Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-119-2015.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/75/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: I. K., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky R. D., L.. XX.XX.XXXX, J. E. A. XXX, a otca B. K., L.. XX.XX.XXXX, J. G., S.. Š. X/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného otca k maloletému, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/172/2004-13 zo dňa 04.01.2005 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému I. K., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 26,52-€ mesačne na sumu 60,-€ mesačne s účinnosťou od 01.07.2015, ktorú sumu je povinný otec zaplatiť k rukám matky do 20. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého I. K., L.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2015 v sume 200,88-€ je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej mesačnej splátky.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.09.2015 sa matka maloletého domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému I. zo sumy 26,52,-€ mesačne na sumu 70,-€ mesačne s účinnosťou od 01.07.2015. Návrh odôvodnila tak, že od roku 2005 nežiadala o zvýšenie výživného na maloletého, ten má v súčasnosti už 13 rokov, je žiakom 6. ročníka základnej školy vo Veľkých Uherciach a jeho náklady na výživu vzrástli. Matka maloletého je na výživu maloletého sama, jej manžel sa nestará o spoločnú domácnosť už vyše roka. Je zamestnaná vo firme Anton Toma - TOMA na trvalý pracovný pomer so zárobkom 380,-€ mesačne, čo nepostačuje na bývanie, živobytie a základné hygienické potreby.
Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 27.11.2015 uviedol, že od 19.08.2015 je zamestnancom firmy ELGEO-Trading,s.r.o. na dobu určitú do ukončenia banských prác. Jeho priemerný mesačný príjem je 480,69-€ netto. Dochádza za prácou do obce Čáry v týždňových turnusoch a náklady na cestovné sú vo výške 40,-€, jeho výdavky na stravu sú cca 70,-€. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá má v osobnej starostlivosti jedného plnoletého a jedného maloletého syna a pritom vychovávajú spoločnú dcéru E. L.. XXXX. Ich náklady na domácnosť sú cca 270,-€ mesačne. Tiež má vyživovaciu povinnosť voči maloletej R. C. L.. XXXX, kde mu bolo určené výživné na maloletú vo výške 50,-€ mesačne. Vynakladá ďalšie výdavky, a to na životné poistné vo výške 35,66-€ mesačne,
doplnkové životné poistenie 21,26-€ mesačne, poistenie za spôsobenie škody 39,50-€ štvrťročne. Matke maloletého I. poukazuje výživné vo výške 26,56-€, pričom z príjmu sú vykonávané zrážky na výživné aj exekúciou, pričom exekúcia je dočasne zastavená. Partnerka otca maloletého hradí poistné plnoletému synovi vo výške 25,79-€ mesačne, náklady na internát 33,60-€ mesačne, náklady na stravu počas ubytovania na internáte 25,-€ mesačne, živné poistenie maloletej E. 30,-€ mesačne, na ktoré prispieva otec polovicu. Spoločný mesačný príjem rodiny otca dieťaťa je 754,45-€. Povinné spoločné výdavky spolu činia 666,04-€, pričom povinné výdavky otca z toho predstavujú 378,48-€ (polovica nájmu teda 135,-€, výživné na mal. R. S. I. 76,56-€, cestovné a stravné v zamestnaní 110,-€, poistky 56,92-€), teda mu zostáva na mesiac 102,21-€ na ostatné nemenej dôležité výdavky na jeho súčasnú domácnosť a seba.
Výživné na mal. I. platí pravidelne. Do mája 2014 si ho brával na víkendy a prispieva aj nákupom oblečenia, školských potrieb vreckovým nad rámec výživného. Prispieval aj matke maloletého vo vyššej sume ako určeným výživným. Z dôvodu, že súčasný manžel matke maloletého neprispieva na výživu, začala sa domáhať zvýšenia výživného k maloletému I., pričom otec maloletého bol aj právoplatne odsúdený za zanedbanie povinnej výživy. Matka maloletého mu bráni stretávať sa so synom.
Otec maloletého navrhol zvýšiť výživné na sumu 40,-€ mesačne a to od 1.11.2015.
Navrhol tiež, aby súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým. Súd konanie o návrhu na úpravu styku otca s maloletým vylúčil na samostatné konanie.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel.
Súd vykonal pojednávanie dňa 14.12.2015 podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca maloletého, ktorý v písomnom vyjadrení k návrhu súhlasil s konaním v neprítomnosti, za prítomnosti kolízneho opatrovníka a matky maloletého, vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, listinnými dôkazmi preukazujúcimi majetkové pomery rodičov ich príjmy a výdavky, oboznámil obsah spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 11C/172/2004, 2T/13/2015, správu o šetrení pomerov v rodine maloletého a zistil tento skutkový stav.
Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/172/2004-13 zo dňa 04.01.2005 tak, že bola určená vo výške 800,-Sk mesačne, ktorú sumu je povinný otec maloletého platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Maloletý bol na čas po rozvode zverený do starostlivosti matke.
V trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/13/2015, bol otec maloletého právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, pričom trestný čin spáchal v súvislosti s vyživovacou povinnosťou k maloletému I..
Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že otec maloletého nebol v dobe rozhodovania súd zamestnaný, ale predtým dlhodobo pracoval v Českej republike a dosahoval zárobok cca 15-18000,-Kč. Matka maloletého v dobe rozhodovania súdu už bývala so svojím priateľom v prenajatom rodinnom dome, ten bol živnostník. Matka bola nezamestnaná, neevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Maloletý mal v dobe rozvodu manželstva tri roky.
Podľa potvrdenia o príjme matky maloletého na č.l. 10-11, 34-35, je pravidelná mesačná mzda matky 380,-€ a je zamestnaná v spoločnosti Anton Toma - TOMA, Veľké Uherce. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne na č.l. 19-19a bol otec maloletého zamestnancom Společnosti důlních prací, s.r.o., organizačná zložka, Prievidza s vymeriavacím základom cca 380-433,-€ mesačne.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca maloletého Společnosti důlních prací, s.r.o., organizačná zložka, Prievidza na č.l. 36 je priemerná čistá mzda otca maloletého v rozmedzí 360-400,-€ mesačne, ku mzde sú však vyplácané cestovné náhrady/diéty v rozmedzí 12-15 000,-Kč (444-555,-€). Zo správy zo dňa 26.10.2015 vyplýva, že po tom čo bol na OČR do 20.08.2015 nenastúpil do zamestnania, zaslal poštou výpoveď dohodou, pričom táto bola zamietnutá a daná mesačná výpovedná lehota do 30.09.2015.
Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2011 na č.l. 38-40 má matka maloletého prenajatý rodinný dom vo Veľkých Uherciach s mesačným nájomným 350,-€ vrátanie energií.
Podľa správy o šetrení pomerov v rodine maloletého z 06.11.2015 na č.l. 47, a č.l. 72a maloletý I. je žiakom 7. Ročníka ZŠ Veľké Uherce, v rámci školy hrá futbal, je zdravý. Matka býva v prenajatom 2- izbovom rodinnom dome spolu s maloletým, je zamestnaná, okrem nájomného uhrádza mesačne 20,- € za internetové pripojenie. Otec maloletého je zamestnaný, pracuje na týždňové cykly, býva s družkou a deťmi.
Podľa potvrdení o príjme otca maloletého v spoločnosti ELGEO-Trading, s.r.o. na č.l. 53-56, je aktuálna čistá mzda otca maloletého za mesiace september 2015 vo výške 559,29-€ a mesiac október 2015 vo výške 611,50-€ pričom z tejto sumy sú vykonávané exekučné zrážky po 50,-€. Podľa pracovnej zmluvy otca maloletého na č.l. 57 je otec maloletého zamestnaný v spoločnosti ELGEO-Trading, s.r.o. ako robotník v bani a na povrchu s mesačnou mzdou 2,5-€/hod a výkonnostnými odmenami 0-150%. Podľa zmluvy o nájme bytu na č.l 58-59, je priateľka otca maloletého nájomcom 2-izbového bytu s mesačným nájmom 270,-€ vrátanie energií. Podľa rodného listu na č.l. 60 je otcom maloletej E. K., L.. XXXX. Na č.l. 61 - 64 spisu predložil listiny o úrazovom a životnom poistení svojom ako aj detí. Podľa rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6P/120/2012-98 z 30.07.2013 uzavrel rodičovskú dohodu o výživnom na maloletú R. C. vo výške 50,-€ mesačne. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Prievidza na č.l. 67-68, je priateľka otca maloletého poberateľkou rodinných prídavkov na 3 deti a rodičovského príspevku 203,-€ mesačne.
Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že býva so synom v prenajatom 2-izbovom rodinnom dome. Čo sa týka mimoškolských a záujmových aktivít, syn hráva futbal, hrá za obec Veľké Uherce. Tiež navštevuje futbalový krúžok v škole, vznikajú jej teda mimoriadne výdavky v súvislosti s nákupom športových potrieb, oblečenia a podobne. Vyživovaciu povinnosť má len synovi I.. Nie je vlastníčkou nehnuteľností, vlastní motorové vozidlo, ktoré užíva bývalý manžel G. D.. Automobil nemá k dispozícii už asi jeden rok. Po dohode s exekútorom JUDr. Krutým poukazuje mesačne sumu 50,-€ s nesplateného úveru v Slovenskej sporiteľni zo spolužitia s otcom mal. I. B. K., ktorý tento nespláca, zároveň po dohode s exekútorom JUDr. Demešovou uhrádza 20,-€ mesačne ako splátku v súvislosti s ďalším exekučným konaním na trovy exekučného konania, o čom predložila poštové peňažné poukazy na č.l. 41-46. Po dohode s exekútorom JUDr. Kováčovou uhrádza mesačne neuhradenú pohľadávku za poskytnuté telekomunikačné služby, nedoplatok predstavuje sumu asi 700,-€. Otec maloletej jej poukazuje mesačne sumu 26,52-€ na výživu maloletého I. formou poštovej poukážky. Exekučné zrážky sa v súčasnosti na výživné nevykonávajú, resp. na dlžné výživné nie je poukazovaná žiadna suma. Od júla 2015 sa otec so synom nestretáva, nad rámec výživného neprispieva.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na strane maloletého dieťaťa sa náklady na jeho výživu zvýšili primerane veku maloletého tiež v súvislosti so športovými záujmami maloletého. Maloletý v dobe poslednej úpravy výživného mal 3 roky v súčasnosti je žiakom 7. ročníka základnej školy.
