Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/97/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že odporkyňa zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota a následne rozsudkom zaviazal odporkyňu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v Rimavskej Sobote nerozhodol v zákonnej lehote 30-tich dní od doručenia žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora, keďže k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonnej lehoty. Na základe tejto skutočnosti si navrhovateľ uplatňoval jednak majetkovú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že okresný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti na zmenu exekútora, ktorá majetková škoda súvisí s nákladmi, ktoré vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o tejto žiadosti. Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľa na základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa a došlo k vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného, k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, kde vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu navrhovateľ nemohol v čas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Tento zásah do zákonných nárokov navrhovateľa vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a taktiež vyvolal stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov navrhovateľa. Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, poukazovala na tú skutočnosť, že navrhovateľ nesplnil ani procesné podmienky konania, keďže dostatočným spôsobom svoj návrh dôkazne nepodporil, podľa odporkyne jeho návrh je zmätočný, nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Podľa odporkyne navrhovateľ si riadne neuplatnil svoj nárok formou predbežného prerokovania nároku na základe písomnej žiadosti. Pokiaľ ide o hmotnoprávne nároky navrhovateľa, odporkyňa

poukazuje na to, že aj po podaní žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do obdobia, keď bolo rozhodnuté o tejto žiadosti, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony v rámci exekúcie, a tým pádom nemôže dôjsť na strane oprávneného k vzniku škody, kde pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov v konaní, táto kompetencia je zverená do právomoci ústavného súdu a nie všeobecných súdov. Nie každý prieťah v konaní možno hodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Podľa odporkyne navrhovateľ škodu žiadnym spôsobom nepreukázal, požaduje len paušálne sumy. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, podľa odporkyne navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada za túto ujmu v peniazoch s prihliadnutím na dobré mravy a na poškodenú osobu, kde poukázala na to, že obchodné praktiky navrhovateľa sú všeobecne vnímané negatívne vzhľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v úverových zmluvách. Odporkyňa taktiež vzniesla námietku premlčania prípadného nároku na náhradu škody navrhovateľa. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 10. 2012, obsahom pripojeného spisu , vyjadrením odporkyne a zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ si uplatňoval na odporkyni náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní, kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti na zmenu exekútora do 30-tich dní od doručenia návrhu oprávneného, a keďže okresný súd v tejto zákonnej lehote nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu vznikla navrhovateľovi škoda a uplatňoval si zároveň aj nemajetkovú ujmu. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu podania návrhu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku platného v čase podania návrhu na exekúciu oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30-tich dní odo dňa doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ si uplatnil u odporkyni na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nárok na náhradu škody a nárok na nemajetkovú ujmu, kde nedošlo zo strany odporkyne ani k čiastočnému plneniu týchto nárokov navrhovateľa, kde vzhľadom na tú skutočnosť, že od podania návrhu na súd navrhovateľom uplynula už lehota viac ako 6 mesiacov, preto nie jej potrebné zisťovať konkrétne, kedy takáto žiadosť na predbežné prerokovanie nároku bola podaná,

keďže určite už uplynula 6-mesačná lehota na prípadné plnenie zo strany odporkyne, a keďže k tomu nedošlo, mohol sa navrhovateľ domáhať uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu. Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 30-dňovej lehote o žiadosti na zmenu súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa na základe nesprávneho úradného postupu súdu. V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom 1Er/714/2004 oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 12. 03. 2004 a súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 18. 03. 2004. Oprávnený podal žiadosť o zmenu exekútora dňa 02. 11. 2009, kde okresný súd rozhodol o zmene exekútora uznesením zo dňa 14. 06. 2010. Okresný súd uznesením zo dňa 22. 08. 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodov nedostatkov v exekučnom titule. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 03. 2012. V prvom rade je potrebné konštatovať, že i keď oprávnený podal návrh na zmenu exekútora, pôvodný súdny exekútor stále pokračuje vo výkone exekúcie, robí procesné úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky a tieto úkony robí až do rozhodnutia o zmene exekútora a do obdobia, kým nie je zaslaný exekučný spis novému exekútorovi. Preto aj keď exekučný súd nerozhodne v zákonom stanovenej lehote, tým, že pôvodný exekútor vykonáva úkony v rámci exekúcie až do rozhodnutia o zmene exekútora, nemôže vzniknúť na strane oprávneného škoda v súvislosti s oneskoreným rozhodnutím o zmene exekútora. Po druhé samotná exekúcia nemala v skutočnosti ani prebehnúť, keďže exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená z dôvodu nedostatkov v exekučnom titule, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, keďže bolo potvrdené rozhodnutím krajského súdu. Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to vznik škody, a tým pádom v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním otázky, či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Pokiaľ by na strane navrhovateľa mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné uviesť, že v právomoci okresného súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie konštatovať túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, , ). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (). Nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľko mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, a tým defacto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany navrhovateľa dochádza k šikanóznemu výkonu práva, keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný navrhovateľ a túto situáciu zneužíva tým, že podáva návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup súdov. Takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu, keďže navrhovateľ chce ťažiť zo situácie, ktorú sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil. Vzhľadom na to, že na strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v súvislosti s postupom okresného súdu v rámci exekučného konania a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti na zmenu súdneho exekútora, ktoré by zakladali právo navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Len okrajovo na záver súd podotýka, že navrhovateľ v konaní doposiaľ ani nepreukázal vznik majetkovej škody na jeho strane, keďže túto škodu kvalifikoval len ako paušálne náhrady vo forme výdavkov, ktoré sú súčasťou

bežného chodu spoločnosti, kde nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré náklady súvisia s bežným chodom spoločnosti a ktoré náklady navyše navrhovateľ musel vynaložiť v súvislosti s prípadným nesprávnym postupom okresného súdu. Pokiaľ ďalej ide o prípadnú nemajetkovú ujmu na strane navrhovateľa, taktiež len okrajovo súd podotýka, že v návrhu navrhovateľ zamieňa psychickú ujmu, ktorá mala byť spôsobená osobám oprávneným konať za navrhovateľa a ujmou, ktorá mala byť spôsobená samotnému navrhovateľovi ako právnickej osobe, kde tieto skutočnosti sa nemôžu zamieňať, lebo ujma spôsobená fyzickým osobám a právnickej osobe sa musí opierať o iné predpoklady. Pokiaľ odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd sa touto námietkou osobitne nezaoberal, keďže došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa z iných dôvodov. Keďže odporkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania uplatnila, ale nevyčíslila, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.