Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-69-2015.pdf
PDF · 109.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: I. práce, sociálnych vecí a rodiny L., Y. č. X/A, L., dieťa rodičov: matka - X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom P. č. XX, L., štátna občianka R. republiky, zastúpená advokátom: E.. Z. R., X. č. XXXX/XX, G. R. a otec - U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Al - H. XXXX, L., A., štátny občan A. republiky, na návrh matky o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska a návrh otca na úpravu styku takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e matke maloletého K. C., nar. XX.XX.XXXX s ú h l a s k podaniu žiadosti na príslušný orgán na zmenu priezviska maloletého na priezvisko H. Súd návrh otca na úpravu styku s maloletým z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2015 matka maloletého K. žiadala o udelenie súhlasu na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého z doterajšieho priezviska C. na nové priezvisko H.. Návrh bol odôvodnený tým, že po rozvode manželstva rodičov maloletého bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa vrátila k svojmu rodnému priezvisku. Otec maloletého krátko po jeho narodení odišiel do A. s odôvodnením, že si musí usporiadať svoje záležitosti, avšak na R. sa vrátil iba na X dní v mesiaci február XXXX a podobne v roku XXXX, aby si podal žiadosť o znovu priznanie trvalého pobytu, ktorá mu bola zamietnutá. Za celé obdobie až do podania návrhu matky sa otec o dieťa nezaujímal, neprejavil žiadnu iniciatívu byť s maloletým a podieľať sa na jeho výchove. Dokonca neprispieva na výživu maloletého v rozsahu stanovenom súdom. Od narodenia syna na jeho výživu prispel sumou cca X.XXX eur a k XX.XX.XXXX bol jeho dlh na výživnom cca XX.XXX eur, ktorého dôvodu sa matka obrátila so žiadosťou o pomoc na M. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. H. teda otca nepozná, nemá a ani nemôže mať k nemu vybudovaný žiaden vzťah. Matka vyjadrila presvedčenie, že hľadiska ďalšieho duševného vývoja a bezproblémového zaradenia sa do života maloletého a to najmä v súvislosti s nástupom do školy je pre neho nanajvýš prospešné mať priezvisko zhodné s priezviskom matky ako osoby, ktorá sa o neho trvale stará, vychováva ho a dáva mu i všetku rodičovskú lásku. Na list matky so žiadosťou o udelenie súhlasu so zmenou priezviska otec nereagoval.
Otec maloletého, ktorý sa od začiatku súdneho konania nezdržuje na území R. republiky, na ktorého sa však podarilo súdu nakontaktovať elektronickou poštou s návrhom matky nesúhlasil, pričom vo svojej prvej bezprostrednej reakcii uviedol, že po rozvode bol so synom tri krát a kúpil mu všetko a platil tiež výživné, keď mohol prísť na územie R. republiky, ale ak je zrušený jeho pobyt na území R. republiky sa z A. platiť nedá. Súčasne súdu zaslal kópiu rozhodnutia J. J. zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu bol zrušený trvalý pobyt na území R. republiky. Vo svojom neskoršom vyjadrení prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu spresnil, že v dôsledku odmietnutia vydania potvrdenia o trvalom pobyte na území R. republiky a neudelenia víz príslušnými orgánmi sa tu otec nemôže zdržovať a ani sem pricestovať. Odmietnutím udelenia víz sú odporcove možnosti starostlivosti o maloletého obmedzené, avšak má záujem sa s maloletým stretávať hneď, ako mu bude umožnené pricestovať na územie Slovenskej republiky a preto podal aj návrh na úpravu styk s maloletým. Čo sa týka výživného, medzinárodné bankové prevody sa dajú uskutočniť iba cez banku W. N. a aj to za značných komplikácií. Otec však matke posiela výživné podľa svojich možností a možností bankových prevodov. Poprel, že by ho maloletý nepoznal, na potvrdenie čoho založil do spisu spoločné fotografie z r. XXXX. Navštevuje ho podľa svojich možností a snaží sa udržať si s dieťaťom citový vzťah, pričom má záujem podieľať sa na jeho výchove väčšou mierou, s ktorým cieľom využíva všetky dostupné právne prostriedky na to, aby mu bol udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky práve preto, aby bol ich vzťah s dieťaťom intenzívnejší. Poprel, že by ho matka kontaktovala kvôli zmene priezviska maloletého pred podaním návrhu a o jej zámere sa dozvedel až z doručených súdnych písomností v prebiehajúcom konaní.
