Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67C/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľa: J.. Q. H., B. XX, A., proti odporkyni: T.. K. H., T. X, A., o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania: J.. Q. H., nar. X.X.XXXX a T.. K. H., rod. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce E.C. X., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.6.2015 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že dňa 7.6.2014 opustil spoločnú domácnosť, manželstvo účastníkov je rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by mohlo plniť svoj spoločenský účel.

Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila, poukázala na to, že manželstvo bolo harmonické, zmeny nastali pred rokom 2012, kedy sa zhoršila medzi manželmi komunikácia, ich vzťah sa začal prepadávať do rutiny, objavili sa tajnosti, zmizlo nadšenie, ktoré ich dlhé roky predtým spájalo. Obaja boli pracovne vyťažení, doma oddychovali, bohužiaľ aj spôsobom "žitie vedľa seba", čo zrejme spôsobilo odchod manžela zo spoločnej domácnosti. Napriek odchodu manžela ostali naďalej v kontakte podľa toho, ako si to situácia vyžadovala. Má za to, že u manžela ide len o prechodný stav a "syndróm vyhorenia", čomu nasvedčovalo aj jeho správanie (zo spoločného bytu si neodsťahoval všetky svoje osobné veci, chodil do spoločnej domácnosti, kupoval jej darčeky, prišiel na spoločný obed, niekoľkokrát aj prespal, pomáhal jej s údržbou bytu, staral sa o mačky, keď bola odcestovaná). Napriek tomu dňa 22.12.2014 prvýkrát podal návrh na rozvod manželstva. Návrh vzal späť dňa 16.3.2015 s odôvodnením, že medzi manželmi došlo k zmiereniu. Po späťvzatí návrhu síce ostal bývať mimo spoločnej domácnosti, avšak odporkyňa mala pocit, že ich vzťah sa zlepšil a zlepšila sa aj ich vzájomná komunikácia. Napriek tomu dňa 15.6.2015 opätovne podal návrh na rozvod. Odporkyňa uviedla, že sa netajila túžbou mať s manželom spoločné deti a pred 3 rokmi kvôli tomu zmenila zamestnávateľa. Manžela stále miluje. Je si vedomá toho, že odlúčenie manželov trvá dlho, napriek tomu prechováva k manželovi city, ktoré za daných okolností nemá umožnené prejaviť. Obaja sú vo veku, kedy ešte môžu mať aj spoločné dieťa. Samy sa však už nedokážu posunúť a potrebujú pomoc "tretej strany", preto žiadala, aby súd uložil obom účastníkom povinnosť návštevy u odborného poradcu v manželskej poradni.

Dokazovaním súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 10.7.2004. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej. Z manželstva nepochádzajú žiadne spoločné deti. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v A., na T. X, čím je daná výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Výsluchom účastníkov konania súd zistil, že manželia vstupovali do manželstva po . predchádzajúcej 14-ročnej známosti, z lásky.

Podľa navrhovateľa manželstvo bolo spočiatku funkčné, prvé nezhody sa začali objavovať asi 3-4 roky spätne, kedy došlo k vzájomnému odcudzeniu, ktoré bolo spôsobené nedôverou zo strany manželky, ktorá si myslela, že ju podvádza, nie je k nej úprimný, z čoho pramenili rôzne konfliktné situácie. V tom čase nedôvera zo strany manželky nebola dôvodná. Dňa 7.6.2014 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, od tohto času spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú už veľmi dlho, bolo to ešte predtým ako sa odsťahoval. V súčasnosti má inú známosť, ktorú považuje za vážnu, obnovu manželského spolužitia nepripúšťa. Poukázal na to, že v manželstve nebola naplnená najmä funkcia skutočnej rodiny a skutočného rodinného života.

Odporkyňa zotrvala na písomnom vyjadrení k návrhu a vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, prvé vážnejšie nezhody začali vznikať v roku 2010 - 2011. K nezhodám dochádzalo pre nedostatok komunikácie, mala pocit, že manžel jej niečo zatajuje. Neschopnosť riešiť tieto problémy vyústila do toho, že ich vzťah sa zmenil na "žitie vedľa seba" a toho, že manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Je pravdou, že manželia spolu nehospodária, stará sa v podstate sama o seba, intímne sa nestýkajú dlho, ešte pred tým ako navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť. S rozvodom manželstva nesúhlasí, pretože k manželovi má stále kladné city a miluje ho. Pokiaľ ide o jeho súčasnú známosť, s týmto by sa vedela vysporiadať, ak by došlo k obnove manželského spolužitia. Má za to, že v ich prípade je potrebná odborná pomoc.

