Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-126-2014.pdf
PDF · 119.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5C/126/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom AK Bratislava, Pribinova č. 25, proti odporcovi G. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42326923, právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 905,11 € s prísl., takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 119,68 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02.05.2014 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 905,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27.05.2012 do zaplatenia titulom zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že na základe tejto zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom odporcovi poskytol úver vo výške 840,- €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 36-tich mesačných splátkach vo výške 47,69 €, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Navrhovateľ sa odporcom taktiež dohodli na odklade splátok č. 18, 19 a 20 a to na základe žiadosti odporcu, ktoré mal odporca zaplatiť ako splátky č. 37, 38 a 39. Nakoľko bol odporca v omeškaní s úhradou splátky č. 21 po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, navrhovateľ úver zosplatnil, pričom po zosplatnení dlžná suma úveru predstavovala sumu 905,11 €, ktorú mal odporca uhradiť dňa 27.05.2012, čo neurobil ani čiastočne.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaniami zo dňa 14.07.2015 a 04.09.2015 a uviedol, že súd žiada o poskytnutie splátkového kalendára, nakoľko je nezamestnaný a jeho finančná situácia je zlá. Uviedol, že celú situáciu s navrhovateľom rieši, úver splácal, ale po strate zamestnania platiť prestal. Uviedol, že bude dodržiavať splátkový kalendár, ktorý mu zaslal súdny exekútor. Nechce mať už žiadne problémy a úver bude riadne splácať.
K návrhu sa vyjadril aj vedľajší účastník na strane odporcu - Združenie na ochranu spotrebiteľov
- OBRANA a uviedol, že zo zmluvy je možné predpokladať, že odporcovi bol poskytnutý úverový limit vo výške 840,- €, ktorý mal uhradiť v 36-tich mesačných splátkach vo výške 47,69 €. Odporca tak mal navrhovateľovi vrátiť sumu 1 716,84 €. Ako dodatočný náklad spotrebiteľa k poskytnutému úveru je nutné k tejto sume pripočítať aj sumu 124,74 €, ktorú odporca uhradil pri podpise zmluvy v zmysle bodu 8, 8.1 dohody o poskytnutí služby, čo spolu predstavuje celkovú sumu 1 841,58 €. Medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, resp. revolvingu 68,44 %, niekoľko
násobne prevyšuje úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi, ktoré sa v máji 2010 pohybovali okolo 14,83 % ročne. Uvedené dojednanie úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Nezodpovedná všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Uviedol ďalej, že zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 ako aj s § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi navrhovateľom a odporcom bola spísaná žiadosť o poskytnutie úveru, ktorá bola podpísaná odporcom. Z bodu 6 žiadosti vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy, táto časť nebola vyplnená. Odporcovi došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru, s dátumom 13.05.2010, uvedené oznámenie však nie je podpísané zo strany odporcu. Z toho vyplýva, že navrhovateľ s odporom neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak ako to má na mysli § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, RPMN, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré odporca nepodpísal. Takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy sa považuje za nekalú praktiku navrhovateľa, keďže v čase podpisu zmluvy odporca nevie v akej výške a s akými podmienkami bude úver schválený, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne dodávateľom služby, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky za ktorých je úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a pod.. Vedľajší účastník poukázal aj na to, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN. Pri poskytnutom úvere vo výške reálne vyplatenej sumy 716,25 € a sume 124,74 €, ktorú odporca uhradil pri podpise zmluvy a ktorá predstavuje dodatočný náklad spotrebiteľa k poskytnutému úveru, čo spolu predstavuje schválený úverový rámec 840,- €, RPMN predstavuje hodnotu 137,45 % a nie v zmluve uvedený údaj 72,02 % pri úvere a 60,29 % pri revolvingu. RPMN je tak v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy taktiež vyplýva, že výška splátok bola v zmluve uvedená len jednou sumou, bez jasnej a určitej špecifikácie aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky ako to vyplýva z § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva taktiež neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a teda doby trvania zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z., preto je zmluvu potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Navrhovateľ z poskytnutého úverového rámca odpočítal pri podpise zmluvy sumu 124,74 € ako odmenu za možnosť odkladu splatnosti splátok a odporcovi vyplatil reálne iba sumu 715,26 €. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá už bola judikovaná v rozhodnutí viacerých súdov, napr. poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011. Uviedol, že takéto dojednanie je súčasne neplatné pre jeho rozpory s dobrými mravmi.