Dňa 31.08.2015 bol súdu doručený návrh otca, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým a to tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú druhú nedeľu v mesiaci v čase od XX.XX hod do XX.XX hod a cez letné prázdniny, t.j. od XX.XX. do XX.XX. každú nedeľu, pričom v tomto čase s ním môže stráviť dovolenku v trvaní XX dní. R. návrh odôvodnil tým, že o styku otca s maloletým nebolo rozhodnuté ani v rozhodnutí o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky ani v rozsudku o rozvode manželstva jeho rodičov. S matkou sa na úprave styku doposiaľ nedohodli, avšak otec sa chce podieľať na výchove dieťaťa a plniť si ostatné rodičovské povinnosti a tiež realizovať práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona o rodine. F. o návrhu otca sa na tunajšom súde začalo viesť pod sp. zn. XXP XXX/XXXX.
Právny zástupca otca neskôr vo svojom vyjadrení na pojednávaní doplnil, že otec mal vždy objektívne dôvody, kvôli ktorým sa nezdržoval na území R. republiky. H. sa snaží využiť všetky možné prostriedky na to, aby sa mohol dostať na naše územie a aby jeho vzťah so synom mohol byť intenzívnejší. K. však na obavy matky, netrval na úprave styku v požadovanom rozsahu, ale akceptoval by jeho úpravu každý pondelok a stredu od XX:XX hod. do XX:XX hod. za prítomnosti matky eventuálne sociálneho pracovníka. Vo vzťahu k neplneniu vyživovacej povinnosti poukázal mal za to, že v prípade, ak otec bude mať víza, značne mu to zjednoduší aj možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, čo otcovi bránilo plniť si jeho vyživovaciu povinnosť, resp. intenzívnejšie sa stretávať s maloletým, kým mal povolený trvalý pobyt na území R. republiky.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 22P 69/2015 súd spojil konanie o návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska a konanie o návrhu otca na úpravu styku na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 22P 69/2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom pripojených spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17P 109/2012 a 17P 186/2012, ako aj ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rodičovské práva povinnosti k maloletému K. boli upravené na čas do rozvodu rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok; otcovi bola uložená povinnosť od XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne.
Manželstvo rodičov maloletého uzavreté dňa XX.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že na čas po rozvode súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodol totožne ako na čas do rozvodu manželstva.
V oboch konaniach bol otec, ktorému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na adresu jeho trvalého pobytu na území R. republiky a ani na jeho známu adresu v cudzine, zastúpený opatrovníkom. Čo sa týka otca bolo zistené, že rodičia maloletého nikdy nemali spoločné bydlisko, otec sa dlhodobo zdržiaval vo svojom domovskom štáte, kam vycestoval po ukončení štúdia na R. v L. krátko po narodení dieťaťa s tým, že si musí usporiadať svoje záležitosti. Na R. sa vrátil až vo februári XXXX na X dní a odcestoval naspäť. Matku s maloletým zanechal bez finančných prostriedkov a prestal o nich javiť záujem, z ktorého
dôvodu boli odkázaní na finančnú pomoc rodičov matky, ktorá zo svojho príjmu nezvládala pokryť v dostatočnej miere všetky výdavky spojené s chodom domácnosti a starostlivosťou o dieťa.
