Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-392-2013.pdf
PDF · 102.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/392/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcom: 1. C. N., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, 2. R. R., nar. X.X.XXXX, Q. T., L. X, M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 77, právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 16.406,86 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 7.3.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.3.2013 voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 16.406,86 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania na základe toho, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca v 1.rade uzatvorili dňa 4.5.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa poskytla odporcovi fin. prostriedky. Odporca neplnil svoj záväzok podľa splátok, Slovenská sporiteľňa odstúpila od zmluvy a vyzvala odporcu v 1.rade na úhradu dlžnej sumy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 4.11.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a navrhovateľom EOS KSI Slovensko, s.r.o. postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom, ktorá ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 16.731,86 eur, ktorá suma pozostávala z istiny 14.428,20 eur a úroku z omeškania v sume 2.303,66 eur. Odporca v 1.rade predmetný záväzok uznal, v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 26.4.2010. Odporcovia ku dňu podania návrhu uhradili sumu 325 eur, a to dňa 13.5.2010 sumu 80 eur, dňa 15.7.2010 sumu 60 eur, dňa 15.10.2010 sumu 120 eur a dňa 16.11.2010 sumu 65 eur - uvedené sumy uhradil odporca v 1.rade.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C/392/2013-180 zo dňa 10.6.2015 súd rozhodol, že vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká 16 v konaní na strane odporcov je prípustné.
Na pojednávaní konanom dňa 30.11.2015 odporca v 1.rade uviedol, že pohľadávku navrhovateľa uznáva, má vedomosť o tom, že je dlžný peniaze z poskytnutého úveru, resp. právnemu predchodcovi Slovenskej sporiteľni. Slovenskej sporiteľni úver uhrádzal až na niekoľko splátok, úver prestal splácať z dôvodu, že sa dostal do finančnej tiesne. Poskytnutý úver nespláca niekoľko rokov z dôvodu, že je bez zamestnania už viac ako päť rokov.
Odporca v 2.rade uviedol, že k návrhu navrhovateľa nemá čo povedať. Odporcovi v 1.rade pomohol, v tom čase boli kamaráti. Je bez zamestnania, úver navrhovateľovi by nemal z čoho splácať.
Z predloženej zmluvy súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporca v 1.rade C. N. ako dlžník dňa 4.5.2005 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi úver 9.958,17 eur (300.000 Sk), ktorý sa odporca zaviazal splácať v splátkach po 129,95 eur mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 10.6.2005 a poslednej dňa 10.4.2015.
Z dohody o ručení uzavretej dňa 4.5.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou a odporcom v 2.rade R. R. vyplýva, že ručiteľ - odporca v 2.rade podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávky veriteľa na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas.
Z listinných dokladov súd zistil, že postupca a odporca v 1.rade dňa 4.5.2005 uzatvorili Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, predmetom ktorej je dohoda zmluvných strán o spôsobe a podmienkach doplnenia banko-zmenky, ktorá bola vystavená k zabezpečeniu pohľadávky - poskytnutého úveru vo výške 300.000 Sk. Na zabezpečenie poskytnutého úveru účastníci dňa 4.5.2005 uzavreli Dohodu o zabezpečení úveru životným poistením.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že navrhovateľ a odporca v 1.rade dňa 26.4.2010 uzavreli dohodu, na základe ktorej odporca v 1.rade uznal záväzok, ktorý mu vznikol na základe zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa 4.5.2005 č. XXXXXXXXX s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 14.428,20 eur. Konkrétne údaje o spôsobe splácania dlhu dohoda neobsahuje.
Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi v 1.rade oznámené postupcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. listom zo dňa 20.11.2009, ktorý odporca prevzal dňa 28.12.2009, doklad o oznámení postúpenia pohľadávky od odporcu v 2.rade navrhovateľ nepredložil.
Listom zo dňa 21.8.2012 navrhovateľ zaslal odporcom v 1.a 2.rade pokus o zmier s výzvou na uhradenie dlžnej sumy v lehote do 15 dní od doručenia oznámenia.
Z predloženého listinného dokladu (č.l. 42) vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. predmetný úver zverila na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 6.12.2007 spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava. Mandatár listom zo dňa 14.5.2008 zaslal odporcovi výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky - urgenciu, doklad o doručení tejto výzvy odporcovi v 1.rade súdu nepredložil.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 7Ro/47/2013-35 zo dňa 19.4.2013, proti ktorému podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odporca v 1.rade odpor, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, či postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. - odstúpil od zmluvy, a či postupca vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, nakoľko uvádza, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil písomnú výzvu banky odporcovi v 1.rade podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách napriek tomu, že bez nej nie je možné platne postúpiť pohľadávku banky voči klientovi inej osobe. Súčasne namietol aj platnosť uznania záväzku a vzniesol námietku premlčania uplatňovanej pohľadávky. Podaný odpor doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 2.8.2013, v ktorom uvádza, že zmluva o splátkovom úvere a všeobecné obchodné podmienky obsahujú neprijateľné podmienky.
