Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6T-100-2013.pdf
PDF · 85.9 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-6T/100/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obž. W. O., D.. XX.XX.XXXX S. G., trestne stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2015 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaná:
W. O.Z. - D.. XX.XX.XXXX S. G., H. N. G. - M., A. V. XX, A., Česká republika
j e v i n n á, ž e
od augusta 2012 až do súčasnosti riadne neprispieva na výživu svojho syna Z. Z. aj napriek tomu, že táto povinnosť jej vyplýva z rozsudku Okresného súdu A., Česká republika, sp. zn. 99P/531/2010 zo dňa 21.6.2012 a to sumou 500,- Kč mesačne, čím takto dlhuje na výživnom sumu 16.197,78 Kč (599,41 €),
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák..
Za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd o d k a z u j e poškodenú O. N., D.. XX.X.XXXX S. G., H. N. Č., Z. Č.. XXX/X, okres Košice - okolie s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dňa 11.6.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie obžalobu na obžalovanú W. O. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Na hlavné pojednávanie nariadené na 11.12.2015, na ktoré bola obžalovaná riadne predvolaná, sa obžalovaná nedostavila, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnila písomným podaním zo
dňa 24.11.2015 na č. l. 131,132, v ktorom zároveň ponechala rozhodnutie súdu v danej veci v jej neprítomnosti. Súd vzhľadom na vyjadrenie obžalovanej a dôkazový materiál obstaraný tak v prípravnom konaní, ako aj vyplývajúci z písomných podaní obžalovanej dospel k názoru, že sú splnené podmienky na konanie v neprítomnosti obžalovanej v zmysle 252 ods. 2 Tr. por. a preto rozhodol, že danú vec prejedná a rozhodne v jej neprítomnosti. Po prednesení obžaloby okresným prokurátorom súd pristúpil k vykonávaniu dokazovania. Na návrh prokurátora súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výpovedi obžalovanej zo dňa 25.4.2013 z č. l. 17 - 27 Z výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 25.4.2013 na č. l. 20 vyplýva, že z družobného pomeru obžalovanej s M. Z. pochádza dieťa Z. Z.G. nar. 1.10.2009, ktoré rozhodnutím súdu v A., S. Č.I. republike bolo zverené do starostlivosti O. N.Á. a obžalovanej súd určil povinnosť platiť na toto dieťa výživné vo výške 500,- Kč mesačne, k rukám O. N.. Obžalovaná uviedla, že bola priamo prítomná pojednávania na súde, na ktorom bolo rozhodnuté o zverení dieťaťa a určení jej vyživovacej povinnosti, pričom podľa vlastných slov obžalovanej, to bolo niekedy v lete 2012. Po tomto uložení vyživovacej povinnosti obžalovaná 2 x poslala výživné a to konkrétne: 1. dňa 30.8.2012 zaslala k rukám oprávnenej osoby výživné vo výške 15 €, ale toto výživné sa vrátilo s tým, že nebolo prevzaté oprávnenou osobou. 2. Až o takmer štyri mesiace, presnejšie dňa 17.12.2012 obžalovaná zaslala k rukám oprávnenej osoby druhýkrát výživné, tento krát vo výške len 8 €, avšak peňažná suma sa vrátila, pretože obžalovaná neuviedla správne poštové smerovacie číslo. Potom už obžalovaná, ako sama uviedla výživné neposielala. Po rozhodnutí súdu, ktorým jej bola určená vyživovacia povinnosť obžalovaná nikde nepracovala, občas pracovala brigádnicky ako upratovačka v obchodnom dome na 8 hodinový pracovný čas, túto prácu vykonávala 1 mesiac, denne zarobila 700 - 900 Kč. Dňa 4.9.2012 obžalovaná porodila syna G., ktorého však nechala v nemocnici, potom bol G.