Vedľajší účastník zároveň uviedol, že zmluvu je nutné považovať za neurčitý právny úkon a teda v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon a to aj preto, že odporuje dobrým mravom a obchádza zákon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikol z dôvodu bezúročnosti úveru nárok maximálne na úhradu reálne vyplatenej sumy vo výške 715,26 €, pričom ako vyplýva zo žaloby, odporca už uhradil navrhovateľovi sumu 811,73 €.
Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200028382, zmluvnými dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, doručenkou, kartou klienta a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 10.05.2010 odporca požiadal navrhovateľa o poskytnutie úveru vyplnením tlačiva žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Žiadosť bola na tlačive pripravenom a vydanom navrhovateľom. Zo žiadosti vyplýva, že táto mala súčasne slúžiť aj ako zmluva o revolvingovom úvere č. 8200028382. Odporca na tlačive vyplnil osobné údaje a časť 5 - údaje o požadovanom revolvingovom úvere a žiadal o poskytnutie úveru (úverového limitu) vo výške 840,- €, ktorý mal splácať v 36-tich mesačných splátkach splatných 19. dňa v mesiaci vo výške 47,69 €. Zmluvná odmena - celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom mala podľa žiadosti predstavovať sumu 876,84 €. Úroková sadzba úveru bola 70,02 % ročne, predpokladaná RPMN za úver 70,02 % a priemerná RPMN 48,66 %. Odporca taktiež požiadal o poskytnutie revolvingu vo výške 480,72 € pri zmluvnej odmene za poskytnutie revolvingu 663,84 €, predpokladanej RPMN revolvingu 60,29 % a úrokovej sadzbe revolvingu 68,44 % ročne. Zo žiadosti vyplýva, že túto odporca spísal v Revúcej.
Zo žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámenia veriteľa (navrhovateľa) o schválení úveru dlžníkovi - zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200028382 vyplynulo, že dňa 13.05.2010 navrhovateľ schválil pre odporcu na základe žiadosti zo dňa 10.05.2010 úver vo výške 840,- € s úrokom 70,02 %
ročne, ktorý mal odporca splácať 36 mesiacov s výškou mesačnej splátky 47,69 €. Mesačná splátka mala byť splatná vždy 19. dňa v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky 19.06.2010 a poslednej 19.05.2013. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola podľa oznámenia o schválení úveru 1 001,58 €. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi bolo ďalej uvedené, že priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy je 48,66 %. Z oznámenia vyplýva, že odporcovi ako dlžníkovi bol schválený aj revolving vo výške 556,32 € pri úrokovej sadzbe 68,44 % ročne. Mesačná splátka revolvingu bola 47,69 €, úverový limit revolvingu bol 840,- €, ročná úroková sadzba revolvingu bola 68,44 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 663,84 €, predpokladaná RPMN revolvingu 56,10 %.
Zo žiadosti/ zmluvy o revolvingovom úvere mal súd ďalej preukázané, že v čl. 8, 8.1 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere bola obsiahnutá dohoda o poskytnutí služby, predmetom ktorej mal byť záväzok veriteľa poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení dohodnutých podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok odporcu ako dlžníka zaplatiť navrhovateľovi ako veriteľovi za poskytnutie tejto služby odplatu vo výške 124,74 € a za poskytnutie služby odkladu splátok revolvingu odplatu vo výške 75,60 € v prípade ak bude revolving dlžníkov poskytnutý. Dlžník mohol podľa dohody požiadať o povolenie odkladu splátok v prípade ak je dlhodobo práceneschopný alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer, ktoré skutočnosti musel navrhovateľovi zdokladovať. Dlžník mohol aj v iných ako vyššie uvedených prípadoch požiadať o povolenie odkladu splátok, v týchto však už povolenie odkladu podliehalo schváleniu veriteľom. V zmysle čl. 8.4 žiadosti/ zmluvy o revolvingovom úvere bola odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru splatná dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby. Navrhovateľ s odporcom súčasne dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby. V dôsledku takéhoto započítania navrhovateľ poskytol odporcovi namiesto sumy schváleného úveru 840,- € reálne finančné prostriedky len vo výške 715, 26 (840,- € - 124,74 €).
