Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/321/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobkyne V. I., G.. X.X.XXXX, E. K. O. X, I., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, proti žalovanému N., Q.. A.., A. A. A. G. X, C., T.: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Elenou Penxovou, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Eleny Penxovej vo výške 765,31 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 1,80 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala návrh na zaplatenie žalovanej sumy s odôvodnením, že dňa 15. 2. 2014 spolu so svojou susedou pani A. cestovala autobusom žalovaného na linke Spišská Nová Ves - Levoča, pričom obe nastupovali na zastávke v Harichovciach o 14,20 hod. Do autobusu nastúpila ako prvá pani A., ktorá pre obe zakúpila lístky, žalobkyňa nastupovala za ňou a ešte sa ani nestihli usadiť, šofér sa pohol z autobusovej zastávky dosť razantne, pričom žalobkyňa smerovala k voľným sedadlám autobusu v zadných priestoroch. Vodič náhle pribrzdil a v čase, keď prekračovala cestovnú batožinu niektorého z cestujúcich, išlo o železný vozík so zeleninou, noha sa jej v tomto vozíku zakliesnila. Žalobkyňa spadla a v snahe uvoľniť si nohu, potiahla ju, v dôsledku čoho došlo k jej zlomeniu. Ešte došla na priestor pre kočiare, kde si sadla alebo ľahla a cestujúci požiadali šoféra, aby volal sanitku. Na zastávke v Levoči prišla RZP, ošetrili jej nohu a previezli ju na polikliniku v Levoči, kde po zröntgenovaní zistili, že má zlomeninu v členku na dvoch miestach a že je nevyhnutná operácia nohy. V ten istý deň bola prevezená na Chirurgické oddelenie v Spišskej Novej Vsi, kde ju operovali - spevnili jej kosti šrúbami a svorkami. Po týždni ju prepustili do domáceho ošetrenia. Najprv mala nohu zafixovanú sadrou, neskôr ortézou. V dôsledku operačného zákroku mala na nohe 9 stehov. Ortézu nosila 1 - 2 mesiace. V apríli 2014 jej vyberali šrúbu a postupne nohu začala zaťažovať a začala na ňu stúpať. V auguste jej operačne vybrali ostatný materiál, podrobila sa rehabilitačnej liečbe v Nemocnici Spišská Nová Ves, kde bola hospitalizovaná 12 dní a následne bola aj umiestnená v Kováčovej. Bodové ohodnotenie bolestného vyhotovil MUDr. Ivančo, ktorý ju i operoval. Po ukončení liečby si svoj nárok na náhradu bolestného uplatnila u žalovaného. Celý postoj žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku bol negatívny. Neustále od úrazu pociťuje pichane v nohe. Ťažko sa jej chodí do schodov alebo dole schodmi, pričom doma jej treba chodiť po schodoch, počas prechádzky či nákupu si musí sadnúť. Nemôže sa dlho hýbať. Počas pohybu musí brať lieky od bolesti. Pred úrazom pracovala ako predavačka. Od úrazu už

nepracuje, pretože ako predavačka musela dlho stáť alebo chodiť. Teraz je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Vzdelanie má ukončené SOU chemické. Vo voľnom čase sa venovala športu, často behávala. Teraz sa týmto aktivitám od úrazu nemôže venovať. Má aj problém sa zamestnať, pretože má ponuky na také zamestnania, kde je potrebné veľa chodiť, čo ona nemôže. Dožadovala sa náhrady škody - bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vypracovaného lekárskeho posudku a sumy za jeden bod, ktorý predstavuje 2 % z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok predchádzajúci roku kedy vznikol nárok za bolesť a nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, celkom titulom bolestného v sume 1 648 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy a to od 29. 11. 2014 do zaplatenia a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 2 574 eur spolu s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne z tejto sumy od 14. júna 2015 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadala priznať i náhradu trov konania.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného ako prepravcu za vzniknutú škodu, pretože škodu na zdraví si spôsobila svojím konaním žalobkyňa. Poukázal na to, že bolo preukázané, že autobus, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, bol poloprázdny a v jeho prednej časti bol dostatočný počet voľných miest na sedenie, ktoré žalobkyňa nevyužila, ale šla sa usadiť dozadu. Tiež zdôraznil, že od príchodu autobusu na zastávku v Harichovciach, kde žalobkyňa nastupovala, do jeho odchodu uplynuli cca 4 minúty, t.j. žalobkyňa mala dostatočný časový priestor na usadenie sa, pričom v autobuse je dostatočný počet držadiel. Žiadal priznať i trovy konania.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 15. 2. 2014 o 14,34 hod. bola žalobkyňa ošetrená na oddelení UPS chirurgie Všeobecnej NsP Levoča, a.s. Probstnerova cesta 2/3082, Levoča po páde s bolesťami pravého členka s diagnózou zlomenina indikovaná na osteosyntézu a bola odoslaná na chirurgické oddelenie v Spišskej novej Vsi.

Dňa 19.11.2014 bol vystavený lekársky posudok o bolestnom s celkovým počtom bodov 100 /č.l. 10 spisu/ a dňa 13.5.2015 lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia s celkovým počtom bodov 150 /č.l. 54 spisu/. Z listín predložených žalovaným podľa č.l. 33-39 spisu súd zistil, že z kartičky Q. A. číslo XXXXX dňa 15. 2. 2014 v čase o 13,40,58 hod. a 13,41,02 hod. boli vydané 2 cestovné lístky v hodnote každý po 0,52 eur na zastávke Harichovce Jednota s výstupnou stanicou Levoča ÚNZ, vodičom autobusu bol O. L., pričom reálny príchod autobusu bol o 13,40,27 hod. a reálny odchod autobusu bol o 13,44,36 hod. Zároveň bol pripojený aj cestovný poriadok trasy Spišská Nová Ves - Harichovce - Levoča platný od 15.12.2013.

