Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/36/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 172/21, Praha - Nové Město, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: V. W., bývajúca v L. - U., D.. U. XXXX/X, o zaplatenie 665,22 s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -48 zo dňa 21.5.2015 jednomyseľne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a nepriznal náhradu trov konania žalovanej. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca podal návrh, ktorým uplatnil pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Domáhal sa proti žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 665,22 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 665,22 eur od 18.4.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 665,22 eur od 24.8.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 2,22 eur. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 22.11.2008 na zmenkovú sumu 665,22 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18.4.2009. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 22.11.2008 na sumu 665,22 eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa, zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 18.4.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007 súd vyplnil časť I vzorového tlačiva C a zaslal ho žalovanej spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Žalovanej bolo tlačivo spolu s prílohami doručené za použitia fikcie dňa 22.9.2014. Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa čl. 2 Nariadenia, následne skúmal právomoc slovenských súdov na rozhodnutie v uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj vzhľadom cezhraničnému sporu rozhodné právo. Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia, rozhodujúcimi kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie podľa tohto nariadenia bolo skúmanie, či ide o cezhraničný spor, či výška uplatňovanej pohľadávky nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu 2.000,- eur a či žalobca podal návrh vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom

prípade toto konanie spĺňa všetky nariadením požadované kritéria. Vzhľadom na to, že žalobca mal ku dňu doručenia tlačiva návrhu sídlo v Českej republike, t. j. v inom členskom štáte ako je bydlisko žalovanej, ktorá má bydlisko v Slovenskej republike súd vyhodnotil túto skutočnosť tak, že ide v súlade s čl. 3 nariadenia o cezhraničný spor. Vzhľadom na to, že ide o spor s cudzím medzinárodným prvkom, na konanie sa uplatňuje aj Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa čl. 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou republikou Komisii, a to v zmysle čl. 25 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007, okresný súd. Miestne príslušným aplikujúc čl. 19 nariadenia a následne § 84 O.s.p. je Okresný súd Prešov. Keďže v uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal určením rozhodného práva, ktoré bude na daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom na to, že nebolo preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa čl. 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak, že danú vec je treba riešiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi účastníkmi.

Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, keďže mal za to, že je to v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007 keďže podľa originálu predloženej zmenky táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXX a zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a ktorá okrem iného poskytuje spotrebiteľské úvery.

Žalobca navrhoval v konaní postupovať podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z dôvodu, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie ústneho pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu.

Keďže právo na spravodlivý proces, na ktorý odkazuje bod 9 preambuly nariadenia je cieľom tohto nariadenia a je potrebné vykladať všetky ustanovenia tohto nariadenia cez prizmu zabezpečenia práva na spravodlivý proces pre oboch účastníkov, súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav.

Žalovaná uzavrela dňa 22.11.2008 s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 10.000,- Sk (331,93 eur) s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,- Sk (321,31 eur), celkove sumu 19.680,- Sk (653,25 eur) v 12 mesačných splátkach po 1.640,- Sk (54,43 eur) počnúc dňom 18.4.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý deň splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnení na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 25.8.2009 na zmenkovú sumu 358,- eur pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 17.2.2010. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa originálu predloženej zmenky táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXX.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, Oddielu SRo. vložka 23636/B je obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. zapísaná s dňom zápisu 14.3.2001 a s predmetom činnosti

okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe pod č. C81616 je zapísaný s dňom zápisu 24.1.2001 žalobca v predmete činnosti okrem iného činnosti ekonomických poradcov a sprostredkovateľské činnosti. Predmetom nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle ustanovení nariadenia je nárok vyplývajúci podľa neho z uzavretej vistazmenky. V danom prípade je zrejmé, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto bolo potrebné vyporiadať sa s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie zmenky ako blankozmenky. Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ustanovenia § 4 tohto zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade bolo evidentné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uzavrela so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť, následkom čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Blankozmenka, ktorá bola vyplnená ešte pôvodným veriteľom zabezpečovala tak evidentne záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník, a v častiach ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú . Otázky vystavenej blankozmenky bolo potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 10 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, podľa ktorého, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11 tohto zákona, každú zmenku i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom. Podstatou blankozmenky je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej uzavretia môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva. Na základe tejto dohody získava majiteľ listiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií. Ide o osobitné neodvolateľné majetkové právo, ktoré je spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím. Pokiaľ bola listina vyplnená inak, než ako bolo dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka proti zmluvného doplnenia blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma než ako bolo dohodnuté je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá aj správna suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej v dohode o porušenie dohody nejde a námietka by preto v tejto časti nemala úspech. Aby sa námietkou mohol dlžník brániť voči novému majiteľovi, musí mu okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej miere alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere koná ten, kto vedel o dohode o vyplňovacom práve s ktorou je text zmenky v rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní základného úsilia a starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak. Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, koná pri nadobúdaní zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka braná do úvahy v každom prípade. Zatiaľ čo čl. I § 17 zákona sa obmedzuje na námietky inter partes, teda na námietky z vlastných vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom je úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa podpísali na blankozmenku.