Z karty klienta vyplynulo, že dňa 13.05.2010 bola zo zmluvy č. 8200028382 odporcovi vyplatená čiastka 715,26 € a odporca na zmluve uhradil celkovo sumu 811,73 €.
Súd v konaní nemal preukázané a to napriek osobitnej výzve adresovanej navrhovateľovi aj odporcovi, či a kedy bolo oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, resp. schválená žiadosť o poskytnutí úveru doručená odporcovi.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 7Er/815/2015 mal súd preukázané, že dňa 10.07.2015 poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Gaspera so sídlom v Rimavskej Sobote, vykonaním exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti povinnému Igorovi Mušukovi na vymoženie pohľadávky 1 066,16 € s príslušenstvom na základe platobného rozkazu Okresného súdu Revúca zo dňa 19.05.2014, č.k. 5Ro/60/2014-19, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 06.08.2014. Predmetná exekúcia sa vedie u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 885/2015. Z listín predložených odporcom - splátkového kalendára a podacieho lístka vyplynulo, že súdny exekútor odporcovi ako povinnému v exekúcii EX 885/2015, 7Er/815/2015 umožnil splácať jeho dlh voči oprávnenému v splátkach po 50,- € mesačne. Odporca súčasne zdokladoval zaplatenie splátky za mesiac 08/2015 vo výške 50,- €.
Podľa ust. § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa ust. § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa ust,. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust,. § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2010 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.05.2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ a j/ Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.05.2010 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa ust. § 4 ods. 3 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.05.2010 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 7 ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa) nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal od odporcu zaplatenia dlžnej časti úveru titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200028382 uzavretej medzi ním a odporcom dňa 13.05.2010. Zmluva o revolvingovom úvere, z ktorej si navrhovateľ svoj právny nárok odvíja je podľa svojho obsahu zmluvou o spotrebiteľskom úverom v zmysle ust. § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ je poskytnutý v rámci podnikania veriteľa a nie je určený pre výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto súd právny vzťah vzniknutý alebo, ktorý mal vzniknúť medzi navrhovateľom a odporcom právne posúdil aj podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch).
Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zákonnom predpísaná písomná forma. Písomná forma právnych úkonov je zachovaná, ak dôjde k písomnému návrhu (offerte) a jeho písomnému prijatiu (akceptácii). Pre zachovanie jej písomnej formy sa vyžaduje, aby návrh ako aj jeho prijatie boli podpísané subjektmi, ktoré príslušný prejav vôle robia, pričom ich podpisy nemusia byť na jednej listine. Zmluva je v zmysle ust. § 44 ods. 1 v spojení s ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorená, keď písomný súhlas s písomným návrhom zmluvy dôjde navrhovateľovi.
V konaní súd nemal preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere medzi navrhovateľom a odporcom došlo v písomnej forme. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca v Revúcej spísal písomný návrh zmluvy dňa 10.05.2010, keď na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluve o revolvingovom úvere vyplnil časť 5 - údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Následne mal súd z vykonaného dokazovania preukázané aj to, že navrhovateľ (veriteľ) uskutočnil písomnú akceptáciu návrhu v Bratislave dňa 13.05.2010, vyplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere vyplnením časti 6 žiadosti/zmluvy. Aj keď akceptácia návrhu obsahuje dva zmenené údaje týkajúce sa výšky RPMN za úver a za revolving. Keďže tento údaj je len vypočítaný z ostatných údajov obsiahnutých v
návrhu zmluvy a jeho akceptácii, teda nejde o náležitosť zmluvy, pre záväznosť ktorej by bol potrebný konsenzus zmluvných strán, zmenu RPMN v akceptácii, súd neposúdil ako nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že písomná akceptácia návrhu zmluvy bola doručená odporcovi. Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu predloženého navrhovateľom, resp. odporcom a súd si ju ani nemohol osvojiť zo zhodných tvrdení účastníkov, pretože odporca sa k tejto otázke, ani na výzvu súdu nevyjadril. Len samotný konkludentný prejav odporcu, ktorý úver začal čerpať a ho splácal nepreukazuje dôjdenie písomnej akceptácie návrhu zmluvy odporcovi, pretože odporca sa o poskytnutí úveru mohol dozvedieť aj iným spôsobom.
