Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-842-2015.pdf
PDF · 100.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/842/2015
Uznesenie
Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: Q. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. X.P.U. XX, XXX XX X. Ľ., zast. právnou zástupkyňou JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice , pre vymoženie pohľadávky vo výške 61,74 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, pod sp. zn. EX 646/2015, o námietkach povinnej, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 61,74 Eur s prísl., a to na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1538/2012 zo dňa 19.01.2012.
Poverením č. 5601 130310 zo dňa 31.03.2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, ktorá je vedená pod sp. zn. EX 646/2015.
Dňa 20.05.2015 poverený exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcií zo dňa 28.04.2015 označené ako návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie, ktoré povinná vzniesla prostredníctvom právneho zástupcu.
Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že súd pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi neskúmal, či predložený rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bol opatrený potvrdením o vykonateľnosti orgánom na to oprávneným. Domnieva sa, že oprávnený súdu nepredložil platnú rozhodcovskú doložku, ktorá by ho na vyznačenie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku k takémuto postupu oprávňovala. Súd podľa nej neskúmal ani to, či bola medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a teda či bola splnená písomná forma v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíja sa od neplatnosti rozhpodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Zároveň žiadala odklad exekúcie do doby kým sa právoplatne nerzohodneo zastavení exekúcie.
K námietkam povinnej ( návrhu na zastavenie ) sa vyjadril oprávnený listom zo dňa 19.05.2015. Uviedol, že nesúhlasí s domnienkou povinnej o nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Z titulnej strany exekučného titulu je zrejmé, že bol riadne opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na to orgánom oprávneným a preto citovaný rozsudok má účinky právoplatného rozsudku. Má za to, že z tohto dôvodu nie je možné preskúmavanie vecnej správnosti exekučného titulu v exekučnom konaní. Poukázal na to, že aj Arbitrážny súd Košice vo svojom rozhodnutí dospel k záveru o platnosti rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným, a to aj s ohľadom na úpravu § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Teda rozhodcovská zmluva nemala charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej (poistnej) zmluve. O okolnosti platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy môže po vydaní takéhoto rozsudku rozhodcovského súdu rozhodnúť iba príslušný všeobecný súd na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Taktiež rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ nakoľko platí, že táto zmluva sa stala súčasťou zmluvných vzťahov medzi oprávneným a povinným na základe ich individuálneho dojednania. Povinný mal možnosť uplatniť právo na voľbu medzi jurisdikciou všeobecného súdu a rozhodcovského súdu tým, že mohol rozhodcovskú doložku odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Preto (rozhodcovskú) zmluvu nemožno hodnotiť ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Poukázal aj na ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorých rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. K uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným došlo plne v súlade tak s Občianskym zákonníkom, ako aj zákonom o rozhodcovskom konaní, a to spôsobom predvídaným v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., písomnou formou vo vzájomne vymenených listoch vo forme rozhodcovskej doložky. Pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným bol na jednej strane písomný, zrozumiteľný a určitý prejav vôle povinného, vlastnoručne podpísaný povinným o tom, že pristupuje v celom rozsahu k Všeobecným poistným podmienkam Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 12.02.2008, ktoré boli povinnému riadne oznámené a v ktorých v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní s tým, že všetky spory medzi účastníkmi poistnej zmluvy sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Na druhej strane bol následne opäť písomný, zrozumiteľný a určitý prejav vôle oprávneného o tom, že akceptuje prejav vôle povinného spôsobom pre poisťovníctvo štandardným a zákonom predvídaným. Je nepochybné, že časť XV. týchto Všeobecných poistných podmienok obsahuje rozhodcovskú doložku, ku ktorej sa povinný naviac osobitným súhlasom s jej obsahom vyjadril a súhlasil s ňou a oprávnený akceptoval v plnom rozsahu tieto Všeobecné poistné podmienky, ktoré sa tak stali nedielnou súčasťou poistného vzťahu medzi oprávneným a povinným. Oprávnený má za to, že neexistujú dôvody v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) ZRK, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Podľa § 38 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len " Exekučný poriadok" ), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Vychádzajúc z obsahu exekučného spisu sp. zn 1Er/842/2015, z návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a z vyjadrenia oprávneného má súd preukázané nasledovné:
Exekučné konanie začalo dňa 17.03.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prebiehajúcej exekúcií je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1538/2012 zo dňa 19.01.2012, opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 28.11.2012. Dňa 27.03.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie poverením č. 5601 130310 zo dňa 31.03.2015 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 646/15. Poverený exekútor dňa 13.04.2015 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnej dňa 20.04.2015. Povinná nevzniesla námietky proti Upovedomeniu o začatí exekúcie, ale dňa 11.05.2015 podala na tunajšom súde návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie.
Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie spochybnila vykonateľnosť exekučného titulu a platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, koncipovanej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, a preto súd opätovne preskúmal listinné dôkazy predložené oprávneným a povinnou.
Súd vychádzajúc z obsahu exekučného spisu č. k. 1Er/842/2015 a ďalej z exekučného titulu, z predloženej fotokópie poistnej zmluvy č. 4228990346 a zo Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007 (v znení dodatkov) má preukázané nasledovné:
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1538/2012 zo dňa 19.01.2012 ktorý má vyznačenú právoplatnosť a vykonateľnosť 28.11.2012. Rozhodcovský rozsudok povinnej ukladá "do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi (povinnému) peňažnú sumu 61,74 Eur a trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za konanie pred rozhodcami, paušálu na správne náklady a odmeny za právne zastupovanie vo výške 276,00 Eur , na účet právneho zástupcu žalobcu ..., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, alebo námietky na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal". Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva č. 4228990346 zo dňa 12.02.2008. Poistná zmluva neobsahuje rozhodcovskú doložku.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/1538/2012 vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc konať odvodzoval z rozhodcovskej doložky, ktorej znenie je uvedené v časti XV. poistných podmienok .
