá dostatočný priestor.

28. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti. Súd uvádza, že o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. -50 z 09.03.2017, nie je dôvodné opätovne rozhodovať o zverení maloletého dieťaťa matke, návrh preto v tejto časti (zverenie maloletého) ako nedôvodný zamietol.

29. Z návrhu matky vyplynulo, že maloletý začína mať vlastný názor a odporuje tomu, aby šiel do domácnosti otca, kde musí tráviť čas starostlivosťou o mladšieho súrodenca, otec sa dieťaťu nevenuje, otec a jeho nová žena majú konfliktný vzťah podľa W., pretože sa vraj hádajú a bijú. Pokiaľ nedôjde k upokojeniu situácie, matka nechce, aby maloletý navštevoval domácnosť otca a navrhla upraviť styk otca s maloletým v jej domácnosti každý tretí piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. Zároveň matka uviedla, že W. je poslušný a zmeny v jeho správaní nastali za posledného pol roka. V prvom rade súd konštatuje, že matka ničím neosvedčila svoje tvrdenia a napokon o konfliktnom vzťahu otca s novou ženou sa vyjadruje neurčito, neisto, keď uvádza, že majú podľa W. konfliktný vzťah a „vraj“ sa hádajú, bijú. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vykonať dokazovanie, ktoré si vyžaduje konanie vo veci samej (zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností). Rozsah stretávania, aký matka navrhuje upraviť neodkladným opatrením je nepochybne značným zúžením styku otca s maloletým oproti úprave styku aktuálnym súdnym rozhodnutím a v tomto smere by došlo k zásahu do práv druhého rodiča, ale najmä do práv maloletého dieťaťa na stretávanie sa s otcom. To, ako maloletý vníma trávenie času s otcom alebo ak je nespokojný s programom u otca, prípadne chce poobede tráviť čas s rovesníkmi, nie je dôvodom na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením. Matka je povinná otcovi umožniť styk s maloletým tak, aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a aj na jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Napriek skutočnosti, že sa súd stotožnil s názorom matky, že je potrebné stabilizovať maloletého, aby mal dôveru v rodičov a prihliadať na jeho názor, ktoré skutočnosti tvrdené matkou je nevyhnutné riadne v konaní preukázať, dospel súd k záveru, že matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého bez vykonania dokazovania, ktorá by mala mať prednosť pred úpravou nastolenou v rozhodnutí vydanom vo veci samej na základe výsledkov vykonaného dokazovania.

30. Reflektujúc uvedené za daných okolností nie je návrh matky dôvodný, aby súd rozhodoval v skrátenej procesnej lehote 30 dní, bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a bez osvedčenia, že neodkladná potreba zásahu súdu je potrebná. Práve naopak, v danej veci mal súd za to, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad. V tomto prípade nielenže nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreba okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, ale v tomto štádiu konania súd nemal osvedčené, že v najlepšom záujme maloletého je zmena úpravy styku s otcom v matkou navrhovanom tak minimálnom rozsahu, preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti zmeny úpravy styku maloletého s otcom zamietol.

31. Z citovaného ustanovenia (ods. 18) vyplýva, že obsahom neodkladného opatrenia v zmysle je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Ustanovenie súvisí so všetkými druhmi vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo Zákona o rodine, preto sa súd najprv zaoberal otázkou, aké sú základné atribúty právneho inštitútu výživného v nevyhnutnej miere. Platiť výživné v nevyhnutnej miere znamená, že výživné má postačovať aspoň na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov - potrieb. V prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí v návrhu popri všeobecných náležitostiach i preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v súvislosti potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere (N. in M. a kol., 2017, s. 997). Ďalej z judikatúry vyplýva, že výživné v nevyhnutnej miere predstavuje položku, ktorá má zabezpečiť nevyhnutné náklady oprávnenej osoby. Z toho vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných - životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného (bod 6. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.07.2018, sp. zn. ).

32. Matka ďalej vo svojom návrhu, ktorým sa domáhala nariadiť neodkladné opatrenie platiť zvýšené výživné na maloletého v sume 180 eur mesačne uviedla, že výdavky na maloletého sú vyššie a celkové náklady na maloletého vyčíslila na sumu 360,- eur, keďže maloletý je v staršom školskom veku a vyberá si krúžky, voľnočasové aktivity - gitarový krúžok, ktorá aktivita mesačne stojí 120,- eur. Naproti tomu v matkou priloženom rozpise nákladov na maloletého uviedla sumu 50,- eur mesačne na krúžky a voľnočasové činnosti. Ďalšie náklady na maloletého predstavujú: strava v domácnosti a škole, hygiena a drogéria, nákup školských potrieb a oblečenie. Súd výdavok na gitarový krúžok posúdil podľa obsahu ako výdavok mimoriadny, nie nevyhnutne potrebný, ktorý matka nijak neosvedčila (neosvedčila, že jej tento výdavok skutočne vzniká, napr. predložením potvrdenia o návšteve tohto krúžku maloletým). Rozporné je preto tvrdenie matky, keď v návrhu uvádza, že výdavok na gitarový krúžok mesačne predstavuje 120,- eur a v rozpise výdavkov maloletého tento ani neudáva a krúžky maloletého vyčíslila na 50,- eur mesačne. Matka v návrhu napokon ani netvrdila, že by neuhradením výdavkov maloletého hrozilo alebo by bolo prítomné ohrozenie záujmu maloletého dieťaťa, ktoré by si vyžadovalo zásah zo strany súdu vo forme neodkladného opatrenia. Výdavok na krúžok alebo voľnočasové aktivity nie je výdavkom spadajúcim do hradenia základných životných potrieb. Maloletý má zabezpečenú výživu, jeho výchova, jeho život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené, otec platí výživné určené rozhodnutím súdu (rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 09.03.2017, č. k. ) riadne a včas. Matka na účely nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčila, že bez okamžitého rozhodnutia a zaviazania otca na platenie zvýšeného výživného by boli záujmy maloletého akokoľvek ohrozené.

33. Súd tiež zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie v časti výživného, keď rovnako nemal preukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. V danej veci z návrhu matky vyplýva, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 09.03.2017, č. k. -50 v sume 120,- eur mesačne.

34. Z návrhu podaného matkou na zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného ako aj s ohľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy styku a aktuálny vek maloletého je zrejmé, že súčasnú úpravu styku otca s maloletým je potrebné podrobiť revízii, pre ktorú však nie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde prevláda požiadavka rýchlosti zásahu súdu nad požiadavkou úplnosti zistenia skutočného stavu, dostatočný časový priestor. O novej úprave styku a výške výživného preto bude rozhodnuté rozsudkom vo veci samej, po dôkladnom dokazovaní, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vo veci s cieľom dosiahnuť a zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa pri naplnení rodičovských práv a povinností

oboch rodičov. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky v celom rozsahu zamietol.

35. Opakovane súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia.

36. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v zmysle v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( v spojení s ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( prvá veta ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).