Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-56-2022.pdf
PDF · 125.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X. decembra XXXX v C. D., trvalé bydlisko E. F. XX,G. C., okr. Dunajská Streda, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného čo do výroku o treste proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 22. februára 2022, č. k. 0T/275/2019-131, na verejnom zasadnutí konanom 6. októbra 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. B., nar. X. decembra XXXX v C. D., trvalé bydlisko E. F. XX, G. C., okr. Dunajská Streda,
o d s u d z u j e :
Podľa § 44 Trestného zákona sa upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, nakoľko súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 z 19. februára 2020, právoplatným 19. februára 2020 a trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019 zo 6. decembra 2019, právoplatným 6. decembra 2019, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len okresný súd) z 22. februára 2022, č. k. 0T/275/2019-131, bol obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
dňa 30.10.2019 v čase o 17:20 hod. v predajni JYSK s.r.o., nachádzajúcej sa v Šali na ulici Fraňa Kráľa 2A z predajnej plochy odcudzil 1 ks obliečky Paula v hodnote 70 eur a 2 ks osušiek Nora v hodnote 20 eur, celkovo v hodnote 90 eur, ktoré si schoval do náručia a s takto ukrytým tovarom prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, čím poškodenej spoločnosti JYSK s.r.o. spôsobil škodu vo výške 90 eur, a tohto
konania sa dopustil napriek tomu, že mu bola dňa 12.09.2019 rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ Šamorín uložená bloková pokuta vo výške 30,- eur, a to blokom na pokutu nezaplatenú na mieste číslo 12104002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2019 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.02.2018, sp. zn. 1T/19/18, právoplatným dňa 07.05.2018 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., s použitím na § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 19. februára 2020, sp. zn. 4T/110/2019, právoplatným 19. februára 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku vykonal. Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že trest ukladal v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. ako trest súhrnný, nakoľko skutok uvedený vo výroku rozsudku bol v súbehu so skutkom, za ktorý bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 z 19. februára 2020, právoplatným 19. februára 2020, ktorým bol už skôr zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019 zo 6. decembra 2019, právoplatný 6. decembra 2019 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresný súd ďalej uviedol, že súhrnný trest ukladal podľa ust. Tr. zák., ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej činnosti v súbehu, v tomto prípade bola najprísnejšia trestná sadzba podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., ktorá predstavuje 6 mesiacov až 3 roky. Okresný súd ďalej dôvodil, že u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a že zároveň vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov v rámci súbehu pri aplikácii súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže už bol za trestný čin odsúdený s poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2018 zo dňa 29. júna 2018, právoplatný 29. júna 2018. S poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. modifikovaná trestná sadzba po úprave bola 16 mesiacov až 3 roky. Okresný súd v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 18 mesiacov, nakoľko s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, osobu páchateľa a jeho pohnútku, považoval tento trest za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, pričom uložený súhrnný trest nie je miernejší ako trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov uložený obžalovanému už rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 zo dňa 19. februára 2020, právoplatným 19. februára 2020, ktorého výrok o treste bol týmto rozsudkom zrušený. Do úvahy vzal aj skutočnosť, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., a teda páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V tejto súvislosti uviedol, že obžalovaný svojím vyhlásením o vine prispel k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, a teda súd nemusel vykonávať dokazovanie v rozsahu skutku uvedeného v obžalobe. Neopomenul ani skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/19/2018 zo 16. februára 2018, právoplatný 7. mája 2018, a teda podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody bol vylúčený v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. Okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia s odôvodnením, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutkov nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) práva na podanie odvolania vzdal a obžalovaný sa nevyjadril k opravnému prostriedku.