Keďže medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere v písomnej forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch), je zmluva o revolvingovom úvere podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odporca na základe neplatnej zmluvy od navrhovateľa získal peňažné plnenie v celkovej výške 715,26 € (ako vyplýva z karty klienta), uhradil mu však peňažné plnenie v ešte vyššej výške ako od neho dostal a to vo výške 811,73 €. Odporca teda nemá voči navrhovateľovi povinnosť ani titulom bezdôvodného obohatenia, na základe plnenia z neplatnej zmluvy. Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Avšak aj v prípade, že by však medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme a teda platne, predstavovala by zmluva v časti, v ktorej predstavuje revolvingový úver nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b/ Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluvou o revolvingovom úvere sa účastníci dohodli, resp. mienili dohodnúť na tom, že okrem poskytnutej čiastky úveru navrhovateľ ako veriteľ poskytne odporcovi aj revolving vo výške 480,72 € za zmluvnú odmenu 663,84 €. Režim poskytovania revolvingu je upravený v čl. 4 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. (ďalej len zmluvné dojednania), podľa ktorého je revolving automatické navýšenie schváleného úveru o sumu schválenej výšky revolvingu uvedenú v bode 6 žiadosti a oznámenú dlžníkovi v oznámení o schválení úveru, ktoré mu je veriteľ povinný zaslať v zmysle čl. 2.2 zmluvných dojednaní. O takéto automatické navýšenie sumy úveru o schválený revolving malo v danom prípade (zmluva mala byť uzatvorená na dobu 36 mesiacov) dôjsť ak dlžník - odporca splatí prvých 18 splátok úveru a následne vždy každých 24 splátok. Takéto automatické navyšovanie úveru zo strany veriteľa (hoci sa na to s dlžníkom vopred dohodol) je konanie, ktoré podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, teda k úveru. Na základe takejto dohody je dlžníkovi, ktorý riadne úver spláca v určitom čase pred jeho úplným splateným poskytnutý akoby ďalší úver, resp. úver je mu navýšený a tento dlžník automatický čerpá. V čase reálneho poskytnutia navýšenia sa dlžník - spotrebiteľ už nemôže slobodne a v súlade s vtedy danými ekonomickými a osobnými pomermi a potrebami rozhodnúť, či takýto ďalší úver, resp. navýšenie skutočne potrebuje a čerpať chce. Spotrebiteľ teda úver dostane, hoci oň v čase jeho reálneho poskytnutia vôbec nežiadal, a možno ho vôbec nepotrebuje. V čase jeho reálneho poskytnutia preto nedáva dlžníkovi - spotrebiteľovi možnosť slobodne sa o úvere rozhodnúť, resp. skutočnosť, že peniaze už má k dispozícii bez toho, aby v danej situácii musel o ne žiadať, podstatne ovplyvní jeho ekonomické rozhodnutie v prospech čerpania úveru, hoci by za iných okolností o ďalší úver alebo jeho navýšenie vôbec nežiadal. Na nekalosti takejto obchodnej praktiky nič nemení skutočnosť, že formálne o úver a revolving žiadal samotný spotrebiteľ. Zo žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že aj keď údaje v žiadosti spotrebiteľ potvrdil svojim podpisom, tieto musel do 5. časti žiadosti/ zmluvy vyplniť buď sám úverový poradca navrhovateľa, resp. musel tento pri ich vypĺňaní asistovať a modifikovať a ovplyvňovať tak vôľu spotrebiteľa v čase žiadania o úver, keďže je zrejmé, že samotný odporca ako priemerný spotrebiteľ by údaje v žiadosti ktoré sa týkali okrem iného výšky zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru, za poskytnutie revolvingu, ročnej priemernej mierny nákladov, vypočítanej výšky splátok úveru, počtu splátok a termínov splátok, nikdy vyplniť nevedel. Taktiež je zrejmé, že primárnou potrebou odporcu pri podávaní žiadosti o úver bolo pokrytie momentálnej potreby finančných prostriedkov poskytnutím riadneho úveru, nie získavanie ďalšieho úveru v budúcnosti v podobe revolvingu. Preto by dohoda o revolvingu, aj keby bola platne uzavretá v písomnej forme, predstavovala nekalú obchodnú praktiku. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 z. z. zakázané, preto by bola dohoda o revolvingovom úvere absolútne neplatná aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor so zákonom.