Z obsahu správy z psychologickej konzultácie referátu poradensko - psychologických služieb, zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že odporca trvá na rozvode manželstva a nemá záujem zúčastňovať sa na spoločných stretnutiach, preto nie je možné realizovať spoluprácu s referátom poradensko- psychologických služieb a pracovať na obnovení a záchrane manželstva.

Na pojednávanie súdu, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.12.2015 sa odporkyňa nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila ochorením s nutnosťou antibiotickej liečby s tým, že doklady o naliehavej práceneschopnosti doloží ošetrujúci lekár na požiadanie súdu resp. telefonicky potvrdí.

Súd pojednával v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko odporkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila iba priepustnou o návšteve lekára zo dňa 11.12.2015, ktorú osobne doručila súdu dňa 11.12.2015 o 8.01 hod.. Pojednávanie bolo nariadené na 11.15 hod.. Odporkyňa taktiež súdu nepredložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav jej neumožňuje účasť na pojednávaní súdu, pričom za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (§ 119 ods. 3 O.s.p.). Táto povinnosť spočíva na účastníkovi, ktorý žiada o odročenie pojednávania. Nie je povinnosťou súdu zabezpečovať si takéto vyjadrenie lekára alebo potvrdenie práceneschopnosti namiesto účastníka.

Na pojednávaní súdu dňa 11.12.2015 navrhovateľ uviedol, že stretnutie v poradensko-psychologickom centre bolo úplne zbytočné, obnovu manželského spolužitia si vôbec nevie predstaviť a ani ju nepripúšťa, pretože za 20 rokov trvania manželstva neboli s odporkyňou schopní riešiť niektoré spoločné problémy, najmä nedošlo k založeniu rodiny. Súčasnú známosť považuje za veľmi vážnu a to až natoľko, že s ňou uvažuje o založení rodiny. S novou partnerkou žije v spoločnej domácnosti asi rok, spočiatku prerušovane, od marca 2015 natrvalo.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o rodine"), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, z ktorého vyplývajú pre oboch partnerov rovnaké záväzky. Povinnosť vzájomne si pomáhať zahŕňa v sebe podporu nielen po stránke hmotnej ale i morálnej, porozumenie pri životných problémoch druhého, vzájomnú toleranciu. Všetky funkcie manželstva by mali smerovať k vytvoreniu zdravého rodinného prostredia ako pre samotných partnerov tak i pre ich deti. Zdravé rodinné prostredia však môže byť výsledkom iba harmonického spolužitia muža a ženy, ich vzájomnej úcty a rešpektovania, taktného, ohľaduplného a kultúrneho správania sa k sebe navzájom, porozumenia pre potreby toho druhého. Taktiež je treba uviesť, že manželstvo plní tri základné funkcie smerujúce k dosiahnutiu účelu manželstva (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine): biologickú, ekonomickú a výchovnú.

Vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania takýmto harmonickým a funkčným celkom nie je. Vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené, manželstvo si neplní žiadnu z funkcií, ktoré predpokladá zákon o rodine. I keď odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila, nie je žiaden predpoklad, že by v manželstve došlo k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi manželmi, navrhovateľ odmieta ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku, obnovu manželského spolužitia nepripúšťa, má inú známosť, ktorú považuje za tak vážnu, že s ňou plánuje založenie rodiny. Odporkyňa síce chce v manželstve zotrvať, sama však uznáva, že odlúčenie manželov trvá už dlhý čas a od roku 2010 - 2014, kedy vznikli medzi manželmi vážnejšie nezhody, sa ich vzťah zmenil iba na "žitie vedľa seba". Nakoľko akákoľvek snaha o obnovu manželského spolužitia a naplnenie zákonom predpokladaného účelu manželstva by v prejednávanej veci bola výlučne jednostranná a nápravu nemožno dosiahnuť ani za odbornej pomoci, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane navrhovateľa predovšetkým v nenaplnení biologickej (rodičovskej) funkcie manželstva, zo strany odporkyne v nedostatku vzájomnej komunikácie medzi manželmi a tým súvisiacimi neriešenými problémami manželov.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.