Súd vo veci vypočul svedkov.

Q. A. vypovedala, že dňa 15. 2. sa so žalobkyňou dohodli, že pôjdu na prechádzku do Levoče na Mariánsku Horu, dopravia sa tam autobusom. Nastupovali v strede dediny pri Jednote, pričom použili spoj žalovaného a nastupovali o 14,20 hod. Disponuje kartičkou žalovaného a zakúpila ňou pre ne obe 2 lístky, pričom súdu predložila túto kartu /vydanú na meno Q. A. s číslom karty XXXXX Levoča/. Svedkyňa nastúpila prvá, žalobkyňa šla za ňou a pokračovali v autobuse tak, že svedkyňa hľadala voľné miesto, aby mohli sedieť na sedadlách vedľa seba. V prednej časti vozidla to tak nebolo, videla dve voľné miesta v zadnej časti autobusu oproti zadným dverám. Autobus sa pustil do pohybu, svedkyňa sa držala sedadiel počas prechodu a ešte počas prechodu chodbičkou ju zastavila jej známa B. W., ktorá sa svedkyne pýtala, kam idú, svedkyňa jej odpovedala a postupovala ďalej. Ešte ani nedošla k sedadlám a počula vykríknuť žalobkyňu a potom videla, že žalobkyňa leží medzi prednou a zadnou časťou autobusu v priestore vyhradenom pre batožinový priestor. Za pani W. sedela na sedadle jedna pani, ktorá je sestrička a vravela, že sa pozrie na žalobkyňu, pričom žalobkyňa žiadala zastaviť autobus, že je jej zle. Žalobkyni chcela pomôcť vstať, ale tá pani, ktorá sa predstavila ako sestrička, povedala, že ona sa o ňu postará a keďže žalobkyni bola zima, podložila pod ňu tašku. V tom čase mala žalobkyňa nohu na taške s kolieskami. Táto taška bola umiestnená v uličke a tým, keď žalobkyňa spadla musela ju potiahnuť. Na mieste vedľa dverí zľava sedel pán, ktorý bol záchranár alebo ošetrovateľ, lebo šiel pomôcť pani, ktorá sa predstavila, že je sestrička. Žalobkyňa žiadala zastaviť autobus, ale ľudia spredu povedali, že keď príde sanitka, autobus už bude v Levoči. Vpredu rozprával šofér s ľuďmi o tom, kde má zastať autobus. V konečnom dôsledku autobus zastal na autobusovej stanici. Po vystúpení cestujúcich vošli záchranári, ktorí došli na miesto tesne potom, čo došiel autobus. Títo záchranári zobrali žalobkyňu

so sebou. Svedkyňa šla so žalobkyňou. Žalobkyňa absolvovala röntgen, ošetrovaná bola najprv na chirurgii v Všeobecnej nemocnici v Levoči a po röntgene skonštatovali, že ju treba operovať, ale v Levoči takéto operácie nerobia, preto ju treba previesť do Spišskej Novej Vsi do nemocnice, kam šla s ňou. Autobus, ktorým spolu so žalobkyňou cestovali, patril spoločnosti N. vo vzťahu ku ktorému má aj vystavenú kartičku. Vodiča autobusu, ktorým cestovali, nepozná, šlo o staršieho pána. Nadobudla však dojem, že pani W. ho pozná, rozprávala sa s ním a priebeh rozhovoru budil v nej dojem, že sa rozpráva ako so známym. Taška, o ktorú sa žalobkyňa potkla, resp. zachytila si v nej nohu, bola v uličke, túto tašku držala rukou pani W.. Samotná svedkyňa pri prejazde cez uličku nemala problém s touto taškou. Žalobkyňa si tú skutočnosť, že v uličke má pani W. tašku, nemusela všimnúť.

M.. K. C. je záchranár, ktorý sa zúčastnil výjazdu vo vzťahu žalobkyni z 15. 2. 2014. Odfotil si záznam z výjazdovej knihy, ktorý predložil súdu a súd z tejto listiny zistil, že išlo o 197 výjazd záchrannej služby, v rámci ktorej zasahoval svedok, dátum pri tomto dni presne čitateľný nie je, avšak svedok umožnil nahliadnuť do ďalšieho výjazdu s poradovým číslom 199, ktorý bol už datovaný dňom 16.2.2014 o 8,19 hod. čo vyplýva aj z predloženej listiny. Svedok uviedol, že vo vzťahu k žalobkyni o 13,50 hod. prevzali výzvu z Krajského operačného strediska, o 13,51 hod. bol výjazd sanitky a z operačného strediska mali oznámenie o predpokladanej diagnóze žalobkyne suspektná (predpokladaná) zlomenina členka a už o 14,32 hod. pacientku prebral chirurg na chirurgickom oddelení. Ním stanovená diagnóza vo vzťahu k žalobkyni bola S 82 - čo znamená zlomenina dolnej končatiny. Ich výjazd sa konal na autobusovej stanici Levoča, kde ich už očakával autobus, pričom pacientka bola v zadnej časti autobusu, znehybnili jej dolnú končatinu a cez zadné dvere autobusu ju vyviezli a následne pretransportovali na chirurgické oddelenie.