Časť XV. Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007 upravuje riešenie sporov, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú nasledovne:
Podľa bodu 1. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa bodu 3. Rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä a) pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného ....
Súd konštatuje, že rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 Zákona a rozhodcovskom konaní). Na základe uvedeného súd skúmal, či rozhodcovský rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol by spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade by nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by šlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu.
Skúmanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia, ale súd v danom prípade skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pričom riešením tejto otázky súd nie je viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.
Rozhodcovskú doložku súd skúmal berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007 nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nič na veci nemení ani skutočnosť, že vo veci už bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Totiž vydanie predmetného poverenia netvorí prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.
Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore s čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov /ďalej len "Občiansky zákonník"/ v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Pri právnom hodnotení spotrebiteľských zmlúv je nutné mať aj na pamäti, že hlava piata "spotrebiteľské zmluvy" v časti prvej Občianskeho zákonníka implementuje smernice ES, a ako vyplýva z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EU (najmä C-106/89, C-334-92, C- 91-92) pokiaľ vnútroštátny súd (súd členského štátu) aplikuje svoj právny poriadok, je vždy povinný interpretovať svoje právo v súlade s obsahom smerníc ES a ich účelom. Súdny dvor EU v veci C-240/98 (oceáno Grupo Editorial SA v Rocio Murciono Quintero) rozhodol o predbežnej otázke tak, že ochrany poskytovanej spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EHS môže byť dosiahnuté len vtedy, ak vnútroštátny súd sám z úradnej moci prihliadne k neprimeraným podmienkam dohodnutým v spotrebiteľských zmluvách. Podobné závery prijal ESD aj vo veci predbežnej otázky predloženej týmto odvolacím súdom vo veci C-76/10. Z uvedeného výkladu Smernice, obsiahnutého v označených rozhodnutiach ESD, je zrejmé, že ak je rozhodcovská doložka neplatná z dôvodu neprimeranej podmienky, spôsobujúcej významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, sú vnútroštátne súdy povinné prihliadať na túto neplatnosť, aj keď neplatnosť rozhodcovskej doložky neuplatnil spotrebiteľ. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, je neprimeraná, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa ( viď uznesenie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 41/2014-15).
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne písomne nevyjednal a nemal na výber z možných alternatív.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti.
V danej veci súd zistil, že medzi oprávneným a povinnou nebola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva, ktorá by obsahovala dohodu o riešení vzniknutých sporov v rozhodcovskom konaní. Súd ďalej zistil, že text rozhodcovskej doložky je uvedený v závere Všeobecných poistných podmienok, konkrétne v XV. časti, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nemožno považovať za individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku a bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v XV. časti Všeobecných poistných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.
Okrem nastolených právnych a skutkových záverov súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k celkovej charakteristike a zneniu rozhodcovskej doložky. Súd vyjadruje záver, že okrem skutočnosti, že oprávnený požaduje od povinnej, aby ich vzájomné spory boli riešené v rozhodcovskom konaní, čo je samé o sebe neprijateľnou podmienkou podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, je potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke ani nebol vopred uvedený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by v prípade sporov prejednával spory vzniknuté z poistnej zmluvy. Ďalej súd uvádza, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva v podstate úplná podriadenosť rozhodcovského súdu oprávnenému, kedy podľa jej znenia sa oprávnený stavia do pozície, kedy môže pre potreby vyriešenia sporu s povinnou sám zriaďovať rozhodcovský súd, dokonca zriaďovať rozhodcovský súd "od prípadu k prípadu", ako aj dosadzovať, resp. nominovať vlastných rozhodcov do svojho zriadeného rozhodcovského súdu. Okrem týchto skutočností oprávnený mal podľa znenia rozhodcovskej doložky tiež právomoc vydávať štatút rozhodcovského súdu ako aj rozhodcovský poriadok, teda vlastné pravidlá, ktoré by mohli povinnú postaviť do nevýhodnejšieho procesného postavenia v prípadnom rozhodcovskom konaní, kedy by bola vytvorená procesná nerovnosť medzi oprávneným a povinným.
Takto koncipovaná rozhodcovská doložka nevytvára ani zdanie nezávislého a nestranného rozhodovania rozhodcovským súdom, ktorý dokonca môže byť zriadený len na základe vôle oprávneného a nevytvára ani zdanie, že by jeho rozhodovanie mohlo chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu.
Súd ďalej poukazuje na právoplatné uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 11C 91/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k. 19Co/352/2009-682 zo dňa 28. 01. 2010. Predmetným rozhodnutím okresný súd rozhodol, že oprávnenému ukladá, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky v časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21. 05. 2007, v znení ich dodatkov. Povinná pripojila k vyjadreniu rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR č.k. 4ECdo 123/2014 zo dňa 23.07.2014 vo veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 15Er 931/2011 o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 13CoE 414/2012, kde NS SR odmietol dovolanie oprávneného
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a Všeobecných poistných podmienok dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g ) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Súd na záver poznamenáva, že o návrhu na odklad exekúcie nebude rozhodovať nakoľko došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú.
O zastavení exekúcie, trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu, ktorým sa vyhovelo námietkam proti exekúcii, je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.