Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/28/2015

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa 1/ V. R., bytom S. XXX/X, XXX XX C. Teplá a 2/ V. V., bytom Ľ. M. XX/XX, XXX XX A., obaja navrhovatelia zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO 47 256 907 proti odporkyni Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov zo dňa 11.12.2015 na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 11.12.2015 domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým súd uloží odporkyni povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného zmluvou č. 27/291/12 zo dňa 05.11.2012 uzavretou medzi navrhovateľmi ako záložcami a odporcom ako záložným veriteľom k bytu č. 5, vo vchode č. X bytového domu s.č. XXX nachádzajúci sa v k.ú. C. C. vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. C. C. zapísaná v registri C (ďalej tiež "predmetné nehnuteľnosti"). Plnomocenstvom zo dňa 10. 12.2015 bol právny zástupca navrhovateľov splnomocnený na zastupovanie vo veci určenia neplatnosti Záložnej zmluvy a neexistencie záložného práva vrátane podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Návrh dôvodili tým, že dňa 05.11.2012 uzavreli s odporcom Zmluvu o zriadený záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom záložným právom bola zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého dlžníkovi V. B. na základe Úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

K zriadeniu záložného práva predchádzalo to, že v roku 2009 si navrhovateľ 1/ zobral úver z Tatra banky na sumu 5 000 € pričom aj tento úver bol zabezpečený záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. V roku 2012 sa navrhovateľ 1/ dostal do nepriaznivej finančnej situácie a v rámci hľadania východísk prišiel do kontaktu s finančnou poradkyňou, ktorá mu navrhla, že mu vybaví iný úver na splatenie úveru v Tatra banke, aby neprišiel o byt. Navrhovateľ 1/ tejto osobe dôveroval, lebo sa zdalo, že mu chce pomôcť. Finančná poradkyňa začala vybavovať úver a následne navrhovateľovi oznámila, že na jeho osobu nie je možné úver vybaviť, preto bude úver písaný na inú osobu - V. B. a bude zobratý u odporcu. Navrhovateľ veriac finančnej poradkyni súhlasil s takýmito podmienkami a súhlasil aj so zriadeným záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, s čím po naliehaní vyjadrila súhlas aj navrhovateľka 2/ a spoločne podpísali záložnú zmluvu. Úver od odporcu bol v skutočnosti vo výške 19 400 €. Po uzavretí úverovej zmluvy mala poradkyňa vyplatiť úver v Tatra banke, ktorý bol pravdepodobne vyplatený, avšak navrhovateľ 1/ doteraz nevie aká bola presne výška dlžnej sumy, a ani koľko z poskytnutých finančných prostriedkov bolo na tento účel použitých a čo sa stalo zo zvyšnými peniazmi, ktorými disponovala práve finančná poradkyňa, ktorá mala zabezpečiť aj splácanie úveru, keďže suma

úveru značne prevyšovala sumu, ktorá mala byť vyplatená Tatra banke. Následne v krátkom čase po uzavretí záložnej zmluvy poradkyňa kontaktovala navrhovateľa 1/, že finančné prostriedky z úveru nepostačujú ma urovnanie dlhu v Tatra banke, a.s., a že si navrhovateľ musí zobrať ďalšie úvery, ktoré mu poradkyňa vybavila v troch spoločnostiach v celkovej sume 8 146,14 €, pričom ich celé odovzdal poradkyni a nevie čo sa s nimi ďalej stalo. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami bolo na základe oznámenia navrhovateľa 1/ začaté trestné stíhanie pre podvod.

Listom zo dňa 26.06.2015 oznámil odporca začatie výkonu záložného práva, nakoľko úver nie je zaplatený riadne a včas. Dňa 29.09.2015 bola stanovená hodnota zálohu znaleckým posudkom. Plánovaná dražba je uvedená na portáli www.byty.sk pod č. inzerátu XXXXXXX.