O. L. vypovedal, že do decembra 2014 pracoval u žalovaného účastníka na linke Spišská Nová Ves - Levoča, pričom u žalovaného pracuje aj teraz, nie však už na tejto linke. Dňa 15. 2. 2014 jazdil s autobusom na trase Spišská Nová Ves - Levoča cez Harichovce s odchodom zo SNV o 13,30 hod, s príchodom do Harichoviec okolo 13,45 alebo 13,46 hod. V Harichovciach nastúpili dve ženy, pričom prvá z nich kupovala cestovný lístok prostredníctvom čipovej karty, avšak kupovala dva lístky. Pani, ktorá kupovala lístok, šla prvá a šla si sadnúť dozadu. Za ňou nastupovala druhá pani, ktorú svedok označil ako žalobkyňu s tým, že žalobkyňa pri nastúpení nepokračovala ďalej za ženou s ktorou nastúpila, resp. nesadla si hneď na miesto, ale pristavila sa pri jednej žene a táto žena mala so sebou kolieskovú tašku s nákupom. Svedok žalobkyňu vyzval, aby s tou pani dodebatovali a pomaly sa začal pohýnať. Na to počul, že niečo buchlo. Vypovedal, že autobus bol poloprázdny, sedelo v ňom asi 12 ľudí, pričom samotná žalobkyňa smerovala dozadu, napriek tomu, že dosť voľných miest bolo aj vpredu. Poukázal na to, že na opierke je držadlo a okrem toho sú držadlá aj pri reklamných pútačoch. Pani, ktorá čakala na chodbe ako predvolaná svedkyňa, sa ho prišla opýtať, či má niečo piť a že treba volať záchranku. Svedok ešte v Harichovciach po tom, čo sa pohol zo zastávky, na najbližšom voľnom mieste zastavil autobus, dal žalobkyni piť, poskytol jej vankúš a zavolal záchranku. Okrem neho záchranku volal aj niekto ďalší z cestujúcich. Vypovedal, že žalobkyňu videl ležať v priestore na kočiare, t. j. v strednej časti autobusu oproti stredným dverám a sťažovala sa na bolesť nohy. Skontaktovaní záchranári mu vraveli, že ho prídu čakať na autobusovú stanicu v Levoči. Asi l0 minút čakal na sanitku a záchranári žalobkyňu prevzali. Uviedol, že žalobkyňa sa mohla držať aj v priestore pre kočiare. Pani, s ktorou žalobkyňa nastúpila, sedela v tej časti autobusu, kde žalobkyňa spadla. Tú skutočnosť, že žalobkyňa nepostupovala ďalej do autobusu, ale sa pristavila pri inej cestujúcej, videl v spätnom zrkadle. V autobuse má spätné zrkadlá, dve v strede a jedno na kraji a nimi má vykrytý celý priestor autobusu, nevidí len, keď sa ľudia zohnú za sedadlá. V čase, keď sa autobus pohýnal, všetci sedeli na miestach okrem žalobkyne, lebo ona stála. Žalobkyňa stála v priestore pri poslednom rade sedadiel pred výklenkom pre kočiare. Svedok sa s autobusom pohýnal hneď po tom, čo vyzval žalobkyňu aby dodebatovala a pomaly začal pohýnať autobus. Pred samotným pohýnaním vyzval žalobkyňu, aby dodebatovala a sadla si, vyhodil smerovku vľavo a pozrel sa, či na ceste nejdú autá, bolo to pred krčmou a hneď na to počul buchot. Nepamätal sa, či urobil oznámenie zamestnávateľovi o tomto úraze, možno to niekomu spomenul. Prepravný poriadok obsahuje pokyny pre cestujúcich o tom, že sa majú držať v autobuse a pokiaľ sa niekto problémovo správa, majú ho vysadiť z autobusu. Pokiaľ sa týka zabezpečenia bezpečnosti zdravia a pohodlia cestujúcich, povinnosťou vodiča je dodržiavať rýchlosť, nemá starať o to, či budú cestujúci sedieť alebo stáť a pre prípad, že sa rozhodnú stáť, sú v autobuse držadlá. Pokiaľ je voľné miesto, vodič je povinný upozorniť cestujúceho na to, aby si sadol. K zabezpečeniu prepravy batožín uviedol, že neboli diaľkovou

linkou ale prímestskou, diaľková linka dáva batožinu do batožinového priestoru a nevedel sa vyjadriť, či pani ktorá mala pri sebe tašku s nákladom, ju mala priamo v uličke alebo prisunutú v priestore pre nohy. Žalobkyňa sa nedívala pod nohy. Pokiaľ sa týka nesprávneho uloženia batožín, jeho povinnosťou je vyzvať, ak sú prepravované napr. 3 kočiare, aby ich umiestnili tak, aby mohli okolo nich cestujúci prechádzať, prípadne prepravovanú buginu uložia do priestoru nad hlavou pre batožinu. Neupozornil pani ktorá, prepravovala tašku na kolieskach, že ju má nesprávne uloženú. Nevedel sa vyjadriť, v akej presnej vzdialenosti sa žalobkyňa nachádzala, keď ju upozorňoval na to, aby si sadla, mohol to byť asi v polovici autobusu. Nevedel sa vyjadriť, ako žalobkyňa reagovala na jeho pokyn, lebo jemu hrá vpredu aj rádio, on počul už iba buchnutie. Žalobkyňa padala v smere od priestoru, kde bol uložený nákupný vozík cestujúcej do priestoru pre kočiare, pričom pri samotnom vozíku mala žalobkyňa nohy. Svedok predložil na nahliadnutie záznam z kalendára zo dňa 15.2. 2014 a pri tomto dni je uvedený záznam: „spadla pani z Harichoviec v autobuse V. I.Š., zakopla o vozík batožiny, bola sanitka na AS Levoča“.

