Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Er/524/2015

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716 proti povinnému D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XX/X o vymoženie 1558,66 eur s príslušenstvom a o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takto

rozhodol:

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina, Exekútorský úrad Svidník, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, predložil dňa 03.06.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného PRO CIVITAS s.r.o. proti povinnému o vymoženie 1558,66 eur s prísl., a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015 a exekučného titulu. Oprávnený sa týmto návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnej vymoženia sumy 1558,66 eur, úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 1558,66 eur odo dňa 18.03.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1558,66 eur odo dňa 18.03.2015 do zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 2886,83 eur, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 0 eur, dlžných poplatkov vo výške 0 eur, poplatkov za rozhodcovské konanie vo výške 34,51 eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 189,6 eur a trov exekúcie.

Exekučný titul v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava zo dňa 13.01.2014, sp. zn. . Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2014 a vykonateľnosť dňa 04.03.2014.

Oprávnený predložil súdu spolu s návrhom i zmluvu o úvere zo dňa 11.02.2008 spolu s Obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, na základe ktorej vznikol záväzok povinného voči spoločnosti Poštová banka, a.s. IČO: 31340890, Prievozská 2/B, Bratislava. Dňa 15.12.2010 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom Larnaca, Cyprus. Následne dňa 24.02.2011 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich zo zmluvy voči povinnému.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov vznp. (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ustanovenia § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Pod súladom treba rozumieť nielen súlad formálnych náležitostí, ale aj to, či na základe exekučného titulu možno vykonať exekúciu, teda, či tu nie sú zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takým je práve ustanovenie § 44 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať i materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. V prípade, ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na základe takého exekučného titulu.

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nie len z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 ods. 2 zák. č. rozhodcovskom konaní. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrh, ex offo ( stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 11.02.2008 / ďalej len Zmluva o úvere/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - Zmluvy o úvere, a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa. Zároveň je potrebné na ich zmluvný vzťah aplikovať aj ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to aj ustanovení o povinnej RPMN v prípade, ak má byť úver poskytovaný s poplatkami a úrokmi.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa 11.02.2008, a to Poštovej banky, a.s. ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, súd túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú dodávateľ - Poštová banka, a.s. v rámci svojej podnikateľskej činnosti používala v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky zmluvy.

Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v Článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov ako aj zo zmlúv budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Nakoľko sa súd pri posudzovaní exekučného titulu vo vzťahu k vydaniu poverenia zaoberal exekučným titulom v súlade s ust. 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súd, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 374 odsek 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.