Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/107/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 37 927 795, proti žalovanému K., o zaplatenie 445,93 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 292,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 2. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na náhrade trov konania 7,95 eur a na náhrade trov právneho zastúpenia 28,50 eur na účet zástupcu žalobkyne JUDr. Jána Šoltésa, advokáta so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 37 927 795, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na súd 19. 3. 2014 v jej konečnej úprave pripustenej uznesením Okresného súdu Kežmarok z 31. 7. 2014 č. k. - 20 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 445,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 2. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tvrdeniami, že 24. 6. 2010 spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke evid. číslo 1964120, na základe ktorej mu poskytla pôžičku vo výške 540 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný mal podľa zmluvy pôžičku splácať v pravidelných 26 mesačných splátkach po 21,38 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil iba 113,76 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, tzn. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, listom z 14. 1. 2011 (predžalobná upomienka) žalovaného vyzvala k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok jednorázovo. Žalovaný do podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 445,93 eur. Žalobou si uplatňuje aj úroky z omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu v zákonnej výške.

Na preukázanie svojich tvrdení zástupca žalobkyne spolu so žalobou predložil súdu listiny a to zmluvu o pôžičke z 24. 6. 2010 vrátane všeobecných obchodných podmienok platných od 11. 6. 2010, predžalobnú upomienku z 1. 4. 2011 spolu s doručenkou a prehľad splátok a úhrad pôžičky od 24. 6. 2010 do 9. 2. 2014.

V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) bez nariadenia pojednávania len na základe predložených listinných dôkazov.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd z listinných dôkazov v spise zistil nasledovné skutočnosti:

Z písomnej zmluvy o pôžičke z 24. 6. 2010 súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, dňa 24. 6. 2010 uzavrela so žalovaným zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala žalovanému poskytnúť pôžičku na kúpu chladničky v kúpnej cene 426,56 eur vo výške eur 406,56 eur /„Pôžička (finančné plnenie)“/. Podľa zmluvy žalovaný zložil akontáciu vo výške 20 eur. Zmluva obsahuje údaj o celkovej sume pôžičky 575,88 eur, celkovej sume pôžičky bez poistenia 540 eur a o celkových nákladoch spotrebiteľa 113,44 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť spoločnosti 26 mesačných splátok vo výške po 20 eur, spolu s poistením po 21,38 eur. Termín konečnej splatnosti pôžičky podľa zmluvy bol 8/2012. Zmluva ďalej obsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe 25,58 %, o ročnej priemernej miere nákladov (RPMN) 25,58 % a o priemernej hodnote RPMN 51,49 %. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke (ďalej len všeobecné obchodné podmienky).

Z písomného podania datovaného 1. 4. 2011 označeného ako „Predžalobná upomienka“ a pripojenej doručenky súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, týmto podaním žalovaného z dôvodu, že nevzal vážne predchádzajúce upozornenie na poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky z úveru č. 1964120 s poukazom na všeobecné obchodné podmienky, vyzvala k úhrade sumy 494,44 eur do 3 dní od doručenia upomienky. Podľa poštovej doručenky písomnosť na adrese bydliska žalovaného prevzala 18. 1. 2011 jeho matka.

Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobkyňou vyplýva, že žalovaný 24. 6. 2010 zaplatil akontáciu vo výške 20 eur. 20. 7. 2010 zaplatil 1 splátku vo výške 21,38 eur, 24. 8. 2010 zaplatil 21,00 eur a 21. 9. 2010 21,38 eur. Následne na pôžičku zaplatil už iba 1 úhradu, a to dňa 26. 9. 2011 vo výške 30 eur. Za dobu od uzavretia zmluvy, tzn. od 24. 6. 2010 do 9. 2. 2014 žalovaný teda uhradil celkom 113,76 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že 10. 6. 2014 spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o pôžičke č. 1964120 v celkovom zostatku 488,18 eur postúpila na žalobkyňu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tzn. k 24. 6. 2010 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 24. 6. 2010, tzn. v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V prejednávanej veci súd s poukazom na citovanú právnu úpravu vychádzal zo záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným 24. 6. 2010 je zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Právny predchodca žalobkyne je právnická osoba, ktorá v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala v predmete svojho podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Preto spĺňala charakteristiku dodávateľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému, ktorý je v zmluve označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ bol podľa zmluvy spotrebiteľský úver poskytnutý na kúpu chladničky. Súd vychádzal zo záveru, že úver bol poskytnutý žalovanému na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a že žalovaný spĺňal charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd len dodáva, že dôkazné bremeno ohľadne prípadného nespotrebiteľského charakteru zmluvy má vždy dodávateľ, ktorý v prejednávanej veci v tomto smere neuviedol žiadne tvrdenia.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

