Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/181/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P. O. BOX 41, proti žalovanému: U. M., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXX, XXX XX X., v konaní o zaplatenie 820,15 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 12.02.2015, bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 820,15 eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 3,275% ročne zo sumy 32,15 eur od 13.08.2011 do 14.08.2011, zo sumy 32,15 eur od 13.10.2011 do 20.11.2011, zo sumy 32,15 eur od 13.11.2011 do 28.12.2011, zo sumy 32,15 eur od 13.12.2011 do 28.12.2011, zo sumy 31,30 eur od 29.12.2011 do 31.01.2012, zo sumy 32,15 eur od 13.01.2012 do 31.01.2012, zo sumy 29,95 eur od 01.02.2012 do 28.02.2012, zo sumy 32,15 eur od 13.02.2012 do 28.02.2012, zo sumy 29,95 eur od 29.02.2012 do 26.03.2012, zo sumy 32,15 eur od 13.03.2012 do 26.03.2012, zo sumy 29,95 eur od 27.03.2012 do 30.10.2012, zo sumy 19,95 eur od 31.10.2012 do 28.11.2012, zo sumy 9,95 eur od 29.11.2012 do 27.12.2012, zo sumy 4,95 eur od 28.12.2012 do 29.01.2013, zo sumy 32,15 eur od 13.04.2012 do 29.01.2013, zo sumy 27,10 eur od 30.01.2013 do 27.02.2013, zo sumy 17,10 eur od 28.02.2013 do 26.03.2013, zo sumy 12,10 eur od 27.03.2013 do 29.04.2013, zo sumy 7,10 eur od 30.04.2013 do 30.05.2013, zo sumy 32,15 eur od 13.05.2012 do 30.05.2013, zo sumy 29,25 eur od 31.05.2013 do 27.06.2013, zo sumy 19,25 eur od 28.06.2013 do 28.07.2013, zo sumy 14,25 eur od 29.07.2013 do 29.09.2013, zo sumy 4,25 eur od 30.08.2013 do 29.09.2013, zo sumy 32,15 eur od 13.06.2012 do 29.09.2013, zo sumy 26,40 eur od 30.09.2013 do 24.07.2014 a zo sumy 803,75 eur od 18.06.2012 do 24.07.2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 820,15 eur od 25.07.2014 až do zaplatenia. Žalobca tiež žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 142,78 eur a v zaplatenom súdnom poplatku v sume 49 eur.

Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 23.12.2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach, v sume 32,15 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania už pri splátke č. 6 a napokon zaplatil žalobcovi iba sumu 530,15 eur. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Oznámenie o tejto skutočnosti bolo žalovanému doručené dňa 17.06.2012. Celková suma dlhu žalovaného, teda súčet neuhradených splátok, predstavuje sumu 820,15 eur. Žalobca taktiež žalobou žiadal zaviazať žalovaného aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, v súlade s článkom 14 ods. 14.1 Zmluvy a úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný bol v konaní nečinný a k žalobe sa nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Po zistení, že sa v tomto konaní jedná o drobný spor a že je možné rozhodnúť vo veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), zo dňa 23.12.2010, súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 600 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 32,15 eur vrátane úrokov vo výške 70,02% ročne, spolu teda 1350,30 eur. Žalovaný však reálne dostal od žalobcu len sumu 513,61 eur, nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi sumu 86,39 eur, ako poplatok za možnosť odkladu maximálne troch splátok, v súlade s čl. 8 ods. 8.1 Zmluvy.

Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.12.2010, bolo zistené, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 600 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 42 mesačných splátkach po 32,15 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 12.02.2011 a poslednej dňa 12.07.2014, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 76,21%. Z oznámenia tiež bolo zistené, že žalovanému bola zo sumy úveru zrazená suma 86,39 eur ako odplata za poskytnutie služby podľa č. 8 ods. 8.1 Zmluvy.

Z karty klienta, žalovaného, vystavenej dňa 22.12.2014, súd zistil, že žalovaný z dlžnej čiastky úveru splatil žalobcovi sumu 535,15 eur.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o inkase (§ 692 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>).

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Ústavný súd v náleze z 28.02.1995, sp. zn. , okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou, že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napríklad pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj napríklad pri zmluvnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.

Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky, problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založeným právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam, a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadať na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.

V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v decembri 2010 bola 11,10%, no v Zmluve je uvedená výška úroku 70,02%, čo predstavuje viac ako 6 - násobok priemernej úrokovej sadzby. Je všeobecne známe, že je prípustné, ak subjekty poskytujúce úvery obyvateľstvu z vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než v obchodných bankách v danom čase, čo je spôsobené najmä tým, že ich vybavenie nie je až tak administratívne náročné, sú rýchlejšie a od spotrebiteľa sa nevyžaduje zabezpečenie.

Miera, v akej sú ale takéto úroky akceptovateľné, však nesmie prekročiť rámec korektívu dobrých mravov a podľa ustálenej judikatúry súdov, je to miera ak nepresahuje úroveň dvojnásobku priemernej úrokovej sadzby obchodných bánk v danom čase. Pohybujúc sa v tolerancii udržateľných úrokov, ktoré by v tomto prípade mohli dosiahnuť úroveň od 11,10% do 22,20% ročne, však súd nemôže suplovať vôľu, v akej výške by riadne úroky boli, poprípade mohli byť dohodnuté, keďže nemôže vstupovať a ani nahrádzať kontrakčnú autonómiu zmluvných strán.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ustanovenia, ktoré upravujú tento inštitút sa nenachádzajú priamo v Zmluve ale v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., kde sa v čl. 14 ods. 14.1 veta prvá uvádza, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania. V zmysle tohto ustanovenia sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, ktorou bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver v sume 513,61 eur. V Zmluve je síce uvedené, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 600 eur, avšak z tejto sumy bola odpočítaná sumy 86,39 eur ako odplata za poskytnutie služby odkladu maximálne troch splátok. Tunajší súd však v rozsudku, č. k.

- 31, zo dňa 21.10.2014, vyslovil, že toto ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže v tomto prípade poplatok, resp. odmena pre veriteľa za možnosť poskytnutia odkladu splátok v sume predstavujúcu 14,4% úveru, v čase keď takáto okolnosť ešte nenastala, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzu vo výške 70,02%, Zmluva je, vzhľadom na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, v tejto časti neplatná a to pre rozpor s dobrými mravmi. Čo sa týka zmluvnej pokuty, táto je taktiež dojednaná v rozpore so zákonom, nakoľko podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne. V danom prípade dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných podmienok, ale iba v zmluve samotnej, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Zmluva č. XXXXXXXXXX, však takéto ustanovenie neobsahuje, a preto je aj takéto dojednanie absolútne neplatné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobcu v celom rozsahu, ako nedôvodnú, zamietol. Žalovanému bol totiž poskytnutý úver v sume 513,61 eur, pričom tento žalobcovi v splátkach vrátil sumu 535,15 eur. Žalovaný tak žalobcovi nič nedlhuje.

O trovách konania rozhodol súd na základe ustanovenia § 142 ods. 1, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca síce žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, tento však vo veci úspech nemal a žalovaný, ktorý v konaní úspech mal, náhradu jeho trov nežiadal, nakoľko mu tieto ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.