V prípade neplatnosti výlučne dohody o revolvingu by táto neplatnosť podľa názoru súdu nepostihovala aj zvyšok zmluvy o úvere (časť týkajúcu sa poskytnutia úveru vo výške 840,- €), keďže dohodu o revolvingu je možné od dohody po poskytnutí úveru oddeliť. Takto uzavretá zmluva o úvere by však nespĺňala povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/ 2001 z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2010 - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá musí byť vyjadrená presným dátumom. Poskytnutý úver by tak bol v zmysle § 3 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. účinného do 31.05.2010 bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej súd považuje za potrebné poukázať aj na Dohodu o poskytnutí služby, ktorú navrhovateľ s odporcom uzavreli v čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere, resp. by ju uzavreli, ak by došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Predmetom dohody bol záväzok navrhovateľa ako veriteľa poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi na jeho požiadanie a po splnení dohodnutých podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi odplatu vo výške 124,74 € za poskytnutie tejto služby pri úvere a vo výške 75,60 € za poskytnutie tejto služby pri revolvingu. Dlžník mohol podľa dohody požiadať o povolenie odkladu splátok v prípade ak je dlhodobo práceneschopný alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer. Dlžník mohol požiadať o povolenie odkladu splátok aj v iných prípadoch ako vyššie uvedených, tu však už povolenie odkladu podliehalo schváleniu veriteľom. Podľa čl. 8, 8.4 zmluvy je odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok splatná dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby, pričom sa navrhovateľ s odporcom dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby. V dôsledku takého započítania navrhovateľ poskytol odporcovi namiesto sumy schváleného úveru 840,- € reálne finančné prostriedky len vo výške 715,26 (840,- € - 124,74 €). Táto dohoda je relatívne samostatnou dohodou vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere v zmysle, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (čl. 8, 8.6.) Súčasne má akcesorický charakter a je vedľajším záväzkom voči hlavnému záväzku vyplývajúcemu zo zmluvy o revolvingovom úvere. Bez existencie hlavného záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy, resp. revolvingu stráca zmysel a opodstatnenie. Pokiaľ je teda zmluva o revolvingovom úvere ako hlavný záväzok absolútne neplatná, je absolútne neplatná aj dohoda o poskytnutí služby.