V prejednávanej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere z 24. 6. 2010 neobsahuje všetky náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Naviac, v prejednávanej veci zo zmluvy o úvere nie je zrejmá vôbec výška celkovej pôžičky poskytnutej žalovanému, výška celkových jeho náklady spojených so spotrebiteľským úverom a ani celková čiastka, ktorú bol povinný zaplatiť. Vychádzajúc z citovaného ust § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon absenciu uvedenej náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespája s následkom neplatnosti zmluvy. Poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Preto súd v prejednávanej veci spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

K tomuto záveru súd udáva:

Zástupca žalobkyne v písomnej žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o pôžičke z 24. 6. 2010 bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 540 eur, a že žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných 26 mesačných splátkach v sume po 21,38 eur.

Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky z 24. 6. 2010 však vyplýva, že výška spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému „pôžička (finančné plnenie)“ predstavovala iba sumu 406,58 eur, nie 540 eur. Suma 540 eur je v zmluve uvedená ako údaj „Celková suma Pôžičky bez poistenia“, teda ako celková čiastka, ktorú žalovaný za úver mal zaplatiť bez poistenia (s poistením 575,88 eur). Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom podľa údaja v zmluve mali predstavovať 113,44 eur, a celková čiastka, ktorú žalovaný mal zaplatiť („Celková suma Pôžičky“) 575,88 eur s poistením, bez poistenia 540 eur.

Podľa ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa ust. § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa cit. ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa sú teda všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ako aj náklady na doplnkové služby ako je napr. poistné.

V prejednávanej veci súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom uvedených v zmluve nezodpovedá v zmluve uvedenej celkovej výške úveru, a to či s poistením alebo bez neho, nakoľko súčet súm 406,56 eur a 113,44 eur sa nerovná sume 575,88 eur (prípadne sume 540 eur), ale sume 520 eur (rozdiel predstavuje 55,88 eur, resp. 20 eur). Preto nie je vôbec zrejme, z čoho majú pozostávať mesačné splátky dohodnuté v zmluve o úvere vo výške 20 eur mesačne bez poistenia a 21,38 eur mesačne s poistením, kdeže súčin výšky splátok s poistením a ich počtu zodpovedá sume 555,88 eur (26 x 21,38 eur), nie celkovej sume, ktorú mal žalovaný zaplatiť, tj. 575,88 eur. V zmluve je uvedené, že žalovaný zložil akontáciu 20 eur. Nie je však zrejmé, komu túto akontáciu zložil, a či táto akontácia predstavovala splátku úveru. Z údaja „Pôžička (finančné plnenia)“ vo výške 406,56 v nadväznosti na údaj o kúpnej cene sa javí dôvodný záver, že žalovanému bola pôžička poskytnutá vo výške kúpnej ceny chladničky zníženej o akontáciu 20 eur, a že žalovaný teda túto akontáciu zaplatil predajcovi. Tomuto záveru zodpovedajú aj údaje v zmluve o 26 splátkach po 21,38 eur. V rozpore s týmto záverom je však žalobkyňou predložený prehľad splátok a úhrad, ktorý obsahuje záznam o úhrade akontácie vo výške 20 eur.

Za tejto situácie zo zmluvy o úvere je zrejme iba to, že mesačné splátky vo výške 21,38 eur zahŕňajú splátky poskytnutého úveru a splátky celkových nákladov žalovaného spojených so spotrebiteľským úverom v prejednávanej veci. To nepochybne vyplýva aj z čl. 6. bod 6.3 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Zo zmluvy je však zrejmé iba to, že z mesačnej splátky vo výške 21,38 eur predstavuje poistenie 1,38 eur.