B. W. uviedla, že si pamätá na cestu autobusom dňa 15. 2. 2014, lebo v nasledujúci deň si ona zlomila ruku. Uviedla, že dňa 15. 2. 2014 sa vybrala do Spišskej Novej Vsi kúpiť kapustu, pričom aj do Spišskej Novej Vsi aj zo Spišskej Novej Vsi cestovala autobusom. Kapustu mala uloženú vo vozíku na kolieskach. Autobus šiel zo Spišskej Novej Vsi o 13,20 hod. do Levoče. V autobuse v smere zo Spišskej Novej Vsi si sadla na sedadlo za pani E., s ktorou sa počas jazdy rozprávala, V Harichovciach nastúpili dve ženy

- I. A., s ktorou sa pozná, a ktorá keď prechádzala okolo svedkyne, prehodila s ňou pár slov. Za ňou prechádzala žalobkyňa, so žalobkyňou sa tiež rozprávali - oznámila jej, odkiaľ idú a svedkyňa vravela žalobkyni kde bola ona, pričom svedkyňa mala v priestore pri svojich nohách umiestnený nákupný vozík, ktorý však nebol umiestnený v chodbičke, pretože cestujúci bez problémov okolo nej prechádzali a takto prešla okolo nej aj pani Svobodová. Svedkyňa mala záujem, že s vozíkom vstane a postaví sa k dverám a chytí sa držadla, avšak nechala ešte tieto dve cestujúce prejsť. Uviedla, že chodbička bola voľná. Potvrdila, že šofér vyzval žalobkyňu, aby si sadla, žalobkyňa si aj šla sadnúť, ale asi sa potkla

- okolo svedkyne prešla riadne a spadla, až keď prešla okolo svedkyne. Svedkyňa s týmto šoférom cestovala často vypovedala, že tento šofér mal plynulú a dobrú jazdu. Pamätala si to preto, že svedkyni v autobusoch bývalo zle. Keď žalobkyňa spadla, priskočili k nej a začali ju dvíhať vrátane pána, ktorý sedel v autobuse vzadu. Žalobkyňa mala nohu vytočenú tak, že pätu mala vpredu, ale noha jej skočila späť. Dávali jej piť, pričom vodu jej poskytol aj šofér a privolali záchranku. Žalobkyni pomáhala aj cestujúca, ktorá je zdravotnou sestrou, šúchala jej ruky, dávala jej piť aj zo svojej vody. Držali ju tak, aby sa boľavou nohou žalobkyňa nedotýkala zeme. V autobuse vpredu sedeli asi dvaja ľudia. Pred svedkyňou sedela pani Marienka /E./, vzadu bol pán a ešte nejaký pán tam sedel. Autobus plný nebol. Vpredu bolo dosť miesta. Svedkyňa zvykne sedávať vpredu, ale tentokrát sa rozhodla, že si dopredu nesadne, lebo miesto, na ktorom zvykne sedávať, malo stupienok a svedkyňa mala ťažký náklad. Preto si sadla tak, aby mala zľahčené vystupovanie s týmto ťažkým nákladom. Nepamätala sa, či v Harichovciach okrem žalobkyne a jej spolucestujúcej ešte niekto nastúpi a nevedela uviesť, ako dlho trval ich rozhovor so žalobkyňou, najprv okolo svedkyne prechádzala Hanka, s tou prehovorila pár slov. So žalobkyňou mal rozhovor krátky, šofér vyzval žalobkyňu, aby si šla sadnúť a žalobkyňa si šla sadnúť. Nevedela sa vyjadriť, či so žalobkyňou sa rozprávala už v momente, keď sa autobus pohýnal. Svedkyňa zotrvala na svojom vyjadrení, že nákupný vozík nemohol byť v uličke, lebo ľudia by nemohli prechádzať. Vozík určite v uličke nebol. Potiahla ho k sebe. Žalobkyňa na svedkyňu nespadla. Svedkyňa vozík musela držať, lebo bol ťažký, keby ho pustila, robil by balans. Svedkyňa sa postavila a súdu popísala priebeh pádu žalobkyne a z popisu svedkyne vyplynulo, že žalobkyňa sa pohla od svedkyne v uličke, pričom za miestom, kde sedela svedkyňa, bol z pravej strany priestor pre kočiare a tento priestor pre kočiare bol asi až 2 alebo 3 rady sedadiel za svedkyňou a oproti priestoru pre kočiare boli schody. Svedkyňa uviedla, že ešte tŕpla, aby žalobkyňa hlavou nenarazila do zábradlia vo vzťahu k priestoru pre kočiare. Trvala na tom, že žalobkyňa spadla na zem a nie na sedadlo na svedkyne.

