Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_33Cb-64-2015.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-30Rob/109/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobcu: Lyreco CE, SE, IČO: 35 958 120, so sídlom Na Pántoch 18, Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TÖ <http://www.google.sk/url? sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj2lsfJzabKAhXEkg8KHZptD1oQFggdMAA %3A%2F%2Fwww.tstl.sk%2F&usg=AFQjCNGzdkYP5k77HKEYkVYQZDG6V9FZxA>GEL SIKORA & TL, s.r.o., so sídlom Záborského 19, Bratislava, proti žalovanej: Ingrid Matejová - IN - MA, IČO: 47 570 130, so sídlom Čechovova 29, Košice, v konaní o zaplatenie 723,88 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovanú zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 723,88 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 401,20 eura od 17.2.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 322,68 eura od 1.3.2014 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 257,59 eura, t.j. 43 eur - súdny poplatok a 214,59 eura - trovy právneho zastúpenia, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 723,88 eura spolu s príslušenstvom a uplatnil si tiež právo na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej v dňoch 16.1.2014 a 29.1.2014 dodal tovar bližšie špecifikovaný vo faktúrach číslo 2380134230 a 2380134323 v celkovej hodnote 723,88 eura. Žalovaná tovar od žalobcu prevzala a neuhradila žalobcovi faktúry v lehote splatnosti a svoj splatný záväzok ani doposiaľ nesplnila. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 4.12.2014, keď v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému dňa 29.9.2014 č.k. 30Rob/109/2014 - 14. Uviedla, že s dlžnou sumou nesúhlasí. Tvrdila, že sa so žalobcom snažila komunikovať a dohodnúť sa na splátkovom kalendári. Požiadala o možnosť splácať dlh formou pravidelných mesačných splátok, pretože na uhradenie celého dlhu nemá žalovaná finančné prostriedky. K podanému odporu sa písomne vyjadril žalobca, podaním doručeným súdu dňa 15.1.2015. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaná v odpore uviedla len všeobecné skutočnosti, poukázal na rozpor tvrdení žalovanej a tiež, že práve žalovaná nereagovala na posledný návrh splátkového kalendára, ktorý bol žalovanej zo strany žalobcu predložený e - mailom zo dňa 20.3.2014. Dodal, že žalovanej nič nebránilo tomu, aby svoj záväzok postupne splácala v rámci jej aktuálnych finančných možností. Záverom svojho vyjadrenia uviedol, že odpor by bolo treba ako neodôvodnený odmietnuť.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12.2015 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 11.12.2015 a požiadal súd, aby rozhodol na základe predložených listinných dôkazov.
V predmetnej právnej veci súd nariadil pojednávanie a vec rozhodol dňa 11.12.2015. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil z dôvodov kolízie termínov pojednávaní, na žalobe zotrval a navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti a žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, pričom doručenie predvolania na pojednávanie nebolo vykázané. Súd preto vec v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O.s.p.“) prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie obsahom stanoviska žalobcu, žalovanej a obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a bol zistený tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna kúpna zmluva. Žalobca dodal žalovanej tovar, prevzatie ktorého žalovaná potvrdila svojím podpisom na potvrdení o prevzatí dodávky zo dňa 16.1.2014 (č.l. 4) a dňa 29.1.2014 (č.l. 6). Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanej faktúru č. 2380134230 zo dňa 28.1.2014 vo výške 401,20 eura so splatnosťou dňa 11.2.2014 a č. 2380134323 zo dňa 13.2.2014 vo výške 322,68 eura so splatnosťou 13.2.2014. Žalovaná kúpnu cenu za dodaný tovar žalobcovi v termíne splatnosti neuhradila a neurobila tak ani doposiaľ.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.
Podľa ustanovenia § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav tak, ako to tvrdil žalobca. Nebolo sporné, že dodávka tovaru bola zrealizovaná a ani výška faktúr. Samotná žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že si je vedomá svojho dlhu a celkom všeobecne uviedla, protichodne, že s dlhovanou sumou nesúhlasí. Výšku žalovanej pohľadávky však v priebehu konania žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami nerozporovala. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
S poukazom na citované ustanovenia Obchodného zákonníka a nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. súd žalobcovi priznal aj sumu 40 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na súde.
Podľa ustanovenia § 365 veta prvá Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do
30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného v čase prvého dňa omeškania s plnením jednotlivých fakturovaných peňažných plnení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Účastníci konania splatnosť peňažného záväzku a výšku úrokovej sadzby nedohodli. Splatnosť peňažného záväzku sa preto spravuje zákonnou dispozitívnou úpravou. Do omeškania sa žalovaná dostala, v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, dňom nasledujúcim po 30. dni od poskytnutia plnenia žalobcom, t.j. 17.2.2014 a 1.3.2014. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške ním uplatnenej, keďže si ich uplatnil v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t.j. do výšky o 9 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením čiastkových peňažných dlhov.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Súd žalobcovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a to v časti príslušenstva pohľadávky, priznal náhradu trov konania celkovo v sume 257,59 eura, ktorá suma pozostáva zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku vo výške 43 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré dosahujú výšku 214,59 eura za 3 úkony právnej služby. Hodnota jedného úkonu právnej služby, v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) dosahuje hodnotu 51,45 eura. Žalobcovi patrí náhrada za odmenu advokáta za vykonanie troch úkonov právnej služby, a to: 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 19.6.2014, 2/ písomné podanie na súd - žaloba doručená súdu dňa 15.7.2014 a 3/ písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu doručené súdu dňa 15.1.2015. Ku každému úkonu právnej služby prislúcha náhrada v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, v závislosti od roku vykonania právnej služby, t.j. 2 x 8,04 eura a 1 x 8,39 eura. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky sa vypočítaná odmena zvyšuje o 20 %, a teda predstavuje sumu 214,59 eura.
Súd uvádza, že žalovaná nepredložila súdu dôkazy, na základe ktorých by súd rozhodol o povolení splácať dlh žalovanej v splátkach. Žalovaná sa v priebehu konania obmedzila na všeobecné konštatovanie, že na uhradenie celého dlhu nemá finančné prostriedky.
Súd vzhľadom na citované ustanovenia a uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).