Dňa 7. marca 2022 bolo okresnému súdu doručené písomné odvolanie, ktoré podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Natálie Kubáňovej voči výroku o treste. Obhajkyňa v odôvodnení odvolania uviedla, že obžalovaný nesúhlasí s výškou trestu a považuje ho za neprimerane prísny. Okresný súd pri rozhodovaní síce poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, avšak nebral na ne ohľad pri výmere trestu. Prihliadol len na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 z 19. februára 2020, ktorým uložil obžalovanému súhrnný trest, pričom ho zrušil. Ďalej uviedla, že prečin krádeže, za čo bol obžalovaný odsúdený v predmetnom konaní, spáchal 30. októbra 2019. Z uvedeného dôvodu mal podľa jej názoru okresný súd zohľadniť aj ďalšie odsúdenia obžalovaného, ktoré spáchal pred týmto odsúdením, konkrétne rozsudky Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019 zo 6. decembra 2019 a sp. zn. 18T/8/2019 zo 4. marca 2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/31/2020 z 15. decembra 2020. Poukazujúc na § 42 ods. 1 Tr. zák., na účel trestu a na zásadu ukladania trestu obhajkyňa namietala, že súd nezvážil možnosť použitia § 44 Tr. zák., že nebral do úvahy ani ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a síce, že obžalovaný pomáhal pri objasnení trestnej činnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. V závere obhajkyňa namietala, že súd pri rozhodovaní neskúmal ani možnosť mimoriadneho zníženia trestu, v súvislosti s realizovaným vyhlásením o vine, keď obžalovaný spĺňal podmienky na konanie o dohode o vine a treste, no okresná prokuratúra ju s obžalovaným odmietla uzatvoriť. V konečnom návrhu potom obhajkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu protistrany nevyjadril. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 13. mája 2022. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 6. októbra 2022. Verejného zasadnutia sa zúčastnil prokurátor, obžalovaný a obhajkyňa obžalovaného. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. doplnil, konkrétne oboznámil podstatný obsah pripojených spisov Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019, sp. zn. 4T/110/2019 a sp. zn. 18T/8/2019. Na návrh obhajkyne obžalovaného, krajský súd postupom podľa § 269 Tr. por. doplnil dokazovanie aj čítaním listiny Zmluvy o vzájomnej spolupráci z 10. januára 2022. Keďže ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli, krajský súd vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo na konečné návrhy. Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátor žiadal zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu s tým, aby krajský súd sám rozhodol o uložení zákonného trestu obžalovanému. Obhajkyňa obžalovaného navrhovala uložiť podmienečný trest odňatia slobody a dodala, že jej klient súhlasí eventuálne aj s probačným dohľadom a uložením náramku. Obžalovaný sa pridržal toho, čo povedala jeho obhajkyňa. Zároveň uviedol, že aktuálne vedie riadny život, pracuje, chcel by podporovať svojho syna a manželku. Ľutuje, čo urobil a prosil senát a prokurátora, aby mu bol povolený náramok. Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou – obžalovaným - postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku
rozsudku, proti ktorému podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal krajský súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., no také chyby nezistil. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, obžalovaný mu žiadne chyby nevytýkal. Krajský súd však vlastným prieskumom zistil, že okresný súd pochybil, nakoľko si nepripojil a v rámci dokazovania neoboznámil podstatný obsah pripojených spisov Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 0T/155/2019, sp. zn. 4T/110/2019 a sp. zn. 18T/8/2019. Na tomto mieste krajský súd dáva do pozornosti okresného súdu právne závery vyplývajúce z judikátu publikovaného pod R 55/2013 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodní súdov SR, podľa ktorých ak z okolnosti prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba uloženia súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.), je súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj negatívny záver súdu o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu. Keďže doplnenie dokazovania krajským súdom ohľadom výroku o treste nebolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, tak krajský súd pochybenie okresného súdu sám napravil tým, že oboznámil podstatné časti pripojených spisov opísaných vyššie v texte. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
Podľa rovnakých zásad sa postupuje aj pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť. Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný trest existoval viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi
prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za ktorý už bol odsúdený). Aj judikatúra akcentuje, že viac trestných činov je v súbehu (viacčinnom) len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za nejaký iný trestný čin obžalovaného. Činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu (R 8/1974). Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 Trestného zákona (teraz § 42 ods. 1 Trestného zákona), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest (R 52/1971). Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019 krajský súd zistil, že obžaloba v tejto veci napadla na okresný súd 6. decembra 2019 pre skutok spáchaný 6. decembra 2019, právne kvalifikovaný ako krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., že okresný súd vo veci vydal 6. decembra 2019 trestný rozkaz, ktorý si obžalovaný prevzal toho istého dňa, spolu s prokurátorom sa následne vzdali práva na podanie odporu, v dôsledku čoho sa stal trestný rozkaz právoplatným a vykonateľným 6. decembra 2019. Z oboznámeného obsahu spisového materiálu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 krajský súd zistil, že obžaloba v tejto veci napadla na okresný súd 30. septembra 2019 pre skutok spáchaný 18. januára 2019, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2019, že okresný súd vo veci vydal 7. októbra 2019 trestný rozkaz, ktorý bol doručený obžalovanému do vlastných rúk 25. októbra 2019, že obžalovaný voči nemu podal odpor, v dôsledku ktorého sa vo veci pojednávalo, pričom na hlavnom pojednávaní konanom 19. februára 2020 obžalovaný vyhlásil vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie súd prijal a následne vo veci na tomto hlavnom pojednávaní rozhodol rozsudkom. Keďže sa prítomné strany vzdali práva na podanie odvolania, rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. februára 2020. Za tento trestný okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za použitia ust. § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. decembra 2019, sp. zn. 0T/155/2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúca, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Z oboznámeného obsahu spisového materiálu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/8/2019 krajský súd zistil, že obžaloba v tejto veci napadla na okresný súd 30. januára 2019 pre skutky spáchané v januári a februári 2018, právne kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., že okresný súd uznesením podľa § 21 ods. 3 Tr. por. spojil na spoločné konanie ďalšiu trestnú vec obžalovaného vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 18T/43/2019 (pre skutok spáchaný z 15. na 16. februára 2018, právne kvalifikovaný ako krádež podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.) s tým, že vo veci sa ďalej pojednávalo pod sp. zn. 18T/8/2019, že okresný súd vo veci trestný rozkaz nevydal, v veci samej rozhodol až rozsudkom zo 4. marca 2020 rozsudok, voči ktorému podal obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine a treste, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením z 15. októbra 2020, sp. zn. 5To/31/2020 tak, že odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol. Pokiaľ ide o trest, obžalovanému bol za súdené skutky podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., za použitia ust. § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, §42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. februára 20018, sp. zn. 1T/19/2018, právoplatný a vykonateľný 7. mája 2018. Na základe vykonaného (doplneného) dokazovania krajský súd ustálil, že aktuálne súdený skutok spáchaný obžalovaným 30. októbra 2019 nie je vo viacčinnom súbehu ani so skutkom spáchaným 18.
januára 2019 (trestné stíhanie bolo vedené na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019) a už vôbec nie so skutkom spáchaným 4. decembra 2019 (trestné stíhanie vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019). Keďže okresný súd nemal pripojený trestný spis Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019, logicky ho nemohol na hlavnom pojednávaní oboznámiť a tým pádom nezistil, že vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 bol vydaný trestný rozkaz, ktorý bol doručený obžalovanému do vlastných rúk 25. októbra 2019. A hoci bol v dôsledku podaného odporu tento trestný rozkaz zrušený a vo veci sa právoplatne neskôr rozhodlo rozsudkom, tak účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spojené s doručením trestného rozkazu obžalovanému do vlastných rúk zostali ku dňu 25. októbra 2019 zachované. Vyjadrené inak, dňom doručenia trestného rozkazu sa prerušil (preťal) viacčinný súbeh medzi skutkom spáchaným obžalovaným 18. januára 2019 a aktuálne súdeným skutkom spáchaným 30. októbra 2019, v dôsledku čoho je uloženie súhrnného trestu vylúčené. Taktiež medzi skutkom spáchaným 4. decembra 2019 (trestné stíhanie vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019) a aktuálne súdeným skutkom spáchaným 30. októbra 2019 neexistuje vzťah viacčinného súbehu zase pre zmenu preto, že v tejto trestnej veci okresný súd rozhodol v tzv. super rýchlom konaní trestným rozkazom sp. zn. 0T/275/2019 vydaným 3. novembra 2019, doručenom obžalovanému toho istého dňa. A hoci bol aj v tejto veci v dôsledku podaného odporu trestný rozkaz zrušený a vo veci sa dosiaľ konalo, tak účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spojené s doručením tohto trestného rozkazu obžalovanému do vlastných rúk zostali ku dňu 3. novembra 2019 zachované.