Matka maloletého vo svojej výpovedi odkázala na skutkové okolnosti uvedené v návrhu a vo vyjadrení podanom prostredníctvom jej právneho zástupcu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom poukázala na to, že kontakt otca s maloletým od jeho narodenia predstavoval niekoľko hodín (spolu cca XX hodín) počas X stretnutí, z ktorého dôvodu dieťa otca v podstate nepozná, čo je spôsobené výlučne nezáujmom otca o dieťaťa a o veci, ktoré sa maloletého týkajú, keďže matka otcovi nikdy v stretávaní sa s dieťaťom nebránila. V. pobyt bol otcovi zrušený až XX.XX.XXXX, a teda od narodenia sa syna v r. XXXX mal dostatok času a možností stretávať sa s ním, keď neexistovali ani faktické ani právne prekážky, ktoré by tomu bránili. Materiálne vzhľadom na nezáujem otca aj v tomto smere bola matka od narodenia syna odkázaná na pomoc svojich rodičov, ktorí jej zabezpečujú bývanie. Pre dlhodobé neplatenie výživného, dlh na ktorom do decembra 2015 narástol na sumu takmer XX.XXX eur matka na otca podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. M. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, na ktoré sa obrátila jej pomoc s vymáhaním výživného poskytnúť nemohli, nakoľko A. republika nie je účastníkom medzinárodného dohovoru v tejto oblasti. Matka má podozrenie, že otec sa o maloletého začal zaujímať výlučne z dôvodu snahy o získanie trvalého pobytu na území R. republiky, a teda čisto účelové, motivované osobným záujmom otca a nie záujmom dieťaťa. Vyjadrila tiež obavy, že v prípade, ak by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým XX dní nepretržite, mohlo by dôjsť k únosu maloletého do cudziny, pričom vzhľadom na krajinu pôvodu otca, ktorá nie je účastníkom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí by neexistovala žiadna možnosť Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí ako príslušného orgánu žiadať orgány v A.publike o návrat dieťaťa do krajiny trvalého pobytu, pričom by bolo potrebné žiadať o súhlas s vycestovaním dieťaťa vnútroštátne orgány A. republiky podľa vnútroštátneho práva A.. Vzhľadom na túto obavu napriek pretrvávajúcej vôli umožniť otcovi stretávať sa s maloletým však trvá na svojej stálej prítomnosti, resp. na prítomnosti zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Čo sa týka zmeny priezviska dieťaťa záujem maloletého v tomto smere odôvodňovala predovšetkým zriedkavosťou kontaktov maloletého s otcom a neprejavovaným záujmom zo strany otca o dieťa, ktorého okrem sporadických osobných stretnutí nikdy nekontaktoval listom, e-mailom, cez skype a nezaujímal sa, ako dieťa vyrastá, či nemá nejaké zdravotné problémy, o to, ako sa mu darí v materskej a neskôr v základnej škole, aké výsledky dosahuje, aké má voľnočasové aktivity a v neposlednom rade si neplnil ani svoju vyživovaciu povinnosť. Naopak mala za to, že je v plnom záujme maloletého, aby niesol jej meno, keď je to práve ona, ktorá sa o dieťa od narodenia plnohodnotne stará, vyživuje ho, má s ním úprimný a bezproblémový vzťah a pristupuje k jeho výchove ako zodpovedná matka. Z odlišnosti ich priezvisk vznikajú rôzne zmätočné situácie, keď matka musí preukazovať svoj príbuzenský vzťah k vlastnému dieťaťu. Práve ona je pri tom jediný perspektívny a stabilný faktor v živote syna. Priezviskom matky bude zachovaná aj kontinuita príbuzenského vzťahu s vetvou rodiny matky (starými rodičmi), ktorých má maloletý rád a má s nimi vybudovaný úprimný a pevný vzťah, pričom žiadnych príbuzných zo strany otca nepozná. Na priezvisko C. nikdy nereagoval, pochopiteľne si myslí, že má rovnaké priezvisko ako rodina, s ktorou žije. Tak v materskej škole ako aj základnej, ktorú začal navštevovať od školského roka XXXX/XXXX ho oslovujú po mene, teda K.. K tvrdeniam otca, že sa ho kvôli zmene priezviska nepokúsila kontaktovať uviedla, že list so žiadosťou o dohodu adresovala otcovi na jedinú jej známu adresu otca v A., čo aj preukázala listinnými dôkazmi, a teda využila všetky dostupné prostriedky, aby sa vyhla súdnemu sporu. V. spochybnila tvrdenie otca o problematickom bankovom spojení s A., keď v októbri XXXX bola na účet matky poukázaná symbolická suma XXX eur práve z A. republiky. K tomu dodala, že po tom, čo otehotnela, otec nechcel aby sa narodil. B. sa až na jej naliehanie, keď mu tvrdila, že sa to patrí a to tri dni pred narodením syna. Do A. po promóciách odišiel asi keď mal syn týždeň, pričom ho dovtedy videl iba raz. Nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti. Po sobáši mal ale na území R. republiky trvalý pobyt X rokov. Otca pravidelne vyzýval na platenie výživného a to aj s poukazom na synovo dedičné ochorenie krvi V., ktorou ako chorobou typickou pre ľudí z regiónu pôvodu otca syn trpí zjavne po ňom. R. bol štyri krát v nemocnici a všeobecne býva často chorý kvôli slabšej imunite. V škole si deti zatiaľ neuvedomujú priezviská a všetci syna volajú K.. R. nevie, že má priezvisko C.. F. sa predstavuje, predstaví sa jednoducho K. alebo H., keďže vie, že sa tak volá ona. V styku so synom otcovi nikdy nebránila, naopak ho vyzývala, aby sa o neho zaujímal a stretol sa s ním, ale urobil tak X alebo X x za X rokov. Ak aj sa na syna opýtal, vždy iba z podnetu matky, keď začala komunikáciu s výčitkou, prečo sa na syna nespýta. Konkrétne sa jej otec tým, že by mal v úmysle vziať si syna do krajiny svojho pôvodu nevyhrážal.