Navrhovatelia právne poukázali na ustanovenia § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že uvedené ustanovenia umožňuje posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a prípadne odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Poukázali na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu nato, či bol výsledkom slobodného dojednania účastníkmi zmluvy. Majú zato, že zriadenie záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovatelia uzavreli danú zmluvu pod vplyvom ľsti poradkyne, ktorá mohla svojim konaním uviesť navrhovateľov do omylu vylákať od nich súhlas na zriadenie záložného práva na zabezpečenie celého úveru v sume 19 400 €, pričom navrhovateľom a ani dlžníkovi z úveru nie je známe, na aký účel boli peňažné prostriedky použite. Je možné predpokladať spáchanie trestnej činnosti. Navrhovatelia sú toho názoru, že výkonu záložného práva nemôže súd poskytnúť ochranu, keďže ide zjavne o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Konanie predchádzajúce uzavretiu záložnej zmluvy, ako aj konanie po poskytnutí úveru je v hrubom rozpore o zaužívanými pravidlami správania sa. Vierohodnosť navrhovateľa 1/ bola zneužitá do tej miery, že mu reálne hrozí strata obydlia. Záložné právo bolo zriadené v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže byť tento úkon platným úkonom a zároveň podkladom na realizáciu záložného práva. Navrhovateľovi 1/ hrozí bezprostredná ujma spočívajúca v strate obydlia pričom jeho príjem nepostačuje na prípadnú úhradu nájomného. Zároveň by realizáciou záložného práva vznikla navrhovateľom nenávratná škoda, ktorej možno predbežným opatrením zabrániť.

Súd sa oboznámil s LV. č. XXXX, Zmluvou o zriadení záložného práva č. XX/XXX/XX, oznámením o začatí výkonu záložného práva, trestným oznámením zo dňa XX.XX.XXXX, upovedomením o odovzdaní oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX, upovedomením o začatí trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX, s výpisom z internetovej stránky www.byty.sk.

Z uvedených listín má súd osvedčené, že Zmluvou o zriadený záložného práva navrhovatelia založili predmetné nehnuteľnosti v prospech odporcu - záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy č. 27/291/12 uzavretou medzi odporkyňou ako veriteľom a Martinom Sivákom úverovým dlžníkom. Najvyššia hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka zabezpečovala bola v Zmluve o zriadený záložného práva stanovená na výšku 19 400 €. Z výpisu z listu vlastníctva, z oznámenia o začatí výkonu záložného práva, z portálu www.byty.sk vyplýva, že odporkyňa začala s výkonom záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva č. 27/291/12. Z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že sa na podklade trestného oznámenia začalo trestné stíhanie pre skutok špecifikovaný v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej tiež "O.s.p."), predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má

byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež "OZ"), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

V prípade rozhodovania o predbežnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jeho práva alebo výkonu rozhodnutia, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Predbežné opatrenie je totiž zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Medzi skutkové okolnosti, ktoré je potrebné osvedčiť sú zaradené aj tie, ktoré odôvodňujú dôvodnosť nároku navrhovateľa, teda toho čoho sa navrhovatelia domáhajú žalobou vo veci samej; v tomto prípade neplatnosť záložnej zmluvy a neexistencia záložného práva. V uvedenom prípade navrhovatelia neosvedčili skutkové okolnosti, z ktorých oni sami vyvodzujú neplatnosť záložnej zmluvy a neexistenciu záložného práva a to, že zmluva bola uzavretá zmluvu pod vplyvom ľsti poradkyne, ktorá mohla uviesť navrhovateľov do omylu vylákať od nich súhlas na zriadenie záložného práva na zabezpečenie celého úveru v sume 19 400 €, pričom navrhovateľom a ani dlžníkovi z úveru, nie je známe na aký účel boli peňažné prostriedky použité resp., že došlo k ich sprenevere. Pripojené trestné oznámenie nepredstavuje takéto osvedčenie, nakoľko ich obsahom sú tvrdenia navrhovateľov. Rovnako takéto osvedčenie nepredstavuje ani návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom tieto tvrdenia bolo potrebné osvedčiť.