M. E. dňa 15. 2. 2014 cestovala autobusom zo Spišskej Novej Vsi do Levoče a v Harichovciach nastúpili dve cestujúce, z toho pozná žalobkyňu, druhú pani nepozná. Za ňou v autobuse sedla pani W., pri ktorej sa obe cestujúce, ktoré nastupovali v Harichovciach, pristavili, išlo o milé stretnutie, rozprávali sa navzájom, že sa dlho nevideli, ako sa majú. V tom čase už obe cestujúce mali sedieť. Autobus sa pohol plynulo. Svedkyňa začula buchot. Za ňou sediaca pani W. povedala, že žalobkyňa zakopla o tašku alebo vak s kapustou, ktorú mala pri sebe pani W.. Nákup s kapustou mala pani W. pri svojich nohách smerujúci do chodbičky. Pani W. a druhá pani, s ktorou žalobkyňa nastúpila, išli žalobkyňu dvíhať. Zároveň vyzvali

šoféra aby zastavil, čo aj spravil. Šofér privolal záchranku. Autobus sa potom pohol a šiel oproti sanitke. Žalobkyňa sedela uprostred autobusu, kde spadla a obe ženy - W. a spolucestujúca žalobkyne - ju držali jedna zozadu a druhá jej držala nohu. Aj svedkyňa žalobkyni pomáhala, kontrolovala jej pulz a zabezpečovala aby mala voľné dýchacie cesty. Potvrdila, že šofér dal žalobkyni piť. Vypovedala, že žalobkyňa mala čas sadnúť si. Svedkyňa žalobkyňu nevidela padať ani ležať na zemi, videla ju v polosede, keď jej poskytovali pomoc obe ženy. V autobuse v tom čase cestovali asi 12 - 15 ľudí, voľné miesta v autobuse boli aj vpredu aj vzadu. Svedkyňa žiaden pokyn zo strany šoféra na žalobkyňu nezaznamenala. Šofér naštartoval a šiel plynulo, nedošlo k žiadnemu drgnutiu. V čase, keď sa autobus pohol, žalobkyňa stála pri pani W., bola v rovine pleca svedkyne a obe cestujúce, ktoré v Harichovciach nastúpili, sa rozprávali. Obe cestujúce po nastúpení v Harichovciach stáli. Keď sa autobus pohol, tieto cestujúce šli smerom dozadu.

T. Č. vypovedal, že dňa 15. 2. 2014 cestoval autobusom smerom do Levoče a v Harichovciach nastúpili dve dámy. Jedna si po nastúpení sadla, druhá debatovala, pričom vodičom bola upozornená na to, aby si sadla, že sa zo zastávky hýbu preč, avšak nerešpektovala pokyn vodiča, aby si sadla, pričom za cestujúcu, ktorá pokyn vodiča nerešpektovala, svedok označil žalobkyňu. Vypovedal, že žalobkyňa prekračovala vozík a svojimi čiernymi nohavicami sa o vozík zachytila. Vozík bol umiestnený bokom, nie celou plochou zasahoval do chodbičky. Pani, ktorá s týmto vozíkom cestovala, ho držala v rukách. Žalobkyňa spadla v smere do chodbičky, nie na sedadlá. Svedok ale tiež aj šofér hneď volali záchranku. Potvrdil, že šofér sa pohýnal pomaly. Keď vodič stál na zastávke, upozornil žalobkyňu, aby si sadla a potom sa začal pohýnať. Po páde žalobkyne vodič prešiel ostrú zákrutu a zastavil, žalobkyni dali niečo pod hlavu a dali jej piť. Na ďalších zastávkach už autobus nezastal a pokračovalo sa do Levoče, kde sa čakalo sa na záchranku - prišiel pán C. Q. O. P., títo jej zafixovali nohu a svedok pomáhal ešte vynášať žalobkyňu z autobusu. Pri jeho nástupe v Spišskej Novej Vsi v autobuse mohlo byť celkovo 10 - 12 ľudí, svedok sedel vzadu na vyvýšenej časti pri dverách, vedľa sedel ešte jeden pán. Pri ceste zo Spišskej Novej Vsi vodič počkal, kým sa cestujúci usadia, avšak cestujúci postupovali na svoje miesto plynulo a nikde sa nezastavovali. Keď sa autobus začal hýbať, žalobkyňa stála vedľa vozíka a začala ho prekračovať a vysypala sa za vozík. Prvá pani prešla normálne, vtedy autobus stál. Autobus zas zastavil a potom žalobkyňa začala vozík prekračovať pomaly, pričom sa zachytila o vozík. Ak by autobus vyštartoval a by sa tak stalo, žalobkyňa by sa zastavila až vzadu na sedadlách. Šofér sa zo zastávky pohol po upozornení vo vzťahu k žalobkyni, aby si sadla, v časovom rozmedzí 2-3 minút. Šofér bol ochotný a nechal žalobkyňu vyrozprávať sa v autobuse a potom ju upozornil. Svedok v žiadnom vzťahu so šoférom autobusu nie je, a dokonca ani odtiaľto nepochádza. Niektorí ľudia v autobuse už boli nervózni, lebo sa čakalo kým sa žalobkyňa vyrozpráva. Uviedol, že žalobkyňa vozík obísť nemohla. Musela ho prekročiť, avšak dosť voľného miesta bolo oproti vozíku aj pred ním v autobuse. Pani, ktorá nastúpila so žalobkyňou, vozík prekročila v poriadku.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej len pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa 427 ods. 1 ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na zdraví, alebo škoda na batožinách prepravovaných spoločne s ním, alebo na veciach, ktoré mal pri sebe zodpovedá dopravca podľa ust. o zodpovednosti o škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov

Podľa § 428 svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 prevádzateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a veciach tak za škodu spôsobenú odcudzením, alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

Podľa § 441 ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 760 zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 764 ods. 1, 2 ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na zdraví alebo škoda na batožinách prepravovaných spoločne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, zodpovedá za ňu dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ( § 427 až 431). Za škodu spôsobenú na batožinách prepravovaných oddelene od cestujúcich zodpovedá dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej preprave.