Vyjadrené inak, dňom doručenia trestného rozkazu vydaného v aktuálne súdenej veci (3. novembra 2019) sa prerušil (preťal) viacčinný súbeh medzi skutkom spáchaným obžalovaným 4. decembra 2019 a aktuálne súdeným skutkom spáchaným 30. októbra 2019, v dôsledku čoho je uloženie súhrnného trestu opäť vylúčené. Skutok spáchaný obžalovaným 4. decembra 2019 je vo vzťahu k aktuálne súdenému skutku tzv. nepravou recidívou. O tej hovoríme vtedy, ak páchateľ spácha ďalší trestný čin síce po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa za iný jeho trestný čin, ale ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. Nepravá recidíva má bližšie k pravej recidíve, než k súbehu, keďže páchateľ bol varovaný, hoci ešte neprávoplatným rozsudkom, aké trestnoprávne následky má jeho predchádzajúca trestná činnosť. Nepravou recidívou sa kladie dôraz výchovnú silu rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť, inými slovami vychádza sa z toho, že ak sa páchateľ aj po takejto forme varovania dopustí ďalšieho trestného činu, potom si zasluhuje, aby bol z hľadiska jeho osoby považovaný za recidivistu. Otázka potom znie, prečo krajský súd neuložil obžalovanému za súdený skutok stavu veci a zákonu zodpovedajúci samostatný trest, ale nezákonný výrok o uložení súhrnného trestu ešte sám modifikoval tak, že u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu upustil a doplnil aj poukaz na ďalšie odsúdenie vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019? Po prvé, uloženiu stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu samostatnému trestu čo i len na samej dolnej hranici zákonom ustanovenie trestnej sadzby 6 mesiacov (za použitia ust. § 212 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák.) bráni zásada zákazu zmeny k horšiemu (prohibitio reformationis in peius), ktorá je v prípade odvolacieho konania explicitne vyjadrená v ust. § 322 ods. 3 Tr. por.
Predmetná zásada predstavuje jednu z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny proces a je budovaná na princípe, že postavenie obžalovaného sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje právo na podanie opravného prostriedku. Táto zásada teda garantuje možnosť obžalovaného napadnúť rozhodnutie súdu v čo najširšom rozsahu bez obáv z rizika, že si zhorší svoju situáciu. Vyjadrené inak, keďže odvolanie v tejto trestnej veci bolo podané len obžalovaným, ergo výlučne v jeho prospech, tak ak krajský súd prieskumnou povinnosťou zistil, že okresný súd síce porušil zákon, ale paradoxne nie v neprospech, ale v prospech obžalovaného (uloženie súhrnného trestu je podľa doterajšej súdnej praxe pre obžalovaného vždy priaznivejšie), tak krajský súd toto porušenie zákona (chybu výroku) nemôže reparovať, keďže by uvedeným postupom zhoršil postavenie obžalovaného. Na uvedené pochybenie je však potrebné dôsledne poukázať, aby sa mu okresný súd pro futuro vyvaroval. Po druhé, ak už okresný súd nesprávne dospel k právnemu záveru, že medzi skutkom spáchaným 18. januára 2019 (stíhaným vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019) a aktuálne súdeným skutkom spáchaným 30. októbra 2019 existuje vzťah viacčinného súbehu odôvodňujúci uloženie jedného súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. (za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 z 19. februára 2020, právoplatného
19. februára 2020, postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.), tak bolo jeho elementárnou zákonnou povinnosťou reflektovať aj na ďalší fakt, že týmto (zrušeným) výrokom o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 z 19. februára 2020, právoplatného 19. februára 2020, bol už skôr zrušený (opäť v rámci ukladania súhrnného trestu) iný výrok o treste, konkrétne výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019 zo 6. decembra 2019, právoplatný 6. decembra 2019.
Vyjadrené inak, keďže okresný súd pri ukladaní súhrnného trestu postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. nezrušil všetky výroky obsahovo nadväzujúce na zrušený výrok o treste skoršieho rozsudku, ktoré zrušil mal, tak musel toto pochybenie krajský súd napraviť. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, obžalovaný mu v odvolaní vytýkal aj jeho prísnosť. Skôr ako sa krajský súd vysporiada s touto námietkou obžalovaného, považuje za potrebné pripomenúť východiská rozhodné pre ukladanie trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Na podklade dokazovania vykonaného okresným súdom a doplneného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk pre ukladanie trestu a tiež faktov, že sa obžalovaný k celej zbiehajúcej trestnej činnosti, za ktorú sa mu má ukladať jeden súhrnný trest, od začiatku priznával a úprimne ju oľutoval, medzičasom nastúpil výkon súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý mu bol uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/110/2019 z 19. februára 2020, právoplatným 19. februára 2020 v spojení s trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/155/2019 zo 6. decembra 2019, právoplatným 6. decembra 2019, z ktorého bol následne podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba, že po odpykaní časti trestu sa následne zaradil do pracovného života, dospel krajský súd k záveru, že vyššie uvedený súhrnný trest uložený obžalovanému skoršími rozhodnutiami cit. vyššie v texte je možné nateraz považovať na ochranu spoločnosti a nápravu tohto páchateľa za dostatočný. Z prezentovaných dôvodov krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. na verejnom zasadnutí zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.