Ani v prípade osvedčenia týchto tvrdení by však nebolo možné mať za osvedčenú dôvodnosť nároku navrhovateľov voči odporcovi - neexistenciu záložného práva či neplatnosť záložnej zmluvy. Záložná zmluva predstavuje právny úkon (konsenzus) medzi navrhovateľmi a odporkyňou. V predmetnej záložnej zmluve je výslovne uvedená maximálna výška istiny, ktorá sa zabezpečuje, a to suma 19 400 €. V uvedenom prípade sa javí ako podstatné, že ľstivého, podvodného konania či uvedenia do omylu sa mala dopustiť poradkyňa, avšak nie odporkyňa. Dovolania sa neplatnosti právneho úkonu pre omyl sa možno len vtedy, ak omyl vyvolala osoba alebo o omyle musela vedieť osoba, ktorej bol právny úkon (tu pristúpenie k uzavretiu záložnej zmluvy) určený. Touto osobou je odporkyňa, pričom však nie je tvrdené a ani osvedčené takéto jej konanie či jej vedomosť. Súd dodáva, že podvodné konanie aj, ak by došlo odsúdeniu poradkyne, má potom občianskoprávny aspekt relatívnej neplatnosti (§§ 49a, 40a , ale

nie absolútnej neplatnosti § 39 OZ, (rozhodnutie NS SR sp. zn. predposledný odsek odôvodnenia, či Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek NS ČR R 36/2008).

Navrhovatelia uzavreli záložnú zmluvu v predstave, že finančné prostriedky úverom získané sa použijú na úhradu predchádzajúceho úveru s tým, že peňažné prostriedky, ktoré zvýšia ostanú v ich dispozícii. Uvedená predstava predstavuje pohnútku, vzdialenejší cieľ sledovaný navrhovateľmi, ktorý je pre pre posúdenie platnosti záložnej zmluvy ako úkonu medzi navrhovateľmi a odporkyňou bez významu a bez významu je rovnako či sa sledovaný v pohnútke naplnil alebo nenaplnil. Uvedené však samozrejme nemusí byť bezvýznamné pre posúdenie vzťahu medzi navrhovateľmi a poradkyňou, nakoľko poradkyňa podľa tvrdení navrhovateľov tento omyl vyvolala.

Čo sa týka aplikácie dobrých mravov tak záložná zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia úveru s maximálnou výškou istiny 19 400 €. Vyplateniu úveru podľa tvrdení navrhovateľov došlo, avšak nedošlo k ich použitiu resp. mohlo dôjsť k ich sprenevere zo strany poradkyne, teda táto osoba mala konať v rozpore s dobrými mravmi, avšak nie odporkyňa, ktorá svoje povinnosti splnila, a okolnosti ako sa peňažnými prostriedkami ďalej naloží nemohla ovplyvniť, teda prípadný rozpor s dobrými mravmi nespočíva v konaní odporkyne, ale v konaní inej osoby. Za tohto stavu keď odporkyňa splnila svoju povinnosť, poskytla peňažné prostriedky, pričom nemala vedomosť o existencii ľsti sa výkon záložného práva nejaví byť v rozpore s dobrými mravmi. K poukazu na nález Ústavného súdu ČR, súd dodáva, že s uvedeným nálezom sa stotožňuje, avšak ten sa týkal skúmania samotného obsahu právneho úkonu, teda či práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy sú v súlade s dobrými mravmi, pričom v tomto konaní samotný obsah záložnej zmluvy nebol namietaný a ani nebolo zistené, že práva a povinnosti stanovené v záložnej zmluve sú s dobrými mravmi v rozpore.

Z dôvodu, že navrhovatelia neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, t.j. skutočnosti, z ktorých by vyplývali okolnosti pokladať záložňu zmluvu za neplatnú či záložné právo za neexistujúce, súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.