Súd len dodáva, že majúc na zreteli primárny účel právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa zodpovedá iba taký výklad, podľa ktorého každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny“ splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť. Teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom a poisteniu. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm

reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky. Odchylnosť takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne je práve prejavom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, by nemal byť zavádzaný nie celkom jasnými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava a ktorú bude veriteľovi povinný zaplatiť (porovnaj napr.: rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 15. 4. 2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 22. 5. 2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 9. 8. 2011 a ďalšie). . Za ďalší dôvod, pre ktorý súd nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z poskytnutého spotrebiteľského úveru považoval za nedôvodný, je neplatnosť dojednania o úrokoch z úveru v zmluve z dôvodu neprimeranej výšky dojednaných úrokov (25,58 %), ktoré predstavuje tiež neprijateľnú podmienku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Pri tom, čo treba považovať za obvyklú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru je rozhodujúce to, za akú úrokovú mieru bolo možné získať úver v čase uzavretia zmluvy v danom mieste a čase za porovnateľných okolností. Podľa judikatúry sa za neprimerané podmienky považuje taká dohodnutá výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru, ktorá je obvykle určená s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úveru v danom čase (porovnaj napr.: rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a pod.).

V konkrétnom právnom vzťahu výška neprimeraných úrokov môže znamenať aj porušenie dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade pôjde o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr.: rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. 7. 2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26. 4. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 28. 4. 2005 a pod.).

Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska www.nbs.sk súd zistil, že priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1

- 5 rokov v júni 2010 bola 12,67 %. Z toho je zrejmé, že žalobkyňou požadovaný úrok je 2-násobne (podstatne) vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky poskytovali porovnateľné úvery. Preto súd dojednanie o úrokoch z predmetnej pôžičky vo výške 25,58 % považoval za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi (ASPI, komentár k od prof. Vojčíka, Iura Edition) a za neprijateľnú podmienku, ktorá v zmysle je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.

V prejednávanej veci súd považoval za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne poskytla žalovanému úver vo výške 406,56 eur, a že žalovaný na úhradu tohto úveru zaplatil celkom 113,76 eur tak, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobkyňou. Žalovaný tento prehľad splátok úveru predložený žalobkyňou v konaní nespochybnil. Žalovaný teda z istiny spotrebiteľského úveru, ktorý súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, doposiaľ neuhradil 292,80 eur. Keďže splatnosť poslednej splátky úveru nastala 20. 8. 2012, súd žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni túto sumu. V prevyšujúcej časti žalobu ohľadne istiny súd zamietol (445,93 eur - 292,80 eur) .

Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobkyne v konaní je daná zmluvou o postúpení pohľadávky z 10. 6. 2014.

Žalobkyňa sa súčasne so zaplatením istiny domáhala aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 445,93 eur od 1. 2. 2011 do zaplatenia.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

V prejednávanej veci súd zastáva názor to, že podaním (predžalobnou upomienkou) z 14. 1. 2011 si žalobkyňa dôvodné uplatnila právo na zaplatenie celého zostatku spotrebiteľského úveru. Preto súd žalobkyni priznal úroky z omeškania so zaplatením priznaného peňažného plnenia vo výške 292,80 eur, a to od 1. 2. 2011, pričom vychádzal z doručenky predloženej žalobkyňou, podľa ktorej lehota 3 dní stanovená žalovanému na plnenie v predžalobnej výzve uplynula 21. 1. 2011. Súd žalobkyni tak priznal úroky od 1. 2. 2011 v požadovanej výške 9 % ročne, ktorá zodpovedá výške úrokov určenej ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/2005 Z. z. znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovanej v peňažným dlhom (8 percentuálnych bodov + 1 % úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania). Keďže žalobkyňa požadovala úroky z omeškania zo sumy 445,93 eur, súd žalobu v prevyšujúcej časti aj ohľadne príslušenstva žalovanej istiny zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa bola v konaní úspešná čiastočne. Jej úspech a úspech žalovaného predstavuje 65 % : 35 % (445,93 eur : 292,80 eur). Po odpočítaní neúspechu žalobkyni tak prislúcha právo na náhradu trov konania vo výške 30 % z celkových trov účelne vynaložených na uplatnenie práva.

Súd preto žalobkyni priznal náhradu súdneho poplatku za žalobu vo výške 7,95 eur (30 % z 26,50 eur). Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia, náhradu ktorých si žalobkyňa uplatnila a ktoré vyčíslila v žalobe, súd vychádzal z 2 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby) pri hodnote 1 úkonu 31,53 eur a 2 x režijný paušál po 8,04 eur, čo spolu s 20 % DPH predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 94,97 eur. Súd tak žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 28,50 eur (30 % zo sumy 94,97 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).