Žalobca sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže zmenka zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie bol prezentovaný v náleze Ústavného súdu ČR č. , v ktorom sa konštatuje, že zmenky ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania ich práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných

zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi ktorých spotrebitelia bez týchto znalostí určite nemôžu patriť. Dňa 18.7.2013 vydal Ústavný súd ČR nález pod sp. zn. , ktorým potvrdil názor na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, pričom túto nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe.

Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o dohode o vyplnení zmenky sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy. Na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru písaný je neprehľadný a táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo ku skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie treba považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi, tak poctivým obchodným stykom. Navyše prvý nadobúdateľ zmenky obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vyplnila zmenku v rozpore so skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a týmto nárok prvého nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a bez úrokov.

Keďže ako tvrdí nadobúdateľ zmenky, v tomto spore žalobca, nadobudol rubopisom iba práva zo zmenky nie práva zo zmluvného vzťahu, vznikla nepochybne pre dlžníka neprehľadná situácia v tom, aký nárok vlastne voči nemu uplatňuje Pohotovosť, s.r.o. z titulu uzavretej úverovej zmluvy a aký nárok a z akého dôvodu uplatňuje žalobca.

Keďže súd má v zmysle ustanovení § 53 a násl. a Smernice 95/13/EHS poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo súd konštatoval, že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosť, s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne konali v snahe vedome na škodu dlžníka. Pohotovosť, s.r.o. napriek tomu že dlžník neplnil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy, neuplatňovala svoj nárok z titulu uzavretej zmluvy o úvere v súdnom konaní, ale postúpila práva zo zmenky na nového nadobúdateľa. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť z ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale ani on tak neurobil.

Súd zistil z vykonaného dokazovania, že nárok zo zmenky bol v celom rozsahu vysporiadaný pred podaním návrhu, ako to vyplýva z oznámenia spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zo dňa 1.7.2013 v ktorom je uvedené číslo zmluvy zhodné s číslom zmluvy uvedenom na zmenke. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu by právo na náhradu trov konania prináležalo žalovanej, ale tejto žiadne trovy nevznikli, preto jej ich nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Žalobca uviedol, že prvostupňový súd síce opiera svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve, resp. uvádza, že z predložených listinných dokladov je evidentné to čo zistil, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila, alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán. Žalobca, a podľa dostupných informácií ani žalovaná, nenavrhovali doplnenie žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V prípade postupu podľa § 120 ods. 1 O.s.p. je nevyhnutné, aby súd takýto postup riadne uviedol a zdôvodnil, prečo takto postupoval, aké

dôkazy vykonal aj bez návrhov sporových strán, nakoľko súd takýmto postupom prelomil základné zásady a princípy súdneho konania, ktorými sú zásada dispozičnosti a princíp kontradiktórnosti konania. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie nie je preskúmateľným. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu, na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné, v právnom štáte predstavuje výrazný zásad do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené, údajne nesporné skutočnosti, však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údaje nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá ma za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Z uvedeného ustanovenia síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovanej na žalobcu. Z výkladu ustanovenia § 17 Zákona o zmenkách a šekoch vyplýva, že ak majiteľ nadobúdajúc zmenku konal vedome na ujmu dlžníka, môže tento robiť majiteľovi námietky. Ustanovenie vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Žalobca nemá vedomosť, že by žalovaná bola v konaní činná a v rámci súdneho konania tvrdila konanie žalobcu vedome na škodu dlžníka a zároveň vznášala námietky, ktoré by sa zakladali na jej vlastných vzťahoch k vystaviteľovi. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. . Ohľadne argumentácie súdu k odklonu od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, a teda postupovať podľa zmenkového práva, na ktorý poukazoval s ohľadom na nález Ústavného súdu ČR č. a č. považoval žalobca za dôležité uviesť, že vo veci ,ktorou sa zaoberal Ústavný súd ČR v konaní došlo zo strany žalovaného k obrane, a to v tom, že vzniesol námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu.