án umiestnený v detskom kojeneckom ústave a napokon bol zverený do starostlivosti matky obžalovanej. Na dieťa G., obžalovaná údajne výživné riadne platí. Obžalovaná tvrdila, že od júla 2012 bola evidovaná na úrade práce, pričom poberala podporu v nezamestnanosti vo výške cca 3000,- Kč za mesiac. Z úradu práce bola vyradená pre nespoluprácu. Od januára 2013 pracuje v spoločnosti W. s platom 5.000,- Kč mesačne, od 23.4.2013 je práceneschopná. V čase výsluchu mala výdavky na ubytovanie vo výške 1.300 Kč, alkohol nepožíva, prefajčí asi tak 150
- 200 Kč za mesiac, vedú sa proti nej aj exekučne konania. Od uloženia vyživovacej povinnosti, ak pracovala, tak zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásila. Z výpovede svedkyne O. N., ktorú súd so súhlasom prokurátora v súlade s § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Plzni č. k. 99 P 531/2010 zo dňa 21.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2012 bol maloletý Z. Z. zverený do starostlivosti svedkyne a obžalovaná bola zaviazaná platiť na jeho výživu sumu 500,- Kč vždy do 15-tého dňa mesiaca k rukám svedkyne. Obžalovaná však ku dňu 27.5.2013 nezaplatila výživné ani raz, o Z.la neprejavuje žiadny záujem, neposlala mu žiadne dary, sladkosti, veci, jeden krát telefonicky rozprávala s dieťaťom. Súd vykonal prečítaním ďalšie navrhnuté listinné dôkazy a to rozsudok OZ. A.Ň., Č. sp. zn. 99 P 531/2010 z č. l. 39 - 43, doklady predložené obvinenou z č. l. 44- 54, doklady zaslané Políciou ČR z č. l. 55- 78, správu z Katastrálneho úradu v Košiciach z č. l. 79, správu zo Sociálnej poisťovne z č. l. 80, správu Mestskej časti KE - Juh z č. l. 81, správu UPSVaR z č. l. 82, odpor a príkazy k úhrade z č. l. 119
- 123, ospravedlnenie obžalovanej z č. l. 131,132, odpis registra trestov z č. l. 133, lustráciu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z č. l. 134,135 a lustráciu STA z č. l. 136. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach súd dospel k názoru, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z listinných dôkazov objektívne vyplýva, že skutočne rozhodnutím Okresného súdu A. - mesto č. k. 99 P 531/2010 - 309 bol maloletý Z. Z. D.. X.XX.XXXX zverený do výchovy babičky O. N.F., D.. XX.X.XXXX, N. Č., Z. Č.. XXX/X, Slovenská republika a obžalovaná bola zaviazaná prispievať na jeho výživu čiastkou 500,- Kč vždy do 15-tého dňa mesiaca k rukám O. N.Á.. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola obžalovaná evidovaná v období od 12.7.2012 do 13.1.2013, vyradená bola pre nespoluprácu, pričom v období od 12.7.2012 do 5.11.2012 poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 3351,- Kč. V období od augusta 2012 do 5.4.2013 obžalovaná nepoberala žiadne sociálne dávky, ani dávku pomoci v hmotnej núdzi a to ani na území Slovenskej republiky a ani na území Českej republiky. Od 11.1.2013 bola obžalovaná zamestnaná v spoločnosti Trend Práce, s.r.o., ktorá ju hodnotí ako zamestnanca so zlou pracovnou morálkou, niekoľkokrát bola upozornená na porušenia pracovnej disciplíny, dokonca zamestnávateľ H. A., Z..F..o.