Na druhej strane, ak by však aj samotná zmluva o revolvingovom úvere netrpela absolútnou neplatnosťou, bolo by nutné Dohodu o poskytnutí služby posúdiť ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi z dôvodu neprimerane vysokej odmeny požadovanej navrhovateľom za službu, ktorú má odporcovi v zmysle dohody odporcovi poskytnúť. Navrhovateľ má odporcovi na základe tejto dohody poskytnúť službu spočívajúcu v odklade, nie odpustení maximálne troch splátok vo výške 47,69 €, teda odklad splácania celkovej sumy 143,07 € a to za odmenu 124,74 €. Posúdením obsahu a rozsahu služby resp. prípadných obmedzení, ktoré navrhovateľovi v dôsledku jej poskytnutia vznikli alebo mohli vzniknúť a výšky za to požadovanej odmeny mal súd za to, že odmena je tak natoľko neprimeraná poskytnutej službe, že je takáto dohoda v rozpore s dobrými mravmi. Odložením maximálne troch splátok úveru, čo predstavuje len oddialenie ich splácania o tri mesiace navrhovateľ neprichádza k žiadnej faktickej ujme a ani v prospech druhej strany fakticky nič nekoná. Pri poskytnutí takejto služby navrhovateľ (resp. jeho zamestnanci) nevykonáva fakticky žiadnu činnosť, nevkladá do nej žiadnu svoju pridanú hodnotu, len tri mesiace čaká na pokračovanie so splácaním dlhu zo strany odporcu. Poskytnutím takejto služby mu nevzniká ani materiálna ujma, nakoľko odklad splátok nespôsobuje ani čiastočný zánik povinnosti odporcu splatiť úver aj s dohodnutým úrokom. Jediné obmedzenie navrhovateľa spočíva v neskoršom splatení úveru o 3 mesiace. Takýto, teda skoro žiadny vlastný vklad navrhovateľa do poskytnutej služby, resp. skoro žiadne obmedzenie s ňou spojené je v hrubom nepomere s odplatou žiadanou za jej poskytnutie. Dohoda je v rozpore s dobrými mravmi aj preto, že v nej odporca platí za len možnosť poskytnutia odkladu, nie za jej poskytnutie, teda je povinný navrhovateľovi zaplatiť odmenu bez ohľadu na to, či o odklad splátok požiada alebo nie a bez ohľadu na to, či je jeho žiadosti vyhovené. Podľa takejto dohody je teda povinný zaplatiť odmenu aj v prípade ak mu zo strany navrhovateľa v skutočnosti žiadne protiplnenie poskytnuté nebude. Vzhľadom na príliš veľkú nerovnováhu vzájomných plnení navrhovateľa a odporcu v dohode o poskytnutí služby je táto v rozpore so všeobecne uznávanými morálnymi zásadami spoločnosti - dobrými mravmi.
Z absolútne neplatnej dohody o poskytovaní služby navrhovateľovi nárok na poskytnutie odmeny vo výške 124,74 € nevznikol, preto si takúto svoju pohľadávku nemohol započítať s pohľadávkou odporcu na poskytnutie schválenej výšky úveru, ak by táto posledne uvedená pohľadávka aj platne vznikla a
poskytnúť tak odporcovi na miesto sumy 840,- € reálne len sumu 715,24 €. Tým, že tak nedôvodne urobil a odporcovi reálne poskytol len sumu 715,24 €, ktorú odporca za nezmenených podmienok splácal, resp. podľa zmluvy mal splácať v 36 splátkach po 47,69 €, spôsobil, že ročná percentuálna miera nákladov pre úver je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keďže táto predstavuje pri vyššie uvedených parametroch 96,44 %. Nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver je v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2010 bezúročný a bez poplatkov. Hoci zákon výslovne uvádza, že len neuvedenie RPNM spôsobuje tento následok, teleologickým výkladom právnej normy s ohľadom na úmysel zákonodarcu a jej účel a význam, ktorým je uvádzanie RPMN v zmluve v hocijakej ale len v správnej výške, je potrebné prijať ten istý záver aj pre prípad nesprávneho uvedenia RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa.
S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že aj keby nebol daný dôvod neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere pre nedostatok jej písomnej formy, výsledok sporu by bol pre navrhovateľa vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov rovnaký.
O trovách konania odporcu súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, by mal nárok náhradu trov účelne vynaložených na bránenie jeho práva proti navrhovateľovi, ktorý úspešný nebol. Nakoľko si však odporca trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s.p.. Vedľajší účastník zdieľa aj v otázke náhrady trov konania procesné postavenie účastníka konania, na ktorého strane v konaní vystupuje a náhrada trov mu patrí podľa úspechu hlavného účastníka vo veci. V predmetnom konaní bol odporca plne úspešný preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu patrí plné právo na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil. Trovy konania vedľajšieho účastníka predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia advokátom vo výške v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ a § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/ 2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia vo veci) v tarifnej výške á 51,45 € a dvakrát režijný paušál vo výške 8,39 €, teda spolu 119,68 €. Trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhovateľ zaplatí na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.