Žalobca pokiaľ ide o záver súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Pokiaľ súd prišiel k záveru, že žalovaná v čase uzatvorenia dotknutej zmluvy o úvere nebola schopná posúdiť zákonné dôsledky dohody o vyplnení zmenky v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , z ktorého uviedol, že každý občan má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše, alebo uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh. Podľa tohto rozhodnutia nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov (spotrebitelia), u ktorých by sa účinné právne predpisy vykladali inak, ako pre všetky ostatné subjekty. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal ich preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. V súvislosti s odvolacími námietkami však považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť to, že podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytýkané vady konania žalobcom odvolací súd posúdil v zmysle tohto ustanovenia a má za to, že nejde o také vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná uzatvorila dňa 22.11.2008 zmluvu o úvere s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava s tým, že podľa tejto zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok, a to 1.620,- Sk a celkove sumu 19.680,- Sk. Žalovaná túto sumu mala zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 1.640,- Sk počnúc dňom 13.1.2009. Uvedené číslo úverovej zmluvy je aj na predmetnej zmenke, ktorú vystavila žalovaná dňa 22.11.2008 na sumu 20.040,42 Sk. Súčasťou súdneho spisu sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých, a to v čl. 17 je dohoda o vyplnení zmenky v znení ako ju citoval súd v napadnutom rozsudku. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že išlo o spotrebiteľský úver, čo bolo potvrdené aj výpoveďou žalovanej.

Závery uvedené v prvostupňovom rozsudku korešpondujú spoločnému stanovisku občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015. Podľa tohto, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy zmenka bola vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Pre toto konanie z hľadiska právnej úpravy je treba povedať, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V návrhu z hľadiska hmotného práva boli uplatnené práva zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Žalovanou bola fyzická osoba

- spotrebiteľ. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane

žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovanej so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácií nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z. čl. 4 bod 4 nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti, v zmysle uložených lehôt podľa nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke, nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

Súd správne aplikoval v danom prípade aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie tohto zákona v čase od 1.1.2008 do 31.12.2010, kedy podľa § 4 ods. 6 platilo, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V danom prípade zmenka vystavená dňa 21.11.2008 bola vystavená v rozpore s týmto ustanovením. Aj z tohto dôvodu nebolo možné žalobcovi požadovaný nárok prisúdiť. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je treba vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolností súdenej veci a prihliadať na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania vyslovene namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe.

Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera, žalovaná pokiaľ je spotrebiteľom mala by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich z návrhu, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytne jej ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Ako judikoval aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, po ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. Je treba poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , ktorý sa nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je možné po indosácií zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné prehliadať ich špecifické záujmy a postavenie. Označil za výkladovú svoju vôľu, ak súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona o zmenkách a šekoch nie je možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. vychádzajúc z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v Slovenskej republike konštatoval, že všeobecné

súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej prísne formálnej povahy inštitútu zmenky a jej historickým koreňom vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Je potrebné akcentovať už v uvedenom ústavnom náleze pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva ale protiprávnym úkonom. Výkonom práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.

Napokon pre prípad, že v konaní nebudú žalovaným vznesené kauzálne námietky nepôjde o zmenku tzv. spotrebiteľskú, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu posúdiť nárok na úrok vo výške 0,25 % denne čo je 91,25 % ročne, ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Súd má povinnosť vyhodnotiť v akej miere je dohodnutý úrok primeraný a nad rámec primeranosti návrh pokiaľ ide o zmenový úrok zamietnuť.

Odvolací súd považuje za nutné v súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa dohody o vyplňovacom práve uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru uviesť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať ujednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach je len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny predom pripravených zmluvných dojednaní. Dohodu o vyplňovacom práve uvedenú v obchodných podmienkach by bolo možné považovať za platnú len za predpokladu, že slabšia strana bola s doložkou a jej významom oboznámená, alebo, ak sa preukáže že význam doložky musela poznať. Tu je treba uviesť, že ak spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť v procese uzatvárania takejto dohody sa podieľať na tvorbe jej obsahu, lebo celá zmluvná situácia je postavená na závere, že spotrebiteľ má len jedinú možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať návrh urobený podnikateľom, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené všetky podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti by totiž išlo o podnikateľom predom nastavené kritéria voči spotrebiteľovi a čo do dôsledkov by išlo o stav obdobný, ako pri neprípustných formulárových zmluvách. Súd v takejto situácií preto musí starostlivo posudzovať, či takéto dohody o vyplňovacom práve nie sú neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Aj v tejto súvislosti súd postupoval v súlade s týmto právnym názorom, a preto aj z tohto dôvodu bolo náležité návrh žalobcu zamietnuť.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

V odvolacom konaní žalovaná bola úspešná, avšak trovy jej nevznikli, preto jej ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.