Z rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ L. Č.p.: J.-P.-L zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otcovi maloletého K. bol zrušený trvalý pobyt na päť rokov na území R. republiky podľa § 50 ods. X písm. c), d) a e) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že otec si podal žiadosť o trvalý pobyt na neobmedzený čas dňa XX.XX.XXXX. Z dôvodu upovedomenia o právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva otca s občiankou R. republiky bolo začaté správne konanie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území R. republiky. S. dňa XX.XX.XXXX požiadal o aplikáciu ust. § 50 ods. 2 cit. zákona, kedy by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu jeho zrušenia, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Uviedol, že sa chce so svojim synom stretávať osobne, starať sa o neho a je medzi nimi dobrý vzťah. Uvedené ustanovenie však nebolo možné aplikovať po vyťažení bývalej manželky, ktorá uviedla, že jej bývalý manžel ihneď po svadbe odišiel do A., ozýval sa len sporadicky a na R. bol asi tri krát počas piatich rokov na návšteve. J. orgán vychádzal aj zo zistenej skutočnosti, že naposledy bol otec maloletého na území R. republiky XX.XX.XXXX.
Dňa 09.12.2015 podala matka maloletého vysvetlenie na polícii ohľadom trestného oznámenie, ktoré podala na otca maloletého pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy, v ktorom presne špecifikovala 6 platieb otca na výživné od augusta 2013 do októbra 2015 v sumách od XXX eur do XXX N. a to bez uvedenia ich presných dátumov, keďže platby jej boli uhrádzané priamo do rúk bez toho, že by sa vypisoval príjmový doklad, prípadne iný doklad potvrdzujúci prijatú platbu. G. sa, že výživné jej bude hradiť v hotovosti, alebo cez platobný systém W. N..
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska odporučila vyhovieť, keď sa stotožnila s dôvodmi uvádzanými matkou a jej právnym zástupcom. Zmenu priezviska považovala za v súlade so záujmami malého. Návrh otca na úpravu styku navrhla zamietnuť, keď za daného stavu by šlo o rozhodnutie čisto formálne a nevykonateľné, keď navyše vychádzajúc z okolností prípadu nie je ani aktuálne v záujme maloletého upraviť jeho styk s otcom.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhoduje o nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností, len ak sa nezhoda týka podstatných vecí. Takýmito podstatnými vecami je okrem vyššie zákonom demonštratívne citovaných záležitostí aj podanie žiadosti na zmenu jeho mena alebo priezviska. Súd nerozhoduje o zmene mena alebo priezviska; rozhoduje iba o udelení súhlasu (ak sa rodičia nedohodnú) na podanie žiadosti príslušnému obvodnému úradu (§ 9 zák. č. 300/1993 Z. z. v znení <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=565789-565790>neskorších predpisov), ktorý o zmene mena alebo priezviska rozhodne. Náležitosti žiadosti o povolenie zmeny mena alebo priezviska sú uvedené v § 11 <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=565793-565817> cit. zákona. Podľa ods. 3 písm. a) cit. zák. ustanovenia žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako XX rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v danom prípade zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého výlučne matka za pomoci svojich rodičov, keď svojho otca, ktorého priezvisko nosí fakticky nepozná (sporadické kontakty s otcom v trvaní niekoľkých hodín, pričom jedno z týchto stretnutí, z ktorého pochádzajú jediné otcom predložené fotografie sa uskutočnilo XX.XX.XXXX, t.j. viac ako dva roky pred rozhodnutím súdu, nemožno považovať kvalitatívne za dostatočné na „spoznanie“ rodiča dieťaťom v pravom zmysle slova). Otec o dieťa neprejavuje skutočný a úprimný záujem a neplní si riadne ani svoju vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu v tom nebránia žiadne objektíve prekážky. Argumentáciu otca v tomto smere súd vyhodnotil ako účelovú, keď je potrebné prisvedčiť matke, že až do