Podľa Prepravného poriadku prímestskej autobusovej dopravy v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja:

- článok 7 bod 1 písm. a/, b/ - dopravca je povinný prepravovať cestujúcich s odbornou starostlivosťou, starať sa o bezpečnosť, zdravie, pohodlie a pokojnú prepravu cestujúcich a o ochranu ich batožiny, zabezpečenie prvej pomoci a o náhradnú prepravu v prípade vzniku mimoriadnych udalostí počas prepravy

- článok 8 bod 1 - dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy /ďalej len dispečer/ dávať pokyny a príkazy cestujúcim za účelom zaistenia ich bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť

- článok 9 bod 1 - dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikne tým, že dôjde k zraneniu alebo usmrteniu cestujúceho alebo k inému poškodeniu jeho telesného a duševného zdravia v dôsledku úrazu v súvislosti s prepravou počas jeho cesty vo vozidle, pri jeho nastupovaní do vozidla, vystupovaní z vozidla, ako aj v ďalších priestoroch dopravcu vyhradených pre cestujúceho /stanice, nástupiská, zastávky - ak sú majetkom alebo v správe dopravcu/. Dopravca je od tejto zodpovednosti oslobodený, ak: a/ úraz spôsobili okolnosti, ktoré nemajú pôvod v prevádzkovaní dopravy a ktorým dopravca nemohol napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii zabrániť a ich následky odvrátiť b/ k úrazu došlo v dôsledku zavinenia poškodeného

- článok 10 bod 4 - cestujúci má právo informovať sa o obsahu Prepravného poriadku. Nevedomosť o jeho jednotlivých ustanoveniach cestujúceho neospravedlňuje a nie je dôvodom na odpustenie alebo zníženie pokuty a cestovného za cestovanie bez platného PD

- článok 13 bod 3 písm. a/ - cestujúci je ďalej povinný poslúchať pokyny a príkazy oprávneného zamestnanca dopravcu, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

- článok 13 bod 3 písm. l/ - držať sa počas jazdy držadiel alebo inej časti interiéru vozidla k tomu slúžiaceho, pokiaľ nemá vo vozidle miesto na sedenie, a to takým spôsobom, aby počas jazdy v prípade náhlej zmeny rýchlosti alebo smeru jazdy vozidla bolo v maximálnej možnej miere zabránené úrazu. Ak je vozidlo vybavené sedadlami s bezpečnostnými pásmi, použiť ich v súlade s platnými predpismi

- článok 13 bod 3 písm. n/ - ohlásiť vo vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z vozidla oprávnenému zamestnancovi dopravcu vzniknutý úraz alebo inú jemu spôsobenú škodu

- článok 17 body 1-4 - ak cestujúci prepravuje batožinu, dopravca ju prepravuje buď spoločne s cestujúcim a pod jeho dohľadom alebo oddelene, a to za podmienok stanovených týmto prepravným poriadkom, platnou tarifou dopravcu, prípadne CP. Cestujúci má právo vziať so sebou ako batožinu veci, ktoré vzhľadom na ich objem, úpravu, dĺžku alebo hmotnosť možno rýchlo a bez ťažkostí umiestniť vo vozidle alebo v osobitnom priestore pre batožiny a živé zvieratá, pokiaľ sú splnené osobitné podmienky na ich prepravu, a pokiaľ to umožňujú tarifné podmienky. Príručná batožina sa prepravuje spoločne s cestujúcim v odkladacom priestore nad sedadlom, pod sedadlom, v ruke, prípadne lone cestujúceho, pod jeho dohľadom a na jeho zodpovednosť, a to iba v prípade, že neohrozuje bezpečnosť, nesťažuje výkon služby osádky vozidla a neobmedzuje nastupovanie a vystupovanie cestujúcich. Ak to vyžaduje bezpečnosť alebo pohodlie cestujúcich, batožina sa musí uložiť podľa pokynov oprávneného zamestnanca dopravcu. Cestujúci smie vziať do vozidla najviac tri príručné batožiny. Za príručnú batožinu je považovaný aj detský kočík s dieťaťom a a vozík držiteľa preukazu ZŤP a ZŤP-S. Za príručnú batožinu sa nepovažujú drobné veci, ktoré možno držať v ruke alebo lone

- článok 22 bod 1 písm. a/ - členovia osádky vozidla sú v prípade mimoriadnych udalostí /dopravnej nehody alebo požiaru vozidla, úrazu alebo náhleho ochorenia cestujúcich alebo inej mimoriadnej udalosti počas prepravy, pri ktorej sú ohrozené životy alebo zdravie cestujúcich, osádky vozidla alebo iných osôb/ povinní poskytnúť podľa svojich schopností a možností postihnutej osobe potrebnú prvú pomoc a bezodkladne privolať odbornú zdravotnícku pomoc.

Po vykonanom mal súd preukázané, že návrh žalobkyne nie je opodstatnený.

Nespornou skutočnosťou je, že dňa 15. 2. 2014 došlo počas prepravy žalobkyne k poškodeniu zdravia žalobkyne - zlomenine v členku na dvoch miestach s následnou operáciou nohy, vo vzťahu ku ktorému bolo podané dňa 19.11.2014 MUDr. Dušanom Ivančom vyčíslenie bolestného v zmysle vyhlášky č.l. 437/2004 Z.z. s počtom bodov 100 a dňa 13. 5.2015 vyčíslenie sťaženia spoločenského uplatnenia s počtom bodov 150. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.

Spornou skutočnosťou bola zodpovednosť žalovaného účastníka.