Príjem na strane matky sa zvýšil, v dobe poslednej úpravy výživného nebola zamestnaná, avšak je tiež zrejmé, že mala možnosť zamestnať, čo v tom čase nevyužila. V súčasnosti je jej príjem cca 380,-€ mesačne. V dobe poslednej úpravy výživného bývala v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý ju živil. V súčasnosti býva len s maloletým I. v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné 270,-€ mesačne. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Podľa vykonaného dokazovania majetkové pomery otca maloletého mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletého I. vo vyššej miere ako doposiaľ. Hoci od poslednej úpravy výživného mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, pričom o výške výživného k jednému z detí rozhodol súd, a po dohode rodičov určil výživné vo výške 50,-€, otec maloletého žije v spoločnej domácnosti, s priateľkou, ktorá sa tiež podieľa na nákladoch domácnosti, hoci len ako jej to umožňuje rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Súd pri skúmaní schopnosti rodiča podieľať sa na výžive maloletého zohľadnil aj skutočnosť, ktorú otec maloletého neuviedol. Už keď bol otec maloletého zamestnaný u predchádzajúceho zamestnávateľa mal popri mzde nárok na diéty vrátanie preplácania cestovného v Českých korunách, takto jeho čistý príjem (je potrebné si uvedomiť, že o sumu diét sa znižuje potreba vynakladať na stravu či cestovanie výdavky zo svojej mzdy) bol cca 800-900,-€. Pokiaľ nemá nárok na diéty aj v súčasnosti a jeho príjem je cca 550-600,€ mesačne, vzdal sa výhodnejšieho zamestnania, čo je v jeho neprospech a nemôže byť vykladané v neprospech maloletého I., ku ktorému má vyživovaciu povinnosť.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri doposiaľ určenej výške výživného 26,52-€, ktoré je pod minimálnou výškou zákonného výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine (v súčasnosti 27,13-€), je zrejmé, pri príjme matky, ktorá zo svojho príjmu musí hradiť náklady domácnosti sama, že je potrebné zvýšiť výživné otca pokryjúc náklady zodpovedajúce sume 60,-€ mesačne, čo by malo spolu s prídavkom na dieťa, ktoré matka poberá, a časťou jej príjmu (keďže aj matka je povinná prispievať časťou svojho príjmu na výživu dieťaťa), zodpovedať úhrade oprávnených výdavkov na výživu maloletého pri rovnakej životnej úrovni rodičov. Hoci má otec maloletého ďalšie dve vyživovacie povinnosti, je povinný s každou ďalšou vyživovacou povinnosťou vynakladať vyššie úsilie na výživu svojich detí, ktoré sa na jeho životných rozhodnutiach nepodieľali. Súd poukazuje aj na výdavky otca v súvislosti s uzavretými poistnými zmluvami. Tieto sami o sebe sú síce výdavkami racionálnymi, no v porovnaní zo zabezpečením základných potrieb dieťaťa - a pri prepočte súdom určeného výživného na jeden deň cca 2,-€, čo skutočne nepokrýva všetky základné výdavky na dieťa, sú výdavky na poistné výdavkami, ktoré súd nemôže považovať za účelné.
Vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má totiž prednosť pred akýmikoľvek výdavkami, o to viac ak pokrýva len základné oprávnené výdavky na maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu súd považuje určenú výšku vyživiacej povinnosti aj pri preukázaných výdavkoch otca maloletého za primeranú.
Súd rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže matka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 01.07.2015. Pretože je zrejmé, že skutočnosti, ktorými súd odôvodňuje rozhodnutie o zvýšení výživného tu boli už v tom čase, súd zvýšil výživné počnúc 01.07.2015, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa je možné priznať nielen od začatia súdneho konania ale aj za obdobie tri roky spätne ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine).
Výška zročného výživného, keďže matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní, predstavuje rozdiel sumy novourčeného a pôvodného výživného za šesť mesiacov - keďže výživné sa platí mesačne vopred, v sume spolu 6x 33,48-€ (rozdiel medzi zvýšenou a pôvodnou sumou výživného 60 - 26,52). Súd v dôsledku zvýšenia výživného rozhodol o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom, pretože má za to, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 60,- € mesačne. Súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi maloletého zaplatiť zročné výživné k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej mesačnej splátky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keďže žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).