začal s obžalovanou jednanie o ukončení pracovného pomeru. Obžalovaná v inkriminovanom období nevykonávala podnikateľskú činnosť, nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Z výpovede obžalovanej z prípravného konania vyplýva, že obžalovaná od počiatku vedela o tom, že jej bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 500,- Kč na výživu jej syna Z. Z.F., pričom jej bola známa ako splatnosť vyživovacej povinnosti, tak aj k rukám akej osoby má uloženú povinnosť plniť. Od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým jej bola uložená vyživovacia povinnosť (od 24.7.2012) obžalovaná dobrovoľne zaplatila výživné len 2 x a to dňa 30.8.2012 vo výške 15 €, ktoré si však oprávnená osoba neprevzala a druhýkrát dňa 17.12.2012 vo výške 8 €, ktoré nemohli byť doručené oprávnenej osobe, pretože obžalovaná neuviedla správne poštové smerovacie číslo. Okrem týchto dvoch prípadoch obžalovaná v nasledujúcom období (teda po 17.12.2012) žiadne splátky výživného neplnila, napriek tomu, že od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola uložená táto vyživovacia povinnosť bola vedená na úrade práce a poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 3351 Kč/ mesačne až do 5.11.2012 a navyše jeden mesiac aj „brigádovala“ pri upratovaní obchodného domu s odmenou 700 - 900 Kč za deň. Súd je toho názoru, že minimálne do 5.11.2012 obžalovaná mala peňažné prostriedky na to, aby si mohla riadne a včas plniť vyživovaciu povinnosť. V decembri 2012 obžalovaná prejavila vôľu zaplatiť výživne hoci len v čiastočnej výške, avšak pre svoju nezodpovednosť, teda z nedbanlivosti zavinila, že suma sa k oprávnenej osobe nedostala. Súd vidí vinu obžalovanej v tom, že potom čo zistila, že nesprávne poukázala peniaze, neurobila ďalší pokus o zaplatenie výživného, aspoň v tejto čiastočnej výške a v ďalšom období ostala pasívna. Dokonca v nasledujúcom období, keď od januára 2013 začala pracovať v spoločnosti Daikin s platom 5.000,- Kč/mesačne, ani v tomto období sa nesnažila plniť si vyživovaciu povinnosť, ani len v nejakej symbolickej miere. Z listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaná svoju vyživovaciu povinnosť plnila v období po decembri 2012 až dňa 3.12.2014 vo výške 195 €, potom dňa 14.1.2015 vo výške 207 €, následne dňa 11.2.2015 vo výške 17,68 €, ešte aj dňa 10.4.2015 vo výške 17,89 € a napokon až dňa 12.6.2015 vo výške 17,68 €. Teda po decembri 2012 spolu zaplatila obžalovaná na výživnom 455,25 €, t. j. 12 302,22 Kč, prepočítané podľa kurzu platného v deň rozhodovania súdu . K tejto sume súd pripočítava aj sumu 15,- €, ktoré obžalovaná poukázala oprávnenej dňa 30.8.2012 a ktoré si oprávnená neprevzala z vlastnej viny, teda v prospech obžalovanej súd sčítal plnenia výživného, ktoré počas trestného stíhania dobrovoľne zaplatila a dostal sumu vo výške 470,25 €, t.j. 12 707,57 Kč, prepočítané podľa kurzu platného v deň rozhodovania súdu. Ku dňu rozhodovania v danej veci, dlh obžalovanej na výživnom predstavoval sumu 28.500,- Kč, čo po prepočte na menu €, podľa kurzu platného v deň rozhodovania súdu predstavuje sumu 1.054,66 €. Teda súd konštatuje, že nedošlo k zaplateniu dlžného výživného počas trestného stíhania a teda u obžalovanej nemôže dôjsť k zániku trestnosti účinnou ľútosťou v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Po čiastočnej úhrade dlžného výživného obžalovanou počas konania pred súdom predstavuje nezaplatená časť dlžného výživného ku dňu rozhodovania súdu sumu 16.197,78 Kč t. j. 599,41 € prepočítané podľa kurzu platného v deň rozhodovania súdu. Obžalovaná počas konania sama neuviedla a z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne iné skutočnosti svedčiace v prospech obžalovanej, ktoré by spochybňovali jej vinu resp. by viedli súd k presvedčeniu, že obžalovaná objektívne nemohla plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o plnenia vyživovacej povinnosti v období od januára 2013 do novembra 2015, súd je toho názoru, že obžalovaná neprejavila v danom období ani minimálnu snahu a vôľu plniť výživné voči svojmu synovi Samuelovi aspoň v minimálnej symbolickej miere. Počas uvedenej doby vyživovacia povinnosť obžalovanej stále trvala, pričom ani z ospravedlnenia obžalovanej, ktoré zaslala súdu dňa 2.12.2015 nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli súd k záveru, že obžalovaná objektívne nemohla svoju vyživovaciu povinnosť si plniť riadne a včas. Preto súd dospel k záveru, že počas celého inkriminovaného obdobia teda od mesiaca august 2012 do 11.12.2015, kedy súd rozhodoval v tejto trestnej veci, bolo povinnosťou obžalovanej riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške, v akej jej to bolo uložené rozhodnutím súdu. Obžalovaná minimálne do 23.4.2013 mala nepochybne príjem, či už v podobe mzdy alebo príspevku v nezamestnanosti, z ktorého mohla svoju vyživovaciu povinnosť plniť. V ďalšom období teda od 23.4.2013 až do rozhodnutia súdu v tejto veci sa nepreukázalo, že by obžalovaná bola v tak situácii, ktorá by jej nedovoľovala prejaviť aspoň symbolicky, vôľu a záujem o zabezpečenie vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi, ak už nie v peňažnej forme, tak aspoň v podobe nejakého vecného plnenia. Bohužiaľ nestalo sa tak a preto súd vidí v takomto pasívnom prístupe ľahostajný a nedbanlivostný postoj obžalovanej k výžive jej syna. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná spáchala jeden skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, pričom ide o zavrhnutiahodné nezodpovedné a nedbanlivostné konanie, ktorým obžalovaná porušila svoju povinnosť vyživovať iného.
Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy: · odpis RT z č. l. 133 · lustráciu GP SR z č. l. 134,135 · lustráciu STA z č. l. 136.
Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaná doposiaľ viedla riadny život a nebola stíhaná a ani právoplatne odsúdená za inú trestnú činnosť, čo súd kvalifikoval ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák.. Teda súd konštatuje prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, čo bolo základom pre úpravu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 207 ods. 1 Tr. zák. v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák.. Po úprave súd vymeriaval trest v trestnej sadzbe 0 - 16 mesiacov.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že je nevyhnutné a potrebné uložiť podmienečný trest odňatia slobody v strede upravenej trestnej sadzby, preto súd vymeral obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu a to 2 rokov.
Uvedený trest podľa názoru súdu bude dostatočne pôsobiť na obžalovanú, aby si uvedomila zodpovednosť, ktorú má za výživu svojho syna, aby ďalej viedla riadny život, súčasťou ktorého bude aj riadne plnenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej osobe, pričom hrozba nepodmienečného trestu povedie aj k účinnému predchádzaniu protiprávnych činov, pretože súd má za to, že po odsúdení bude ďalej obžalovaná už aktívnejšia pri plnení tejto zákonnej povinnosti, čím zároveň bude primerane chránená aj spoločnosť. Pokiaľ ide o nárok poškodenej na náhradu škody súd poukazuje na rozhodnutie R 55/1993, z ktorého vyplýva, že v konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Trestného zákona ( teraz § 207 Trestného zákona) nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale nesplnením povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o rodine, ktorej zavinené porušenie samo osebe je trestným činom. Z toho vyplýva, že osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo treba výživné plniť, nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného v zmysle § 43 Trestného poriadku (teraz § 46 Tr. por. ) Z uvedeného dôvodu súd nemohol priznať poškodenej nárok na náhradu škody - povinnosť zaplatiť dlžné výživné, hoci tento nárok bol riadne a včas uplatnený a preto odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na občianske súde konanie. Súd považuje za potrebné dodať, že poškodená na vymoženie svojho nároku nepotrebuje, aby súd v trestnom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť na náhradu dlžného výživného, nakoľko poškodená už má exekučný titul na vymoženie dlžného výživného a tým je rozhodnutie Okresného súdu v Plzni č. k. 99 P 531/2010 zo dňa 21.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2012, ktorým bola vyslovená povinnosť obžalovanej prispievať na výživu maloletého Z. Z. čiastkou 500,- Kč, mesačne a to vždy do 15.- tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám O. N.. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie.