Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-155-2010.pdf
PDF · 112.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/155/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samousdca JUDr. Martin Lopuch, PhD., v právnej veci žalobcu X., právne zastúpeného 1./ JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom Advokátskej kancelárie v Michalovciach, Š. Kukuru 14, proti žalovanému Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Moskovská 13, právne zastúpenému Advokát Pirč, s.r.o., Košice, Kpt. Nálepku 17, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a vzájomného návrhu žalovaného o tom, že povinnosťou žalovaného nie je žalobcu naďalej zamestnávať, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 884,11 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamieta.
III. Vzájomný návrh žalovaného zamieta.
IV. O trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2009 žiadal žalobca, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi z 2.6.2009 je neplatné. Zároveň požadoval zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od 11.6.2009 do času, keď mu bude umožnené pokračovať v práci. Uviedol, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.9.2005 a to od 1.10.2005 do 2.6.2009 vo funkcii riaditeľ pre správu a personálne činnosti. Dňa 2.6.2009 bolo žalobcovi na pracovisku v prítomnosti svedkov doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca sa nezdržiaval na pracovisku v pracovnej dobe v období od 15.4.2009 do 29.5.2009, pričom jeho neprítomnosť preukázateľne presiahla viac ako 3 pracovné dni. Ďalej nemal splniť uložené úlohy a pokyny v zmysle zápisu z porady riaditeľov spoločnosti, ktoré sa konali dňa 20.4.,30.4.,6.5.,22.5.2009 ako aj povinnosti, ktoré mu boli uložené písomnými pokynmi 14.5. a 27.5.2009. Žalobca následne oznámil žalovanému listom z 8.6.2009, že požaduje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával a zároveň požiadal o zaplatenie náhrady mzdy. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 2.6.2009 považuje za účelové, právne vadné a prijaté bez opory v existujúcom skutkovom stave, ktoré nezodpovedá zákonným požiadavkám § 68 ods. 1 písm.b/ a § 68 ods. 2 Zákonníku práce, § 70 Zákonníku práce.
Podľa žalovaného žaloba je dôvodná len sčasti, a to čo do uplatnenia náhrady mzdy za obdobie do 15.6.2009. So žalobcom platne skončil pracovný pomer dňa 15.6.2009 doručením okamžitého
skončenia pracovného pomeru z 5.6.2009. Žalobca proti právnemu úkonu z 5.6.2009 nikdy nenamietal a neoznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Zároveň sa odvolával na právnu teóriu a judikatúru, podľa ktorých Zákonník práce ani iné právne predpisy nevylučujú skončenie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi uskutočnenými súčasne alebo postupne. Jednotlivé právne úkony sa potom posudzujú samostatne a samostatne tiež nastávajú ich právne účinky. Ak skončí pracovný pomer na základe skoršieho právneho úkonu, má to za následok, že neskorší právny úkon k skončeniu pracovného pomeru sa neuplatní. To platí ak opačne.
Po výzve súdu žalovaný doplnil žalobu v písomnom podaní z 26.9.2011 tak, že požadoval, aby náhrada mzdy mu bola vyplatená za obdobie od 11.6.2009 po dobu 12-mesiacov, v celkovej výške 37.355,88 EUR. Písomným podaním z 10.5.2012 žalobca požadoval výšku náhrady mzdy za to isté obdobie vo výške 57.720.-EUR. Uznesením Okresného súdu Michalovce z 12.3.2013 bola táto zmena žaloby pripustená.
Písomným podaním z 21.9.2012, ktoré bolo doručené súdu 24.9.2012 žalovaný vzájomným návrhom požadoval určiť, že žalobca nie je povinný naďalej zamestnávať žalovaného z dôvodu, že to nemožno od neho spravodlivo požadovať. Svoj vzájomný návrh právne odôvodnil ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Poukázal na to, že žalovaný je už takmer 2-roky v likvidácii, nemá žiadnych zamestnancov, neexistuje žiadne personálne oddelenie a žalobca ako riaditeľ pre správu a personálne činnosti by nemal koho riadiť. Pracovná agenda žalobcu dohodnutá ako druh práce v jeho pracovnej zmluve 30.9.2005 v Chemku úplne zanikla. Preto zamestnávať personálneho riaditeľa v spoločnosti, ktorá už nemá žiaden personál, by bolo potrebné zvažovať nielen za pracovnoprávny paradox, ale predovšetkým by to bolo nespravodlivé požadovať od zamestnávateľa. Zároveň doložil zoznam zamestnancov od 1.6.2009 do 31.1.2011 u žalovaného z ktorého vyplýva, že tí ku dňu podania vzájomného návrhu uňho nepracovali. Ďalším písomným podaním žiadal započítať svoj nárok na náhradu škody do výšky nároku uplatneného žalobou. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2015 doplnil petit vzájomného návrhu tak, že žalobca nie je povinný naďalej zamestnávať žalovaného dôvodu, že to nemožno od neho spravodlivo požadovať ku dňu 16.6.2009.
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.6.2013 súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom z 2.6.2009 je neplatné. Zároveň v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol. Vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného, že ten nie je povinný naďalej zamestnávať, pretože od neho to nie je možné spravodlivo požadovať. V odvolacom konaní Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok prvostupňového súdu. Uviedol, že ak žalobca neuplatnil v zákonnej lehote podľa ust. § 77 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu zamestnávateľa treba mať zato, že pracovný pomer účastníkov skončil platne dňom doručenia tohto listu žalobcovi, ak pracovný pomer neskončil skôr v dôsledku rozhodnutia súdu o tom, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Proti náhrade mzdy zamestnanca nemožno započítať žiadnu pohľadávku žalovaného voči žalobcovi.
Vykonaným dokazovaním zistil súd následovné:
Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 30.9.2005, od 1.10.2005. Pracovne pôsobil vo funkcii riaditeľa pre správu a personálne činnosti. Dňa 2.6.2009 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce. Žalovaný ho odôvodnil nezdržiavaním sa žalobcu na pracovisku v pracovnej dobe od 15.4.2009 do 29.5.2009, pričom jeho neprítomnosť mala presiahnuť viac ako 3-pracovné dni. Ďalším dôvodom bolo to, že si žalobca nesplnil uložené úlohy a pokyny v zmysle zápisu z porady riaditeľov spoločnosti, ktoré sa konali v dňoch 20.4.,30.4.,6.5.,22.5.2009, povinnosti ktoré mu boli uložené písomnými pokynmi zo 14.5.a 27.5.2009. Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované zástupcami zamestnancov. Následne žalobca listom z 8.6.2009 žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada ho, aby mu umožnil pokračovať v práci a poskytol náhradu mzdy. Tento list žalovaný prevzal 11.6.2009. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru s rovnakými dôvodmi, avšak datované 5.6.2009, žalobcovi doručil dňa 15.6.2009. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami zamestnancov - Základnej organizácie odborového zväzu Chémia SR dňa 5.6.2009. Žalobca sa neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 5.6.2009 nedomáhal a tiež žalobcovi neoznámil, aby ho naďalej
zamestnával. Právoplatným trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bol žalobca uznaný vinným z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku formou spolupáchateľstva tým, že porušil zákonom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, pričom spôsobil inému značnú škodu. K spáchaniu trestného činu došlo na tom skutkovom základe, že žalobca ako člen predstavenstva obchodnej spoločnosti Chemko a.s. v Strážskom vymenovaný na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti 7.10.2005. Na ňom bolo zástupcom spoločnosti ZACHEM a.s. ako akcionárovi s podielom 35,56% hlasov zabránené zúčastniť sa na rozhodovaní o spoločnosti Chemko a.s.. Spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode z Ing. Rudolfom Balažovičom, na základe rozhodnutia z 24.10.2005 za firmu Chemko a.s. ako jediného spoločníka na strane prevádzajúceho v rozpore so základnými ustanoveniami v tom čase účinného obchodného zákonníka a to § 194 ods. 5 o povinnosti zodpovedne sa starať o majetok zastupovanej akciovej spoločnosti, § 105a ods. 1 o obmedzení vlastniť obchodnú spoločnosť jednoosobovou spoločnosťou a v rozpore s § 37 ods. 1 OZ o podstatných predpokladoch vzájomného úkonu, medzi ktoré patria aj obchodné zmluvy, uzavreli Zmluvu o prevode obchodného podielu vo výške 100% v obchodnej spoločnosti Energetika s.r.o. so sídlom v Strážskom s obchodnou spoločnosťou Myria Assets, B.V., so sídlom v Holandsku vo vlastníctve jednej fyzickej osobe ako jedinému nadobúdateľovi, za kúpnu cenu, ktorá bola určená až následnou písomnou dohodou zo zmluvnými stranami zo dňa 7.11.2005 o majetkovom vysporiadaní a finančnej čiastke vo výške 10.miliónov Sk a to bez riadneho vykonania a zabezpečenia majetkového ohodnotenia dcérskej firmy Energetika s.r.o.. Táto spoločnosť v priemyselnom areáli firmy Chemko a.s. od svojho vzniku od roku 2000 vyrábala a dodávala materskej spoločnosti a ďalším spoločnostiam energiu a teplo. Tento prevod vykonali na inú osobu napriek tomu, že majú vedomosť, že obchodná spoločnosť ZACHEM a.s. ako majoritný akcionár, si výslovne neželal odpredávanie majetku patriaceho firme Chemko a.s. Strážske, pretože sa najneskôr dňa 23.10.2005 dozvedeli o návrhu firmy Chemko a.s. podanom príslušnému súdu na vydanie predbežného opatrenia zakázať štatutárnym zástupcom firmy Chemko a.s. prevádzať ňou vlastniace obchodné podiely v konkrétnych obchodných spoločnostiach, medzi ktorými figuruje aj Energetika s.r.o. na iné osoby, za spoločnosť Energetika s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase Ing. Rudolf Balažovič očakávala nárast svojho finančného majetku z dôvodu bezodplatného pridelenia emisných kvót rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR z 11.3.2005 v celkovom množstve 721.599 t, pričom spoločnosť Energetika ktorej všeobecná hodnota vrátane hodnoty pridelených emisných kvôt ku dňu prevodu obchodného podielu bola zistená znaleckým posudkom 360.130.195,34 Sk získala k 11.4.2006 odpredaj nadbytočných emisných kvôt finančné prostriedky v sume 441.377.254,52 Sk, čím spôsobili spoločnosti Chemko a.s. Strážske prevodom celého obchodného podielu spoločnosti Energetika s.r.o. na inú osobu škodu na ušlom podiele z budúceho zisku firmy Energetika a.s. vo výške najmenej 350 miliónov Sk.
Podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce účinného k 1.6.2009 /ZP/, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer, iba v lehote 2-mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do 1- ného roka odo dňa, keď dôvod vznikol.
O začiatku plynutia lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Zákonníka práce.
Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1,2 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru /1/.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať /2/.
Výrok rozsudku prvostupňového súdu z 11.6.2013 o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom z 2.6.2009 je neplatné, nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2013. Žiaden z účastníkov výrok tohto rozhodnutia odvolaním nenapadol. Žalobca však napriek tomu požadoval náhradu mzdy za obdobie od 11.6.2009 do 11.6.2010 vo výške 57.720.-EUR z dôvodu, že mu následné okamžité skončenie pracovného pomeru datované 5.6.2009 žalovaný nedoručil. Jednalo sa o novú skutočnosť, ktorú do rozhodovania odvolacieho súdu netvrdil. Zároveň právne argumentoval i tým, že likvidátor ktorý rozhodol o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 5.6.2009, nebol oprávneným orgánom žalovaného na takýto právny úkon. Svoje tvrdenia podporil i rozhodovacou činnosťou iného súdu - predložením potvrdzujúceho rozsudku KS v Bratislave 14Co/510/2012-476, ktorý v obdobnej právnej veci / Ing. Partila c/a Chemko a.s. Strážske v likvidácii/ ako dôvod neplatnosti okamžitým skončením pracovného pomeru konštatoval prekročenie právomoci likvidátora, ak konal v mene zamestnávateľa, a s tým súvisiacu neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 72 Obch.zák. v spojení s ust. § 63 ods. písm.a/ Zákonníka práce.
Vzhľadom k tomu, že žalobca zotrval na svojom tvrdení, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 5.6.2009, ktoré mu malo byť doručené 15.6.2009, neprevzal, podpis nepatrí jemu, pretože zaňho podpisovala manželka, ktorá i poštovú zásielku s týmto právnym úkonom prevzala, súd bol nútený vykonať ohľadne týchto sporných skutočností dokazovanie.
Na požiadanie súdu Slovenská pošta a.s. súdu oznámila, že z doručovacej knihy nie je možné zistiť, ktorý zamestnanec doručoval poštovú zásielku žalobcovi, a či tá skutočne do jeho vlastných rúk doručená bola, nakoľko dodacie doklady pošty boli skartované. Následne Okresný súd Trnava v dožiadanom výsluchu vypočul žalobcu ako účastníka a jeho manželku E. ako svedkyňu. Žalobca vypovedal tak, že zásielku žalovaného z 5.6.2009 prevzala jeho manželka. Podpis sa podobá na jeho podpis. V tom čase bol mimo Trnavy kde robili rekonštrukciu chaty, ale presne, vzhľadom na časový odstup si nepamätá dôvody, pre ktoré sa nenachádzal v mieste bydliska. Z výpovede svedkyne súd zistil, že zásielku žalovaného z 5.6.2009 prevzala ona a doručenku i podpísala. Dôvodom bolo to, že sa manžel pravdepodobne nachádzal mimo miesta bydliska, avšak presné dôvody si vzhľadom na časový odstup nepamätá.
V nariadenom súdnoznaleckom dokazovaní bolo úlohou znalkyne MP.j zistiť, či podpis na doručenke listovej zásielky s dátumom prevzatia 15.6.2009, patrí žalobcovi. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. 14/2015 jednoznačne konštatovala, že podpis žalobcovi patrí ten je i jeho pravým podpisom. Z tohto znaleckého posudku je zrejmé, že znalkyňa mala dostatok porovnávacích materiálov potrebných k znaleckému skúmaniu. V písmoznaleckej expertíze uplatnila metódu analýzy a porovnania znakov všeobecnej roviny skúmania /analýza podpisov a písomností ako celku/ a zvláštnej roviny skúmania / analýza tvarovania a technika vyhotovenia jednotlivých písmových ťahov a ich detailov/. Sporný podpis je vyhotovený v tvare nacvičené podpisu a vyhotovený spontánne so zachovaním dynamiky písacieho pohybu, a teda bez znakov spomalenia a neistoty písmových ťahov. Vyhotovený je jednoťahovo. Bol podrobený skúmaniu aj pod mikroskopom s použitím bočného svetla. Stopy svedčiace o možnom mechanickom sfalšovaní neboli zistené. V znaleckom posudku ďalej podrobne dokumentuje zhodnosť či nezhodnosť sporného podpisu s ostatnými porovnávacími materiálmi a v závere konštatuje pravosť podpisu.
I keď žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal správnosť záverov znalkyne a poukazoval nato, že znalkyňa úmyselne zamlčala rozdielnosť porovnávacích znakov, pretože už okom je viditeľná rozdielnosť v tvare dolného oválu, ktorý je na spornom podpise SMč.1/14-15 sploštený,
v značnej časti majúci tvar priamky a skoro na všetkých porovnávacích podpisoch má dolný ovál výrazný oválny tvar, základňa začiatočnej časti podpisov má stúpajúcu tendenciu, je umiestnená nad predtlačeným riadkom pričom je zamlčané, že takýto znak absentuje vo väčšine porovnávacích podpisov, rovnako ako obraty v strede podpisu, ktoré majú mierne ľavý sklon, zhodnosti znakov v sklone koncového ťahu, kde zvislica smerom nadol je takmer kolmá, či dolná krivka dvojoválu vytvárajúca v podpisoch základňu má vzostupnú tendenciu, súd s týmto výhradami nesúhlasí. I keď sa jedná o odborný znalecký posudok, skutočnosti a závery v ňom obsiahnuté podliehajú prieskumu a hodnoteniu dôkazov zo strany súdu ako každé iné dôkazy. Predovšetkým súd skúmal logičnosť jednotlivých zistených skutočností i celkový záver posudku. Z podrobného porovnávania sporného podpisu s porovnávacími podpismi žalobcu je jednoznačné, že základňa začiatočnej časti podpisov má stúpajúcu tendenciu i v porovnávacom podpise PMč.14/14-15, PMč.15/14-15, neklesajúca tendencia podpisu začiatočnej časti je v porovnávacích podpisoch PMč.2/14-15, PMč.12/14-15, PMč.17/14-15, PMč.19/14-15, všetky sú umiestnené nad predtlačeným riadkom. Zhodnosť znakov v sklone-obraty v strede podpisu - možno konštatovať i v porovnávacích podpisoch PMč.2/14-15, PMč.12/14-15, PMč.14/14-15, PMč.22/14-15. I namietaný koncový ťah- zvislica smerom nadol je takmer kolmá sa podľa názoru súdu zjavne nachádza i v porovnávacích podpisoch PMč.9/14-15, PMč.10/14-15 /tu je zrejmé, že až posledná časť zvislice naberá kolmé kontúry obdobne ako sporný podpis/, či PMč.14/14-15, PMč.18/14-15. Len o mierne vybočenie zvislice z kolmého smeru majú porovnávacie podpisy PMč.16/14-15, PMč.19/14-15, PMč.21/14-15. Pri PMč.22/14-15 koncový ťah zvislice je pokazený, nemá kolmý tvar. Obdobne možno konštatovať, že dolná krivka dvojoválu vytvárajúca v podpisoch základňu má zostupnú tendenciu i v PMč.14/14-15, PMč.15/14-15, či PMč.17/14-15, treba však prisvedčiť žalobcovi, že táto zostupná tendencia chýba pri porovnávacích podpisoch PMč.10/14-15 a PMč.16/14-15. Vzhľadom k tomu, že znalkyňa vyhodnocovala celkovo 13 zhodných znakov v podpise, daný nesúlad nemôže spochybniť závery znaleckého posudku. Súd má teda zato, že podpis na doručenke listovej zásielky, ktorá obsahovala okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 5.6.2009 patrí žalobcovi a žalobca toto okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal 15.6.2009.
V rámci zisťovania doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi z 5.6.2009 bolo potrebné vyhodnotiť znalecký posudok i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a skutočnosťami. Žalovaný sa bránil, že žalobca až v samom závere konania, po uplynutí všeobecne známej trojročnej lehoty úschovy poštových dokladov, začal tvrdiť, skutočnosť o neprevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dovtedy tvrdil opak. Súd tejto argumentácii prisviedča a v rámci hodnotenia dôkazov /skutočností/ ju treba vyhodnotiť v neprospech žalovaného, rovnako i výpoveď žalovaného na dožiadanom OS Trnava, ktorá je protirečivá. Žalobca vo výpovedi tvrdí, že v čase preberania zásielky manželkou sa nachádzal mimo Trnavy, kde robil rekonštrukciu chaty a zároveň udáva, že pre časový odstup si nepamätá dôvody pre ktoré sa nachádzal v mieste bydliska. S ohľadom na tieto skutočnosti je nutné výpoveď žalobcu a svedkyne vyhodnotiť ako nepresvedčivé a účelové . I z týchto dôvodov súd kontrolné znalecké dokazovanie nenariaďoval.
Súd konštatuje, že likvidátor žalovaného nie je orgánom ktorý je oprávnený v mene žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancami. Pracovnoprávne úkony zamestnávateľa vykonáva štatutárny orgán, čo v danom prípade bolo predstavenstvo žalovaného. Likvidátor podľa ust.§ 72 Obch.zák. je oprávnený len na úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a jeho podstatnou činnosťou je speňažovanie majetku obchodnej spoločnosti. Rozširujúcim výkladom možno vyvodiť záver, že sa jedná i o také úkony ktoré zabezpečujú čo najvyšší likvidačný zostatok obchodnej spoločnosti. Pre správne rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či takýto neplatný právny úkon má dopad na výsledok sporu- najmä ohľadne požadovanej náhrady mzdy.
Súdna prax v doterajšej rozhodovacej činnosti jednoznačne stanovila, že ak nebola podaná žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením včas, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď bol právny úkon neplatný. Platnosť skončenia pracovného pomeru nemôže byť potom preskúmavaná súdom /napr. R40/1969, NS SR 5Cdo36/2000/. Ak sa jedná o neplatnosť právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch smerujúcich k skončeniu pracovného pomeru, Zákonník práce stanovuje lehotu v priebehu ktorej musí byť neplatnosť právneho úkonu uplatnená žalobou na súde. Márne uplynutie lehoty má za následok zánik práva. Stanovenie prekluzívnej lehoty k uplatneniu neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k rozviazaniu pracovného pomeru a to, že neplatnosť týchto právnych úkonov musí byť uplatnená na súde, samo osebe nemení nič na povahe neplatnosti takýchto právnych úkonov /napr. vykonaných neoprávnenou osobou/. Márne
uplynutie lehôt má však za následok, že k absolútnej neplatnosti nemôže byť prihliadnuté. Ak teda žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde nebola podaná, má to za následok, že sa na skončenie pracovného pomeru hľadí ako na platné. Zákonník práce totiž nerozlišuje medzi ničotnosťou a neplatnosťou právnych úkonov. Nedostatky v náležitostiach právnych úkonov spojuje len s neplatnosťou právnych úkonov, a preto jedinou obranou zamestnanca, ako zabrániť skončeniu pracovného pomeru, je napadnúť úkon žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. / napr. NS ČR 21Cdo/1801/2007/. Ak teda KS v Bratislave rozsudkom 14Co/510/2012-476, ktorý v obdobnej právnej veci / Ing. Partila c/ a Chemko a.s. Strážske v likvidácii/ ako dôvod neplatnosti okamžitým skončením pracovného pomeru konštatoval prekročenie právomoci likvidátora, ak konal v mene zamestnávateľa, a s tým súvisiacu neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 72 Obch.zák. v spojení s ust. § 63 ods. písm.a/ Zákonníka práce, rozhodoval za stavu včas podanej žalobe na súde.
Nik z účastníkov netvrdil, že v inom konaní na súde sa vedie spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z 5.6.2009. Zo šetrenia v súdnom registri vyplynulo, že takáto žaloba na Okresnom súde Michalovce podaná nebola.
Z uvedeného teda vyplýva, že ak žalobca nenapadol žalobou na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo vykonané okamžitým skončením pracovného pomeru z 5.6.2009, doručeného žalobcovi 15.6.2009, má sa zato, že pracovný pomer žalobcu bol ukončený ku dňu 15.6.2009. Žalobca má tak právo len na náhradu mzdy za obdobie od 11.6.2009 do 15.6.2009 t.j. za 3 pracovné dni. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 2.6.2009 bolo totiž žalobcovi doručené 2.6.2009, pričom žalobca listom z 8.6.2009 žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada ho, aby mu umožnil pokračovať v práci a poskytol mu náhradu mzdy. Tento list žalovaný prevzal 11.6.2009.
Zo vzájomného návrhu žalovaného a z priloženého zoznamu zamestnancov s údajmi o čase skončenia pracovného pomeru je zrejmé, že žiadnych zamestnancov nezamestnáva. S prevažnou časťou bol skončený pracovný pomer k 30.6.2009. Likvidáciu žalovaného riadi likvidátor, pričom vykonával všetky právne úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pokiaľ však žalovaný žiada určiť, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby naďalej prideľoval žalobcovi prácu k 16.6.2009, tento návrh je nedôvodný s ohľadom na už odôvodnený záver o platnom skončení pracovného pomeru k 15.6.2009. Z dikcie § 79 ods.1 ZP vyplýva, že ustanovenie prvej vety v rozhodovaní súdov prichádza do úvahy len pri neplatnom skončení pracovného pomeru a súčasnej požiadavke na ďalšom zamestnávaní. V danom prípade však pracovný pomer skončil 15.6.2009. Skúmanie „spravodlivých dôvodov“, prečo žalobcu nezamestnávať od 16.6.2009 neprichádza do úvahy. Preto bol vzájomný návrh žalovaného zamietnutý.
Pre rozhodnutie o peňažných nárokoch musel súd pristúpiť k výpočtu priemerného zárobku. Vychádzal pritom z ustanovenia § 134 ods. 1 až 4 Zákonníka práce. Žalobca náhradu mzdy požadoval od 11.6.2009. Rozhodným obdobím pre zistenie priemerného zárobku za 14 pracovných dní júna 2009 bolo obdobie 1-3 2009. Z predloženého opisu mzdového listu za uvedené obdobie je zrejmé, že žalobcova základná mzda predstavovala 4.873,47 EUR za 1/2009, 4.413,79 EUR za 2/2009 a 5.160,14 EUR za 3/2009. Jedná sa o mzdu bez započítania náhrady mzdy a odmeny člena štatutárneho orgánu žalovaného, ktoré sa pri výpočte priemernej mzdy nezohľadňujú. Z tohto mzdového listu je zrejmé i to, že za 1/2009 žalobca odpracoval 127,5-hodín, za 2/2009 105-hodín a za 3/2009 135-hodín. Údaje o počte odpracovaných hodín a dosiahnutej mzde sú zhodné i s údajmi na výplatných páskach žalobcu, ktoré ako dôkazy v konaní predkladal. Priemerný hodinový zárobok bol vypočítaný ako súčet mzdy podelený odpracovanými hodinami, teda 14.448,40 EUR:367,70 hod., čo predstavuje 39,2939 EUR. Keďže za mesiac jún je potrebné vyrátať náhradu mzdy za 3-dni, a nie za mesiac, pri výpočte sa nezisťuje priemerný mesačný zárobok. Náhrada mzdy za 3 pracovné dni v roku 2009 tak predstavuje 3dnix7,5- hod.x39,2939, čo činí 884,11 EUR. 7,5-hodinový pracovný deň vyplýva nielen z podmienok pracovnej zmluvy z 30.9.2005, ale i z predložených mzdových listov.
Žalovaný využijúc svoju procesnú obranu žiadal započítať do výšky uplatneného nároku svoj nárok na náhradu škodu vyplývajúci z trestného konania vedeného proti žalobcovi. Z trestného rozkazu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.12.2012 je zrejmé, že žalobca ako člen predstavenstva spoločnosti Chemko a.s. napriek tomu, že z predbežného opatrenia
poznal zákaz prevádzať obchodné podiely v obchodných spoločnostiach Chemka a.s. Strážske previedol na obchodnú spoločnosť a Myria Assets, B.V. so sídlom v Holandsku 100% obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Energetika s.r.o.. so sídlom v Strážskom. Následnou písomnou dohodou zo 7.11.2005 došlo k dojednaniu sumy 10 miliónov Sk za prevod. Trhová hodnota spoločnosti Energetika s.r.o. pritom predstavovala 360.130.195,36 EUR. Odpredajom emisných kvôt táto spoločnosť pripísala 441.377.254,52 EUR a to 11.4.2006. Žalobca porušil ust. § 194 ods. 5, 105a/ ods.1 Obchodného zákonníka/. Podľa § 32 a násl. ZP, k zániku práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov dochádza iba spôsobom tam uvedeným. Započítanie nie je spôsob zániku práva zamestnanca na náhradu mzdy v zmysle ZP. Preto ani nárok žalovaného na náhradu škody nemožno započítať do žalobcovho nároku na náhradu mzdy.
Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcovi patrí náhrada mzdy 884,11 EUR, keďže zo zistení v súdnom registri vyplýva, že ku dňu rozhodovania nebola podaná žiadna včasná žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z 5.6.2009 na OS Michalovce. V prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu na náhradu mzdy zamietnutý - do výšky 56.835,89 EUR. Zároveň vzájomný návrh žalovaného bol zamietnutý.
Vzhľadom k tomu, že k vyhláseniu rozsudku došlo v zmysle § 156 ods.2, druhá veta O.s.p. a neboli známe trovy konania účastníkov v zmysle § 151 ods.1, druhá veta O.s.p., súd bol nútený rozhodnúť tak, že o trovách konania, vrátane trov štátu, bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej /§ 151 ods.3 O.s.p./
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.