marca 2015 mal otec na území Slovenskej republiky povolený trvalý pobyt cudzina, a teda neexistovali žiadne faktické ani právne prekážky brániace či už budovaniu vzťahu s maloletým prostredníctvom pravidelných stretnutí otca so synom a spoločnými aktivitami, pokiaľ by mal o to otec skutočný záujem (aj z fotografií predložených otcom vyplýva, že matka otcovi v stretávaní sa so synom zjavne nebránila) a ani riadnemu plneniu si vyživovacej povinnosti otca. O dieťa sa nezaujímajú neho ani príbuzní z otcovej strany, žijúci v zahraničí. Maloletý prichádza do veku, kedy sa začne stotožňovať so svojim priezviskom, ktoré je odlišné od priezviska matky a jej rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a ktorých považuje za svoju primárnu rodinu. Napriek nesúhlasu otca, ktorý neodôvodnil žiadnym relevantnými skutočnosťami a teda sa javí, že otec sleduje skôr svoj vlastný záujem, než objektívny najlepší záujem dieťaťa, súd s poukazom na uvedené považoval návrh za podaný dôvodne. Vyhovenie návrhu súd považoval za v súlade so záujmami dieťaťa a v záujme jeho ďalšieho zdravého psychosociálneho vývoja, keď sa stotožnil s názorom matky, že týmto spôsobom bude zachovaná kontinuita s matkou a jej rodinou ako jediným perspektívne stabilným faktorom v živote dieťaťa vzhľadom na odchod otca do krajiny pôvodu v útlom veku maloletého a jeho následný výlučne sporadický a skôr formálny záujem. Rozdielnosť priezvisk matky a dieťaťa je zdrojom komplikácii aj v bežnom občianskom živote pri obstarávaní bežných záležitostí maloletého. Preto súd aj s poukazom na názor kolízneho opatrovníka považoval návrh matky za dôvodný. V plnom rozsahu mu teda vyhovel a matke maloletého udelil súhlas k podaniu žiadosti na príslušný úrad o zmenu priezviska maloletého tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh na úpravu styku otca s maloletým K. nie je podaný dôvodne, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia doposiaľ boli v tomto smere schopní dosiahnuť dohodu. Je zrejmé, že matka otcovi nebránila stretávať sa so synom, pokiaľ o to prejavil záujem, ktorý však zjavne vzhľadom na svoj dobrovoľný odchod do krajiny pôvodu krátko po narodení dieťaťa neprejavil častejšie, než k realizácii styku skutočne došlo. Objektívne dôvody, ktoré by bránili otcovi zdržovať sa na území našej republiky počas trvania jeho trvalého pobytu, a teda udržiavať so synom pravidelný kontakt v tomto období otec vo svojich podaniach žiadnym spôsobom nekonkretizoval, a teda nepreukázal. Matka deklarovala vôľu s otcom sa dohodnúť, pričom otec žiadnym spôsobom nenamietal, že by mu matka doposiaľ v styku s maloletým akýmkoľvek spôsobom bránila, naopak možnosť dosiahnutia dohody medzi rodičmi vyplýva aj zo skutočnosti, že otec je ochotný rešpektovať obavy a vôľu matky a stretávať sa s dieťaťom v jej prítomnosti, prípade v prítomnosti tretích osôb. V čase vyhlásenia rozhodnutia teda neexistoval dôvod na autoritatívnu úpravu styku, ktorá by otcovi garantovala stretávanie sa dieťaťom, keď v prípade, ak by sa otec reálne kontaktu domáhal, matka je ochotná mu kontakt za vzájomne rešpektovaných podmienok umožniť. Otcom požadované rozhodnutie by navyše nebolo prakticky vykonateľné a teda sa javí ako nadbytočné a neúčelné, vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, kedy má otec na území Slovenskej republiky zrušený trvalý pobyt a neboli mu udelené víza. Preto súd návrh otca v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré súd môže podľa 163 ods. 2 O.s.p. zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery, otec má možnosť po usporiadaní si svojich osobných pomerov a odstránení administratívnych prekážok brániacich mu v súčasnosti v zdržovaní na území Slovenskej republiky za predpokladu, že by mu v budúcnosti matka styk so synom bez relevantných objektívnych dôvodov neumožňovala, požiadať o jeho úpravu po zmene situácie na jeho strane. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.