Dňa 15. 2. 2014 došlo počas prepravy žalobkyne, ktorú zabezpečoval žalovaný v rámci predmetu jeho činnosti podľa výpisu z obchodného registra, k poškodeniu zdravia žalobkyne - zlomenine v členku na dvoch miestach liečenej operáciou. V danom prípade ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 OZ, teda o zodpovednosť za škodu, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Škoda na zdraví žalobkyni bola totiž spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (tzv. vnútorné okolnosti/ a pri ktorých zákon nepripúšťa možnosť špeciálnej liberácie, pretože v zmysle § 428 sa prevádzateľ nemôže zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ide teda o zodpovednosť založenú na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie.

Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je:

- udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody. Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky/, ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky.

Pojem osobitná povaha prevádzky zákon nevymedzuje. Je potrebné ale vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov.

V danom prípade k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo počas prepravy autobusom žalovaného v čase, keď bol autobus v pohybe a škoda bola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky popísanej vyššie.

V zmysle citovaných ustanovení ide teda o objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na zdraví žalobkyne, ktorej sa žalovaný nemôže zbaviť, pretože škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. K úrazu žalobkyne totiž došlo počas jazdy, resp. pohýnania sa autobusu z autobusovej zastávky v priestoroch autobusu. Liberačné dôvody v zmysle § 428 - druhej vety na strane žalovaného súd nezistil.

Avšak aj v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, možno aplikovať ustanovenie § 441 OZ. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky /§427 OZ/, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke zákon nedefinuje. Spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky, ktorého súčasťou je určitá nebezpečnosť vzhľadom na rýchlosť, silu a pod., náročnosť na ovládanie a technická zložitosť, čo všetko môže potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok.

Po zohľadnení výpovedí svedkov vypočutých v tomto konaní dospel súd k záveru, že k škode na zdraví žalobkyne došlo výlučne jej zavinením.

Je nesporné, že po nastúpení žalobkyne a jej spolucestujúcej Q. A. do autobusu, ktorý nebol plne obsadený a v ktorom bol dostatok voľných miest i v jeho prednej časti, ktorého prevádzku zabezpečoval

žalovaný, na autobusovej zastávke Harichovce Jednota s výstupnou stanicou Levoča ÚNZ s reálnym príchodom autobusu bol 13,40,27 hod. a reálnym odchodom autobusu o 13,44,36 hod. žalobkyňa a jej spolucestujúca postupovali po jeho zadnej časti. Medzi reálnym príchodom autobusu na túto autobusovú zastávku a reálnym odchodom autobusu uplynuli viac než 4 minúty, čo znamená, že Ž.Q. M. V. Č. O. G. O. F. A. G. A. Q..

Nie je preto pravdivá výpoveď svedkyne Q. A. o tom, že ešte ani nedošli k voľným sedadlám a autobus sa pustil do pohybu.

Napokon, vyplýva to i z výpovedí svedkov O. L. /žalobkyňa pri nastúpení nepokračovala ďalej za ženou s ktorou nastúpila, resp. nesadla si hneď na miesto, ale pristavila sa pri jednej žene, žalobkyňu vyzval, aby s tou pani dodebatovali a pomaly sa začal pohýnať.../, B. W. spolucestujúca žalobkyne pani /... Svobodová. s ktorou sa pozná, ktorá keď prechádzala okolo svedkyne, prehodila s ňou pár slov. Za ňou prechádzala žalobkyňa, so žalobkyňou sa rozprávali - oznámila jej, odkiaľ idú a svedkyňa vravela žalobkyni kde bola ona, že šofér vyzval žalobkyňu, aby si sadla, žalobkyňa si aj šla sadnúť, ale asi sa potkla - okolo svedkyne prešla riadne a spadla až keď prešla okolo svedkyne, .... M. E. pani W., pri ktorej sa obe cestujúce, ktoré nastupovali v Harichovciach, pristavili, išlo o milé stretnutie, rozprávali sa navzájom, že sa dlho nevideli, ako sa majú. V tom čase už obe cestujúce mali sedieť... Autobus sa pohol plynule... V čase, keď sa autobus pohol, žalobkyňa stála pri pani W., bola v rovine pleca svedkyne a obe cestujúce, ktoré v Harichovciach nastúpili, sa rozprávali... Obe cestujúce po nastúpení v Harichovciach stáli.../, T. Č. /žalobkyňa .... debatovala, pričom vodičom bola upozornená na to, aby si sadla, že sa zo zastávky hýbu preč, avšak nerešpektovala pokyn vodiča, aby si sadla ....šofér sa pohýnal pomaly... Keď vodič stál na zastávke, upozornil žalobkyňu, aby si sadla a potom sa začal pohýnať... Keď sa autobus začal hýbať, žalobkyňa stála vedľa vozíka a začala ho prekračovať a vysypala sa za vozík. Prvá pani prešla normálne, vtedy autobus stál... Autobus zas zastavil a potom žalobkyňa začala vozík prekračovať pomaly, pričom sa zachytila o vozík. Ak by autobus vyštartoval a by sa tak stalo, žalobkyňa by sa zastavila až vzadu na sedadlách. Šofér sa zo zastávky pohol po upozornení vo vzťahu k žalobkyni, aby si sadla, v časovom rozmedzí 2-3 minút. Šofér bol ochotný a nechal žalobkyňu vyrozprávať sa v autobuse a potom ju upozornil... Niektorí ľudia v autobuse už boli nervózni, lebo sa čakalo kým sa žalobkyňa vyrozpráva.../.

