Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/667/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P. O. BOX 41, proti žalovanému: O.Š. A., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 447,70 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 28.08.2014, bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 447,70 eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.03.2012 až do zaplatenia Žalobca tiež žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 94,44 eur a v zaplatenom súdnom poplatku v sume 26,50 eur.

Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 15.04.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 497,91 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 18 mesačných splátkach, v sume po 40,70 eur. V súlade s ustanovením Zmluvy poskytol žalobca žalovanému revolving dňa 23.07.2009 v sume 488,40 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach v sume po 40,70 eur a ďalší revolving dňa 28.04.2010 v sume 488,40 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach v sume po 40,70 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania už pri splátke č. 31 a do okamžitej splatnosti úveru uhradil žalobcovi len sumu 1261,70 eur. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok, spolu 447,70 eur dňa 25.03.2012. Túto sumu však neuhradil ani čiastočne. Žalobca taktiež žalobou žiadal zaviazať žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Po zistení, že sa v tomto konaní jedná o drobný spor a že je možné rozhodnúť vo veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), zo dňa 15.04.2009, súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 497,91 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach po 40,70 eur vrátane úrokov vo výške 60,24% ročne, spolu teda 732,60 eur.

Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 15.04.2009, bolo zistené, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 497,91 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 18 mesačných splátkach po 40,70 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 19.05.2009 a poslednej dňa 19.10.2010, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 60,22%.

Z Karty klienta, žalovaného, vystavenej dňa 10.12.2013, súd zistil, že žalovanému bola žalobcom vyplatená čiastka spolu 1074,15 eur vrátane revolvingov, pričom túto sumu tvorí suma 497,91 eur (revolvingový úver poskytnutý na základe Zmluvy) a sumy dvoch automatických revolvingov po 288,12 eur, ktoré boli žalovanému vyplatené dňa 23.07.2009 a 28.04.2010. Z Karty klienta tiež vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi v splátkach sumu 1261,70 eur.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o inkase (§ 692 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>).

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Ústavný súd v náleze z 28.02.1995, sp. zn. , okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou, že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napríklad pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj napríklad pri zmluvnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.

Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky, problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založeným právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam, a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadať na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.

V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v apríli 2009 bola 11,72%, no v Zmluve je uvedená výška úroku 60,24%, čo predstavuje viac ako 5 - násobok priemernej úrokovej sadzby. Je všeobecne známe, že je prípustné, ak subjekty poskytujúce úvery obyvateľstvu z vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než v obchodných bankách v danom čase, čo je spôsobené najmä tým, že ich vybavenie nie je až tak administratívne náročné, sú rýchlejšie a od spotrebiteľa sa nevyžaduje zabezpečenie. Miera, v akej sú ale takéto úroky akceptovateľné, však nesmie prekročiť rámec korektívu dobrých mravov a podľa ustálenej judikatúry súdov, je to miera ak nepresahuje úroveň dvojnásobku priemernej úrokovej sadzby obchodných bánk v danom čase. Pohybujúc sa v tolerancii udržateľných úrokov, ktoré by v tomto prípade mohli dosiahnuť úroveň od 11,72% do 23,44% ročne, však súd nemôže suplovať vôľu, v akej výške by riadne úroky boli, poprípade mohli byť dohodnuté, keďže nemôže vstupovať a ani nahrádzať kontrakčnú autonómiu zmluvných strán.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, ktorou bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver v sume 497,91 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach po 40,70 eur s 60,24% ročným úrokom, teda spolu v sume 732,60 eur. Pokiaľ však ide o ročnú úrokovú sadzu vo výške 60,24%, Zmluva je, vzhľadom na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, v tejto časti neplatná a to pre rozpor s dobrými mravmi. Súd mal tiež za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté ďalšie dva automatické revolvingy, a to dňa 23.07.2009 a 28.04.2010, v sume po 288,12 eur a nie 488,35 eur ako to uvádza žalobca v žalobe.

Ohľadom týchto revolvingov však žalobca dôkazné bremeno neuniesol a súdu žiadne zmluvy o ich uzavretí nedoložil.

Súd má teda za to, že vzhľadom na neplatnosť ustanovení Zmluvy ohľadom ročných úrokov ako aj vzhľadom na neexistenciu zmlúv, na základe ktorých boli žalovanému poskytnuté ďalšie revolvingy, bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť iba sumu, ktorá mu bola reálne vyplatená. Keďže žalovanému bola vyplatená suma 1074,15 eur vrátane revolvingov a tento žalobcovi v splátkach splatil už 1261,70, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd na základe ustanovenia § 142 ods. 1, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca síce žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, tento však vo veci úspech nemal a žalovaný, ktorý v konaní úspech mal, náhradu jeho trov nežiadal, nakoľko mu tieto ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.