Vedľajší účastník na strane odporcov žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka je držiteľom „bankového povolenia“ podľa § 7 ods. 1 Zák. o bankách, teda nemohla postúpiť navrhovateľovi ako „nebanke“ tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Predmetom postúpenia teda už mohla byť iba pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu. Súčasne vzniesol námietku premlčania uplatňovanej pohľadávky. Tiež poukázal na skutočnosť, že uzavretá dohoda o uznaní dlhu odporcom v 1.rade je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli použité omyl a lesť v
snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom. Poukázal na to, že navrhovateľ uzavrel s odporcom formulárovú dohodu, čo treba považovať za nekalú obchodnú praktiku, preto nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi.
Vedľajší účastník v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.9.2014 vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, z ktorého jednoznačne vyplýva, že banka bez zosplatnenia nemôže na nebanku postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, ale aktuálnemu dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky. Predmetom postúpenia z banky na nebanku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretrite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní. Navrhovateľ nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval odporcov na úhradu dlhu. Okrem toho poukázal na to, že Zmluva o splátkovom úvere neobsahuje údaj o RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 250/2001 Z.z., preto treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Z oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 18.9.2015 (č.l. 187) súd zistil, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. nedošlo ku dňu postúpenia pohľadávky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zo strany navrhovateľa nebol predložený dôkaz - písomná výzva postupcu na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je odporca v omeškaní. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 ku dňu postúpenia pohľadávky bol odporca v omeškaní 1.394 dní.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, teda nepochybne aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ako jedno zo základných dispozičných práv veriteľa. Vo vzťahu k namietanému rozporu nevyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s dobrými mravmi, ktorej konanie namietol vedľajší účastník uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje pre väčšinu dlžníkov zásadný zásah do ich práva neriešiteľný ekonomický problém, nakoľko musia náraz vyplatiť celú pohľadávku aj s príslušenstvom, ďalším nevýhodným ekonomickým následkom pre dlžníka je masívny nárastu úroku z omeškania, ktorý sa pri vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru počíta z celého dlhu a nie iba zo splatných splátok. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je právom a nie povinnosťou veriteľa, neuplatnenie vlastného práva nemôže byť za žiadnych okolností hodnotené ako rozporné s dobrými mravmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu vedľajšieho účastníka, oboznámením sa listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Zmluvou o splátkovom úvere uzavretou dňa 4.5.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou a.s. a odporcom v 1.rade právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol úver vo výške 9.958,17 eur. Odporca sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 129,95 eur s konečnou splatnosťou úveru 10.4.2015. Odporca v 2.rade je ručiteľom poskytnutého úveru na základe uzatvorenej dohody o ručení zo dňa 4.5.2005.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila pohľadávku voči odporcom na navrhovateľa. Túto skutočnosť pôvodný veriteľ odporcom oznámil.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa článku 5, kapitoly 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika je nekalá, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a b) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 524, ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Podľa § 2. ods. 1, písm. b) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 7, ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
Podľa § 92, ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 4.5.2005 s odporcom v 1.rade Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 9.958,17 eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať mesačne k 10. dňu v mesiaci sumou 129,95 eur. Splatnosť prvej splátky bola stanovená k 10.6.2005 a konečná splatnosť úveru k 10.4.2015.
S poukazom na ust. § 23a zák.č. 634/1992 Zb. v znení novely vykonanej zákonom č. 616/2004 Z.z. súd nemá žiadne pochybnosti, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 4.5.2005 je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj predpisov špeciálnej úpravy najmä zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o bankách) a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o
bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.
Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).
V konaní bola vedľajším účastníkom vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na skutočnosť, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka z neukončeného bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“ a to aj osobu, ktorá nie je bankou je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Súd si vyžiadal stanovisko pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. (SLSP, a.s.), či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.5.2005. SLSP, a.s. listom doručeným súdu 24.9.2015 oznámila, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uzatvoreného medzi ňou a odporcami.
Bolo teda preukázané, že k predčasnej splatnosti jednotlivých splátok úveru zo strany pôvodného veriteľa - banky nedošlo.
Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. OZ, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky.
Vo všeobecnosti môže byť predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.
V prípade bankových úverov však ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
V zmysle § 548 Občianskeho zákonníka: (1) Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. (2) Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. (3) Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Navrhovateľ nepreukázal, že odporcom bola zo strany banky doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli odporcovia nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. K splateniu časti úveru došlo až po postúpení pohľadávky.
Súd dospel k záveru, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky). Vyplýva to napokon aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; ...“
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 4.5.2005 Zmluvu o splátkovom kalendári č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej bol odporcovi v 1. rade poskytnutý úver vo výške 9.958,17 eur (300.000 Sk), ktorý sa odporca zaviazal splácať mesačne k 10. dňu v mesiaci sumou 129,95 eur. Splatnosť prvej splátky bola stanovená k 10.6.2005 a konečná splatnosť úveru k 10.4.2015. Odporca v 2.rade ako ručiteľ sa zaviazal na základe Dohody o ručení zo dňa 4.5.2006 pohľadávku uhradiť v prípade, že dlžník neuhradí pohľadávku riadne a včas.
Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal, že v čase, kedy bola pohľadávka postúpená, t.j. ku dňu 4.5.2005 boli podmienky postúpenia splnené, nakoľko nebolo preukázané, že by odporcovia boli aj písomne vyzvaní na splnenie svojho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy uzavretej dňa 4.5.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa. Navrhovateľ tak nepreukázal, že pohľadávka voči odporcom bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Zb.zák., preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.4.2010 ktorú odporca v 1.rade podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.