K tvrdeniu zástupkyne žalobkyne o tom, že šofér autobusu po tom čo upozornil žalobkyňu nato, aby si sadla na miesto určené na sedenie, mal počkať, kým sa na miesto usadí a nie uviesť autobus do pohybu, hneď po svojom pokyne vo vzťahu k žalobkyni neobstojí, pretože jeho povinnosťou je dodržiavať cestovný poriadok a nie vyčkávať, kým cestujúci neukončia debaty.

Jednoznačne mal súd však preukázané, že vodič autobusu veľmi tolerantne pristupoval k žalobkyni tým, že ju vyzval, aby dodebatovala a až tak sa začal pohýnať, pričom opätovne poukazuje na to, že žalobkyňa mala dostatok časového priestoru na pohodlné usadenie sa na sedadlo autobusu, t.j. viac než 4 minúty.

I k ďalšiemu tvrdeniu zástupkyne žalobkyne o tom, že nebol zabezpečený bezpečný prechod žalobkyne v priestoroch určených na prechod cestujúcich potrebuje súd za potrebné poukázať na výpovede svedkov O. L. /... neboli diaľkovou linkou ale prímestskou, diaľková linka dáva batožinu do batožinového priestoru a nevedel sa vyjadriť, či pani ktorá mala pri sebe tašku s nákladom, ju mala priamo v uličke alebo prisunutú v priestore pre nohy. Žalobkyňa sa nedívala pod nohy... Pokiaľ sa týka nesprávneho uloženia batožín, jeho povinnosťou je vyzvať, ak sú prepravované napr. 3 kočiare, aby ich umiestnili tak, aby mohli okolo nich cestujúci prechádzať, prípadne prepravovanú buginu uložia do priestoru nad hlavou pre batožinu.../, B. W. /... chodbička bola voľná ..., nákupný vozík nemohol byť v uličke, lebo ľudia by nemohli prechádzať .... Vozík určite v uličke nebol... Potiahla som ho k sebe... vozík musela držať, lebo bol ťažký, keby ho pustila, robil by balans.../, M. E. /... Nákup s kapustou mala pani W. pri svojich nohách smerujúci do chodbičky .../, T. Č.ížika /... žalobkyňa prekračovala vozík a svojimi čiernymi nohavicami sa o vozík zachytila.. Prvá pani prešla normálne, vtedy autobus stál .../

V duchu týchto výpovedí preto neobstojí výpoveď svedkyne Q. A. /... Taška o ktorú sa žalobkyňa potkla, resp. zachytila si v nej nohu, bola v uličke, túto tašku držala rukou pani W. svedkyňa pri prejazde cez uličku nemala problém s touto taškou. Žalobkyňa si tú skutočnosť, že v uličke má pani W. tašku, nemusela všimnúť.../.

Z toho teda vyplýva, že ak by žalobkyňa disciplinovane postupovala na miesto usadenia sa bezprostredne po nastúpení do autobusu, nezdržiavala sa debatami s inými cestujúcimi, riadne by sa usadila bez ujmy na zdraví.

Súd tak hodnotiac jednotlivé dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný.

Žalobkyňa nerešpektovala počas prepravy pokyny vodiča a tiež prepravný poriadok v článkoch 13 bod 3 písm. a/, 13 bod 3 písm. l/.

Súd nezistil ani porušenie žalovaného vo vzťahu k batožine, ktorú prepravovala svedkyňa B. W..

Zavinený protiprávny úkon zo strany žalovaného na vzniku poškodenia zdravia žalobkyne súd nezistil, naopak, vyššie popísaný postup žalobkyne vyhodnotil ako jedinú príčinu vzniku škody.

S poukazom na ustanovenie § 441 súd preto návrh žalobkyne ako neodôvodnený zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vznikli trovy právneho zastúpenia podľa vyčíslenia jeho právnej zástupkyne vo výške 765,31 eur vychádzajúc z hodnoty sporu 4 222 € /1648 € titulom bolestného + 2574 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, teda 1 právny úkon po 151,05 € v zmysle § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. Jednotlivé úkony pozostávajú z:

- 1 právneho úkonu á 151,05 € + režijný paušál á 8,39 €, t.j. 159,64 € - príprava a prevzatie

- 1 právneho úkonu á 151,05 € + režijný paušál á 8,39 €, t.j. 159,64 € - vyjadrenie k návrhu na začatie konania

- 1 právneho úkonu á 151,05 € + režijný paušál á 8,39 €, t.j. 159,64 € - účasť na pojednávaní dňa 6.3.2015

- 1 právneho úkonu á 151,05 € + režijný paušál á 8,39 €, t.j. 159,64 € - účasť na pojednávaní 21.10.2015. Spolu to činí 637,76 + 20% DPH - 127,55€, čo celkovo činí 765,31 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že až uznesením z č.l. 66 zo dňa 8.7.2015 súd pripustil rozšírenie návrhu o náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, až po tomto dátume prináležia trovy právneho zastúpenia za 1 právny úkon á 151,05 €. Do vtedy hodnota 1 právneho úkonu predstavuje 71,37 €, t.j. 3 práve úkony á 71,37 €. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú 398,92 € + 20% DPH - 79,78 €, celkom 478,70 €. Tieto trovy považoval súd za dôvodne uplatnené. Súd považuje za potrebné dodať, že dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. nezistil.

O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Z prostriedkov štátu na trovy svedočného bolo vyplatených 1,80 eur, preto na ich náhradu zaviazal súd žalobkyňu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.