Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1495-2011.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Subarea
18Er/1495/2011
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Martin, Námestie SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: T..P.. F., X..H..E.., W. XX, XXX XX, G.: XX XXX XXX, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 530,70 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora Františka Radza pod sp. zn. EX 759/2011 z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy exekúcie vo výške 48,43 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora Františka Radza sa pod sp. zn. EX 759/2011 vedie exekúcia na návrh oprávneného, doručený na úrad súdneho exekútora dňa 20.5.2011, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700 - 2010945510-GC04/10 zo dňa 6.12.2010.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 078595 zo dňa 30.5.2011.
Dňa 12.6.2014 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko šetrením v rámci exekučného konania zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 64,43 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Zo spisu súdneho exekútora mal súd preukázané, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Lustráciou Dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinný je vlastníkom motorového vozidla s dátumom prvej evidencie v r. 2001, na ktorom viazne 13 blokácii súdnych exekútorov. Na základe Exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v bankách, neboli vymožené žiadne peňažné prostriedky. Povinný nemá žiadny postihnuteľný príjem, neboli zistené ani postihnuteľné hnuteľné veci povinného.
Vzhľadom na zistené, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne,
nepostačí na krytie jeho trov a majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania. Skutočnosť, že povinný je doposiaľ vedený v Obchodnom registri nezakladá relevantnú domnienku, že podnikateľská činnosť povinného je stabilná s možnosťou plnenia záväzkov.
Ďalej súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 64,43 Eur. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúmal ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť a primeranosť.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súdny exekútor si v zmysle ust. § 14 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. uplatnil minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorá mu v zmysle tohto zákonného ustanovenia patrí. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške, ktorú si uplatnil, t.j. vo výške 33,19 Eur.
Podľa ust. § 22 ods. Vyhl. č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. (2) Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitných predpisov.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov vrátane DPH podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. celkom vo výške 8,60 Eur, a to poštovné vo výške 7,70 Eur a náhradu za elektronické súčinnosti vo výške 0,90 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške, ktorú si súdny exekútor uplatnil a ktorú mal súd zároveň preukázanú zo spisu súdneho exekútora, t.j. vo výške 8,60 Eur.
Ďalej si súdny exekútor podľa ust. § 22 ods. 2 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil cestovné, vrátane DPH vo výške 10,28 Eur.
Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije. (2)Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.
Podľa ust. § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách č. 632/2008 (ďalej len „Opatrenie“) suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre b) osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
Podľa ust. § 7 ods. 4 a ods. 5 prvá veta Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“). (5) Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad o kúpe“).
Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil cestovné vo výške 10,28 Eur. Súčasťou spisu súdneho exekútora je úradný záznam zo dňa 8.5.2014 o vykonaní pracovnej cesty na miesto podnikania povinného za účelom zistenia majetku povinného, evidencia jázd súdneho exekútora za mesiac máj 2015 a kópia osvedčenia o evidencii vozidla, avšak chýba vyúčtovanie pracovnej cesty, t.z. akým spôsobom súdny exekútor dospel k sume 10,28 Eur uplatnenej vo vyúčtovaní trov exekúcie ako cestovné náhrady a doklad preukazujúci kúpu pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou a cena pohonnej látky. Na základe uvedeného súd zo spisu súdneho exekútora nemal vykonanie pracovnej cesty preukázané. Súd súdnemu exekútorovi cestovné nepriznal.
Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 Vyhl. č. 288/1995 Z.z., náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor si podľa ust. § 23 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil náhradu za stratu času vrátane DPH celkom vo výške 5,54 Eur, a to za úkony vykonané súdnym exekútorom počas vykonávania pracovnej cesty na adresu miesta podnikania povinného. Súd nemal zo spisu súdneho exekútora vykonanie pracovnej cesty mimo sídla exekútorského úradu preukázané, preto súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času nepriznal.
Súdny exekútor si v rámci odmeny uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. Pretože súdny exekútor je preukázateľne platcom DPH, súd v zmysle ust. § 196 EP priznal súdnemu exekútorovi v rámci odmeny aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 6,64 Eur, čo predstavuje 20 % zo sumy 33,19 Eur.
Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vrátane DPH a náhradu hotových výdavkov vo výške 48,43 Eur ( 33,19 Eur + 6,64 Eur + 8,60 Eur).
Podľa vyššie cit. ust. § 197 ods. 1 EP, pravidlom je, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich uhrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 ods. 1 EP, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a ust. § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd zaviazal na úhradu trov exekúcie, ktoré pozostávajú z odmeny vrátane DPH a náhrady hotových výdavkov oprávneného, nakoľko súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.